Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 8

HIRA 123 Ekeo Foana ny Fahefan’i Jehovah

Araho Avao ty Tari-dalan’i Jehovah

Araho Avao ty Tari-dalan’i Jehovah

“Zaho Jehovah ro Ndranaharinao ... Azy mitariky anao amy ze lala tokony handehananao.”​—ISAIA 48:17.

INO TY HIANARA ATO?

Ho hitantsika ato hoe akory ty fomba itarihan’i Jehovah ty vahoakiny henanizao, le manino ro mahasoa antsika ty manaraky ty tari-dalany.

1. Manino tsika ro mila ty fitarihan’i Jehovah? Manomeza ohatsy.

 ERITSERETO hoe trobo anaty ala any iha. Tena mampidi-doza ty any satria feno bibinala, raha mitiry misy poizy, noho bibikely misy poizy. Mety ho latsaky anaty lavaky mihintsy aza iha. Azo antoky fa ho falifaly biby iha laha misy olo mahay soa an’ny pilasy iny mitari-dala anao noho manampy anao! Manahaky ala io tontolo toy. Feno raha mampidi-doza mety hanimba ty fifandrambesantsika amy Jehovah ty etoy. Fe mana Mpitariky tena mahay tsika, tsy ia zay fa Jehovah. Mitariky antsika mbamy lala tsy mampidi-doza ie sady manday antsika amy pilasy teantsika handehana iny any, zany hoe amy fiaina mandrakizay amy tontolo vaovao any.

2. Akory ty itarihan’i Jehovah antsika?

2 Akory ty itarihan’i Jehovah antsika? Voalohany, mampiasa ty Safàny ie, zany hoe ty Baiboly. Fe nanendry olo koa ie mba hisolo tena azy. Ampiasany, ohatsy, “ty mpanompo azo atokisa noho mahihitsy” mba hanome sakafo ara-panahy antsika. (Mat. 24:45) Manampy antsika hahay handramby fanapahan-kevitsy raha rey. Mampiasa rahalahy hafa mahay koa Jehovah, anisani-zay ty mpiandraikitsin’ny faritsy noho ty anti-panahy amy fiangona eo. Manome fampahereza noho toromariky hanampea antsika, ohatsy, rozy lafa tsika miatriky raha sarotsy. Tena mankasitraky an’i Jehovah tsika satria mitariky soa antsika avao ie amy fotoa tena sarotsy zao! Manampy antsika hinama amy Jehovah noho handeha avao amy lala mana amy fiaina iny raha zay.

3. Ino ty hodinihintsika ato?

3 Fe mety ho sarotsy amintsika kindraiky ty hanaraky ty tari-dalan’i Jehovah, sirtò laha olo tsy lavorary ro nanome azy. Ino ty antony? Mety tsy hifanaraky amy ty teantsika ty toromariky amean-drozy. Na mety hahatsapa tsika hoe tsy tena soa toromariky iny ka mety hieritseritsy tsika hoe tsy baka amy Jehovah. Amy fotoa rey mihintsy tsika ro tena mila matoky fa Jehovah ro mitariky ty vahoakiny sady mahasoa avao ty manaraky ty tari-dalany. Ka mba hanampea antsika hanamafy an’ny fatokisantsika zay, le hodinihintsika ty valin’ny fanontanea retoa: 1) Akory ty nitarihan’i Jehovah ty vahoakiny taloha tany? 2) Akory ty fomba itarihany antsika henanizao? Le 3) ino ty soa ho azontsika laha tsika manaraky avao ty tari-dalany?

Nampiasa olo avao Jehovah bakany zay mba hitariha ty vahoakiny (Fehintsoratsy 3)


TY FOMBA NITARIHAN’I JEHOVAH TY ISRAELITA

4-5. Akory ty nampisehoan’i Jehovah hoe Mosesy ro nitendreny hitariky ty Israelita? (Henteo sary amy fonon’ny gazety toy.)

