Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-5

Misaraha amy Zao Tontolo Zao

Misaraha amy Zao Tontolo Zao

“Tsy miharo amy zao tontolo zao nareo.” —JAONA 15:19.

1. Ino ty raha nihamafisy Jesosy tamy haliky taloha ty ni fatesany?

NIASA loha marè mikasiky ty hoavy ty mpianatsiny Jesosy, tamy haliky taloha ty nahafatesany. Nivavaky tamy Babany mihintsy aza ie hoe: “Tsy ty hangalànao azy amy zao tontolo zao ro angatahiko, fa ty mba hiarovanao azy amy azy raty iny. Tsy miharo amy zao tontolo zao rozy, manahaky ahy tsy miharo amy zao tontolo zao.” (Jaona 17:15, 16) Hita amy vavaky nataony io fa teany vatany ty mpianatsiny. Hita koa hoe vatan-draha ty safàny tamy ty sisany amin-drozy taloha keliny zay. Nivola ie hoe: “Tsy miharo amy zao tontolo zao nareo.” (Jaona 15:19) Nihamafisy Jesosy soa fa mila misaraky amy tontolo toy vatany ty mpianatsiny!

2. Ino “tontolo” nivolany Jesosy io?

2 Tsy ino “tontolo” nivolany Jesosy io, fa ty olo iaby tsy milongo amy Ndranahary. Ambany fahefà Satana rozy, sady tea tena noho manambony ty vatany manahaky azy. (Jaona 14:30; Efesianina 2:2; 1 Jaona 5:19) ‘Firafia amy Ndranahary ty finamà amy tontolo’ io. (Jakoba 4:4) Midika zay fa tokony hisaraky amy tontolo toy ze olo tsy ta hiala amy fitiava Ndranahary. Ka manao akory ty hahavitantsika raha zay, kanefa tsika miay amy tontolo toy eto? Retoa misy fomba limy: 1) tsy mivaliky amy Fanjakà Ndranahary noho tsy manao politiky, 2) manohitsy ty fanahy tontolo toy, 3) manao fisikìna noho fihamìna maotina, 4) mana maso tsotra, voho 5) misiky ty fialia fiarova.

KA MIVALIKY SADY KA MANAO POLITIKY

3. a) Nanao politiky va Jesosy? Nanino? b) Nanino ty voahosotsy ro azo volany hoe ambasadera? (Henteo ty fanamariha ambany pejy.)

3 Tsy nanao politiky Jesosy, fa nanoka ty fiainany hitoria ty Fanjakà Ndranahary. Ie ro ho Mpanjaka Fanjakà an-danitsy any io. (Daniela 7:13, 14; Lioka 4:43; 17:20, 21) Zay ro nahavy azy hivola tamy Pontio Pilato Governora Romanina hoe: “Tsy miharo amy tontolo toy ty fanjakàko.” (Jaona 18:36) Manahaky Kristy ty mpanori-dia azy, ka tsy mivaliky aminy noho ty Fanjakàny, sady mitory mikasiky Fanjakà io amy zao tontolo zao. (Matio 24:14) “Ambasadera solo Kristy zahay”, hoy ty asa apostoly Paoly. “Solo Kristy zahay ka misoloho hoe: ‘Mba milongoa amy Ndranahary lahy nareo!’ ” *2 Korintianina 5:20

4. Manao akory ty ampisehoa ty Kristiana marina hoe tsy mivaliky amy ty Fanjakà Ndranahary rozy? (Henteo ty efajoro hoe “ Tsy Nanao Politiky ty Kristiana Voalohany.”)

