Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 12

Ombia ty Fotoa Mety Soa Hivolana?

Ombia ty Fotoa Mety Soa Hivolana?

“Misy fotoa itsìna, le misy fotoa ivolana.”​—MPTO. 3:7.

HIRA 124 Aza Mivadika Mihitsy!

HO HITANAO ATO *

1. Ino ty ianarantsika baka amy Mpitoriteny 3:7?

SOMARY tea miresaky ty sisany amintsika, fa ty ilany tsy mivola firy. Hitantsika amy andinin-teny fototsy io hoe misy fotoa ivolana le misy fotoa itsìna. (Vakio Mpitoriteny 3:7.) Teantsika aloha kindraiky laha mba mazoto miresaky ty rahalahy noho anabavintsika sisany, fa ty ilany mba teantsika laha tsy mivola maro marè.

2. Ia ro afaky mametraky fitsipiky mikasiky ty fotoa noho ty fomba tokony hivolanantsika?

2 Fanomeza baka amy Jehovah ty fahafaha mivola. (Eks. 4:10, 11; Apok. 4:11) Atorony antsika amy Safàny ao ty fomba soa hampiasà ani-fanomeza io. Handiniky ohatsy vitsivitsy baka amy Baiboly ao tsika amy lahatsoratsy toy ato, mba hanampy antsika hahay hoe ombia tsika ro tokony hivola, le ombia ro tokony hitsỳ. Hianarantsika koa hoe akory ty fahitani-Jehovah ty raha volanintsika amy ty hafa. Fe ndao hodinihintsika tse hoe ombia tsika ro tokony hivola.

OMBIA TSIKA RO TOKONY HIVOLA?

3. Ombia tsika ro tokony hivola laha hentea ty Romanina 10:14?

3 Tokony ho parè hiresaky mikasiky ani-Jehovah noho ty Fanjakàny avao tsika. (Mat. 24:14; vakio Romanina 10:14.) Manahaky ani-Jesosy tsika laha manao ani-zay. Niresaky amin’olo ty marina mikasiky ani-Babany Jesosy, sady zay ty antony bevata marè niaviany an-tany etoy. (Jaona 18:37) Fe tokony hotiarovintsika koa hoe vatan-draha ty fomba ivolanantsika raha. Ka lafa miresaky amy ty hafa mikasiky ani-Jehovah tsika, le tokony ‘halemy fanahy noho hanaja’, sady tokony atorontsika hoe midary ty fihetseham-pon’olo noho ty raha inoany tsika. (1 Pet. 3:15) Tsy miresaky avao tsika amy zay fa mampianatsy an-drozy koa, sady mety hidosiky ty fon-drozy mihintsy aza.

4. Manino ty raha volanini-anti-panahy ro mety hanampy ty hafa, laha hentea ty raha volanini-Ohabolana 9:9?

4 Tsy tokony hisalasala hivola ty anti-panahy laha mahita hoe mila amea torohevitsy ty rahalahy na anabavy raiky. Mazava ho azy fa hohentean-drozy ty fotoa mety soa hiresaha aminy mba tsy hahamenatsy azy. Mandiny, ohatsy, rozy hoe lafa tsy misy olo ty eo vo miresaky. Miezaky avao ty anti-panahy mba hanaja ty olo iresahany. Fe tsy misalasala koa rozy, fa ambaran-drozy ty torolalani-Baiboly afaky manampy ani-olo iny hanao raha amim-pahendrea. (Vakio Ohabolana 9:9.) Manino ro tena ilà herim-po kindraiky ty miresaky? Retoa misy ohatsy roe tsy mitovy: Nila nananatsy ty anakiny ty lahilahy raiky, le nila niresaky amin’olo fa ho mpanjaka ty ampela raiky.

5. Nombia Ely Mpisorobe ro nila nivola kanefa tsy nanao ani-zay?

5 Nanan’anakilahy roe Ely Mpisorobe. Teany biby anakiny reo. Fe tsy nanaja ani-Jehovah rozy. Nana andraikitsy bevata rozy satria nanao ty asani-mpisoro tamy tranolay masy ao. Fe nanararaotsy ty fahefà nananan-drozy rozy, ka tsy nanaja ty fanatitsy namea ani-Jehovah sady nijangajanga. (1 Sam. 2:12-17, 22) Tokony hovonoa anakilahini-Ely reo, laha hentea ty Lalànani-Mosesy. (Deot. 21:18-21) Fe tsy nivola raha maro tamin-drozy Ely sady mbo nengany hanompo amy tranolay masy ao rozy. Nanao akory ty fahitani-Jehovah ty fihetsikini-Ely? Nivola tamy Ely ie hoe: “Manino ty anakinao ro ameanao voninahitsy mandilatsy ahy?” Nanapa-kevitsy amy zay Jehovah hoe hamono ani-lahilahy roe raty fanahy reo.—1 Sam. 2:29, 34.

