Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 16

HIRA 64 Mahafaly ny asa Fijinjana

Ino ty Hanampy Anao ho Falifaly Kokoa lafa Manompo?

Ino ty Hanampy Anao ho Falifaly Kokoa lafa Manompo?

“Manompoa an’i Jehovah sady mifalifalea.”​—SAL. 100:2.

INO TY HIANARA ATO?

Ino ty hanampy antsika ho falifaly kokoa lafa manompo? Handiniky raha vitsivitsy tsika amy fianara toy ato.

1. Ino ty tsapan’olo sisany lafa hitory? (Henteo koa sary io.)

 VAHOAKIN’i Jehovah tsika ka mitory amin’olo satria teantsika Babantsika an-danitsy any iny sady teantsika hahay azy rozy. Maro ty mpitory tena tea mitory. Fe tsy manahaky ani-zay ty sisany. Tsy mety mahita fifalea zao rozy. Fa manino? Mety hoe saro-kenatsy marè vasa rozy sady tsy matoky tena. Na sarotsy aminy ty hoe avy le handeha an-tranon’olo any kanefa ie tsy nampiavian’olo iny any. Na mety matahotsy ie tsy no ho helofan’olo. Na fa nampianary azy tamy mbo nikely hoe tsy tokony hifamaly na hialy hevitsy amin’olo ie. Ndre tena tea an’i Jehovah aza rahalahy noho anabavy reo, le mbo sarotsy amin-drozy avao ty hiresaky ty vaovao soa amin’olo tsy hain-drozy. Fe ndre zay, le mbo mitory avao rozy satria hain-drozy fa tena vatan-draha asa io. Azo antoky fa falifaly biby Jehovah mahita ty ezaky ataon-drozy!

Tena teanao va ty mitory? (Fehintsoratsy 1)


2. Manino iha ro tsy tokony ho kivy laha misy fotoa iha mahatiaro hoe tsy falifaly lafa manompo?

2 Mahatsapa manahaky ani-reo koa va iha kindraiky ka lasa tsy falifaly lafa manompo? Laha zay ie, le ka kivy. Hita hoe miambany iha kanao tsy matoky tena, satria tsy teanao hifantoky aminao loatsy ty olo. Hita baka amy zay koa hoe tsy ta hialy hevitsy amin’olo iha. Sady tsy misy olo ta hotoherin’olo zao, sirtò laha miezaky manao raha soa ho an’olo hafa ie. Hain’ny Babanao an-danitsy any iny raha sarotsy atrehinao io le ta hanampy anao ie. (Isaia 41:13) Handiniky soso-kevitsy limy hanampy antsika hiatriky raha sarotsy noho ty fomba hahitantsika fifalea amy fanompoa tsika amy fianara toy.

ENGAO HANOME HERY ANAO TY SAFÀ-NDRANAHARY

3. Ino ty nanampy an’i Jeremia mpaminany hitory amin’olo hafa?

3 Liany bakany zay, le nanome hery ty mpanompo-Ndranahary avao ty hafatsy baka aminy lafa nisarotsy tamin-drozy ty nanao ty asa nanendrea an-drozy. Eritsereto, ohatsy, Jeremia mpaminany. Natahotsy ie lafa nirahin’i Jehovah hitory ty hafatsiny amin’olo hafa. Hoy ty asany: “Tsy mahay mandaha-teny aho fa mbo ajà.” (Jer. 1:6) Ino ty nanampy azy tsy hatahotsy? Nanome hery azy ty raha niresahin’i Jehovah taminy. Hoy ty asany: “Lasa manahaky afo mirehitsy am-poko ato noho voahily anaty taolako ato ty safàny, ka vozaky mitanjaky azy aho.” (Jer. 20:8, 9) Somary henjakenja avao ty faritany nitorian’i Jeremia, fe ndre zay le nanome hery azy hafatsy nampivolanin’i Jehovah azy iny ka nivitany ty nanao an’ny raha iny.

4. Ino ty vokany lafa mamaky noho mametsivetsy ty Safà-Ndranahary tsika? (Kolosianina 1:9, 10)

4 Manome hery ty Kristiana koa ty hafatsy amy Safà-Ndranahary ao. Lafa nanoratsy taratasy tamy fiangona ta Kolosia any apostoly Paoly, le nivola ie fa mila mahay soa ty sitrapon’i Jehovah rahalahy noho anabaviny rey. Hanampy an-drozy “hamokatsy voa soa” raha zay ka “hanao raha soa avao” rozy sady “hanome voninahitsy an’i Jehovah” ty fandaisam-batan-drozy. (Vakio Kolosianina 1:9, 10.) Tafilitsy amy “raha soa” zay ty fitoria ty vaovao soa. Ka lafa tsika mamaky noho mametsivetsy ty Safà-Ndranahary, le vomaiky hatòky tanteraky an’i Jehovah. Lasa ho haintsika soa koa hoe manino ro tena vatan-draha ty mitory ty hafatsy mikasiky Fanjakà iny.