4 Solontena ty firenenany ty ambasadera, fe mipetraky an-tany hafa any, ka tsy militsy amy politiky amy tany io ao. Fe mampirisiky ty olo ao ie mba hanoha ty mpanday fanjakà an-taniny any. Mitovy amy zay avao koa ty atao voahosotsy reo, satria “olom-pirenena ty lanitsy” rozy. (Filipianina 3:20) Mazoto mitory ty Fanjakà Ndranahary rozy, ka olo an-tapitrisany anaty ty “aondry hafa” ro nampean-drozy ‘hilongo amy Ndranahary.’ (Jaona 10:16; Matio 25:31-40) Solontena ty ambasadera Kristy “aondry hafa” reo, ka le manampy ty voahosotsy. Aondry miaraky raiky avao ty voahosotsy noho ty aondry hafa, sady samby manoha ty Fanjakà Mesia, ka tsy militsy amy resaky politiky tontolo toy mihintsy.—Vakio ty Isaia 2:2-4.

5. Ino ty tsy mampitovy ty Kristiana amy ty Israelita? Ka ino ty tokony hatao ty Kristiana?

5 Tsy militsy amy politiky ty Kristiana marina, satria tsy mivaliky amy Kristy. Fe mbo misy antony hafa koa. Nipetraky tamy tany raiky voafaritsy soa ty firenena Israelita. Tsy mitovy amy zay tsika satria mpirahalahy miparitaky amy tany toy iaby. (Matio 28:19; 1 Petera 2:9) Ka laha manoha antoko politiky amy ty tany misy antsika tsika, le tsy hifanaraky amy ty hafatsy torintsika ty raha ataontsika, sady hampisy fisaratsaraha. (1 Korintianina 1:10) Le hialy amy ty finoa raiky amintsika koa tsika, kanefa tokony ho tea an-drozy. (Jaona 13:34, 35; 1 Jaona 3:10-12) Marina vatany ty ahy Jesosy lafa nivola tamy ty mpianatsiny mba tsy hialy. Nandidy an-drozy mihintsy aza ie mba ho tea ty fahavalon-drozy.—Matio 5:44; 26:52; henteo ty efajoro hoe “ Tsy miharo amy tontolo toy va aho?

6. Manao akory ty tokony ho fanorihanao ty safà Kaisara, laha fa nanoka ty vatanao ho ahy Ndranahary iha?

6 Nanoka ty vatantsika ho ahy Ndranahary tsika, fa tsy ho ahin’olo, na fikambana, na firenena. “Tsy ahinareo sasy ty vatanareo, fa nivilỳ nareo” hoy ty 1 Korintianina 6:19, 20. Zay ro mahavy antsika hanome any “Kaisara” ty raha tokony ho azy, tafilitsy amy zay ty haja noho ty hetra voho ty fanoriha safà. Fe ameantsika a ‘Ndranahary koa ze ahy Ndranahary.’ (Marka 12:17; Romanina 13:1-7) Tafilitsy amy zay ty fanompoa, ty fitiava baka am-po, ty tsy fivaliha noho fanoriha safà. Parè ho maty ho ahy Ndranahary ty Kristiana, laha ilà raha zay.—Lioka 4:8; 10:27; vakio ty Asan’ny Apostoly 5:29; Romanina 14:8.

TOHERO “TY FANAHY ZAO TONTOLO ZAO”

7, 8. Ino “fanahy zao tontolo zao” io? Ino ty vokany lafa “miasa” amin’olo raiky tsy mpanoriky safà raha io?

7 Misaraky amy zao tontolo zao koa ty Kristiana, lafa manohitsy ty toe-tsay ratiny. “Tsika tsy nandramby ty fanahy zao tontolo zao, fa ty fanahy baka amy Ndranahary”, hoy ty asa Paoly. (1 Korintianina 2:12) Ho zao ty nisoratiny ho ahy ty Efesianina: “Tamy raha zay ao moa ro nandehananareo taloha, manaraky tontolo toy, noho manaraky ty mpanday ty fahefà ty rivotsy, le ty toe-tsay miasa henanizao amy ty anaky ty tsy fanoriha safà ao.”—Efesianina 2:2, 3.