6. Ino ty ianarantsika baka amy tantarani-Ely?

6 Mandramby fianara bevata baka amy tantarani-Ely tsika. Laha nanjary haintsika hoe nandika ty lalàna-Ndranahary ty namantsika na ty longontsika, le tokony hivola tsika. Tokony hampahatiarovintsika azy ty fitsipikini-Jehovah. Bakeo ataontsika azo antoky hoe mahazo fanampea baka amy ty solontenani-Jehovah ie. (Jak. 5:14) Tsy teantsika mihintsy ty hanahaky ani-Ely, ka hanome voninahitsy ty namantsika na ty longontsika mandilatsy ani-Jehovah. Marina fa mila mana herim-po tsika lafa hivola amin’olo nanao raha tsy mety, fe misy vokany soa raha zay. Henteo fa tsy nanao manahaky ani-Ely ampela israelita mana anara Abigaila zay.

Modely soa Abigaila satria nahay nifily ty fotoa mety soa hivolana (Fehintsoratsy 7-8) *

7. Nanino Abigaila ro niresaky tamy Davida?

7 Lahilahy mpanarivo mana anara hoe Nabala ro nivalini-Abigaila. Nisy fotoa Davida noho ty maramilany nilay ani-Saoly Mpanjaka. Niaraky amy mpiaraky aondrini-Nabala rey rozy lafa tany sady niaro ani-aondriny reo amy mpangalatsy. Mba nankasitrahani-Nabala va ty fanampea azy? Aha. Lafa nangataky hany noho rano taminy Davida mba ho ani-maramilany reo, le neloky Nabala sady niofokofohany rozy. (1 Sam. 25:5-8, 10-12, 14) Farany, tapa-kevitsy hamono ty lahilahy iaby an-tranoni-Nabala ao Davida. (1 Sam. 25:13, 22) Akory ty hanakana ani-loza zay? Tsapani-Abigaila fa avy ty fotoa tokony hivolanany. Nahasaky nandeha amy 400 lahy rey any ie, ndre mosarè noho romotsy rozy sady nanday fitaovam-pialia. Bakeo ie niresaky tamy Davida.

8. Ino ty ianarantsika baka amy ohatsini-Abigaila?

8 Lafa nifankahita tamy Davida Abigaila, le nahasaky niresaky sady nanaja noho nanambitamby. Marina fa tsy Abigaila ro nanao hadisoa, fe nifona tamy Davida ie. Niezaky nampiseho ty toetsy soani-Davida ie sady niantehitsy tamy fanampeani-Jehovah. (1 Sam. 25:24, 26, 28, 33, 34) Tokony hanahaky ani-Abigaila tsika, ka hahasaky hivola laha mahita olo manao raha mitariky azy hanao fahotà bevata. (Sal. 141:5) Tokony hanaja olo tsika, fe mila mana fahasakia koa. Atorontsika hoe tena nama tsika lafa manome torohevitsy olo amim-pitiava.—Ohab. 27:17.

9-10. Ino ty tokony hotiarovini-anti-panahy lafa hanome torohevitsy?

9 Tena mila mahasaky mivola ty anti-panahy lafa misy manao hadisoa ty olo amy fiangona eo. (Gal. 6:1) Miambany ty anti-panahy ka maneky hoe ndre rozy koa tsy lavorary ka mety hila torohevitsy kindraiky. Fe tsy engan-drozy hanaka an-drozy tsy hananatsy ani-ze mila anary raha zay. (2 Tim. 4:2; Tit. 1:9) Mampiasa ty fahafahany mivola ty anti-panahy lafa manome torohevitsy olo. Miezaky hahay hampianatsy noho hahaliny raha rozy lafa manao ani-zay. Tean-drozy ty rahalahin-drozy ka zay ro mandrisiky an-drozy hanampy azy. (Ohab. 13:24) Fe ty hanome voninahitsy ani-Jehovah ro vatan-draha marè amin-drozy ka manaraky ty fitsipikiny rozy sady miaro ty fiangona amy raha raty.—Asa. 20:28.

10 Fa nihitantsika henanizao hoe ombia tsika ro tokony hivola. Fe tokony hitsỳ koa tsika amy fotoa sisany. Ino ty mety hahasarotsy ani-zay?

OMBIA TSIKA RO TOKONY HITSỲ?

