Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 14

“Zay ro Hahaizan’Olo Iaby fa Mpianatsiko Nareo”

“Zay ro Hahaizan’Olo Iaby fa Mpianatsiko Nareo”

Laha mifankatea nareo, le zay ro hahaizan’olo iaby fa mpianatsiko nareo.”​—JAONA 13:35.

HIRA 106 Toetra Tena Ilaina ny Fitiavana

HO HITANAO ATO a

Ino ty raha eritseretin’olo maro tsy Vavolombeloni-Jehovah lafa hitan-drozy hoe mifankatea ty vahoakini-Jehovah? (Fehintsoratsy 1)

1. Ino ty raha voamarikini-ankamaroan’olo vo sambany manatriky ty fivoriantsika? (Henteo koa sary io.)

 ERITSERETO hoe misy mpivaly vo sambany manatriky fivoriani-Vavolombeloni-Jehovah amy Efitrano Fanjakà any. Tena falifaly rozy satria nirambesy soa lafa tany sady hitan-drozy hoe tena mifankatea ty rahalahy noho anabavy. Lafa noly amy zay rozy, le nivola tamy valiny ampela iny hoe: “Tena miavaky aloha ty Vavolombeloni-Jehovah! Teako biby ty niaraky tamin-drozy.”

2. Manino ty olo sisany ro nijano tsy nanompo ani-Jehovah?

2 Tena miavaky ty fifankatiavani-vahoakini-Jehovah. Mazava ho azy fa tsy lavorary ty Vavolombeloni-Jehovah. (1 Jaona 1:8) Arakarakini-ahaizantsika ty olo amy fiangona eo zany, le vomaiky mora amintsika ty mahita ty raha tsy mety ataon-drozy. (Rom. 3:23) Mampalahelo fa misy olo nifantoky marè tamy raha tsy nety nataon’olo hafa ka lasa nijano tsy nanompo ani-Jehovah sasy.

3. Ino ty ahaiza ty tena mpanori-dia ani-Jesosy? (Jaona 13:34, 35)

3 Henteo ndraiky moa andinin-teny fototsy amy lahatsoratsy toy iny. (Vakio Jaona 13:34, 35.) Ino hoasany ty ahaiza ty tena Kristiana? Ty fitiava, fa tsy ty fahalavoraria. Henteo koa fa tsy nivola Jesosy hoe: ‘Zay ro hahaizanareo fa mpianatsiko nareo.’ Fa zao ty nivolaniny: “Zay ro hahaizan’olo iaby fa mpianatsiko nareo.” Ta hivola zany Jesosy hoe tsy ty mpianatsiny avao ro hahay hoe tena mpanori-dia azy vatany rozy, fa ndre ty olo tsy anisani-fiangona kristiana koa lafa mahita an-drozy tena mifankatea.

4. Ino ty raha mety tean’olo ho hay mikasiky ty tena Kristiana?

4 Mety hanontany ty olo tsy Vavolombeloni-Jehovah hoe: ‘Manino ty fitiava ro ahaiza ty tena mpanori-dia ani-Jesosy? Akory ty nampisehoani-Jesosy hoe teany ty apostoliny? Akory ty azo anahafa ty modelini-Jesosy henanizao?’ Soa laha mieritseritsy ty valini-fanontanea reo koa tsika Vavolombeloni-Jehovah. Mety hanampy antsika tena hampiseho fitiava raha zay, sirtò lafa manao raha tsy mety amintsika ty hafa.​—Efes. 5:2.

KARAZA FITIAVA MANAO AKORY RO AHAIZA TY TENA MPANORI-DIA ANI-JESOSY?

