Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 13

Mifankatiava Marè

Mifankatiava Marè

‘Mifankatiava marè amy fo.’​—1 PET. 1:22.

HIRA 109 Mifankatiava Amin’ny Fo

HO HITANAO ATO *

Tamy haliky farany niarahani-Jesosy tamy apostoliny rey, le nihamafisiny fa tena ilà ty mifankatea (Fehintsoratsy 1-2)

1. Ino ty didy nameani-Jesosy ty mpianatsiny? (Henteo sary amy fononi-gazety toy.)

TAMY haly talohani-nahafatesany, le nanome didy mazava ho ani-mpianatsiny reo Jesosy. Nivola tamin-drozy ie hoe: “Manahaky ty nitiavako anareo ro tokony mba hifankatiavanareo koa.” Le bakeo nanao ho zao ie hoe: “Laha mifankatea nareo, le zay ro hahaizan’olo iaby fa mpianatsiko nareo.”—Jaona 13:34, 35.

2. Manino ro vatan-draha ty hoe mifankatea?

2 Nivola Jesosy fa ho hain’olo soa ty tena mpianatsiny laha tea olo manahaky ty nataony rozy. Marina raha zay tamy taonjato voalohany, le mbo marina avao koa henanizao. Tena vatan-draha ty hoe mifankatea, ka ndre sarotsy aza ty manao ani-zay, le miezaky avao tsika.

3. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

3 Samby tsy lavorary tsika, ka tsy mora ty hoe mifankatea. Fe ndre zay, le tokony hiezaky hanahaky ani-Jesosy tsika. Hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato fa manampy antsika ho tea filongoa, tsy hanavakavaky, noho ho tea mandramby vahiny ty fitiava. Lafa mandiniky azy iha, le eritsereto hoe: ‘Akory ty nahavitani-rahalahy noho anabavy reo nampiseho fitiava avao ndre tsy nimora aza raha zay? Ino ty azoko ianara baka amin-drozy?’

MIEZAHA HO TEA FILONGOA

4. Manino tsika ro tokony hilongo amy ty rahalahy mana alahelo amintsika, laha hentea ty Matio 5:23, 24?

4 Nampianatsy Jesosy hoe tena ilà ty milongo amy ty rahalahy noho anabavy mana alahelo amintsika. (Vakio Matio 5:23, 24.) Nihamafisiny hoe mila mifandramby soa amy ty hafa tsika laha ta hampifalifaly a Ndranahary. Falifaly Jehovah lafa manao ze azontsika atao tsika mba hilongoa amy ty rahalahintsika. Tsy hekeny ty fanompoa ataontsika laha mitanjaky lolompo tsika ka tsy mba miezaky hilongo.—1 Jaona 4:20.

5. Manino ro nisarotsy tamy rahalahy raiky ty nilongo ndraiky?

5 Mety ho sarotsy amintsika ty miezaky hampisy filongoa. Ino ty antony? Mba diniho ty raha nahazo ani-Mark. * Nalahelo ie lafa nikinokino noho nanaraty azy ty rahalahy raiky amy fiangona eo. Ino ty nataony? Hoy ty asany: “Tsy nitanjako ty aiko fa neloky aho.” Fe nanenenani-Mark raha nataony iny lafa bakeo, ka niala tsiny ie sady niezaky nilongo ndraiky. Fe tsy naneky hilongo amy Mark rahalahy iny. Nieritseritsy Mark tamy voalohany hoe: ‘Nanino zany aho ro mbo hiezaky hilongo aminy kanefa ie fa tsy mahefa?’ Fe nampirisiky ani-Mark tsy ho kivy avao ty mpiandraitsini-faritsy. Ino amy zay ty nataony?

6. a) Ino ty nataoni-Mark mba hampisy filongoa? b) Akory ty nanorihani-Mark ty Kolosianina 3:13, 14?

6 Lafa nandiniky soa ty fihetsikiny Mark, le nitsapany hoe tsy tena niambany ie sady somary nanamarin-tena. Nieky ie fa nila nanova ty toe-tsainy. (Kol. 3:8, 9, 12) Niambany ie ka namonjy ani-rahalahy iny ndraiky sady niala tsiny tamy ty raha nataony. Nanoratsy taratasy ho ani-rahalahy iny koa Mark hoe tena naneny ie sady ta hinama soa aminy ndraiky. Nanoma fanomeza ho ani-rahalahy iny mihintsy aza Mark, sady nitamà hoe ho teany raha iny. Fe mampalahelo fa mbo nitanjaky lolompo taminy rahalahy iny. Ndre teo zay, le norihini-Mark avao ty didini-Jesosy mba ho tea ty rahalahiny noho hanenga hadisoa. (Vakio Kolosianina 3:13, 14.) Ndre tsy midary ty ezaky ataontsika mba hampisy filongoa aza ty hafa, le hanampy antsika ty tena fitiava kristiana, ka ho vitantsika ty hanenga ty hadisoany noho hivavaky mba hilongo aminy ndraiky.—Mat. 18:21, 22; Gal. 6:9.