4 Nanendry an’i Mosesy Jehovah mba hitariky ty Israelita hiboaky baka Ejipta any. Le nameany porofo hita maso Israelita rey mba hampisehoa fa Ie ro tena nitariky an-drozy fe Mosesy ro nampiasany. Nanome andry rahona, ohatsy, ie mba hitariky an-drozy lafa midỳ, le andry afo nanazava an-drozy lafa haly. (Eks. 13:21) Nanaraky an’ny andry iny avao Mosesy satria iny ro nitariky azy noho Israelita rey nana amy Riaky Mena any. Fe natahotsy vahoaky rey lafa nania an-drozy maramila ejipsianina rey, satria nieritseritsy rozy hoe ho tratsy le ho maty. Lasa nieritseritsy amy zay rozy hoe tsy tokony ho nandesin’i Mosesy mbamy Riaky Mena any rozy. Fe tsy marina raha zay. Jehovah ro nitariky an-drozy mbany, tamy alalan’i Mosesy. (Eks. 14:2) Farany Ndranahary nanao fahagagà mba hanavota an-drozy.​—Eks. 14:26-28.

Niantehitsy tamy andry rahona iny Mosesy, mba hitariha ty vahoaki-Ndranahary hamakivaky ty liomonto (Fehintsoratsy 4-5)


5 Efapolo tao tafarani-zay, le mbo natoky avao Mosesy hoe nampiasa andry rahona Jehovah mba hitariha ty vahoakiny an-diomonto any. a Nisy fotoa, ohatsy, andry rahona iny napetrakin’i Jehovah tanabon’ny tranolain’i Mosesy teo, soa mba ho hitan’Israelita rey. (Eks. 33:7, 9, 10) Niresaky tamy Mosesy tanaty andry rahona tao Jehovah, le nanome toromariky ho an’ny vahoakiny rey. (Sal. 99:7) Lasa hitan’ny Israelita rey soa fa Mosesy ro nampiasan’i Jehovah mba hitariky an-drozy.

Mosesy noho Josoa, azy mpandimby azy iny (Fehintsoratsy 5, 7)


6. Nanao akory ty nandrambesan’Israelita rey ty tari-dalan’i Jehovah? (Nomery 14:2, 10, 11)

6 Mampalahelo fa tsy nekenin’ny ankamaroan’Israelita rey ty porofo mazava nampiseho hoe nampiasa an’i Mosesy Jehovah mba hisolo tena azy. (Vakio Nomery 14:2, 10, 11.) Nampolimpolin-drozy matetiky raha zay. Ino ty vokany? Tsy nengan’i Jehovah nilitsy tamy Tany Nampitamany any rozy.​—Nom. 14:30.

7. Ia iaby, ohatsy, ro mba nanaraky ty tari-dalan’i Jehovah? (Nomery 14:24) (Henteo koa sary io.)

7 Fe nisy avao ty Israelita nanaraky ty tari-dalan’i Jehovah. Nivola, ohatsy, Jehovah hoe: ‘Nanaraky ahy tamy fony iaby Kaleba.’ (Vakio Nomery 14:24.) Namaly soa an’i Kaleba Ndranahary, le nengany mihintsy aza ie nifily ty tany teany hipetraha lafa ta Kanana any. (Jos. 14:12-14) Nanaraky soa ty tari-dalan’i Jehovah koa ty taranakin’Israelita nimaty tan-diomonto any rey ka modely soa. Lafa Josoa ro nitariky ty Israelita nisolo an’i Mosesy, le “tena nihajan-drozy ie tamy andro iaby niainany.” (Jos. 4:14) Vokany, nitahy an-drozy Jehovah ka nameany an-drozy tany nampitamaniny an-drozy iny.​—Jos. 21:43, 44.

8. Hazavao hoe akory ty fomba nitarihan’i Jehovah ty vahoakiny tamy andron’ny mpanjaka. (Henteo koa sary io.)

8 Tao maro tafara atoy, le nanendry mpitsara Jehovah mba hitariky ty vahoakiny. Tafarani-zay, tamy andron’ny mpanjaka rey, le mpaminany koa ro nitendren’i Jehovah hitariky ty vahoakiny. Nanaraky ty torohevitsin’ny mpaminany rey ty mpanjaka tsy nivaliky. Niambany, ohatsy, Davida Mpanjaka ka naneky ie lafa nanarin’i Natana mpaminany. (2 Sam. 12:7, 13; 1 Tan. 17:3, 4) Nanaraky ty tari-dala namean’i Jahaziela mpaminany Josafata Mpanjaka, ka nampirisihiny ‘hino ty raha volanin’ny mpaminani-Ndranahary’ ty vahoaky ta Joda ao. (2 Tan. 20:14, 15, 20) Nila fanampea tamy Isaia mpaminany Hezekia Mpanjaka lafa niatriky raha sarotsy. (Isaia 37:1-6) Saky mpanjaka rey nanaraky ty tari-dalan’i Jehovah, le nitahin’i Jehovah rozy sady narovany koa firenena iny. (2 Tan. 20:29, 30; 32:22) Tsy nivony tamin’olo iaby tamy zay zany fa tena nampiasan’i Jehovah hitariky ty vahoakiny vatany ty mpaminany. Fe tsy nijanjy an’ny mpaminany rey ty ankamaroan’ny mpanjaka noho Israelita.​—Jer. 35:12-15.