5. Hazavao safàni-Jesosy amy Jaona 15:12, 13 ao reo.

5 Nivola mazava soa Jesosy fa tena miavaky ty fifankatiavani-mpanori-dia azy. (Vakio Jaona 15:12, 13.) Henteo fa nandidy an-drozy ie hoe: “Mifankatiava nareo manahaky ty nitiavako anareo.” Ino ty dikani-zay? Nihazavanini-Jesosy fa mahafoy tena noho be fitiava ty Kristiana, zany hoe parè ho maty ho ani-mpiara-manompo aminy mihintsy laha zay ty ilà. b

6. Akory ty ampisehoani-Safà-Ndranahary fa vatan-draha ty fitiava?

6 Ampianarini-Safà-Ndranahary antsika fa tena vatan-draha ty fitiava. Maro, ohatsy, ty olo tea ani-andinin-teny retoa: “Fitiava Ndranahary.” (1 Jaona 4:8) “Tiavo ty namanao manahaky ty vatanao.” (Mat. 22:39) “Manaro fahotà maro biby ty fitiava.” (1 Pet. 4:8) “Tsy ho rava mihintsy ty fitiava.” (1 Kor. 13:8) Asehoni-andinin-teny reo noho ty andinin-teny hafa fa tena vatan-draha ty mampiseho ani-toetsy soasoa io.

7. Manino ro tsy vitani-Satana ty hampifankatea noho hampiharo raiky ty olo?

7 Maro ty olo mieritseritsy hoe: ‘Akory moa ty ahaiza ty fivavaha marina? Samby mivola ty fivavaha iaby hoe mampianatsy ty marina, kanefa samby hafa ty raha ampianarin-drozy mikasiky a Ndranahary.’ Nifenoani-Satana fivavahan-diso an-tany etoy, amy zay ho sarotsy amin’olo ty hahay hoe ia ty fivavaha marina. Fe tsy ho vitany mihintsy ty hampifankatea noho hampiharo raiky ty olo iaby amy tany toy. Jehovah raiky avao ro mahavita ani-zay. Ino ty antony? Satria baka amy Jehovah ty fitiava. Ze olo mana ty fanahiny noho mahazo ty fitahiany avao zany ro afaky mana ty tena fitiava. (1 Jaona 4:7) Zay ty antony nahavy ani-Jesosy nivola hoe ty mpanori-dia azy raiky avao ro tena hifankatea.

8-9. Maro ty olo nahita hoe mifankatea ty Vavolombeloni-Jehovah. Ino ty vokatsini-raha zay amin-drozy?

8 Fa nivola Jesosy fa maro ty olo hahay ty tena mpanori-dia azy satria tena mifankatea rozy. Raiky amy zay zao rahalahy kaihy hoe Yan zay. Tiarony tamy ie vo sambany nanatriky fivoriambe raiky natao tamy terrain laboly narìny tranony teo zay. Fa nanenty laboly tamy terrain io tao Yan, vola vitsivitsy talohani-zay. Hoy ty asany: “Tena tsy mitovy amin’olo nanenty laboly tamy terrain iny tao ty olo nanatriky ani-fivoriambe iny. Nahalala fomba ty Vavolombeloni-Jehovah sady nanao siky maotina. Nijanjy soa koa anan-drozy rey.” Nivola koa ie hoe: “Falilafy noho nilamin-tsay rozy. Zay mihintsy ty raha niriko. Tsy tiaroko sasy aloha lahateny natao tany rey, fa ty raha nataon-drozy ro mbo tiaroko.” c Azo antoky fa tsy ho nahavita ani-zay tsika laha tsy nifankatea. Soa fanahy noho manaja ani-rahalahy noho anabavintsika reo tsika satria tea an-drozy.

9 Zay koa ty nitsapani-rahalahy kaihy hoe John zay, tamy ie nanatriky fivoriani-fiangona voalohany. Zao ty nivolaniny: “Nitseriky biby aho fa tena mifankatea rozy. Nieritseritsy aza aho hoe fa lavorary rozy. Tena mifankatea rozy ka niresy lahatsy aho hoe nahita ty fivavaha marina.” d Hita baka amy tantara reo noho ty maro hafa, fa ty vahoakini-Jehovah ro tena Kristiana.

10. Ombia tsika ro tena tokony hampiseho hoe teantsika mpiara-manompo amintsika reo? (Henteo koa ty fanamariha ambany pejy.)