8 Tsy ino “rivotsy”, na fanahy zao tontolo zao io, fa ty hery tsy hita maso, mampirisiky ty olo tsy hanoriky ty safà Ndranahary sady hanaram-po amy “faniria ty nofotsy noho ty faniria ty maso.” (1 Jaona 2:16; 1 Timoty 6:9, 10) Mana “fahefà” raha io satria manao ze hisintona ty nofotsy mpanota, miasa an-kapiky, tsy mienieny, sady miparitaky manahaky rivotsy io. “Miasa” koa raha io, lafa mampirisiky ty olo tsikelitsikely ho tea tena, hirengirengy, haniry marè ho lasa anabo, hanao ze teany hatao, noho hizizo. * Mahavy ty toetsy ty Devoly hitombo tsikelitsikely am-pon’olo ao, toe-tsay zao tontolo zao io.—Jaona 8:44; Asan’ny Apostoly 13:10; 1 Jaona 3:8, 10.

9. Ino iaby ty raha mety hahavy ty toe-tsay zao tontolo zao hilitsy an-tsaintsika noho am-pontsika ao?

9 Mety hamahatsy an-tsainao noho am-ponao ao va ty toe-tsay zao tontolo zao? Eka, laha tsy miamby soa iha. (Vakio ty Ohabolana 4:23.) Mety hampilitsy ty toe-tsay zao tontolo zao aminao ao ze kila olo na raha mampita ty toe-tsay Satana noho ty tontolony. Mety tsy ho ambiambinao ty ilirany, vasa baka amy ty olo ifandrambesanao, ataonao ho olo soa, fe hondy tsy tea Jehovah. (Ohabolana 13:20; 1 Korintianina 15:33) Mety hahavy anao hana toe-tsay raty io koa ty boky tsy maeva ty kristiana, ty sary tiva noho ty lahatsoratsy ty mpivadi-pinoa amy Internet ao, ty fialam-boly tsy mahasoa, noho ty sporo mahavy ty olo ho satà satria ta handresy marè.

10. Manao akory ty hanoherantsika ty fanahy zao tontolo zao?

10 Manao akory ty hanoherantsika ty fanahy zao tontolo zao, mba hijanònantsika amy fitiava Ndranahary ao? Lafa mandramby ty fanampea iaby amea Jehovah noho mivavaky tsy tampaky mba hahazoa fanahy masy. Mahery mandilatsy ty Devoly noho ty tontolo ratiny, Jehovah. (1 Jaona 4:4) Mila mifandramby marìny amy Jehovah amy vavaky vatany tsika!

MANAOVA FISIKÌNA NOHO FIHAMÌNA MAOTINA

11. Nanjary nanao akory ty fisikìna ty olo amy tontolo toy?

11 Hita amy ty fisikìnany noho ty fihamìnany voho ty faliovany ty toe-tsain’olo raiky. Nanjary tsy soa ty fisikìna ty olo amy tany maro, farany nisy mpivola amy tele niresaky fa tsy ho hay sasy ty siky anavaha ty makorely amy ty tsy ie, ato ho ato. Ndre ty ajà ampela mbo kelikely aza fa misiky manahaky zay. Hoy ty gazety raiky: “Ty vata ro azela, fa ty fahamaotina tsy asia tavela.” Be mpanao koa ty fisikìna misavoritaky. Mampiavaky ty olo tea mizizo noho tsy midary ty haja ty vatany ty fisikìna manahaky rey.

12, 13. Ino ty torolala tokony horihintsika mikasiky ty fisikìna noho ty fihamìna?

12 Mpanompo Jehovah tsika, ka tokony hanao akanjo malio noho milamy, voafily soa, sady mifanaraky amy ty raha ataontsika. Tokony ho “maotina noho amim-pahendrea” avao ty fisikìnantsika. Sandraky laha ampiarahy amy “asa soa” raha zay, le hifanaraky amy ty olo “mivola ho mpivavaky amy Ndranahary”, ndre ampela zay ndre lahilahy. Fe, ty ‘hijano amy fitiava Ndranahary ao’ ro vatan-draha marè amintsika, fa tsy ty hisariky ty sain’olo amy ty vatantsika. (1 Timoty 2:9, 10; Joda 21) Azy ‘toetsy mivòny am-po ao iny’ ro pozy soa marè teantsika hanàna, “satria lafovily amy Ndranahary raha zay.”—1 Petera 3:3, 4.

