Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TANTARAM-PIAINA

Nahita Olo Maro Manam-pinoa Aho

Nahita Olo Maro Manam-pinoa Aho

LAFA misy resaky tena vatan-draha aminao, le tiaronao avao raha iny. Ahitako ani-zay ty raha niainako. Nisy resaky zay nifanaovanay amy namako zay ta Kenya any, 50 tao lasa zay. Namindro zahay tamy zay. Nivalomainty zahay satria nandeha voaiazy avao tanatini-vola maromaro. Niresadresaky mikasiky filma ara-pivavaha raiky zay zahay, le nivola namako iny hoe: “Tsy mifanaraky amy Baiboly koahy raha resahiny iny.”

Nihehy aho satria tsy nieritseretiko hoe mpivavaky namako iny. Nanontaneako ie hoe: “Ino koa raha hainao mikasiky Baiboly zao?” Tsy nivola tse ie. Farany nivolaniny hoe Vavolombeloni-Jehovah reniny, le nisy raha vitsivitsy nampianariny azy. Nahakinto ahy raha zay ka nivolaniko ie mba hiresaky amiko ze raha iaby hainy.

Niresaky teo avao zahay zisiky vaky mira haly. Nambarani-namako iny ahy fa mivola ty Baiboly hoe Satana ro mpanday ani-zao tontolo zao. (Jaona 14:30) Mety tsy vaovao aminao aloha zay, fa amiko tena vo sambako naharè ani-zay ka nitseriky aho. Nireko avao bakany bakany zay hoe azy Ndranahary soa fanahy noho manao ty rariny iny ro manday ani-tontolo toy. Fe tsy de nampino ahy raha zay lafa zaho nandiniky ty raha nisy. Marina fa vo ni-26 tao aho tamy zay, fe fa maro biby ty raha manahira nihitako.

Mpanday rapolany tamy tafiky ta Etazinỳ any babako. Mbo nikely zany aho, le fa nihaiko hoe tsy maintsy hisy ty aly nikleera. Maramila rey amin’io fa miambiamby handefasa bomba nikleera avao. Nivano ty aly ta Vietnam any tamy zaho nianatsy ta Kalifornỳ any. Nigrevy ty mpianatsy, le niaraky tamin-drozy koa aho. Nihianini-polisy rey zahay ka nilay, le tsy afaky nahita soa tratsini-gazy mandatsa-dranomaso rey. Nizizo ty olo tamy zay, le tsy nisy tavin-draha. Nisy mpitariky politiky nivonoan’olo, le ao ty nigrevy noho nandravarava rahan’olo. Samby nanao ze teany hatao ty olo. Nikoronta ty raha iaby.

Baka a Londres ho an’Afriky Anivo any

Nanomboky niasa tavaratsini-Alaska any aho tamy 1970, le nahazo drala maro. Nandeha rapolany nana a Londres any amy zay aho, nivily motô, le nandehandeha fahatany nanantimo any. Farany nipotìtsy tan’Afriky any aho vola maromaro tafara atoy. Nifankahita tamin’olo sankarazany aho lafa tan-dala teny. Ta hiala ty problemo nahazo azy koa olo rey.

Lafa nandiniky ty raha nihitako noho nireko aho, le nieky hoe marina ty raha volanini-Baiboly hoe misy anjely raty fanahy manday ani-zao tontolo zao. Fe laha zay zany ie, manao ino avao Ndranahary? Teako ho hay raha zay.

Vola maromaro tafara atoy, le nihitako ty valini-fanontanea zay. Lafa nandeha koa ty fotoa, le lasa nifankahay tamy lahilahy noho ampela maro nanam-pinoa aho. Tsy nitovy ty raha niainan-drozy fe nasehon-drozy hoe tena natoky ani-Ndranahary marina iny rozy.