11. Ino ty fanohara nampiasani-Jakoba, le manino raha zay ro mety soa?

11 Mety ho sarotsy ty miamby soa ty raha hovolanintsika. Nampiasa fanohara mety soa Jakoba mpanoratsy Baiboly mba hanazavà ani-zay. Hoy ty asany: “Laha misy tsy manao hadisoa amy ty raha volaniny, le lavorary ie, mahafehy ty vatany iaby koa.” (Jak. 3:2, 3) Miresaky mikasiky lamboridy, azy taly atao amy lohani-sôvaly noho amy vavany eo iny, andinin-teny io. Lafa ta hampivio lala ani-sôvaly iny ty mpanday azy na ta hampijano azy, le sintoniny taly iny. Laha tsy voatanjakiny soa taly iny, le mety hilailay fahatany sôvaly iny ka hikai-doza amy ty vatany noho amy mpanday azy iny. Manahaky ani-zay koa, fa laha tsy voatanjakintsika soa ty raha hovolanintsika, le mety hanimba raha maro. Ndao hodinihintsika hoe ombia tsika ro tokony hahatam-bava.

12. Ombia tsika ro tokony hahatam-bava?

12 Manao akory laha misy rahalahy na anabavy mahay raha tsy tokony hambarambara? Ino, ohatsy, ty hataonao laha miresaky amin’olo baka amy tany andrarà ty asantsika iha? Teanao hanontanea azy va ty tsipiriany mikasiky ty fomba andamina ty asantsika any? Azo antoky fa soa ty antony manosiky anao. Teantsika rahalahy noho anabavintsika any rey ka teantsika ho hay ty raha iainan-drozy. Teantsika ho voafaritsy soa koa ty vavaky ataontsika ho an-drozy. Fe tokony hahatam-bava tsika amy fotoa zay. Tsy tokony hoforosevantsika olo iny mba hanambara ty sekirè hainy. Asehontsika amy fotoa zay hoe teantsika vatany ie, sady teantsika koa ty rahalahy noho anabavy matoky azy hoe tsy hivolambola mikasiky ty raha ataon-drozy ie. Tsy teantsika hotovona mihintsy ty raha sarotsy atrehini-rahalahy noho anabavy amy tany misy fandrarà rey. Manahaky ani-zay koa ty rahalahy na anabavy manompo amy tany rey. Tsy hiresadresaky tsipiriany mikasiky ty fomba anaovani-Kristiana any reo ty fanompoany mihintsy rozy.

13. Ino ty tokony hataoni-anti-panahy laha hentea ty Ohabolana 11:13, le ino ty antony?

13 Ty anti-panahy ro tena tokony hanoriky ty torolalani-Baiboly voasoratsy amy Ohabolana 11:13 ao ka tsy hamoaky sekirè. (Vakio.) Mety ho sarotsy raha zay, sirtò ho ahi-ty anti-panahy manambaly. Miezaky hampatanjaky ty fifandrambesan-drozy avao ty mpivaly ka mifampiresaky matetiky, sady mivola ty raha an-tsainy noho am-pony any, voho ty raha mampiasa loha azy. Fe takatsini-anti-panahy fa tsy tokony hambarany ty “resaky sekirè” nifanaovany tamin’olo amy fiangona eo. Fa laha manao ani-zay ie, le tsy hatòky azy sasy ty olo amy fiangona eo sady ho simba ty lazany. Tsy tokony “hamalibaliky resaky” na tsy azo atokisa ty lahilahy mana andraikitsy amy fiangona eo. (1 Tim. 3:8) Midika raha zay fa tsy tokony hamitaky na ho tea mitsikotsiko olo rozy. Laha tea ty valiny ty anti-panahy, le tsy hambarany aminy ty fanazavà tsy tokony ho hainy.

14. Ino ty hataoni-valini-anti-panahy mba hahavy ty valiny hana laza soa?

14 Hanampy ty valiny hana laza soa avao ty ampela manambaly laha tsy miforosè ani-valiny hamoaky sekirè. Laha manao ani-zay ie, le manoha ty valiny sady manaja ani-ze olo nametraky sekirè amy valiny. Fa ty vatan-draha marè, le hampifalifaly ani-Jehovah ie satria mampisy filongoa noho mampiharo raiky ty fiangona.—Rom. 14:19.

MANAO AKORY TY FAHITANI-JEHOVAH TY RAHA VOLANINTSIKA?