5. Ino ty azontsika atao mba tena hahasoa antsika ty mamaky noho mianatsy Baiboly?

5 Teanao va ty handramby soa lafa mamaky, mianatsy, noho mametsivetsy ty Safà-Ndranahary? Ka malisalisa zany lafa manao ani-zay fa anovo milamy soa avao. Lafa misy andinin-teny tsy mazava aminao, le ka andalova avao. Manaova fikaroha le ampiasao ty Fanondroana Bokin’ny Vavolombelon’i Jehovah na ty Fitaovana Fikarohana ho An’ny Vavolombelon’i Jehovah, mba hahitanao fanazavà mikasiky an’ny andinin-teny iny. Laha manoka fotoa ampy soa iha lafa mianatsy Baiboly, le vomaiky iha ho resy lahatsy hoe tena marina ty raha volaniny. (1 Tes. 5:21) Lafa resy lahatsy amy zay iha, le vomaiky hazoto hiresaky amin’olo ty raha nianaranao.

MANOMÀNA SOA LAFA MANOMPO

6. Manino tsika ro tokony hanoma soa lafa manompo ?

6 Laha manoma soa iha lafa manompo, le tsy hatahotsy lafa miresaky amin’olo. Nampean’i Jesosy tse mpianatsiny rey mba hanoma mialoha ty raha horesahin-drozy, zay vo nirahiny hitory. (Lioka 10:1-11) Norihin’ny mpianatsy rey soa raha nampianarin’i Jesosy an-drozy iny ka nimaro biby ty raha soa nivitan-drozy. Lasa nifalifaly biby amy zay rozy.​—Lioka 10:17.

7. Akory ty atao lafa manoma? (Henteo koa sary io.)

7 Akory ty atao lafa manoma? Mila mandiniky mialoha ty raha horesahintsika tsika, sady ataontsika amy fivolanantsika raha iny mba hisosa soa. Tena manampy koa laha fa dinihinao mialoha ty mety ho fihetsikin’olo amy faritany eny lafa iha mitory aminy. Afaky manoma hevitsy roe na telo, ohatsy, iha le dinihinao sandrany ty fomba hamalea azy. Lafa miresaky amin’olo amy zay tsika, le miezaky ho kalma, mitsikitsiky, sady soa fanahy.

Manomàna soa lafa manompo (Fehintsoratsy 7)


8. Manino ty Kristiana ro nampitovizin’ny apostoly Paoly amy valàny tany?

8 Hoy apostoly Paoly tamy rahalahiny noho anabaviny rey: “Mana an’ny hanana zay anaty valàny tany ao zahay.” (2 Kor. 4:7) Ino hanana io? Tsy ino io fa ty asa manavotsy ay, zany hoe fitoria ty hafatsy mikasiky Fanjakà iny. (2 Kor. 4:1) Ka ino valàny tany reo? Manondro ty mpanompo-Ndranahary raha reo satria rozy mitory ty vaovao soa amin’olo hafa. Tamy andron’i Paoly le nampiasa siny tanimanga ty mpamarotsy mba hanandesa raha lafovily, ohatsy hoe hany, divay, noho drala. Manahaky ani-zay koa fa nanankinan’i Jehovah raha lafovily tsika, tsy ino zay fa ty vaovao soa. Manampy antsika Jehovah ka mana ty hery ilàntsika tsika mba hanaova ty asa fitoria.

MIVAVAHA MBA HANA HERIM-PO

9. Ino ty hanampy antsika tsy hatahotsy olo? (Henteo koa sary io.)

9 Mety hatahotsy olo tsika kindraiky lafa mitory. Mety hatahotsy tsika hoe tsy no tsy hijanjy antsika rozy lafa tsika miresaky amin-drozy. Laha zay ty raha tsapanao, ino ty azonao atao mba handresea an’ny tahotsy zay? Diniho ty vavaky nataon’ny apostoly rey lafa rozy nirarà tsy hitory. Tsy natahotsy rozy sady tsy nieny fa mbo nitory avao. Vomaiky aza rozy nivavaky tamy Jehovah mba hanampy an-drozy ‘tena hahasaky hitory ty safàny.’ Avy le nivalean’i Jehovah vavakin-drozy iny. (Asa. 4:18, 29, 31) Laha sarotsy amintsika ty hitory satria matahotsy olo tsika, le tokony hivavaky amy Jehovah tsika mba hanampy antsika. Angataho Jehovah mba hanampy anao ho tena tea olo. Lafa mitombo amy zay ty fitiavanao an-drozy le tsy hatahotsy hiresaky ty vaovao soa amin-drozy iha.