IRLANDY AVARATSY: “TANINI-BOMBA NOHO BALA”

Lafa zaho nimpoly ta Londres any, le nikaihiko renini-namako iny, bakeo nameany Baiboly aho. Nandeha tan’Amesterdam a Holandy any amy zay aho tafara atoy. Namaky Baiboly tambanini-jiro tan-dala eny zay aho le nihitani-Vavolombeloni-Jehovah raiky zay. Farany nampeany aho mba hahazo soa ani-raha nivakiko iny. Nana a Dublin an’Irlandy any koa aho tafarani-zay, le nahita ty biròni-sampani-Vavolombeloni-Jehovah. Nandondò tam-bavahady teo aho. Lafa nilitsy aho, le nifankahita tamy Arthur Matthews, rahalahy matotsy sady nana traikefa zay. Nangataky hianatsy Baiboly aho, le naneky hampianatsy ahy ie.

Tena nazoto nianatsy aho sady fa tsy liniko ty hamaky ze boky noho gazety niazoko. Mazava ho azy fa namaky Baiboly koa aho. Tena niteako ty nanao ani-zay! Lafa zaho nivory, le nitseriky aho fa ndre ty ajà aza nahay ty valini-fanontanea nampiasa loha olo tanatini-tao maro rey, ohatsy hoe: ‘Manino ro misy ty raha raty? Ia Ndranahary zao? Manao akory ty olo lafa maty?’ Vavolombeloni-Jehovah iaby ty namako. Nimoramora amiko ty nanao ani-zay satria tsy de nahay olo hafa aho tan-tanà eo. Nampean-drozy aho mba ho tea ani-Jehovah noho haniry hanao ty sitrapony.

Zahay amy Nigel, noho Denis

Natao batisa aho tamy 1972. Tao raiky tafarani-zay, nanomboky nanao mpisava lala aho, le bakeo nifindra tamy fiangona kelikely ta Newry, an’Irlandy Avaratsy any. Nanofa trano tamy pilasy mitoka anabo vohitsy eny zay aho. Nisy aomby rezay tamy tonda marìny eo, le nanao famerena lahateny talohan-drozy teo aho. Atao raha nijanjy soa zay rozy lafa nihotahota akata. Tsy nanome torohevitsy aloha rozy, fe nanampy ahy hahay hoe akory ty tokony ho fahitako ty mpanatriky lafa zaho manao lahateny. Tamy 1974, le nivoatendry ho mpisava lala manoka niaraky tamy Nigel Pitt aho. Lasa nimpinama biby zahay.

Nihananjeky ty hasatà tan’Irlandy Avaratsy any tamy fotoa zay. Nikaihin’olo hoe “tanini-bomba noho bala” tanà io. Fa nahazatsy ty mahita olo mialy an-dala eny, mifampitifitsy, noho tomobily mipoaky. Ty resaky politiky noho fivavaha matetiky ro tena nahavy problemo. Fe samby nahay ty fivavaha Katoliky noho Protestant hoe tsy manao politiky ty Vavolombeloni-Jehovah, farany afaky nitory malalaky soa zahay sady tsy nisy natahora. Fa haini-tompon-trano rey matetiky hoe aia, le mbia ty misy rotaky, le fa ampitandremin-drozy avao zahay ka lasa voaro.

