Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-4

Manino Tsika ro Tokony Hanaja Fahefà?

Manino Tsika ro Tokony Hanaja Fahefà?

“Hajao ty karazan’olo iaby” —1 PETERA 2:17.

1, 2. a) Ino ty raha sarotsy amintsika kindraiky? b) Ino ty fanontanea hodinihintsika?

AMBINAO va ty raha atao ty ajà lafa ampanovy raha tsy teany ie? Hita amy ty tarehiny fa miasa loha marè ie sady tsy hitany ty hatao. Naharè soa ty safà babany ie sady hainy fa tokony hanaja ty fahefàny. Fe tsy maniry hanoriky safà ie, amy toy. Mpahazo antsika iaby koa ty raha manahaky zay.

2 Tsy mora avao ty manaja fahefà. Sarotsy aminao koa va raha zay kindraiky? Tsy iha raiky avao ro manahaky zay. Mbo tsy nimaro mandilatsy ty henanizao ndraiky ty olo tsy manaja fahefà. Ndre eo zay, le mampirisiky antsika ty Baiboly mba hanajàntsika azy mana fahefà reo. (Ohabolana 24:21) Vomaiky ilàntsika marè raha zay, mba hahavy antsika tsy hiala amy fitiava Ndranahary. Ka manino moa ro sarotsy ty manaja fahefà kindraiky? Manino tsika ro ampanovy Jehovah raha zay? Ino ty hanampy antsika hahavita raha zay? Le ino ty azontsika atao mba hanajà fahefà?

INO TY MAHASAROTSY RAHA ZAY?

3, 4. Nanao akory ty nahavy ty olo ho mpanota noho tsy lavorary, le manino ro sarotsy amintsika mpanota ty manaja fahefà?

3 Antony roe ro mety hahasarotsy ty manaja fahefà: Voalohany, tsy lavorary tsika. Le faharoe, tsy lavorary koa azy mana fahefà reo. Fa fa ela ty olo ro nanjary mpanota noho tsy lavorary. Tamy zariday Edena tao ro nanomboha raha zay, lafa nizizo tamy ty fahefà Jehovah, Adama noho Eva. Fizizoa zany ro nanomboha ty fahotà. Mora mizizo tsika henanizao, sady fa anatintsika ao raha zay.—Genesisy 2:15-17; 3:1-7; Salamo 51:5; Romanina 5:12.

4 Mora manambony tena noho bohaboha ty ankamaroantsika, satria tsy lavorary. Mila miezaky marè koa tsika vo mahavita miambany sady hana toetsy io avao. Zay ro mahavy ty fiambanea ho toetsy tsy mpihita loatsy. Mety ho voatariky hanambony tena noho tsy haneky atoro tsika, ndre fa nanompo a Ndranahary fa ela aza. Eritsereto, ohatsy, Kora. Tsy nisaraky tamy ty vahoaky Jehovah ie, ndre teo ty raha sarotsy maro. Fe, ta ho nahazo fahefà anabonabo ie, ka nahasaky nitao olo hizizo amy Mosesy, azy lahilahy be fandefera marè tamy fotoa zay iny. (Nomery 12:3; 16:1-3) Nanambony tena koa Ozia Mpanjaka, ka nilitsy tamy tempoly Jehovah tao, le nanao asa masy natoka ho ahy ty mpisoro. (2 Tantara 26:16-21) Nivilìn-drozy roe lahy lafo ty fizizoan-drozy! Anatsy ho ahintsika iaby raha zay. Mila miezaky marè tsika mba tsy hanambony tena, satria mahasarotsy ty fanajà fahefà raha zay.