15. Manao akory ty fahitani-Jehovah ani-namani-Joba telo rey, le ino ty antony?

15 Mbo misy raha maro koa ianarantsika amy bokini-Joba ao, mikasiky ty fotoa noho fomba tokony hivolanantsika. Tafarani-raha nampalahelo nifanesisesy nahazo ani-Joba rey, le nisy lahilahy efatsy namonjy azy mba hampahery noho hanoro hevitsy azy. Tsy nivola tanatini-fotoa lavalava tse rozy. Fe lafa nivola ty telo amin-drozy, Elifaza, Bildada noho Zofara, le hita hoe tsy nieritseritsy ty fomba azon-drozy anampea ani-Joba rozy tamy fotoa nampitsỳ an-drozy iny. Mifanohitsy amy zay aza, fa nilan-drozy ty fomba hanaporofoa hoe nisy raha tsy nety nataoni-Joba. Misy marina avao aloha ty safàn-drozy. Fe hita tamy ankamaroani-raha nivolanin-drozy mikasiky ani-Joba noho Jehovah fa tsy nisoa fanahy rozy sady tsy nivola ty marina. Olo raty zao hoasan-drozy Joba. (Joba 32:1-3) Ino ty nataoni-Jehovah? Neloky marè tamin-drozy telo lahy Jehovah, le nivola hoe adala rozy. Nirahiny rozy mba hangataky amy Joba mba hivavaky ho an-drozy.—Joba 42:7-9.

16. Ino ty ianarantsika baka amy ty raha tsy nety nataoni-Elifaza, Bildada noho Zofara?

16 Maromaro ty fianara rambesintsika baka amy ty raha tsy nety nataoni-Elifaza, Bildada noho Zofara. Voalohany, tsy tokony hitsara ty rahalahy noho anabavintsika tsika. (Mat. 7:1-5) Mila mijanjy soa an-drozy tsika zay vo hiresaky. Lafa manao ani-zay tsika vo hahay soa ty raha mahazo an-drozy. (1 Pet. 3:8) Faharoe, laha hivola tsika, le mila ataontsika azo antoky hoe soa fanahy tsika sady mivola raha marina. (Efes. 4:25) Le fahatelo, tena teani-Jehovah ho hay ty resaky ifanaovantsika.

17. Ino ty ianarantsika baka amy modelini-Eliho?

17 Eliho, longoni-Abrahama, ty fahaefatsy amy lahilahy namangy ani-Joba rey. Nijanjy ani-azy telo lahy rey noho Joba ie. Hita hoe tena nijanjy soa ani-ze raha nivolanin-drozy ie, satria nahay niferinay ani-Joba, fe tsy nisalasala nanity azy koa. (Joba 33:1, 6, 17) Tsy ta handrengy vata na olo hafa Eliho, fa ty hanome voninahitsy ani-Jehovah ro tena vatan-draha aminy. (Joba 32:21, 22; 37:23, 24) Ianarantsika baka amy modelini-Eliho fa misy fotoa itsìna le misy fotoa ivolana. (Jak. 1:19) Ianarantsika koa fa lafa manome torohevitsy olo tsika, le Jehovah ro tokony hameantsika voninahitsy, fa tsy ty vatantsika.

18. Akory ty hampisehoantsika hoe fanomeza lafovily amintsika ty fahafaha mivola?

18 Atorontsika hoe fanomeza lafovily amintsika ty fahafaha mivola lafa orihintsika ty torohevitsini-Baiboly mikasiky ty fotoa noho fomba tokony hivolana. Nahazo fanahy masy Solomona Mpanjaka hendry ka nanoratsy hoe: “Manahaky pôma volamena anatini-fasia azy volafoty natao sokitsy, ty safà atao amy fotoa mahamety azy.” (Ohab. 25:11) Laha mijanjy soa ty raha volanin’olo tsika sady mieritseritsy soa alohani-hivola, le ho lafovily noho soasoa ty safàntsika, manahaky pôma volamena io. Ka ndre maro ty raha volanintsika ndre kelikely, le hampahery ty hafa sady hampifalifaly ani-Jehovah. (Ohab. 23:15; Efes. 4:29) Zay ty fomba farani-ze soa ampisehoantsika hoe ankasitrahantsika ty fanomeza baka amy Ndranahary!

HIRA 82 ‘Aoka Hamirapiratra ny Fahazavanareo’

^ feh. 5 Misy torolala afaky manampy antsika amy Safà-Ndranahary ao mba hahaizantsika hoe ombia tsika ro tokony hivola na tsy tokony hivola. Laha haintsika noho orihintsika ty raha volanini-Baiboly, le hampifalifaly ani-Jehovah ty safàntsika.

^ feh. 62 SARY: Hitani-ranabavy raiky hoe mila manoro hevitsy ani-ranabavy namany iny ie.

^ feh. 64 SARY: Rahalahy raiky manome soso-kevitsy mikasiky fahadiova.

^ feh. 66 SARY: Niresaky amy Davida tamy fotoa mety soa Abigaila, ka tena soa ty vokany.

^ feh. 68 SARY: Mitanjaky ty ainy rozy morovaly mba tsy hanambara raha maro mikasiky ty asantsika amy tany misy fandrarà any.

^ feh. 70 SARY: Miamby soa ty anti-panahy raiky tsy no ho ren’olo hafa ty resaky ataony mikasiky sekirè amy fiangona eo.