Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-15

Mifalifalea amy ty Asa Mafy Nataonao

Mifalifalea amy ty Asa Mafy Nataonao

“Tokony ... hifalifaly tamy ty asa mafy nataony ty olo iaby.”—MPITORITENY 3:13.

1-3. a) Manao akory ty fahitàn’olo maro ty asany? b) Mampirisiky antsika hanao akory ty Baiboly? Ino iaby ty fanontanea hohenteantsika atoa?

TSY ho asa mihintsy ro ahazoa hafalea amy ty ankamaroan’olo. Miasa mafy anaty ty lera maro ie, fe tsy azony tavy iaby ndre ty raha ataony. Tsy mahatseriky laha mitseky avao ie saky handeha hiasa! Manao akory ty hahavy ty olo manahaky zay ho tea ty asany, ka ho afa-po amy raha zay?

2 Mampirisiky antsika ho tea miasa mafy ty Baiboly. Voaresaky ao fa mahasoa ty asa noho ty vokatsy azo baka amy raha zay. Hoy Solomona: “Le haiko koa fa tokony hihina noho hino voho hifalifaly amy ty asa mafy nataony ty olo iaby. Fanomeza baka amy Ndranahary raha zay.” (Mpitoriteny 3:13) Tea Jehovah ho afa-po amy ty asantsika noho hifalifaly amy ty vokatsy ty velomam-pontsika tsika, satria tea antsika ie sady ze tena hahasoa antsika avao ro ilàny. Mila mana ty hevitsiny noho manoriky ty torolalany mikasiky ty asa tsika, mba tsy hialà amy ty fitiavany.—Vakio ty Mpitoriteny 2:24; 5:18.

3 Hohenteantsika amy toko toy ato fanontanea efatsy retoa: Ino ty hanampy antsika hifalifaly amy ty asa mafy ataontsika? Asa manao akory ro tsy tokony hatao ty Kristiana? Manao akory ty hampifandanjà ty asa noho ty fanompoa a Ndranahary? Le ino ty asa farany ze bevata azontsika atao? Fe hodinihintsika tse ty modely namea ty mpiasa roe farany ze mazoto. Tsy ia rezay fa Jehovah Ndranahary noho Jesosy Kristy.

AZY MPIASA FARANY ZE MAHAY NOHO AZY MPIASA MAHAY BIBY INY

4, 5. Manao akory ty ampisehoa ty Baiboly hoe mazoto miasa Jehovah?

4 Jehovah ro mpiasa Farany ze Mahay. Hoy ty Genesisy 1:1: “Tamy voalohany, le namoro ty lanitsy noho ty tany Ndranahary.” Lafa baka namoro ty tany noho ty raha iaby aminy eo ie, le nivola fa “soa vatany” raha rey. (Genesisy 1:31) Afa-po tanteraky tamy ty asany iaby tan-tany etoy ie! Azo antoky fa falifaly biby Jehovah, satria nisy vokany ty asa nataony.—1 Timoty 1:11.

5 Miasa avao Ndranahary mazoto io. Hoy ty asa Jesosy, fa ela biby tafara ty namoròna tany toy: “Babako tsy mieny miasa zisiky henanizao, le zaho koa tsy mieny miasa.” (Jaona 5:17) Nanao ino avao Baba io? Azo inoa fa nitari-dala ty olombelo noho nikarakara an-drozy ie, baka an-danitsy any. Nanao “zavaboary vaovao” koa ie, tsy ia zay fa ty Kristiana nateraky ty fanahy, azy hiaraky manjaka amy Jesosy an-danitsy any reo. (2 Korintianina 5:17) Niasa avao koa ie mba hanatanteraha ty raha teany hatao ho ahy ty olombelo, le ty hamoro tontolo vaovao hiaina ty olo tea azy zisiky farany. (Romanina 6:23) Azo antoky fa mahafalifaly marè any Jehovah ty vokatsy ty asany. Satria olo an-tapitrisany ro naneky ty hafatsy mikasiky Fanjakà iny. Nitaòmy Ndanahary hamonjy azy rozy, le niova mba tsy hiala amy ty fitiavany.—Jaona 6:44.

6, 7. Manao akory ty ahaizantsika fa mpiasa nazoto fa liany fa ela Jesosy?