13 Tiarovo koa fa mety ho arakaraky ty fisikìnantsika noho ty fihamìnantsika ro hitsaràn’olo ty fivavaha marina arahintsika. Ty safà grika nadika hoe “maotina”, le midika koa hoe manaja ty hevitsin’olo noho midary ty fihetseham-pony. Ka ndre eritseretintsika ho azo atao aza ty raha sisany, le ataontsika avao ze hanajà ty feo ty fieritsereta ty hafa. Ty hanome voninahitsy Jehovah ro irintsika marè. Teantsika haseho koa fa mpanompo Ndranahary tsika, ka ‘ataontsika ho voninahitsiny ze kila raha iaby.’1 Korintianina 4:9; 10:31; 2 Korintianina 6:3, 4; 7:1.

Manome voninahitsy any Jehovah va ty poziko?

14. Ino iaby ty fanontanea tokony hoeritseretintsika mikasiky ty fisikìna noho ty faliova?

14 Vomaiky mila hentea soa ty fisikìna noho fihamìna, voho ty faliova lafa manompo noho mivory. Eritsereto hoe: ‘Misariky ty sain’olo marè va ty fisikìnako? Mahamenatsy olo va raha retoa? Malio soa va aho sa misy fofo manelingely? Marina fa mana zo hanao ze teako aho, fe zay va ro vatan-draha marè amiko, mandilatsy ty hoe mahafeno fepetra mba hahazo tombontsoam-panompoa amy fiangona eo?’—Salamo 68:6; Filipianina 4:5; 1 Petera 5:6.

15. Manino ro tsy misy lista lalàna mikasiky fisikìna noho fihamìna voho faliova ty amy Safà Ndranahary ao?

15 Tsy misy lista lalàna mikasiky fisikìna noho fihamìna voho faliova, ty amy Baiboly ao. Mana fahalalaha hifily noho fahaiza-mandiniky tsika, sady tsy tea Jehovah halà amintsika raha zay. Teany ho matotsy tsika, ka hahay handiniky ty torolala amy Baiboly ao noho ‘hampiasa ty fahaizantsika mandiniky mba ho zatsy hanavaky ty soa noho ty raty.’ (Hebreo 5:14) Teany koa laha ty fitiava ro mikomandy antsika, le ty fitiava azy noho ty olo hafa. (Vakio ty Marka 12:30, 31.) Maro biby ty siky noho pozy azontsika anovy, mifanaraky amy torolala reo. Henteo avao moa ty akanjo samby karazany anisia ty vahoaky falifaly manompo Jehovah, ndre aia ndre aia ty ivorian-drozy amy tany toy.

MANÀNA MASO “TSOTRA” AVAO

16. Ino ty tsy mampitovy ty fanahy zao tontolo zao noho ty fampianara Jesosy? Ino iaby ty fanontanea tokony hoeritseretintsika?

16 Mamitaky ty fanahy zao tontolo zao, ka mitariky olo maro hieritseritsy fa ty drala noho hanana ro mahasambatsy. Kanefa nivola Jesosy hoe: “Ndre manan-draha maro aza ty olo, le tsy mianky amy ty hanànany ty ainy.” (Lioka 12:15) Fe tsy nampirisiky antsika hahetsy marè amy ty vatantsika koa Jesosy. Nivola avao ie fa hahazo fiaina noho ho sambatsy vatany tsika, laha “mahatiaro hoe mila a Ndranahary.” Hahazo raha zay koa tsika laha miezaky avao mba hana maso “tsotra”, na hoe mifantoky soa amy raha raiky, le tsy ino zay fa ty fifandrambesa amy Jehovah. (Matio 5:3; 6:22, 23) Eritsereto hoe: ‘Inoako vatany va raha nivolany Jesosy io, sa maneky ho voatariky azy “baba ty vandy” iny aho? (Jaona 8:44) Ino ty hita amy ty raha volaniko noho ataoko voaloha lista, ho zay koa ty raha kendrèko noho ty fandesako ty fiainako?’—Lioka 6:45; 21:34-36; 2 Jaona 6.