Mety hisy ezaky sambihafa mila ataonao vo ho afaky hilongo amy ty hafa ndraiky iha (Fehintsoratsy 7-8) *

7. a) Nampirisiky antsika hanao ino Jesosy? b) Ino ty raha sarotsy natrehini-ranabavy raiky?

7 Nampirisiky antsika Jesosy mba handay ty hafa amy fomba teantsika handaisa antsika. Nivola koa ie fa tsy ze olo tea antsika avao ro tokony ho teantsika. (Lioka 6:31-33) Ka akory ty hataonao laha lomalomay anao ty olo raiky sady tsy mety miarahaba anao? Tsy miseho matetiky aloha raha zay, fe zay mihintsy ty nahazo ani-Lara. Nitantara ie hoe: “Tsy nidary ahy rahavavy iny, fe tsy haiko ty antony. Tsy niazoazoko ty aiko. Tsy nireko tavy iaby ndre ty fivoria.” Nanao ho zao tse Lara tamy voalohany: ‘Tsy misy hadisoako raha zao. Sady ndre ty olo amy fiangona ao fa mahay hoe hafahafa ty fihetsikini-rahavavy iny.’

8. Ino ty nataoni-Lara mba hampisy filongoa, le ino ty ianarantsika baka aminy?

8 Nanao raha Lara mba hampisy filongoa. Nivavaky tamy Jehovah ie, bakeo nanapa-kevitsy hiresaky amy ranabavy iny. Niresaky mikasiky ani-raha manahira iny rozy, le nifandrakoky ka nilongo soa ndraiky. Atao raha fa nilamy raha iny. “Fe tafarani-zay”, hoy Lara, “le nanao manahaky taloha iny ndraiky ie. Farany aho nikivy.” Nieritseritsy tse Lara hoe tsy ho falifaly mihintsy ie laha tsy miova ranabavy iny. Fe nihainy avao tafara tatoa hoe afaky miezaky hampiseho fitiava amy ranabavy iny avao ie sady ‘manenga tanteraky ty hadisoany.’ (Efes. 4:32–5:2) Nitiarovini-Lara hoe “tsy mitanjaky lolompo” ty tena fitiava kristiana sady “mandefitsy ty kila raha iaby, mino ty kila raha iaby, mitamà ty kila raha iaby, miaritsy ty kila raha iaby.” (1 Kor. 13:5, 7) Nilamin-tsay ndraiky Lara. Nifandramby soa aminy ranabavy iny lafa nandeha ty fotoa. Laha manao ze hilongoa amy rahalahy noho anabavinao reo iha sady tea an-drozy avao, le afaky matoky fa ‘hiaraky aminao azy Ndranaharini-fitiava noho fiadana [na filongoa] iny.’—2 Kor. 13:11.

MIEZAHA TSY HANAVAKAVAKY

9. Manino tsika ro tokony tsy hanavakavaky laha hentea ty Asan’ny Apostoly 10:34, 35?

9 Tsy manavakavaky Jehovah. (Vakio Asan’ny Apostoly 10:34, 35.) Anakiny vatany tsika lafa tsy manavakavaky. Orihintsika ty didy hoe tokony ho tea ty namantsika manahaky ty vatantsika, sady arovantsika ty filongoa amy rahalahy noho anabavintsika reo.—Rom. 12:9, 10; Jak. 2:8, 9.

10-11. Akory ty nandreseani-ranabavy raiky ty hevitsy diso nananany?

10 Mety tsy ho mora ty hoe tsy manavakavaky amin’olo sisany. Nanahaky ani-zay, ohatsy, ranabavy Rojo. Nisy olo baka an-tany hafa any nanao fihetsiky tsy nety tamin-drozy, tamin’ie mbo nikely. Ino ty vokatsini-zay taminy? Nieky ho zao Rojo: “Nihalako iaby ze raha mikasikasiky ani-tany niaviany iny. Nieritseritsy aho hoe mitovy iaby lafa olo baka any, ndre ranadahy noho rahavavy aza.” Ino ty nataoni-Rojo mba handresea ani-hevitsy diso zay?