5. Nanao akory ty nampiasà ty olombelo tsy lavorary ty fahefàny?

5 Manjary tsy ta hanaja fahefà koa ty olo, lafa manenty ty raha ataon’olo tsy lavorary nahazo fahefà rey. Maro amin-drozy ro tsy miferinay olo noho masiaky sady tea mampijaly. Hita amy ty tantara koa fa maro ty olo nanararaotsy fahefà. (Vakio ty Mpitoriteny 8:9.) Olo soa noho niambany, ohatsy, Saoly, tamy Jehovah nifily azy ho mpanjaka. Fe, nanjary nanambony tena noho nialona ie, ka nanea any Davida, lahilahy tsy nivaliky. (1 Samoela 9:20, 21; 10:20-22; 18:7-11) Nanjary raiky amy ty mpanjaka farany ze soa tamy Israely teo Davida, tafara tatoa. Fe, nanararaotsy ty fahefàny koa ie, ka nangalaky ty valy Oria, azy lahilahy Hetita iny, sady nandefa azy am-bava aly ao soa hifatesany. (2 Samoela 11:1-17) Tsy lavorary vatany ty olo ka tsy hainy ty mampiasa fahefà! Sandraky moa laha ty olo tsy manaja any Jehovah ro mana fahefà! Le vomaiky lisatsy. Natao ty papa katolika sisany, ohatsy, ze hampijalea ty olo tamy faritsy maro. Hoy ty mpanday fanjakà britaniky raiky lafa niresaky mikasiky any zay: “Miharaty ty olo lafa mana fahefà, le farany ze raty laha ty fahefà farany ze anabo ro ananany.” Ka manino tsika ro tokony hanaja fahefà?

MANINO TSIKA RO TOKONY HANAJA FAHEFÀ?

6, 7. a) Mahavy antsika hanao ino ty fitiava any Jehovah? Ino ty antony? b) Mora avao va ty maneky, le manao akory ty hampisehoantsika fa maneky tsika?

6 Fitiava ro antony farany ze soa mahavy antsika hanaja fahefà: fitiava any Jehovah noho ty olo hafa voho ty vatantsika. Tsy misy teantsika mandilatsy Jehovah, ka irintsika ty hampifaly ty fony. (Vakio ty Ohabolana 27:11; Marka 12:29, 30.) Mana zo handay raha iaby zao ie. Haintsika fa niliery zony handay io nanomboky tamy fizizoa ta Edena any iny. Poro Satana koa ty ankamaroan’olo, farany mizizo amy ty fandaisa Jehovah. Soa avao fa tsy manahaky zay tsika! Mampanitranitra antsika safà fiderà amy Apokalypsy 4:11 ao iny. Mazava soa amintsika fa Jehovah ro mana zo handay amy raha iaby zao! Tohanantsika zony zay, ka atorontsika amy ty fiainantsika fa ekentsika ty fandaisany.

7 Parè hanoriky ty safà Jehovah tsika satria tea azy. Azo antoky fa ho sarotsy vatany raha zay kindraiky. Fe laha manaja ty fahefà Jehovah tsika, le mila mianatsy maneky manahaky ajà nivolany taloha teo iny. Tiarontsika fa naneky hanao ty sitrapo Babany Jesosy, ndre nanaly nisarotsy aza raha zay. Nivola tamy Babany ie hoe: “Ao tsy ty sitrapoko ro hatao, fa ty ahinao.”—Lioka 22:42.

8. a) Ino koa ty hataontsika laha maneky ty fahefà Jehovah tsika, le manao akory ty fahità Jehovah raha zay? b) Ino ty hanampy antsika haneky torohevitsy noho handramby anatsy? (Henteo ty efajoro hoe “ Janjino ty Torohevitsy, le Rambeso ty Anatsy”)

8 Tsy miresaky amintsika mivanta Jehovah henanizao, fa mampiasa ty Safàny noho ty solontenany an-tany etoa. Ka laha manaja ty fahefà ty olo nameany fahefà, na mbo engàny ho amy pilasy zay eo tsika, le maneky ty fahefà Jehovah. Ho meloky amintsika ie laha mizizo amin’olo rey tsika, ka tsy arahintsika, ohatsy, ty torohevitsy noho fanitsia amean-drozy baka amy Baiboly ao. Tamy Jehovah zao, le sahala nimenimeny noho nizizo taminy ty Israelita, lafa nanao raha zay tamy Mosesy.—Nomery 14:26, 27.