17. Ino iaby ty fitahia ho azo ty olo mana maso tsotra?

17 Nivola Jesosy hoe: “Ty fahendrea ty olo le hamarìny ty raha ataony.” (Matio 11:19) Mba henteo vatany moa ty fitahia ho azo ty olo mana maso tsotra. Azoazony ty ainy lafa manompo. (Matio 11:29, 30) Tsy marikariky tafahoatsy ie, ka tsy miasa loha marè na rera-po. (Vakio ty 1 Timoty 6:9, 10.) Afa-po amy ze raha tena ilà ie, ka manam-potoa hiaraha amy ty fianakaviany noho ty Kristiana namany. Soa roro ie. (Mpitoriteny 5:12) Sambatsy marè ie, satria manome, lafa afaky manao raha zay. (Asan’ny Apostoly 20:35) ‘Be fitamàna’ koa ie sady miadan-tsay noho afa-po. (Romanina 15:13; Matio 6:31, 32) Tsy voavilin-drala vatany fitahia reo!

“RAMBESO IABY TY FIALIA FIAROVA IABY”

18. Manao akory ty firesaha ty Baiboly ty fahavalontsika, ty fomba fiasany noho ty aly ataontsika aminy?

18 Laha mijano amy fitiava Ndranahary ao avao koa tsika, le ho voaro amy ty tetiky atao Satana mba tsy hanompoantsika a Ndranahary. Tsy teany ho falifaly tsika, sady tsy teany hahazo fiaina zisiky farany. (1 Petera 5:8) “Tsika moa”, hoasa Paoly, “tsy raha manao ringa amy nofotsy noho lio, fa amy fanjakà noho fahefà noho mpanjaka amy tontolo anaty ty maìky toy, sady amy anjely raty amy faritsy ty lanitsy any.” (Efesianina 6:12) Aly ataon’olo mifampitanjaky ty “ringa.” Midika zay fa an-tratrantsika eo fahavalo iny, fa tsy lavitsy antsika. Tsy ho haintsika ivonia ie. Hita amy ty safà hoe “fanjakà” noho “fahefà” voho ‘mpanjaka amy tontolo toy’ koa fa voalamy soa ty fanafiha fahavalo tsy hita maso reo, sady kinahin-drozy azy.

19. Ino iaby ty fialia fiarova mila anova ty Kristiana?

19 Fe, ndre malemy noho tsy ampy hery aza tsika, le afaky mandresy. Amy fomba akory? Amy fisikìna ty “fialia fiarova iaby baka amy Ndranahary.” (Efesianina 6:13) Hoy ty Efesianina 6:14-18: “Ka mba miorena soa nareo, le fehezo ambanianareo ty sentìra ty fahamarina, sady sikìno ho fiarovan-tratra ty fahitia. Le tsatoho kiraro amy tombonareo ty fanaova parè hitory ty vaovao soa ty filongoa. Ndre eo raha iaby rezay, le rambeso ty ampinga bevata, tsy ino zay fa ty finoa, fa zay ro hahavitanareo hamono ty balakititsy mirehitsy iaby, baka amy azy raty iny. Rambeso koa ty fiarovan-doha ty [fitamàna] fanavota, noho ty sabatsy ty fanahy, le tsy ino zay fa ty safà Ndranahary. Mivavaha avao ndre amy fotoa manao akory ndre amy fotoa manao akory, ambany fitariha ty fanahy, sady manaova vavaky noho fisolohoa sankarazany.”