Hezekia Mpanjaka noho Isaia mpaminany (Fehintsoratsy 8)


TY FOMBA NITARIHAN’I JEHOVAH TY KRISTIANA TAMY TAONJATO VOALOHANY

9. Ia ty nampiasan’i Jehovah hitariky ty Kristiana tamy taonjato voalohany? (Henteo koa sary io.)

9 Namoro ty fiangona kristiana Jehovah tamy taonjato voalohany. Akory ty nitarihany an-drozy tamy fotoa zay? Nitendreny ho lohan’ny fiangona Jesosy. (Efes. 5:23) Fe tsy afaky niresaky mivanta tamy mpianatsiny kiraidraiky Jesosy. Ty apostoly noho ty anti-panahy ta Jerosalema ao ro nampiasany hitariky an-drozy. (Asa. 15:1, 2) Nisy anti-panahy koa nitendrè hitariky ty fiangona.​—1 Tes. 5:12; Tit. 1:5.

Apostoly rey miaraky amy anti-panahy ta Jerosalema ao (Fehintsoratsy 9)


10. a) Akory ty nandrambesan’ny ankamaroan’ny Kristiana tamy taonjato voalohany ty tari-dala niazon-drozy? (Asan’ny Apostoly 15:30, 31) b) Manino ty olo sisany tamy andron’ny Baiboly ro tsy naneky ty olo nampiasan’i Jehovah mba hitariky an-drozy? (Henteo ty efajoro hoe “ Manino ty olo Sisany ro Tsy Naneky ty Porofo Mampiseho hoe Mampiasa Olo Jehovah mba Hitariky ty Vahoakiny?”)

10 Naneky ty tari-dala niazon-drozy va Kristiana tamy taonjato voalohany rey? Nifalifaly hanaraky an’ny toromariky niazon-drozy rey ty ankamaroan-drozy. Laha ty marina, “nifalifaly rozy satria nampahery an-drozy raha iny.” (Vakio Asan’ny Apostoly 15:30, 31.) Fe manao akory koa ty fomba itarihan’i Jehovah ty vahoakiny henanizao?

TY FOMBA ITARIHAN’I JEHOVAH ANTSIKA

11. Manomeza ohatsy mampiseho ty fomba nitarihan’i Jehovah ty olo nitariky ty vahoakiny taloha tany.

11 Mbo manohy mitariky ty vahoakiny avao Jehovah henanizao. Mampiasa ty Baiboly ie mba hanaova ani-zay, le eo koa Anakilahiny, azy lohan’ny fiangona iny. Misy porofo mampiseho va hoe mbo mampiasa olo hisolo tena azy avao koa Ndranahary henanizao? Eka. Eritsereto, ohatsy, ty raha niseho tafaran’ny tao 1870. Nanomboky nihain’i Charles Russell noho namany rey fa hiavaky ty tao 1914, satria amin’io ty hiorenan’ny Fanjakà-Ndranahary. (Dan. 4:25, 26) Akory ty nahaizan-drozy ani-zay? Nanao fikaroha tamy Baiboly ao rozy le natoky fa ho hitan-drozy ty hahatanteraky an’ny faminania reo. Nitariky ty fikaroha nataon-drozy va Jehovah? Mazava ho azy. Voaporofo tamy raha niseho maneran-tany tamy 1914 hoe nanomboky nanjaka ty Fanjakà-Ndranahary. Nipoaky ty Aly Bevata I, le nisy koa ty arety mandripaky, horohoron-tany, noho mosary. (Lioka 21:10, 11) Hita baka amy zay fa tena nampiasan’i Jehovah hanampy ty vahoakiny vatany lahilahy mana fo soa reo.

12-13. Ino ty nataon’ny rahalahy mpiandraikitsy rey tamy Aly Bevata II mba hampandrosoa ty asa fitoria?