9. Manino ty fitiavantsika ty olo hafa ro mahavy antsika hanaja fahefà? Hazavao amy ohatsy.

9 Manaja fahefà koa tsika satria teantsika ty olo hafa. Eritsereto moa hoe maramila amy tafiky raiky iha. Tsy handresy nareo, sady mety ho ripaky mihintsy, laha tsy manaja noho tsy manoriky ty safà ty olo mana grady anabony ty maramila kiraidraiky. Mety ho azon-draha ty maramila namanao laha tsy manaja fandahara io iha fa mizizo. Marina fa mandroba-draha ty tafikin’olombelo. Fa ty tafiky Jehovah, raha soa avao ty ataony. Imaro ty Baiboly ro mikaiky azy hoe “Jehovah Tompo ty tafiky.” (1 Samoela 1:3) Mikomandy anjely mahery maro ie. Ohariny amy tafiky koa ty mpanompony an-tany etoy kindraiky. (Salamo 68:11; Ezekiela 37:1-10) Manahaky maramila io vatany tsika, ka mety hikai-doza amy ty finoa raiky amintsika, laha mizizo amy ty olo namea Jehovah fahefà. Laha mizizo amy ty anti-panahy, ohatsy, ty Kristiana raiky, le mety ho azon-draha ty olo hafa amy fiangona eo. (1 Korintianina 12:14, 25, 26) Mety hijaly koa ty olo trano raiky, laha misy anaky mizizo. Hita baka amy zay fa tea ty olo hafa tsika, laha manaja fahefà noho parè hanoriky safà.

10, 11. Manino ty faniriantsika handramby hasoava ro mahavy antsika hanaja fahefà?

10 Manaja fahefà koa tsika, satria tsika avao ro mandramby hasoava baka amy raha zay. Lafa mivola amintsika Jehovah mba hanaja fahefà, le resahiny koa matetiky ty raha soa ho azontsika baka amy raha zay. Toroany, ohatsy, ty ajà mba hanoriky ty safà baba noho reniny, mba ho ela velo noho ho sambatsy. (Deoteronomia 5:16; Efesianina 6:2, 3) Ampirisihiny tsika mba hanaja ty anti-panahy, soa tsy ho simba ty fifandrambesantsika aminy. (Hebreo 13:7, 17) Mivola amintsika koa ie mba haneky ty manam-pahefà, amy zay ho voaro.—Romanina 13:4.

11 Tsy ekènao va fa tsy sarotsy loatsy amintsika ty manaja fahefà, lafa haintsika ty antony ampirisiha Jehovah antsika hanoriky safà? Ka ino ty azontsika atao mba hanajà fahefà? Ndao tsika handiniky fomba telo hanaova raha zay.

AN-TRANO AO

12. Ino ty andraikitsy namea Jehovah ty lahilahy manambaly? Manao akory ty hitarazoany raha zay?

12 Jehovah ro namoro ty fianakavia. Ndranahary ty filamina ie, ka nalaminy ty fianakavia mba handeha soa. (1 Korintianina 14:33) Ty lahilahy ro nameany fahefà ho loham-pianakavia. Kristy ro loha ty lahilahy, ka manaja azy ie lafa manahaky ty fomba nampiasà Jesosy ty fahefàny tamy ty fiangona. (Efesianina 5:23) Ka tsy tokony hiala andraikitsy ty lahilahy, fa hitarazo raha zay miaraky amy herim-po. Fe tsy hanindritindry ie na hasiaky, fa ho be fitiava, hahay handanjalanja voho soa fanahy. Tiaroviny avao fa anabo mandilatsy ty fahefàny ty ahy Jehovah.