10 Fa niresahintsika taloha eroy hoe tsy lavorary mpiara-manompo amintsika reo. Mety hivola na hanao raha hampeloky antsika zany rozy kindraiky. e (Jak. 3:2) Lafa miseho raha zay, le amy zay mihintsy tsika ro tokony hampiseho hoe tena teantsika rozy. Ino ty azontsika ianara baka amy Jesosy lafa misy mpiara-manompo manao raha mampeloky antsika?​—Jaona 13:15.

AKORY TY NAMPISEHOANI-JESOSY HOE TEANY APOSTOLINY REY?

Nasehoni-Jesosy hoe teany avao apostoly rey ndre nanao hadisoa maro aza (Fehintsoratsy 11-13)

11. Ino ty raha tsy nety nataoni-Jakoba noho Jaona? (Henteo koa sary io.)

11 Tsy nitamà Jesosy hoe ho lavorary ty mpanori-dia azy. Vomaiky aza nisoa fanahy tamin-drozy ie ka nahitiny rozy amy zay hanao raha mampifalifaly ani-Jehovah. Nisy fotoa, ohatsy, apostoly roe rezay ta hana pilasy anabo amy Fanjakà iny. Tsy ia zay fa Jakoba noho Jaona. Farany nirahin-drozy renin-drozy mba hiresaky ani-fanirian-drozy iny tamy Jesosy. (Mat. 20:20, 21) Hita hoe nanambony tena noho ta halaza amy apostoly hafa Jakoba noho Jaona.​—Ohab. 16:18.

12. Jakoba noho Jaona avao va ro nanao raha tsy nety? Hazavao.

12 Tsy Jakoba noho Jaona avao ro nanao raha tsy nety tamy fotoa io. Henteo koa moa ty fihetsikini-apostoly hafa rey: “Neloky tamin-drozy mirahalahy rozy folo lahy lafa naharè ani-zay.” (Mat. 20:24) Alao sary an’eritseritsy hoe ino ty raha nivolanin-drozy lafa rozy nifamaly. Mety samby nanao safà mahery rozy. Mety nivola zao apostoly sisany rey hoe: “Ia marè nareo le mangataky hana pilasy anabo io? Tsy raha nareo avao anè niasa mafy niaraky amy Jesosy io. Ndre zahay koa ka maeva ani-pilasy eritseretinareo zao!’ Ndre ino ndre ino ty raha nieritseretin-drozy na nivolanin-drozy tamy fotoa io, le nihalinon-drozy hoe tokony hifankatea noho ho soa fanahy rozy.

13. Ino ty nataoni-Jesosy mba handamina ty problemoni-apostoliny rey? (Matio 20:25-28)

13 Ino ty nataoni-Jesosy mba handamina ani-problemo iny? Tsy neloky ie. Tsy nieritseritsy ie hoe aleo mila apostoly mana toetsy soa, zany hoe olo tena miambany noho tsy tea alialy fa mifankatea. Tsy zay ty nataony, fa nanam-pahareta tamin-drozy ie satria hainy fa ta hanao raha soa rozy. (Vakio Matio 20:25-28.) Nisoa fanahy noho nampiseho fitiava tamy apostoliny reo avao ie ndre nifamaly matetiky aza rozy hoe ia amin-drozy ty anabo.​—Mar. 9:34; Lioka 22:24.