Fe nisy raha nampatahotsy toy. Ndraiky andro, nandeha nitory tamy tanà tsy misy Vavolombeloni-Jehovah marìny eny zay, zahay amy mpisava lala mana anara Denis Carrigan zay. Vo sambanay amin’io ty nandeha teny. Nivola amy zay ampela raiky zay fa nao zao zahay maramila britaniky fe miasa mivony. Vasa zahay tsy nahay soa safà irlandè io nahavy azy nivola ani-zay io. Natahotsy amy zay zahay, satria ndre iha namani-maramila rey avao le fa mety hovonoa na hotifiry an’ongotsinao eo. Lafa zahay nitsanga nandiny bisy, le nisy tomobily zay niavy bakany, le nijano talohani-trano famarotani-ampela iny kafè eo. Nanintsy zahay tamy zay sady tsy nisy olo teo. Nilitsy ampela iny le niresaky tamy lahilahy roe tanatini-tomobily ao rey, sady nanondrotondro aminay any ie. Bakeo amy zay lahilahy rey namonjy anay le nametraky fanontanea vitsivitsy mikasiky ty lera fiaviani-bisy iny. Lafa niavy bisy iny, le niresaky tamy sofera iny rozy. Tsy nirenay ty raha niresahin-drozy. Tsy nisy olo hafa mihintsy tanatini-bisy iny tao, farany zahay nieritseritsy hoe hampijalin-drozy zahay lafa tafaboaky ivelani-tanà io any. Fe tsy zay ty raha niseho. Lafa niala tanatini-bisy ao zahay, le nanontaneako sofera iny hoe: “Niresaky mikasiky anay va lahilahy rey?” Nivola ie hoe: “Haiko hoe ia nareo, le zay ty nivolaniko tamin-drozy. Ka matahotsy fa tsy hanino zao nareo.”

Mariazinay, tamy Marsa 1977

Tamy 1976, nisy fivoriambeni-distriky a natao ta Dublin any. Tany ty nahitako ani-Pauline Lomax. Mpisava lala manoka baka an’Angletera any ie. Ranabavy tsy nivaliky ie, niambany, sady be fitiava. Nitezà tamy fahamarina ie miaraky amy anadahiny mana anara Ray zay. Tao raiky tafarani-zay, nifanambaly zahay amy Pauline, le nanohy ty asani-mpisava lala manoka ta Ballymena, an’Irlandy Avaratsy any.

Nisy fotoa zahay nanao ty asani-faritsy, le nanompo ani-rahalahintsika ta Belfast any, Londonderry, noho tamy faritsy hafa nampatahotsy. Nampahery anay ty finoa nananani-rahalahy noho anabavintsika any reo. Nivitan-drozy ty niala tamy ty raha ninoan-drozy taloha, ty fanavakavaha, noho ty fankalaina mba hahafahan-drozy manompo ani-Jehovah. Azo antoky fa nitahini-Jehovah rozy sady narovany!

Nipetraky tan’Irlandy any tanatini-folo tao aho. Bakeo tamy 1981, nahazo fanasà hanatriky Sekolini-Gileada kilasy faha-72 zahay. Lafa nivita amy zay sekoly iny, le nivoatendry ta Sierra Leone, an’Afriky Andrefa any zahay.

SIERRA LEONE: TSY MIVALIKY TY MPIARA-MANOMPO ANY NDRE MAHANTRA

Nipetraky tamy tranoni-misionera zahay tany, le 11 ty isakinay niharo trano tao. Nisy lakozỳ raiky tao, kabonè telo, ladosy roe, telefony raiky, masìny fanasà lamba raiky, le masìny manamaiky lamba raiky. Nisy delestazy matetiky tany. Feno valavo nivezivezy tamy tafon-trano eny, le nisy kôbrà nandehandeha tambany lakaly any.

Nitsàky vavarano, hamonjy fivoriambe a Guinée

Marina fa tsy de nisoa ty fiaina tany, fe tena niteanay ty fanompoa. Nanaja Baiboly ty olo any sady nijanjy soa. Maro ty nianatsy Baiboly noho lasa Vavolombeloni-Jehovah. “Ramose Robert” ty fikaihan’olo ahy tan-tanà eo, le Pauline “Madamo Robert.” Fe lasa tsy de nihita tamy fanompoa teny aho tafara atoy, satria nimaro ty asa nataoko tamy biròni-sampana any. Farany Pauline nikaihin’olo hoe “Madamo Pauline”, le zaho lasa nataon-drozy hoe “Ramose Pauline.” Niteani-Pauline raha zay!