6 Fa liany fa ela koa Jesosy ro nazoto niasa. “Mpiasa mahay biby” ie taloha ty naha olombelo azy, sady nanampy a Ndranahary tamy famoròna ty raha iaby “an-danitsy any noho an-tany etoy.” (Ohabolana 8:21-31; Kolosianina 1:15-17) Tea niasa mafy koa ie tan-tany tetoy. Mbo nikely ie, le fa nianatsy asa mikasiky fanorena. “Mpandrafitsy” ty nahaiza azy tamy zay. * (Marka 6:3) Mila herim-bata noho fahaiza sankarazany raha zay, sandraky moa tamy ty fotoa mbo tsy nisia ty fitaova elektriky, na masiny mpanao rabò, na fivarota fitaova. Mba eritsereto moa hoe iny Jesosy mangalaky hazo hiasàny! Evainy ie avao ro nanampaky hazo iny, noho nitaritariky azy ho amy pilasy iasàny io eo. Ndao hataontsika hoe hiasa trano ie, le manoma noho mametaky ty hazo ipetaha tafo iny, manao varavara, bakeo mamboatsy fanaky maromaro mihintsy aza! Azo antoky fa hainy soa ty atao hoe afa-po amy ty asa mafy noho nimanea soa.

7 Nazoto niasa vatany koa Jesosy lafa nanao ty fanompoany. Asa bevata io ro nataony vatan’asa, tanaty ty telo tao noho tampany. Ta hitory tamin’olo maro araky ze azony natao ie, ka mbo maraindray le fa nandeha, sady niasa avao ndre fa haly. (Lioka 21:37, 38; Jaona 3:2) “Nitety tanà noho vohitsy Jesosy ... ka nitory noho nanambara ty vaovao soa ty fanjakà Ndranahary.” (Lioka 8:1) Nahavita lia an-tomboky an-jatony kilometatsy tamy lala feno lemboky ie, mba hitoria ty vaovao soa.

8, 9. Manino tsika ro afaky mivola hoe nifalifaly tamy ty asa mafy nataony Jesosy?

8 Nifalifaly tamy ty asa mafy nataony tamy fanompoa va Jesosy? Zay vatany! Namafy ty voa ty fahamarina mikasiky Fanjakà iny ie, ka le fa ho masaky hampiakary ty vokatsy tafara tatoy. Nanome azy hery noho tanjaky ty fanaovany ty sitrapo Ndranahary, ka nahasaky tsy nihina mihintsy ie mba hamità raha io. (Jaona 4:31-38) Azo antoky fa afa-po vatany ie lafa tampitsy ty fanompoany tan-tany tetoy. Nivola tamy Babany amy zay ie hoe: “Fa nanome voninahitsy anao aho tan-tany etoa satria vitako ty asa nampanovinao ahy.”—Jaona 17:4.

9 Modely soa biby vatany Jehovah noho Jesosy, satria nifalifaly tamy ty asa mafy nataon-drozy. Tea any Jehovah tsika, ka le ‘manahaky azy.’ (Efesianina 5:1) Tea any Jesosy koa tsika, ka ‘manaraky marìny ty liany.’ (1 Petera 2:21) Ndao moa hodinihintsika hoe manao akory ty ahafahantsika mifalifaly amy ty asa mafy ataontsika?

INO TY HANAMPY ANTSIKA HIFALIFALY AMY TY ASA MAFY ATAONTSIKA?

Ho afaky hifalifaly amy ty asa mafy ataonao iha, laha manoriky ty torolala amy Baiboly ao

10, 11. Ino ty azontsika atao mba hanana toe-tsay soa?

10 Mamelom-po ty Kristiana marina, ka teantsika ty ho falifaly noho ho afa-po amy ty asantsika. Fe mety ho sarotsy raha zay, laha tsy azoazontsika asa iny. Ka ino ty hanampy antsika hifalifaly amy ty asantsika?

11 Mila mana toe-tsay soa tsika. Mety tsy ho afaky manova ty raha misy antsika tsika, fe afaky manova ty toe-tsaintsika. Hanampy antsika hana toe-tsay soa ty fametsevetsea ty hevitsy Ndranahary. Laha iha, ohatsy, ro baba an-trano ao, le tiarovo fa ahafahanao mamelom-baly amin’anaky ty asanao, ndre sahala hoe asa ambany aza. Vatan-draha marè amy Ndranahary fikarakaranao ty trano raiky aminao. Mivola moa ty safàny fa “raty mandilatsy ty tsy mino” ty olo tsy mamelo ty fianakaviany. (1 Timoty 5:8) Ka, tiarovo fa fomba hanatratsiranao raha kendrè ty asanao, satria manampy anao hamita ty andraikitsy nankìny Ndranahary taminao. Hahazo fahafaham-po mety tsy ho azo ty mpiaraky miasa aminao iha, laha tiaronao raha zay.