14. Ino ty raha niainani-apostolini-Jesosy rey liany nahakely an-drozy?

14 Azo antoky fa haini-Jesosy hoe nisy vokany tamy apostoly reo ty toetsin’olo nanodidy an-drozy liany nahakely an-drozy. (Jaona 2:24, 25) Niaraky niay tamy mpanday fivavaha manambony tena noho tea fahefà, ohatsy, rozy. (Mat. 23:6; ampitovizo amy lahatsoratsy hoe “Tao Amin’ny Synagoga no Nitory i Jesosy sy ny Mpianany”, amy Tilikambo Fiambena 1 Avrily 2010, p. 16-18.) Nieritseritsy ty vatan-drozy ho marina koa mpanday fivavaha jiosy rey. f (Lioka 18:9-12) Haini-Jesosy hoe nisy vokany tamy fahitani-apostoly sisany ty apostoly hafa raha rezay. (Ohab. 19:11) Farany nahay nandanjalanja ie ka tsy nitamà hoe tsy hanao hadisoa mihintsy mpianatsiny reo. Tsy nasiaky koa ie lafa nanao raha tsy nety rozy, ndre fa matetiky aza ty nanaovan-drozy ani-raha zay. Hainy hoe ta hanao raha soa rozy, ka nanam-pahareta ie le nanampy an-drozy hiambany noho hampiseho fitiava avao.

AKORY TY AZONTSIKA ANAHAFA ANI-JESOSY?

15. Ino ty azontsika ianara baka amy raha nataoni-Jakoba noho Jaona voho mpianatsy hafa rey?

15 Maro ty raha azontsika ianara baka amy raha nataoni-Jakoba noho Jaona iny. Tsy nety ty raha nataon-drozy satria nangataky pilasy anabo tamy Jesosy amy Fanjakà iny ao rozy. Fe diso koa apostoly hafa rey satria tsy niezaky nandamy raha rozy fa vomaiky nifamaly tamy naman-drozy rey. Fe ndre teo zay, le nisoa fanahy tamy apostoliny 12 rey Jesosy sady nasehony hoe teany rozy. Ino ty fianara ho antsika? Rariny aloha laha meloky tsika lafa misy olo manao raha tsy mety amintsika, fe ndre zay le mila mitandrina tsika amy ty fihetsintsika na ty raha ataontsika aminy afarani-zay. Tokony ho be fitiava noho soa fanahy avao tsika. Ino ty afaky manampy antsika? Laha nisy mpiara-manompo nanao raha nampeloky antsika, le afaky mieritseritsy ho zao tsika: ‘Tena tsy teako va raha nataony iny? Tsy no mila manity ty toetsy ratiko aho? Tsy no mana problemo rahalahiko iny na anabaviko iny? Ara-dalàna aloha laha meloky aho, fe tsy aleo va aho miezaky ho be fitiava noho manenga ty hadisoany?’ Laha mampiseho fitiava ty hafa tsika, le asehontsika hoe tena mpanori-dia ani-Jesosy tsika.

16. Ino koa ty raha azontsika ianara baka amy modely nengàni-Jesosy?

16 Mbo misy raha hafa koa ianarantsika baka amy modelini-Jesosy. Ino zay? Tokony hiezaky hahay ty raha mahazo ani-mpiara-manompo amintsika reo tsika. (Ohab. 20:5) Marina aloha fa mahay ty raha am-pon’olo any Jesosy, fa tsika tsy ho zay. Fe ndre zay, le afaky miezaky hanam-pahareta amy rahalahy noho anabavintsika reo tsika lafa manao raha mampeloky antsika rozy. (Efes. 4:1, 2; 1 Pet. 3:8) Ho vitantsika ty hanao ani-zay laha miezaky hahay ty raha iainan-drozy tsika. Diniho moa ohatsy raiky toy.

17. Ino ty soa nirambesini-mpiandraikitsini-faritsy raiky lafa ie niezaky hahay soa ty mpiara-manompo taminy?

17 Misy mpiandraikitsini-faritsy raiky zay mitsidiky fiangona an’Afriky Antinana any. Tiarony fa nisy rahalahy raiky tamy fiangona nitsidihiny zay, atao raha nasiatsiaky. Nieritseritsy mpiandraikitsini-faritsy iny tamy voalohany hoe raty fanahy rahalahy iny. Ino ty nataoni-mpiandraikitsy iny? Nivola ie hoe: “Tsy nisintasintaky azy aho, fa niezaky hahay azy soa.” Lafa nanao ani-zay mpiandraikitsini-faritsy iny, le nihainy hoe ino ty raha niainani-rahalahy iny, le ino ty vokatsini-zay tamy fomba nanandesany ty hafa. Mbo nivola koa mpiandraikitsy iny hoe: “Laha vo nihaiko hoe kay rahalahy iny niezaky mafy vo nahavita nanova ty toetsiny, le lasa niova ty fahitako azy. Lasa mpinama biby amy zay zahay.” Laha miezaky hahay ty raha iainani-rahalahy noho anabavintsika reo zany tsika, le ho mora amintsika ty hampiseho fitiava an-drozy.