Manahaky any Kristy ty lahilahy lafa mampiasa ty fahefàny

13. Manao akory ty hitarazoa ty ampela manambaly ty andraikitsiny, laha ta hampifalifaly Jehovah ie?

13 Mpanampy na fameno ty valiny ty ampela. Namea fahefà koa ie an-trano ao, satria miresaky mikasiky ty ‘lalànan-dreny’ ty Baiboly. (Ohabolana 1:8) Fe mbo ambany ty fahefà valiny ty fahefàny. Manaja ty fahefà valiny ty ampela Kristiana lafa manampy azy hitarazo ty andraikitsy ty loham-pianakavia. Tsy manambany azy ie, na mamerivery azy, na mandrava ty fahefàny. Mifanohitsy amy zay, fa manampy noho miaraky miasa aminy ie. Laha tsy azoazony ty fanapahan-kevitsy rambesy valiny, le afaky mivola ty heviny ie, sady manaja azy, fe hekèny avao ze fanapahan-kevitsiny farany. Mety ho sarotsy avao raha zay kindraiky, laha tsy Vavolombelo ty valiny. Fe laha maneky azy avao ie, le mety hahavy nahoda iny haniry hanompo Jehovah.—Vakio ty 1 Petera 3:1.

14. Ino ty hatao ty anaky laha teany ho falifaly ty babany noho ty reniny?

14 Mampifaly ty fo Jehovah ty ajà laha manoriky ty safà baba noho reniny. Manome voninahitsy noho mampifalifaly ty baba noho renin-drozy koa rozy amy zay. (Ohabolana 10:1) Mila manoriky safà avao ty anaky, ndre ty babany raiky avao na ty reniny raiky avao ro miteza azy. Sady hainy koa fa mila tohàna ty baba na ty reny manahaky zay. Milongo soa noho falifaly ty olo trano raiky lafa samby manao ty andraikitsy namea Jehovah azy. Manome voninahitsy Jehovah, azy Mpamoro ty fianakavia iny raha zay.—Efesianina 3:14, 15.

AMY FIANGONA EO

15. a) Manao akory ty ampisehoantsika fa manaja ty fahefà Jehovah tsika lafa amy fiangona eo? b) Ino ty torolala manampy antsika hanoriky safà mpitariky reo? (Henteo efajoro hoe “ Mba Orihonareo ty Safà Azy Mitariky Reo”)

15 Nitendreny Jehovah handay ty fiangona, Jesosy Anany. (Kolosianina 1:13) Jesosy ro nanendry ty “mpanompo azo atokisa noho mahihitsy” mba hanome hany ara-panahy ho ahy ty vahoaky Ndranahary. (Matio 24:45-47) Tsy ia “mpanompo azo atokisa noho mahihitsy” io fa ty Filan-kevi-pitantana ty Vavolombelo Jehovah. Manahaky ty fiangona tamy taonjato voalohany, le mahazo toromariky noho torohevitsy baka amy Filan-kevi-pitantana ty anti-panahy, na mivanta na amy alala ty solontena, manahaky mpiandraikitsy faritsy rey. Manoriky ty safà Jehovah tsika lafa manaja ty fahefà ty anti-panahy.—Vakio ty 1 Tesalonianina 5:12; Hebreo 13:17.

16. Ino ty mahavy antsika hivola fa voatendry ty fanahy masy ty anti-panahy?

16 Tsy lavorary ty anti-panahy noho ty mpanampy amy fanompoa, ka mety hanao hadisoa manahaky antsika avao koa. Fe “lahilahy ho fanomeza” ty anti-panahy, sady natao mba hanampy ty fiangona hana finoa matanjaky. (Efesianina 4:8) Voatendry ty fanahy masy rozy. (Asan’ny Apostoly 20:28) Amy fomba manao akory? Mila mahafeno ty fepetra volany ty Baiboly rozy, le ty Baiboly namea tamy alala ty fanahy masy. (1 Timoty 3:1-7, 12; Titosy 1:5-9) Mivavaky marè tse ty anti-panahy aloha ty hanenteany hoe mahafeno fepetra ho anti-panahy ty rahalahy raiky, bakeo ie vo manendry.

17. Manino ty ampela ro misaron-doha ndraindraiky lafa manao asa amy fiangona eo?

17 Ndraindraiky, le mety tsy hisy anti-panahy na mpanampy amy fanompoa ty amy fiangona eo mba hanao ty asa mila atao, manahaky hoe fitariha fivoria aloha ty fanompoa. Rahalahy vita batisa ro hanao raha rey amy fotoa zay. Laha tsy misy rahalahy, le anabavy matotsy ro hanao azy. Fe mila misaron-doha ty ampela lafa manao asa tokony hatao ty rahalahy vita batisa. * (1 Korintianina 11: 3-10) Tsy fanambanea ty ampela raha zay. Fa lafa manao raha zay ie, le asehony fa manaja ty fandahara napetraky Jehovah, ndre an-trano ao ndre amy fiangona eo.