12. Manino ro mahasoa ty mazoto miasa noho manao ty marina?

12 Tokony hazoto noho hanao ty marina tsika. Mahasoa ty miasa mafy noho miezaky manao soa ty asantsika. Tea ty mpampiasa matetiky ty mpiasa mazoto noho mahay. (Ohabolana 12:24; 22:29) Tsy maintsy manao ty marina koa ty Kristiana marina. Tsy mangalatsy drala, na fitaova, na fotoa amy ty mpampiasa antsika tsika. (Efesianina 4:28) Nihitantsika tamy toko taloha teo fa mahasoa ty manao ty marina. Azo inoa fa atokisa ty olo ty mpiasa malaza ho manao ty marina. Sady ndre tsy amby ty mpampiasa antsika aza hoe miasa mafy tsika, le ho afa-po avao. ‘Hana feo ty fieritsereta soa’ tsika, sady hahay fa mampifalifaly Ndranahary teantsika iny.—Hebreo 13:18; Kolosianina 3:22-24.

13. Ino ty mety ho vokatsy ty raha soa ataontsika am-piasà any?

13 Mila tiarovintsika fa afaky manome voninahitsy a Ndranahary ty fandaisam-batantsika. Laha soa fandaisam-bata avao tsika am-piasà any, le tsy maintsy ho arakin’olo raha zay. Ino ty ho vokany? Mety ‘handravaky ty fampianara Ndranahary Mpanavotsy antsika’ tsika. (Titosy 2:9, 10) Laha soa fandaisam-bata vatany tsika, le mety ho hitan’olo fa soa ty fivavahantsika, ka vomaiky ta hamonjy ie. Mba eritsereto moa hoe misy mpiaraky miasa aminao lasa ta hahay ty fahamarina satria soa fandaisam-bata iha. Manome voninahitsy any Jehovah noho mampifaly ty fony mihintsy aza ty fandaisam-bata soa anananao! Aia koa ty hisy kadò soa mandilatsy any zay?—Vakio ty Ohabolana 27:11; 1 Petera 2:12.

MILA MAHAY MANAVAKY LAFA MIFILY ASA

14-16. Ino iaby ty fanontanea bevata mila dinihy lafa hanapa-kevitsy mikasiky asa?

14 Tsy miresaky kalakalaony maro mikasiky ty asa azo atao noho tsy azo atao ty Baiboly. Fe tsy midika raha zay hoe azontsika atao iaby ze asa bakeo. Afaky manampy antsika ty Baiboly, mba hifily asa ara-dalàna noho mety amintsika, sady mampifalifaly a Ndranahary. Hanampy antsika tsy hifily asa tsy teany raha io. (Ohabolana 2:6) Retoa misy fanontanea roe mila dinihy lafa hifily asa.

15 Raha rarà ty Baiboly va ro atao amy asa iny? Volany ty Safà Ndranahary mazava soa fa tsy mety ty mangalatsy, mavandy, noho manompo sampy. (Eksodosy 20:4; Asan’ny Apostoly 15:29; Efesianina 4:28; Apokalypsy 21:8) Tsy hilitsy amy ty asa mitaky ty hanaovantsika raha reo tsika. Tea any Jehovah tsika, ka tsy hanao asa mahavy antsika handika ty didiny.—Vakio ty 1 Jaona 5:3.

16 Mandramby anjara amy fanaovan-draha raty va aho, na mampirisiky ty hafa hanao raha zay, laha manao asa io? Toy misy ohatsy: Tsy misy maharaty ty asa ty mpanjaitsy. Fe manao akory laha ampanamboary fisikìna maramila iha? Marina fa tsy handramby anjara amy aly iha. Fe, mandrara ty famonoa olo ty Safà Ndranahary. Tsy mbo tafilitsy amy fanohana raha zay va asa raiky io? (Eksodosy 20:13) Tea any Jehovah tsika, ka tsy ta hanao asa mifandramby amy raha tsy mifanaraky amy Soratsy Masy mihintsy.

17. Ino koa ty mila dinihy lafa hifily asa? (Henteo ty efajoro “ Hataoko Avao va Asa io?”) b) Ino ty mila ataontsika laha teantsika hanampy antsika handramby fanapahan-kevitsy ty feo ty fieritseretantsika?