Mivavaha mba hana herim-po (Fehintsoratsy 9)


10. Akory ty ataon’i Jehovah mba hanampeany antsika hitory mikasiky azy? (Isaia 43:10-12)

10 Nitendren’i Jehovah tsika mba ho Vavolombelony, le nampitamà ie fa hataony ze hahavy antsika ho be herim-po. (Vakio Isaia 43:10-12.) Akory ty anaovany ani-zay? Retoa misy fomba efatsy hodinihintsika. Voalohany, miaraky amintsika avao Jesosy saky mitory ty vaovao soa tsika. (Mat. 28:18-20) Faharoe, maniraky anjely Jehovah mba hanampy antsika. (Apok. 14:6) Fahatelo, manome antsika ty fanahiny masy Jehovah mba hanampy antsika hahatiaro ze raha nianarantsika. (Jaona 14:25, 26) Fahaefatsy, manome ty rahalahy noho anabavy Jehovah mba hiara-miasa amintsika. Manampy antsika Jehovah sady mbo eo koa mpiara-manompo be fitiava reo ka lasa be herim-po tsika sady mahavita mitory avao.

MAHAIZA MANDANJALANJA, LE MIEZAHA HIFANTOKY AMY LAFY SOAN-DRAHA

11. Akory ty mety hahitanao olo maro lafa manompo? (Henteo koa sary io.)

11 Kivy va iha laha tsy de mahatratsy olo an-tranony any lafa mitory ? Laha zay ie, le eritsereto zao: ‘Aia iaby ty olo amy faritany toy henanizao?’ (Asa. 16:13) ‘Am-piasà any va rozy sa nandeha nanao bazary?’ Laha any vatany rozy, manino laha mba mitory an-dala eny iha? Mety hahita olo maro iha laha manao ani-zay. Hoy rahalahy atao hoe Joshua zay: “Afaky nitory aho lafa nandehandeha am-bazary noho amy pilasy fitsangatsangana rey.” Hitan’ny rahalahy Joshua noho Bridget valiny koa hoe presky tratsy an-trano ty olo lafa harivariva rey, le amy rey rozy ro nandeha nitory. Matetiky Lahady folakandro rey rozy ro manao ani-zay.​—Efes. 5:15, 16.

Ovaovao ty fotoa noho ty pilasy itorianao (Fehintsoratsy 11)


12. Akory ty ahaizantsika ty raha inoan’olo na mampiasa loha azy?

12 Laha tsy de taitsy amy hafatsy torinao olo iny amy voalohany, le iezaho fantary hoe ino ty raha inoany na mampiasa loha azy. Lafa miresaky amin’olo Joshua noho Bridget, le ampiasan-drozy fanontanea voalohany amy taratasy mivalo rey mba hanombohan-dresaky. Ho zao, ohatsy, ty volanin-drozy lafa rozy mampiasa ty taratasy mivalo hoe Akory ty Fahitanao ty Baiboly?: “Mino ty olo sisany hoe Safà-Ndranahary ty Baiboly, fa ty hafa tsy mino ani-zay. Ka iha, akory ty fahitanao ty Baiboly?” Lasa mitohy amy zay resaky iny matetiky.

13. Manino tsika ro afaky mivola hoe mahavita soa ty fanompoantsika ndre tsy mijanjy aza ty olo? (Ohabolana 27:11)

13 Ndre tsy mijanjy aza ty olo itoriantsika, le mbo nahatratsy ty raha kendrentsika avao tsika. Fa manino? Satria fa nataontsika ze raha tean’i Jehovah noho Jesosy Anakiny, hataontsika, zany hoe fa nitory tsika. (Asa. 10:42) Ka ndre tsy mahita olo iresaha tsika na tsy mijanjy ty hafatsy torintsika ty olo, le afaky ho falifaly avao tsika satria haintsika fa mampifaly an’ny Babantsika an-danitsy any iny tsika.​—Vakio Ohabolana 27:11.