HAJAO TY MANAM-PAHEFÀ

18, 19. a) Manao akory ty hanazavànao ty torolala amy Romanina 13:1-7 ao? b) Manao akory ty hanajàntsika ty manam-pahefà?

18 Manoriky ty torolala amy Romanina 13:1-7 ao ty Kristiana marina. (Vakio) Laha mbo engà Jehovah ho eo ty mpanday fanjakà, le manao asa ilàntsika vatany rozy, manahaky hoe manao ze hampisy filamìna noho asa mahasoa hafa. Lafa manara-dalàna tsika le mampiseho fa manaja an-drozy. Mandoa ze hetra tokony haloa tsika, mameno soa ty taratasim-panjakà, manoriky ze lalàna mikasiky antsika noho ty fianakaviantsika noho ty asantsika voho ty hanànantsika. Fe tsy maneky ty manam-pahefà tsika lafa mandika ty lalàna Ndranahary ty raha ampanaoviny antsika. Hivola manahaky apostoly rey tsika amy fotoa zay hoe: “Ndranahary ro tsy maintsy orihinay safà, fa tsy olo.”—Asan’ny Apostoly 5:28, 29; henteo ty efajoro hoe “ Ty Safàn’ia ro Tokony Horihiko?

19 Asehontsika koa fa manaja ty manam-pahefà tsika lafa mahay miaraky amin-drozy. Mety hifandramby mivanta amin-drozy tsika. Nifampiresaky tamy Heroda Agripa Mpanjaka noho Festosy Governora, ohatsy, apostoly Paoly. Nanaja an-drozy avao Paoly, ndre nanao hadisoa bevata olo rey. (Asan’ny Apostoly 26:2, 25) Manoriky ty ohatsy Paoly tsika, ndre miresaky amy mpanday fanjakà, ndre amy polisy. Miezaky manaja mpampianatsy noho talè voho mpiasa hafa koa ty Kristiana mbo mianatsy. Tsy ze olo manaja ty raha inoantsika avao ro hajàntsika, fa ndre ty olo tsy tea Vavolombelo Jehovah koa. Tokony ho hitan’olo tsy Vavolombelo rey fa manaja an-drozy tsika.—Vakio ty Romanina 12:17, 18; 1 Petera 3:15.

20, 21. Ino iaby ty raha soa azo, lafa manaja olo tsika?

20 Ho zao ty nivolany apostoly Petera: “Hajao ty karazan’olo iaby.” (1 Petera 2:17) Tsy tokony hitsitsy fanajà tsika lafa afaky mampiseho raha zay. Lafa hitan’olo hoe manaja azy tsika le hidosiky ty fony raha zay. Vitsivitsy avao koa ty olo manaja olo vatany, ka lafa manao raha zay tsika le manoriky safà Jesosy toy hoe: ‘Ataovo mamirapiratsy amin’olo koa ty fahazavanareo, mba hahitany ty asa soa anovinareo, ka hanomezany voninahitsy ty Babanareo azy an-danitsy any iny.’—Matio 5:16.

21 Voasinto ty hazavà ara-panahy ty olo soa fo amy tontolo maìky toy eto. Laha manaja ty olo an-tranontsika ao, noho amy fiangona eo voho ty manam-pahefà tsika, le mety ho voasinto raha zay ty olo sisany, ka handeha amy hazavà io koa ie. Ho soa vatany laha zay ro miseho! Fe ndre tsy zay, le azo antoky fa lafa manaja olo tsika, le hampifalifaly Ndranahary sady tsy hiala amy fitiavany. Misy kadò bevata mandilatsy any zay koa va?

^ feh. 17 Misy fomba vitsivitsy azo anoriha torolala io amy Fanazavà Fanampiny hoe “Lafa Mbia ro Misaron-doha le Ino ty Antony?