17 Maro ty raha mampiasa loha lafa hifily asa, fe afaky manampy antsika hanapa-kevitsy fanontanea roe taloha teo reo. Ndre eo zay, le mbo misy raha hafa mila dinihy koa. * Tsy mitamà tsika hoe hamoaky fitsipiky mikasiky ze kila raha mety hiseho ty mpanompo azo atokisa. Zay ro ilà fahaiza manavaky. Nihitantsika tamy Toko faha-2 tao fa mila mampiofana ty feo ty fieritseretantsika tsika, na hoe mianatsy ty fomba hanoriha ty Baiboly amy ty fiainantsika. ‘Mampiasa’ noho manazatsy ty ‘fahaizantsika mandiniky’ tsika amy zay. Laha zay ro ataontsika, le ho afaky handramby fanapahan-kevitsy mampifalifaly a Ndranahary tsika, sady tsy hiala amy ty fitiavany.

MAHAIZA MAMPIFANDANJA AMY RESAKY ASA

18. Manino ro tsy mora ty manao voaloha lista ty fanompoa any Jehovah?

18 Tsy tokony hataontsika afaran-tono ty fanompoa any Jehovah. Fe sarotsy ty manao raha zay amy “andro farany” misy “fotoa sarotsy tsy mora tohery” toy. (2 Timoty 3:1) Mety ho sarotsy biby ty mahita asa noho haharitsy amy raha zay. Eke ty Kristiana fa ilà ty asa mafy, mba hameloma valy amin’anaky. Fe, maro ty fampirisiha atao amintsika am-piasà any. Mora mifindra koa ty toe-tsay tea hanana amy tontolo toy eto. Ka laha tsy miamby soa tsika, le mety ho voaelingelingely ty fanompoantsika any Jehovah. (1 Timoty 6:9, 10) Ndao hodinihintsika hoe ino ty hanampy antsika hahay mampifandanja, ka hahatiaro “ze vatan-draha marè.”—Filipianina 1:10.

19. Manino Jehovah ro maeva atokisantsika? Ino ty hataontsika laha matoky azy tsika?

19 Matokisa tanteraky any Jehovah. (Vakio ty Ohabolana 3:5, 6) Olo mikarakara antsika iny va le tsy haeva hatokisantsika tanteraky? (1 Petera 5:7) Tsy vitany zay, fa mahay ze raha ilàntsika mandilatsy ty vatantsika koa Jehovah, sady tsy boribory ty tanany. (Salamo 37:25) Ka soa vatany laha tsy halinontsika ty manoriky safàny toy: “Ao ty fiainanareo tsy hisy fitiavan-drala, fa mba anovo mahampy anareo ze fa misy eo. Fa hoy ty [asa Ndranahary] hoe: ‘Tsy hanenga anao mihintsy aho, sady tsy hahafoy anao, ndre manao akory ndre manao akory.’ ” (Hebreo 13:5) Maro ty mpanompo amy fotoa iaby afaky mivola fa mahay mikarakara ze raha ilàntsika Ndranahary. Laha matoky vatany tsika fa hokarakarà Jehovah, le tsy hiasa loha marè hoe manao akory ty hamelomantsika ty trano raiky amintsika. (Matio 6:25-32) Tsy engàntsika hikotaba ty fanompoantsika any Jehovah mihintsy ty asantsika, ka hahavy antsika hanao ambanin-draha ty fitoria noho fivoria, ohatsy.—Matio 24:14; Hebreo 10:24, 25.

20. Ino ty dika ty hoe mana maso tsotra, le manao akory ty hananantsika maso tsotra avao?

20 Anovo tsotra avao ty masonao. (Vakio ty Matio 6:22, 23.) Tsy manasarotsy fiaina ty dika ty hoe mana maso tsotra. Mifantoky amy raha kendrè raiky avao ty olo mana maso tsotra. Tsy ino zay fa ty fanaova ty sitrapo Ndranahary. Tsy hitoantoa mila asa be karama tsika, na ho lampy ay mila havelomambe, laha mifantoky amy raha kendrè io. Tsy hikarioky ze enta niboaky farany noho ze soa faratampony koa tsika. Tea mpanao pibilisitè rey moa laha mino tsika hoe mila raha rey tsika soa ho sambatsy. Ka manao akory ty hanana maso tsotra? Ka mitrosatrosa fahatany. Ka mamorivory hanana mandany fotoa maro noho mila fikarakarà marè koa. Oriho ty torohevitsy ty Baiboly hoe manaova afa-po amy ‘hany noho siky voho fialofa.’ (1 Timoty 6:8) Ataovo tsotra araky ze azo atao ty fiainanao.