14. Manino tsika ro afaky ho falifaly avao laha nahita olo mijanjy soa tamy faritany eny ty mpitory hafa?

14 Afaky ho falifaly avao koa tsika laha misy mpitory hafa nahita olo nijanjy soa tamy faritany eny. Manahaky mila ajà trobo io hoy ty Tilikambo Fiambena, ty asantsika. Maro ty olo nila azy mbaombao, sady nitety tanà maro. Fe lafa hita amy zay ajà iny, le tsy hoe azy nahita azy iny avao ro falifaly, fa rozy iaby. Manahaky ani-zay koa fa tsy vitan’olo raiky ty hanampy ty olo vaovao mba ho lasa mpianatsin’i Jesosy, fa tsy maintsy mifanampy ty olo iaby amy fiangona eo. Mandeha amy faritany eny tsika iaby, le falifaly tsika iaby lafa misy olo manomboky mivory.

MIFANTOHA AMY FITIAVANAO AN’I JEHOVAH NOHO TY MPIARA-BELO

15. Manino ty fanoriha ty Matio 22:37-39 ro manampy antsika hafana fo amy fanompoa? (Henteo koa sary gazety toy.)

15 Hazoto handramby anjara amy asa fitoria tsika laha mifantoky amy fitiavantsika an’i Jehovah noho ty mpiara-belo amintsika. (Vakio Matio 22:37-39.) Mba alao sary an-tsay hoe manao akory ty hafalean’i Jehovah lafa mahita antsika manao an’ny asa io ie! Eritsereto koa hoe manao akory ty hafalean’olo rey lafa rozy manomboky mianatsy Baiboly! Tiarovo fa ho afaky hiay mandrakizay ze olo mijanjy ty hafatsy andesintsika noho manapa-kevitsy hanompo an’i Jehovah.​—Jaona 6:40; 1 Tim. 4:16.

Vomaiky tsika ho tea manompo laha mifantoky amy fitiavantsika an’i Jehovah noho ty mpiara-belo amintsika (Fehintsoratsy 15)


16. Akory ty hahitantsika fifalea amy fanompoa ndre tsy afaky miboaky an-tranontsika ao tsika? Manomeza ohatsy.

16 Mety misy antony mahavy anao tsy ho afaky hiboaky ty tranonao va? Laha zay ie, le mifantoha amy ze azonao atao mba hampisehoa hoe teanao Jehovah noho ty mpiara-belo aminao. Tsy afaky niboaky ty tranon-drozy, ohatsy, Samuel noho Dania valiny, tamy arety mandripaky COVID-19 iny. Tanatin’ny fotoa sarotsy zay, le nandramby anjara tsy tampaky tamy fanompoa rozy ka nitory an-telefony, nanoratsy taratasy, noho nampianatsy Baiboly tamy alalan’ny Zoom. Samuel moa tsy salama le nanaraky fitsaboa satria nivoan’ny kansera. Saky nandeha an-dapotaly any amy zay ie le nanararaotsy nitory tamy ze olo nihitany. Hoy ty asany: “Lafa tsika miatriky raha sarotsy, le mety hiasa loha sady ho vozaky. Mety ho sarotsy amintsika aza ty hiaritsy. Mila mahita fifalea tsika amy fanompoantsika an’i Jehovah.” Tsy vitani-zay fa nilavo koa Dania ka lasa nijano tambony fandrea teo avao tanatin’ny telo vola. Mbo tsy afaky nitsanga avao ie tafarani-zay, farany nampiasa seza misy larò ie tanatin’ny enim-bola. Hoy ty asany: “Niezaky nanao ze vitako aho satria voafetra avao ty raha azoko atao. Afaky nitory tamy mpitsabo mpanampy raiky nitsidiky ahy zay, ohatsy, aho sady niresaky tamy ze olo nanatitsy raha tan-trano ao. Nifampiresaky an-telefony tamy ampela raiky miasa amy farmasỳ zay koa aho le nisoasoa ty resakinay.” Marina fa tsy de nahavita raha maro nanahaky ty taloha Samuel noho Dania. Fe nanao ze azon-drozy atao rozy ka lasa nifalifaly.

17. Ino ty azonao atao mba tena hahasoa anao soso-kevitsy tamy fianara toy ato rey?

17 Tena soa laha orihinao soso-kevitsy limy niresahintsika tato rey. Azo ampitovizy amy fangaron-draha ampiasà amy ketriky rey, ty kiraidraiky amy soso-kevitsy rey. Lafa mitambatsy amy zay raha rey le renao hoe matsiro hany iny. Laha orihintsika koa soso-kevitsy iaby tato rey, le hahavita hiaritsy tsika sady vomaiky ho falifaly lafa manompo.

MANINO RAHA RETOA RO MANAMPY ANAO HO FALIFALY LAFA MANOMPO?

  • Manoma soa

  • Mivavaky mba hana herim-po

  • Mifantoky amy fitiavanao an’i Jehovah noho ty mpiara-belo

Hira 80 “Andramo ka Jereo fa Tsara i Jehovah”