11 Tsapani-Rojo hoe tsy tokony hieritseritsy manahaky ani-zay ie. Namaky tantara noho tatitsy mikasiky ani-tany io amy Diary ao ie. Hoy ty asany: “Niezaky hieritseritsy raha soa mikasiky ty olo baka amy tany io any aho. Nanomboky nahita aho hoe mazoto manompo ani-Jehovah ranadahy noho rahavavy rey. Nazava amiko amy zay hoe anatini-fianakaviani-mpirahalahy amy tany toy iaby koa rozy.” Nihatsapani-Rojo tsikelikely hoe nila nanao ezaky fanampiny ie. Nanazava ie hoe: “Saky nahita ranadahy noho rahavavy baka amy tany iny aho, le nataoko ze hampifankahazo soa anay. Nifampiresaky amin-drozy aho, le niezaky hifankahay soa amin-drozy.” Ino ty vokany? Nivola Rojo hoe: “Niala any hevitsy diso nananako iny lafa ela ty ela.”

Tsy hanavakavaky tsika laha ‘teantsika marè ty rahalahy iaby amy finoa ao’ (Fehintsoratsy 12-13) *

12. Ino ty raha tsy mety nataoni-Sarah?

12 Mety hanavakavaky ty olo sisany ndre tsy hainy aza raha zay. Nieritseritsy, ohatsy, Sarah hoe tsy manavakavaky ie satria tsy nitsaratsara olo amy ty karazany, ty drala ananany, na ty andraikitsy ataony amy fandamina eo. Fe nieky ho zao ie: “Nanomboky hitako fa kay hondy nanavakavaky aho.” Amy resaky ino? Nahita fianara ty fianakaviani-Sarah ka naleony miaraky amin’olo mitovitovy aminy rey avao. Nivola tamy namany aza ie ndraiky andro hoe: “Mpiara-manompo nahita fianara rey avao ro inamàko. Tsy miaraky amy ty ankoatsini-zay aho.” Tena nila nanova ty toe-tsainy Sarah. Akory ty hanaovany ani-zay?

13. Ino ty ianarantsika baka amy fomba nanovàni-Sarah ty toe-tsainy?

13 Nisy mpiandraikitsini-faritsy nanampy ani-Sarah handiniky soa ty toe-tsainy. Nitantara Sarah hoe: “Nidera ahy ie amy ty fanompoa vitako, amy valin-teniko am-pivoria any, noho amy fahaizako Soratsy Masy. Bakeo nihazavaniny fa lafa mitombo ty fahaizantsika, le ilàntsika koa ty miezaky hana toetsy kristiana, ohatsy hoe miambany noho mamindra fo.” Nirambesini-Sarah am-po safàni-mpiandraikitsini-faritsy iny. Hoy ty asany: “Nitsapako fa tena ilà ty hoe soa fanahy noho midary olo.” Nanomboky niova amy zay ty fahitani-Sarah ani-rahalahy noho anabavy rey. Nivola ho zao ie: “Niezaky aho mba hahay hoe ino iaby ty toetsy mahavy an-drozy ho lafovily amy Jehovah.” Ka tsika manao akory? Tsy ta hieritseritsy ty vatantsika ho mandilatsy ty hafa mihintsy tsika ndre nahita fianara aza! ‘Teantsika marè ty rahalahy iaby amy finoa ao’, ka hiezaky tsika mba tsy hanavakavaky.—1 Pet. 2:17.

MIEZAHA HO TEA MANDRAMBY VAHINY

14. Ino ty tsapani-Jehovah lafa tea mandramby vahiny tsika, laha hentea ty Hebreo 13:16?

14 Toetsy lafovily amy Jehovah ty fitiava mandramby vahiny. (Vakio Hebreo 13:16.) Rambesiny ho fanompoa ataontsika ho azy koa raha zay, sirtò laha manampy ty sahira tsika. (Jak. 1:27; 2:14-17) Zay ty antony ampirisihani-Soratsy Masy antsika hoe: “Miezaha ho tea mandramby vahiny.” (Rom. 12:13) Lafa tea mandramby vahiny tsika, le asehontsika hoe tena tea noho midary ty hafa tsika sady ta hinama amin-drozy. Falifaly Jehovah lafa manome tsika, ndre sakafo na raha hinomy kelikely, sady manoka fotoa hiaraha amin’olo. (1 Pet. 4:8-10) Fe misy raha mety hanaka antsika tsy ho tea mandramby vahiny.

“Tsy narisiky handramby vahiny loatsy aho taloha, fe niova aho le vomaiky nifalifaly” (Fehintsoratsy 16) *

15-16. a) Manino ty olo sisany ro mety hisalasala handramby vahiny? b) Ino ty nanampy ani-Edit handresy ty fisalasalany?