Handeha hitory a Sierra Leone

Nahantra ty ankamaroani-rahalahy reo, fe nikarakara ze raha nilàn-drozy avao Jehovah. Kindraiky aza miavaky mihintsy ty fomba nanaovany ani-zay. (Mat. 6:33) Tiaroko avao ndraiky zay. Tsy nanan-drala ranabavy raiky zay laha tsy anaka drala hivilian-drozy moroanaky hany amy andro iny avao. Fe ndre zay, le nameany ani-rahalahy raiky narary zay dralany iny satria tsy niampy ty drala hiviliani-rahalahy io ty fanafodiny. Hamarain’iny, le nisy ampela zay niavy tamy ranabavy iny tany, le nanome drala azy satria hamboatsy volo. Tsy io avao fa maro ty tantara manahatahaky ani-zay.

NIZERIA: NIANATSY FOMBAN-TANY VAOVAO

Nipetraky sivy tao ta Sierra Leone any zahay. Bakeo zahay nafindra tamy Betela ta Nizeria any. Tena bevata biròni-sampana nisy anay io. Mbo nitovy tamy asa nataoko ta Sierra Leone any iny avao ty nataoko lafa tany, zany hoe niasa tamy birò, fe tsy nimora tamy Pauline raha zay sady fiovà bevata. Nanompo tamy faritany eny avao ie taloha le nandany 130 lera sambola, sady nana mpianatsy Baiboly maro nandroso. Fe nivoatendry tamy efitsy fanjaira lamba tao ie, le tao avao ie tontolo andro nanjaitsy ze lamba simba. Elaela vo nizatsy azy raha zay, fe tsapany hoe tena nankasitrahan’olo ty asa nataony. Farany nanao ze fara heriny ie mba hampahereza ty Betelita hafa.

Nivaovao taminay ty fomban-tany ta Nizeria any, le maro ty raha nianaranay. Ndraiky andro, nisy rahalahy raiky zay niavy tamy biròko tao nanday ranabavy raiky vo hilitsy hiasa amy Betela ao zay. Lafa zaho hiarahaba azy, le niondriky moramora tan-tomboko eo ie. Nitseriky biby aho! Avy le niavy tan-tsaiko ao andinin-teny roe retoa: Asan’ny Apostoly 10:25, 26 noho Apokalypsy 19:10. Nieritseritsy amy zay aho hoe: ‘Tokony hovolaniko va ie mba tsy hanao ani-zao?’ Fe tonga say aho lafa bakeon’iny hoe kanao ie nekè hiasa amy Betela ato, le mahay ty raha ampianarini-Baiboly.

Tsy tena nifantoky aho lafa niresaky teo zahay satria nahatiaro hafahafa aho. Farany aho nanao fikaroha. Lasa nihaiko hoe kay zay ty fomban’olo tamy faritsy sisany, le mbo nanaraky ani-zay ranabavy iny. Ndre ty lahilahy koa aza nanao manahaky ani-zay. Fihetsiky mampiseho fanajà raha io, fa tsy midika hoe mivavaky amin’olo iha. Fa nisy ohatsy manahaky ani-zay ty amy Baiboly ao. (1 Sam. 24:8) Soa avao aho fa tsy nivola raha mety hahamenatsy ani-anabaviko iny.

Maro olo nanam-pinoa ta Nizeria any. Nahita ani-zay zahay tanatini-tao maro. Anisani-zay Isaiah Adagbona. b Nianatsy fahamarina ie tamy ie mbo nipamaraky, fe bakeo ie nivoani-habokà. Nalefa tamy toby raiky fasia olo boka zay tany ie, le ie raiky avao ty Vavolombeloni-Jehovah tany. Nisy nanohitsy ie lafa tany. Fe ndre zay, le nisy boka 30 mahery nampeany hianatsy fahamarina, ka lasa nisy fiangona tamy toby iny tao.