21. Manino tsika ro mila mandahatsy ze vatan-draha, le ino ty tokony hataontsika voaloha lista?

21 Ty raha ara-panahy ro ataovo voaloha lista, le tano amy zay avao. Tsy fonga ho vitantsika iaby ze kila raha teantsika hatao, ka mila alahatsy soa ze vatan-draha. Laha tsy manao any zay tsika, le mety ho lanilany fahatany ty fotoa lafovily ananantsika, farany tsy ho vita ty vatan-draha marè. Ino ty tokony hataontsika voaloha lista? Ty fianara ambony ro vatan-draha marè amin’olo maro, mba hahazoany asa be karama. Fe nampirisiky ty mpanori-dia azy Jesosy hoe: “Ilao avao tse ty fanjakàny.” (Matio 6:33) Ty Fanjakà Ndranahary vatany ro tokony hatao ty Kristiana voaloha lista. Tokony ho hita amy ty raha filìntsika noho ty raha kendrèntsika voho ty raha ataontsika, fa ty asa Fanjakà iny noho ty sitrapo Ndranahary ro vatan-draha marè amintsika, mandilatsy ty drala, hanana, asa noho ty raha hafa.

MIASA MAFY AMY FANOMPOA

Manaporofo ty fitiavantsika ani-Jehovah tsika, laha ty fitoria ro ataontsika voaloha lista

22, 23. a) Ino ty vatan’asa amy ty Kristiana, le ino ty ataontsika mba hampisehoa fa vatan-draha amintsika asa io? (Henteo ty efajoro “ Nahafalifaly Noho Nahasambatsy ahy Fanapahan-kevitsiko iny.”) b) Tapa-kevitsy hanao ino tsika?

22 Haintsika fa fa lositsy lavitsy anaty andro farany toy tsika. Zay ro mahavy antsika hifantoky amy asa bevata nankìny tamy ty Kristiana marina iny. Tsy ino zay fa ty fitoria noho fanaova mpianatsy. (Matio 24:14; 28:19, 20) Asa mitavan’ay io ro imaneantsika, manahaky ty natao Jesosy, azy modelintsika iny. Manao akory ty hampisehoantsika fa vatan-draha amintsika asa io? Mahafoy ty vatany manao asa io ty ankamaroa ty vahoaky Ndranahary. Anaty ty mpitory amy fiangona eo rozy. Ty sisany mandamy ty raha ataony mba ho mpisava lala na misionera. Maro koa ty baba noho reny mampirisiky ty anany hanao fanompoa amy andro iaby, satria tsapany fa ilà ty mana raha kendrè ara-panahy. Mifalifaly amy ty asa mafy ataony va ty mpitory mazoto? Zay vatany! Azo antoky fa ho falifaly noho ho afa-po voho hahazo fitahia maro ze manompo any Jehovah amy ty fony iaby.—Vakio ty Ohabolana 10:22.

23 Maro amintsika ro voatery miasa anaty ty lera maro, mba hameloma ty fianakaviany. Tiarovo fa tea Jehovah hifalifaly amy ty asa mafy ataontsika tsika. Ho afa-po amy ty asantsika tsika, laha mampifanaraky ty toe-tsaintsika noho ty raha ataontsika amy ty hevitsiny noho ty torolalany. Loniky lahy tsika ho tapa-kevitsy, tsy hanenga ty asa fiveloma hampiala antsika amy ty vatan’asa marè, le ty fitoria ty vaovao soa Fanjakà iny. Laha manao voaloha lista asa io tsika, le manaporofo ty fitiavantsika any Jehovah, sady tsy miala amy ty fitiavany.

^ feh. 6 Ty safà grika nadika hoe “mpandrafitsy” le ivolana “ty olo iaby mamboatsy raha amy hazo, ndre raha hatao amy trano zay, ndre fanaky, ndre raha hafa.”

^ feh. 17 Laha mbo teanao ty hahay misimisy mikasiky ty raha mila dinihy amy resaky fifilia asa, le henteo ty Tilikambo Fiambenana 15 Avrily 1999, pejy 28-30.