15 Mety hahavy antsika hisalasala handramby vahiny ty raha niainantsika noho ty fahazarantsika taloha. Mba eritsereto moa ty tantarani-ampela raiky maty valy toy. Edit ty anarany. Tsy nitea nifandramby amin’olo loatsy ie, talohani-naha Vavolombeloni-Jehovah azy. Nieritseritsy ie hoe ze olo manamanan-draha avao ro afaky mikarakara vahiny.

16 Niova ty fomba fahitani-Edit raha lafa ie nanjary Vavolombeloni-Jehovah. Niezaky ie mba ho tea mandramby vahiny. Nitantara ie hoe: “Lafa namboatsy Efitrano Fanjakà vaovao zahay, le nisy anti-panahy niresaky amiko hoe hisy mpivaly ho avy hanampy amy asa fanorena io, bakeo nanontaneany aho laha afaky mampiantrano an-drozy anatini-roe herinandro. Nitiaroko amy zay ty fomba nitahiani-Jehovah ani-ampela maty valy ta Zarefata iny.” (1 Mpanj. 17:12-16) Naneky hampiantrano ani-mpivaly rey Edit. Nahazo fitahia va ie? Nanazava ie hoe: “Nifalifaly biby aho satria tsy roe herinandro avao ty niarahanay fa roe vola. Tanatini-fotoa zay, le nanjary mpinama biby zahay.” Nahazo nama hafa tamy fiangona eo koa Edit. Mpisava lala ie henanizao sady teany ty manasa ani-ze miaraky manompo aminy mba handalo an-tranony ao mba hitofatofa. Hoy ty asany: “Teako ty manome! Fe bakeo amy zay aho mahazo fitahia maro.”—Heb. 13:1, 2.

17. Ino ty raha nanjary takatsini-Luke morovaly?

17 Mety fa tea mandramby vahiny tsika, fe azontsika hasoavy va raha zay? Tea nandramby vahiny, ohatsy, Luke morovaly. Nahazatsy an-drozy ty nanasa ani-baba noho renin-drozy tan-trano any, ty fianakavia, nama marìny noho ty mpiandraikitsini-faritsy miaraky amy valiny. Fe nivola Luke hoe: “Tsapanay hoe ze olo marìny anay avao ro nasànay.” Ino ty nataoni-Luke morovaly mba hanasoava ani-zay?

18. Ino ty nataoni-Luke morovaly mba hanasoavan-drozy ty fahaizan-drozy mandramby vahiny?

18 Nanjary haini-Luke morovaly hoe manao akory tea mandramby vahiny zao lafa rozy nandiniky ani-safàni-Jesosy toy: “Laha ze tea anareo avao ro teanareo, ino ty valisoa ho azonareo?” (Mat. 5:45-47) Nihitan-drozy hoe mila manahaky ani-Jehovah rozy ka hatariky amy ty olo iaby. Farany niezaky rozy mba hanasa ani-ze rahalahy noho anabavy mbo tsy nasan-drozy. Hoy Luke: “Samby falifaly zahay lafa avy fotoa rey. Tena nampahery noho namelombelo anay raha rey.”

19. Akory ty ampisehoantsika hoe mpianatsini-Jesosy tsika? Tapa-kevitsy hanao ino iha?

19 Lafa tena tea olo tsika, le hanampy antsika raha zay mba ho tea filongoa, tsy hanavakavaky, noho ho tea mandramby vahiny. Hiezaky avao tsika mba hanohitsy ani-ze toe-tsay raty iaby sady ho tea ty rahalahy noho anabavintsika amy fo. Laha manao ani-zay tsika, le ho falifaly, sady ho hita hoe mpianatsini-Jesosy vatany.—Jaona 13:17, 35.

HIRA 88 Ampahafantaro Ahy ny Lalanao

^ feh. 5 Nivola Jesosy fa ty fitiava ro amantara ty tena Kristiana. Lafa tea ty rahalahy noho anabavintsika tsika le ho tea filongoa, tsy hanavakavaky noho ho tea mandramby vahiny. Mety tsy ho mora raha zay kindraiky. Fe hahita soso-kevitsy hanampy antsika hampiseho fitiava baka amy fo avao tsika amy lahatsoratsy toy ato.

^ feh. 5 Novà ty anara sisany amy lahatsoratsy toy ato.

^ feh. 57 SARY: Tsy nahavita nandamy ty tsy fifanarahany amin’olo tse ty ranabavy raiky, fe tsy nikivy fa niezaky avao. Nilamy avao raha iny tamy farany.

^ feh. 59 SARY: Rahalahy fa be raiky mahatiaro ho avakavahin’olo amy fiangona eo.

^ feh. 61 SARY: Nisalasala hampiseho fitiava mandramby vahiny ty ranabavy raiky tamy voalohany. Fe niova hevitsy ie ka vomaiky nifalifaly.