20. Ino ty tsy itovizantsika amy maramila ara-bakiteny?

20 Baka amy Jehovah fialia reo, ka azo antoky fa maharo antsika, laha amintsika eny avao. Mety tsy hialy anaty ty fotoa lavalava ty maramila ara-bakiteny. Fa ty aly mitavanay atao ty Kristiana, tsy mienieny laha tsy fa ripaky ty tontolo Satana, sady fa migadra ty fanahy raty iaby. (Apokalypsy 12:17) Ka maneky ho resy iha laha mialy ay amy fahalemea noho faniria raty, satria samby mila ‘asiantsika marè’ ty vatantsika, soa tsy hivaliky amy Jehovah. (1 Korintianina 9:27) Fa laha tsy mialy ay tsika, le zay vo mampatahotsy!

21. Ino ty tsy maintsy ataontsika laha ta handresy tsika?

21 Tsy afaky mandresy tsika laha ty herintsika raiky avao ro andesintsika. Zay nahavy any Paoly nampahatiaro antsika, fa ilà ty mivavaky amy Jehovah, “ndre amy fotoa manao akory ndre amy fotoa manao akory, ambany fitariha ty fanahy.” Ilà koa ty mijanjy Jehovah, na hoe mianatsy ty Safàny noho miaraky avao amy ty “maramila” namantsika, satria tsy mialy raiky tsika! (Filemona 2; Hebreo 10:24, 25) Ze manoriky soa raha nivolany tatoa rezay, le tsy vitany hoe handresy avao, fa mbo ho afaky hiaro ty finoany koa lafa misy raha manahira.

MANAOVA PARÈ HIARO TY FINOANAO

22, 23. a) Manino tsika ro tsy maintsy parè avao hiaro ty finoantsika, le ino ty fanontanea tokony hoeritseretintsika? b) Ino ro hodinihy amy toko manaraky ao?

22 “Fa satria tsy miharo amy zao tontolo zao nareo”, hoasa Jesosy, “le halay anareo zao tontolo zao.” (Jaona 15:19) Ka tokony ho parè avao ty Kristiana mba hiaro ty finoany amim-panajà noho amim-pahaleam-panahy. (Vakio ty 1 Petera 3:15.) Eritsereto zao: ‘Azoko va hoe manino ro manao raha mifanohitsy amy ty raha fataon’olo ty Vavolombelo Jehovah kindraiky? Laha tojiky raha sarotsy ho zay aho, mieky va aho hoe marina ty raha volany ty Baiboly noho ty mpanompo azo atokisa? (Matio 24:45; Jaona 17:17) Manao akory laha hitan’olo hoe miavaky aho satria manao ty raha tea Jehovah? Sady tsy mampanino ahy va raha zay, no vomaiky teako?’—Salamo 34:2; Matio 10:32, 33.

23 Fe, matetiky ro tsy mivanta ty fitsapà ty faniriantsika tsy hiharo amy tontolo toy. Fa niresahy taloha teo, ohatsy, fa mampiasa ty fialam-boly Satana mba hamitaha ty mpanompo Jehovah, soa hiharo amy zao tontolo zao. Ka manao akory ty hifiliana fialam-boly mahasoa, mba hahazoantsika ay noho hampalio avao ty feo ty fieritseretantsika? Zay ro hodinihy amy toko manaraky ao.

^ feh. 3 Nanjaka tamy Kristiana voahosotsy an-tany etoa reo Kristy, nanomboky tamy Pentekosta tao 33. (Kolosianina 1:13) Namea azy “ty fanjakà zao tontolo zao” tamy 1914. Midika zay fa Ambasadera Fanjakà Mesia io koa ty voahosotsy henanizao.—Apokalypsy 11:15.

^ feh. 8 Henteo Fandresen-dahatra Miorina Amin’ny Soratra Masina, pejy 393-397, naboaky ty Vavolombelo Jehovah.

^ feh. 65 Henteo ty Fanazavà Fanampiny hoe “Fananganan-tsaina, Fifidiàna, noho Fanompoa Sivily.”