12 Eritsereto koa ty raha niseho tamy Aly Bevata II. Lafa baka nandiniky ty Apokalypsy 17:8 rahalahy mpiandraikitsy amy foibe any reo, le lasa nahay fa tsy ty Aly Bevata II ro hitariky amy Aramagedona. Lasa nihain-drozy fa tsy maintsy mbo hisy fotoa milamindamy tse afaran’ny aly io ka ho afaky hitory amin’olo maro ty Vavolombelon’i Jehovah. Atao raha tsy nampino aloha ty hisiani-zay tamy fotoa io. Fe ndre zay le nanomboky nasian’ny rahalahy mpiandraikitsy reo ty Sekolin’ny Gileada mba hampiofàna ty misionera hitory noho hampianatsy amy tany toy iaby. Nalefa amy faritany eny avao misionera rey ndre mbo teo aza aly iny. Ankoatsini-zay, le nandamy fampiofana ty mpanompo azo atokisa noho mahihitsy mba hampiofàna ty mpitory iaby amy fiangona eo hahay hitory noho hampianatsy. Fianara ty Fanompoa Kristiana moa ty nikaiha azy. b Nanampy ty vahoaki-Ndranahary raha zay satria mbo be ty asa fitoria nandiny an-drozy.

13 Lafa mandiniky ty lasa tsika, le lasa mahita soa fa nitariky ty vahoakiny avao Jehovah tanatin’ny fotoa sarotsy. Afaky nitory tamy tany maro ty vahoakin’i Jehovah liany tamy Aly Bevata II iny. Tena nandroso biby asa iny.

14. Manino tsika ro afaky matoky ty toromariky amean’ny fandaminan’i Jehovah noho anti-panahy voatendry reo? (Apokalypsy 2:1) (Henteo koa sary io.)

14 Mbo mila ty tari-dalan’i Kristy avao rahalahy anisan’ny Filan-kevi-pitantana reo henanizao. Tean-drozy laha mifanaraky amy fomba fihevitsin’i Jehovah noho Kristy ty toromariky amean-drozy an’ny rahalahy noho anabavy reo. Le ty mpiandraikitsin’ny faritsy noho ty anti-panahy ro ampiasan-drozy mba hanome toromariky ty fiangona. c Amy ‘tana ankavanan’i Kristy’ eo ty anti-panahy iaby, ndre voahosotsy zay ndre tsy voahosotsy. (Vakio Apokalypsy 2:1.) Mazava ho azy fa tsy lavorary anti-panahy reo ka manao fahadisoa. Nisy fotoa, ohatsy, Mosesy noho Josoa nanao hadisoa, manahaky an’ny apostoly rey. (Nom. 20:12; Jos. 9:14, 15; Rom. 3:23) Fe hitantsika fa mitariky soa ty mpanompo azo atokisa noho ty anti-panahy Kristy, sady mbo hanohy hanao ani-zay avao ie “zisiky hiavian’ny farani-zao tontolo zao.” (Mat. 28:20) Afaky matoky tanteraky ty tari-dala ameany amy alalan’olo nitendreny hitariky reo zany tsika.

Ty Filan-kevi-pitantana henanizao (Fehintsoratsy 14)


MANDRAMBY SOA TSIKA LAFA MANARAKY TY TARI-DALAN’I JEHOVAH AVAO

15-16. Ino ty ianaranao baka amy tantaran’olo nanaraky avao ty tari-dalan’i Jehovah reo?

15 Laha tsika manaraky avao ty tari-dalan’i Jehovah, le tena handramby soa ndre amy henanizao aza. Nahatsapa ani-zay Andy noho Rose. d Norihin-drozy torohevitsin’ny mpanompo azo atokisa iny ka niezaky nanatsotra fiaina rozy. (Heb. 13:5) Ino ty vokany? Lasa afaky nanampy amy fanorena Efitrano Fanjakà noho trano hafa ampiasan’ny fandamina rozy. Hoy Rose: “Trano kelikely tsy nisy lakozỳ matetiky ro nipetrahanay. Naviliko iaby fitaova fangalako sary rey, ndre tena nitea nangalaky sary aza aho. Nitany aho lafa niletaky raha rey. Fe manahaky an’i Abrahama noho Saraha, le niezaky nifantoky amy ty hoavy aho fa tsy amy ty lasa.” (Heb. 11:15) Ino ty soa niazon’ny mpivaly reo? Hoy Rose: “Falifaly biby zahay satria hainay hoe nameanay an’i Jehovah iaby ze raha nanananay. Lafa zahay nanao ty asa nampanovin’i Jehovah anay, le lasa hainay hoe hanao akory ty fiaina amy tontolo vaovao ao.” Hoy koa Andy: “Tena afa-po zahay satria ampiasanay hanohana ty asan’ny Fanjakà iny ty fotoanay noho ty herinay iaby.”

