Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

FANONTANEA 8

Hanao Akory Aho Laha Misy Mandrava?

Hanao Akory Aho Laha Misy Mandrava?

SOA HO HAY

An-tapitrisany santao ty ampela misy mandrava sady ajà noho tanora ty ankamaroany. *

INO TY HO NATAONAO?

Nisy lahilahy nandrava ani-Soazy, fe tsy niarakiny laha tsy fa natontan’olo iny tambany eo ie. Nitantara ho zao ie: “Nialy ay aho sady nikoikoiaky, fe tsy nahaboaky feo. Natosiko ie, tinimpako, nikomondroko, le nirangorangotiko. Natsibony ahy amy zay meso zay, farany aho tsy nahafikofoky sasy!”

Laha iha ro nitratsini-raha ho zay, ino ty ho nataonao?

MIERITSERETA SOA TSE!

Mety fa miamby soa iha, sirtò laha somary mandeha hariva, fe mety mbo ho voan-draha avao. Hoy ty Baiboly: “Tsy ty mahalay ro mahazo fandresea ... le tsy ty manam-pahaiza ro mahazo hatò, satria mety ho tra-doza amy fotoa tsy ampoizy rozy iaby.”—Mpitoriteny 9:11.

Tsy haini-Soazy olo nandrava azy iny. Ho zay avao koa amy ty ankamaroa ty ampela. Fe mety ho olo zatsy azy ty mandrava ty ampela sisany, na mety longony mihintsy aza. Zay ty nahazo ani-Natalie. Nisy ajà lahilahy tanà raiky aminy nandrava azy tamin’ie folo tao. Nivola ie hoe: “Navaka biby aho sady nimenatsy, farany tsy nahasaky nivola taminiania tse.”

TSY DISO IHA

Mbo mieritseritsy avao Soazy zisiky zao hoe ie ro diso. Hoy ty asany: “Tsy mety afaky an-dohako ato raha iny. Mieritseritsy aho hoe tokony mba ho nitavan’ay marerè. Navaka biby aloha aho lafa nitsobohiny ani-meso iny. Tsy nahafikofoky sasy aho. Fe ndre zay, tokony ho nasiako marerè avao ie.”

Mbo nanao ho zay avao koa Natalie. Hoy ty asany: “Tokony mba nitandritandrina avao aho. Zaho amin’io fa nivolanini-babako noho neniko avao mba hiaraky amy rahavaviko iny lafa mihisa amonto any, fe zaho ro tsy nety. Sahala hoe zaho ro nampirisiky ani-ajà lahilahy iny handrava ahy. Nalahelo biby ty fianakaviako tratsini-raha nataoko iny. Zay ty tena tsy zakako.”

Laha ho zay koa ty tsapanao, le tiarovo fa tsy kinahinao azy ty hoe hisy handrava. Tsy mahataitsy ty ankamaroan’olo ty hoe misy ampela niravan’olo. Misy aza mivola hoe raha ilàny ty azy. Kanefa raha mampangaroharo fandravà ampela zao, ka tsy misy olo ta ho voani-zay. Ka laha nisy nandrava anao, le tiarovo fa tsy iha ro diso!

Mora ka volany aloha zay, fa mety ho sarotsy aminao ty hino hoe tsy iha ro diso. Mieritseritsy raha mahakivy iaby iha satria tsy miala an-tsainao ao ty hoe: ‘Diso aho tamin’iny!’ Avoninao iaby ty raha mahazo anao. Kanefa ia ro ho voan-draha? Iha sa azy nandrava anao iny? Ka laha zay ie, le resaho ty raha nahazo anao.

RESAHO TY RAHA NAHAZO ANAO

Olo marina Joba. Tantaranini-Baiboly fa nijaly biby ie, ka nivola ho zao: “Hivola aho fa maharary marè ty aiko.” (Joba 10:1) Mety hahasoa anao ty fanaova manahaky ani-zay. Miresaha amin’olo atokisanao, le tsy halahelo sasy iha lafa mandeha ty fotoa sady ho azoazonao ty ainao.

