Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

FANONTANEA 2

Mba Soa Avao va Aho?

Mba Soa Avao va Aho?

SOA HO HAY

Misy raha bevata tsy ho hitanao amy fitaratsy eo mihintsy.

INO TY HO NATAONAO?

Zao ty raha niseho: Saky manenty fitaratsy Tina, le olo bevata biby ty hitany eo. Mbo ta hahia avao ie, ndre fa mivola azy aza babany amy reniny noho ty namany hoe “salapio” ie.

Teani-Tina laha mba mihena “kelikely avao” ie, ka nieritseritsy ie hoe tsy hihina anatini-andro vitsivitsy...

Laha iha ro tamy pilasini-Tina, ino ty ho nataonao?

MIERITSERETA SOA TSE!

Mety ho hafa ty fahitànao ty vatanao, ka sahala manenty fitaratsy manova vata rey iha

Tsy diso iha laha ta ho soasoa. Ndre ty Baiboly aza mandrengy ty hatovolahy noho ty hampelasoan’olo sisany manahaky an-dry Saraha, Rahely, Abigaila, Josefa noho Davida. Volany amy Baiboly ao aza hoe “farany ze ampelasoa” ty ajà ampela raiky kaihy hoe Abisaga. —1 Mpanjaka 1:4.

Mampalahelo fa maro ty tanora mifantoky marè amy ty tarehiny noho ty vatany. Mety hiteraky raha manahira raha zay laha hentea raha retoa:

  • Ty 58 sanjatoni-somonjara nadikadìny ta Etazonia any ro nivola hoe bevata biby, kanefa ty 17 sanjaton-drozy avao ro tena bevata.

  • Nisy fanadikadìna hafa koa natao, le ty 45 sanjatoni-ampela mahia marè ro mieritseritsy hoe bevata biby.

  • Maro ty tanora ta hihena marè ka aleony tsy mihinan-kany na mihina kelikely avao. Manjary arety raha zay amy farany satria lasa malay mihina ie.

Mandehana amy dokotera laha hita hoe voani-arety io iha na misy arety hafa mifandramby amy tsy fahazotoa mihina zay. Miresaha amy baba noho reninao na amin’olobe azo atokisa. Volanini-Baiboly hoe: ‘Tea amy fotoa iaby ty tena nama sady manahaky rahalahy natao hanampy lafa misy fahasahirana.’—Ohabolana 17:17.

TY TOETSINAO RO TENA VATAN-DRAHA!

Ty toetsiny ro mahavy ty olo raiky haninto na tsy haninto. Diniho, ohatsy, raha volanini- Baiboly mikasiky ani-Absaloma, anakilahini-Davida Mpanjaka toy:

‘Tsy nisy lahilahy nirengè marè amy ty hatovolahiny manahaky ani-Absaloma ... Tsy nisy handrany ie.’—2 Samoela 14:25.

Kay hondy mpirengirengy noho mpamadiky mpamaraky io sady ta halaza! Tsy ty hatovolahini-Absaloma ro tena volany amy Baiboly ao, fa hoe lahilahy malaky mivaliky ie sady malay olo noho mahasaky mamono.

Zay nahavy ty Baiboly nanoro hevitsy antsika hoe:

“Sikino ty toetsy vaovao.”—Kolosianina 3:10.

“Ao ty pozinareo tsy ho raha ambaliky etoy ... fa mba anovo azy toetsy mivony am-po ao iny.”—1 Petera 3:3, 4.

Marina fa tsy raty ty hoe ta ho soasoa, fe ty toetsinao ro vatan-draha marè fa tsy ty hasoani-vatanao noho ty tarehinao. Sady ty toetsy soanao ro hitiavan’olo anao, fa tsy ty habe hozatsy na ty hampelasoanao! Nivola Phylicia hoe: “Mety hanaitsy olo ty hampelasoanao, fe ty toetsy soanao ro tena ho tiarony.”

MBA HENTEO TSE TY VATANAO

Kivy va iha matetiky lafa manenty fitaratsy?

Fa nieritseritsy tsy hihinan-kany va iha mba hahasoasoa ty vatanao?

Aia amy retoa ty ho novànao laha niazonao natao? (Filio iaby ze ie.)

  • HAABO

  • LANJA

  • VOLO

  • VATA

  • TAREHY

  • LOKONI-VATA

  • RAHA HAFA

Eka va ty valin-teninao tamy fanontanea roe voalohany reo? Telo na mandilatsy ani-zay koa va ty nifilinao amy azy fahatelo io? Soa ho hainao toy: Mety tsy raty marè manahaky ty ieritseretanao azy ty fahitàn’olo anao. Mety fa sandra iha avao koa vasa ro miasa loha marè amy ty vatanao noho ty tarehinao.—1 Samoela 16:7.