KENYA: NANAM-PAHARETA TAMIKO TY MPIARA-MANOMPO TANY

Miaraky amy anaka rhinoceros maty reny, a Kenya

Tamy 1996, le nivoatendry ho amy sampani-Kenya any zahay. Fa nandeha ta Kenya any avao aho taloha araky niresahiko taloha teroy iny, fe zay ndraiky aho vo tafimpoly tany. Nipetraky tamy Betela ao zahay. Nimaro gidro nandalondalo ty tao. Ta halàn-drozy voankazo nandesini-ranabavy rey. Ndraiky zay, nengani-ranabavy raiky tamy Betela ao zay nivoha avao ty lafonetiny. Lafa nimpoly tan-trano ao amy zay ie, le nahita gidro maromaro nihina hany tao. Nikoikoiaky ie le nilay niboaky amonto any. Nikoikoiaky koa gidro rey sady nitsamboko mbamy lafonety eo.

Nivory tamy fiangona manao fivolana swahili zahay amy Pauline. Tsiela tafarani-zay, le nivoatendry hitariky Fianara Boky tamy fiangona eo aho (Fianara Baiboly moa ty ikaiha azy henanizao). Fe tsy tena nahay soa ani-safà iny aho. Farany nianarako mialoha boky iny, amy zay aho mba afaky mamaky ani-fanontanea rey. Fe lafa somary niova kelikely amy raha resahy tamy fehintsoratsy eo iny avao ty valin-teny nameani-mpanatriky, le fa tsy niazoko. Tena nahamenatsy aloha raha zay! Niferinesako mpiara-manompo rey. Tena nankasitrahako rozy satria nanam-pahareta noho niambany ka nengan-drozy hitariky fivoria avao aho.

ETAZINỲ: TSY MIVALIKY TY MPIARA-MANOMPO ANY NDRE MANAN-KANANA

Mbo tsy niampy tao raiky ta Kenya any zahay le fa nafindra tamy Betelani-Brooklyn, a New York ao, tamy 1997. Lasa nipetraky amy tanàn’olo manan-kanana rey ao zahay. Mety hiteraky problemo raha zay. (Ohab. 30:8, 9) Fe ndre manahaky ani-zay aza ty fiainan’olo ao, le tena manam-pinoa rahalahy noho anabavintsika rey. Ampiasan-drozy hanohana ty asa soa ataoni-fandaminani-Jehovah ty fotoan-drozy noho ty raha ananan-drozy, fa tsy ampiasan-drozy mba hampitomboa ty raha fa ananan-drozy.

Tsy mitovy ty raha iainani-mpiara-manompo, fe nihitanay tanatini-tao maro zay hoe nanam-pinoa rozy. Tan’Irlandy any zao, feno hasatà fe manam-pinoa avao rahalahintsika any rey. Mahantra ty rahalahintsika an’Afriky any sady mipetraky amy faritsy mitoka, fe manam-pinoa avao. Ty a Etazinỳ atoy koa manan-kanana, fe manam-pinoa avao. Azo antoky fa tena falifaly Jehovah lafa miondriky manenty olo mampiseho fitiava azy, ndre tsy mitovy aza ty raha iainan-drozy!

Zahay amy Pauline amy Betelani-Warwick

Mandeha any fotoa zao! (Joba 7:6) Miasa amy foibe a Warwick, a New York atoy zahay henanizao. Tena falifaly zahay satria mbo afaky manompo ani-Jehovah miaraky amin’olo mifankatea. Mahatiaro sambatsy noho afa-po zahay satria manao ze azonay atao mba hanohana ani-Kristy Jesosy Mpanjakantsika. Kely sisa, le hameany raha soa ty olo tsy mivaliky.​—Mat. 25:34.

a Kaihy hoe fivoriambeni-vondrom-paritsy raha io henanizao.

b Amy Tilikambo Fiambena 1 Avrily 1998, p. 22-27 ao ty tantaram-piainani-Isaiah Adagbona. Nimaty ie tamy 2010.