Mety tsy ho zakanao sasy ty raha mahazo anao. Ka manino laha mila fanampea noho miresaky amin’olo atokisanao?

Hitani-Soazy hoe marina zay. Hoy ty asany: “Niresaky tamy namako zay aho, le nampirisihiny hiresaky amy anti-panahy amy fiangona eo. Soa avao aho fa nanao ani-zay, satria niresaky matetiky tamiko rozy sady nijanjy ahy soa avao. Nanome toky ahy rozy hoe tsy nisy hadisoako mihintsy rey ndre raiky.”

Niresahini-Natalie tamy babany noho reniny koa ty azy. Hoy ty asany: “Nanampy ahy rozy sady nampirisiky ahy tsy hisalasala hiresaky. Nanjary tsy neloky loatsy aho sady tsy malahelo marè sasy.”

Nanampy ani-Natalie hilamy say koa ty vavaky. Nivola ie hoe: “Niresaky tamy Ndranahary aho, sirtò lafa tsy ta hiresaky aminiania. Nanampy ahy raha zay. Lafa mivavaky aho, le afaky miresaky ze raha am-poko ao soa, ka manjary milamy ty saiko.”

Ho hitanao koa fa mbo ho ‘janga’ avao iha. (Mpitoriteny 3:3) Miezaha hieritseritsy raha soa avao. Mitofatofà, le miezaha ho salama soa. Toy ty vatan-draha marè: Matokisa ani-Jehovah, azy Ndranaharini-fampahereza iaby iny.—2 Korintianina 1:3, 4.

LAHA FA AMPY TAO HANAMBALY IHA

Laha mitao anao hanao firaisa ty lahilahy miaraky aminao, le tsy diso iha laha mivola hoe: “Ka mitsapatsapa!” na hoe “Afaho any tananao ty!” Mety matahotsy hisarahany iha, fe mivolana avao. Laha ie misaraky aminao, le tsy mety aminao zany ie! Tsy ajà lahilahy ho zay ty maeva anao fa ajà lahilahy manaja anao noho ty fitsipiky arahinao.

AKORY TY HAVALINAO?

“Sintonini-mpamaraky miaraky mianatsy amiko amy CEG eny rey ty talini-soutien-ko, sady mivolambola fahatany rozy hoe ho sambatsy biby aho laha manao firaisa amin-drozy.”—Coretta.

Manino ani-Coretta mpamaraky reo?

  1. Mikizakizaky azy?

  2. Misomonga azy?

  3. Mankadala azy?

“Nisy ajà lahilahy zay tanaty bisy tany nivola raha nandagìny ahy, sady nirakofany aho. Nakifiko tanany iny, le nivolaniko ie hifindra. Laha nerinereniny aho!”—Candice.

Manino ani-Candice ajà lahilahy io?

  1. Mikizakizaky azy?

  2. Misomonga azy?

  3. Mankadala azy?

“Tamy taon-dasa zay, nisy ajà lahilahy tsy nieny nivola tamiko hoe tea ahy sady ta hiaraky amiko, ndre fa nandà avao aza aho. Nanafosafo ty tanako ie kindraiky, ka nivolaniko fe tsy nimety. Ndraiky zay, lafa nionga namehy ty talin-kiraroko aho, le nipaihiny ty tafarako ao.”—Bethany.

Manino ani-Bethany ajà lahilahy io?

  1. Mikizakizaky azy?

  2. Misomonga azy?

  3. Mankadala azy?

3 iaby ty valini-fanontanea reo.

Ino ty tsy mampitovy ty mankadala amy ty hoe mikizakizaky noho misomonga?

Mampijaly an’olo ankadalaniny iny ty olo mpankadala, le mbo tohizany avao raha zay ndre fa mandrara azy olo iny.

Tsy somonga fankadalana io sady mety hahavy an’ampela iny hisy handrava.

^ feh. 4 Marina fa ampela ty tena resahy amy lahatsoratsy toy atoa, fe voakasikini-zay koa ty lahilahy, ka afaky manoriky ty torolala noho ty fanampea amea atoa.