16 Ino koa ty soa ho azontsika laha tsika manaraky avao ty tari-dalan’i Jehovah? Diniho moa ty tantaran’i Marcia. Lafa nahavita fianara tamy lisè eny ie, le naniry mafy hanao mpisava lala. (Mat. 6:33; Rom. 12:11) Hoy ty asany: “Nahazo borsa hianatsy efatsy tao amy iniversitè eny aho. Fe ta hampitombo ty fanompoako an’i Jehovah aho. Farany tsy nirambesiko borsa iny, fa naleoko nianatsy asa hanampy ahy hahavita ty fanompoako. Iny ty anisan’ny fanapahan-kevitsy tena soa nataoko. Falifaly biby aho henanizao manao ty asan’ny mpisava lala. Malalaky soa ty fotoa iasako ka afaky miasa an-tsitrapo amy Betela ao aho sady afaky manao raha soa maro ho an’i Jehovah.”

17. Ino koa ty soa ho azontsika laha tsika manaraky avao ty tari-dalan’i Jehovah? (Isaia 48:17, 18)

17 Misy fotoa tsika mahazo torohevitsy tena miaro antsika. Nampitandremy, ohatsy, tsika mba tsy ho tea drala marè noho tsy hanao raha mety hahavy antsika handika ty fitsipiki-Ndranahary. Mahasoa antsika henanizao koa ty manaraky ty tari-dalan’i Jehovah. Hana feon’ny fieritsereta malio avao tsika sady tsy ho azon’ny problemo maro. (1 Tim. 6:9, 10) Afaky hanompo an’i Jehovah amy fontsika iaby tsika amy zay, ka tena ho falifaly, ho sambatsy, sady tena ho afa-po.​—Vakio Isaia 48:17, 18.

18. Manino iha ro tapa-kevitsy hanaraky avao ty tari-dalan’i Jehovah?

18 Azo antoky fa mbo hampiasa olo avao Jehovah mba hanomeza tari-dala antsika amy fijalea bevata noho amy Fanjakà Arivo Tao. (Sal. 45:16) Hanaraky an’ny toromariky rey avao va tsika ndre tsy tena teantsika aza ty hanao ani-zay? Ho mora amintsika ty hanao ani-zay laha zatsy manaraky ty tari-dalan’i Jehovah tsika henanizao. Soa zany tsika laha miezaky hanaraky ty tari-dalan’i Jehovah avao, anatini-zay ty toromariky baka amy lahilahy nitendreny hiarakandro antsika rey. (Isaia 32:1, 2; Heb. 13:17) Afaky matoky tanteraky ty tari-dala baka amy Jehovah, azy Mpitariky antsika iny tsika, satria ie manalavitsy antsika amy ze raha mety hanimba ty fifandrambesantsika aminy, sady mitariky antsika amy fiaina mandrakizay amy tontolo vaovao any.

AKORY TY HAMALEANAO ANI-RETOA?

  • Akory ty nitarihan’i Jehovah ty firenenan’Israely?

  • Akory ty nitarihan’i Jehovah ty Kristiana tamy taonjato voalohany?

  • Manino ro mahasoa antsika ty manaraky ty tari-dalan’i Jehovah?

HIRA 48 Miaraha Mandeha Amin’i Jehovah Isan’andro

a Nanendry anjely raiky koa Jehovah mba ‘handeha alohan’ny Israelita rey eo’ noho hitariky an-drozy amy Tany Nampitamany any. Tsy ia anjely io fa Mikaela. Zay ty anara nikaiha an’i Jesosy talohan’ny niaviany tan-tany etoy.​—Eks. 14:19; 32:34.

b Sekolin’ny Fanompoa moa ty nikaiha azy lafa tafara atoy. Tafilitsy anatin’ny fandahara fivoria andavanandro, fampiofana io henanizao.

c Henteo ty efajoro hoe “Ty Andraikitsini-Filan-kevi-pitantana”, amy Tilikambo Fiambena Fevriè 2021, p. 18.

d Novà ty anara sisany.