18. Ino iaby ty fanontanea mila eritseretintsika lafa misy mpiara-manompo nanao raha nampeloky antsika? (Ohabolana 26:20)

18 Mety hieritseritsy tsika kindraiky hoe aleo vonjentsika mpiara-manompo nanao raha nampeloky antsika iny. Fe soa tse laha mieritseritsy ani-fanontanea manahaky ani-retoa tsika: ‘Haiko va hoe ino marina ty raha niseho?’ (Ohab. 18:13) ‘Tena nieritseritsy hanao raha hampeloky ahy va ie?’ (Mpito. 7:20) ‘Mba fa nanao raha tsy mety manahaky azy koa va aho?’ (Mpito. 7:21, 22) ‘Laha resahiko aminy raha tsy nety nataony iny, hampilamy raha va zay sa vomaiky hampisy problemo?’ (Vakio Ohabolana 26:20.) Laha tsy avy le manao raha tsika fa mandiniky fanontanea manahaky ani-reo tse, le mety hanapa-kevitsy hoe aleo tsy miasa loha mikasiky ani-problemo iny. Asehontsika amy zay hoe teantsika rahalahy noho anabavintsika reo.

19. Tapa-kevitsy hanao ino iha?

19 Mifankatea ty Vavolombeloni-Jehovah iaby satria tean-drozy hoporofoe hoe rozy ro tena mpanori-dia ani-Jesosy. Asehontsika kiraidraiky koa hoe mpanori-dia ani-Jesosy tsika laha mampiseho fitiava ty rahalahy noho anabavintsika ndre manao hadisoa aza rozy. Laha manao ani-zay tsika, le mety hanampy ty hafa hahay ty fivavaha marina noho hanompo ani-Jehovah, azy Ndranahary fitiava iny. Enga anè tsika ho tapa-kevitsy hampiseho fitiava avao satria zay ty ahaiza ty tena Kristiana.

HIRA 17 “Sitrako Tokoa”

a Maro ty olo lasa ta hianatsy ty fahamarina satria mahita antsika mifankatea. Fe tsy lavorary tsika ka mety ho sarotsy amintsika kindraiky ty hampiseho hoe teantsika ty mpiara-manompo. Ndao hodinihintsika hoe manino ro tena vatan-draha ty fitiava, le akory ty azontsika anahafa ani-Jesosy lafa manao hadisoa amintsika ty hafa.

c Henteo ty lahatsoratsy hoe “Izay vao misy dikany ny fiainako,” amy Tilikambo Fiambena 1 Novambra 2012, pejy 13-14.

d Henteo ty lahatsoratsy hoe “Hoatran’ny tsara erỳ ny fiainako!” amy Tilikambo Fiambena 1 Mey 2012, pejy 18-19.

e Tsy miresaky fahotà bevata tokony halamini-anti-panahy rey lahatsoratsy toy, ohatsy hoe azy resahy amy 1 Korintianina 6:9, 10 ao rey.

f Zao ty raha nivolanini-raby raiky zay tafara atoy: “Telopolo farafahakeliny ty olo marina manahaky ani-Abrahama an-tany etoy. Laha telopolo vatany rozy, le anatiny zahay amy anakilahiko iny. Laha folo rozy, le zahay amy anakilahiko iny ty mameno folo an-drozy. Laha limy rozy, le mbo anisany zahay amy anakilahiko iny. Laha roe, le zahay amy anakilahiko iny zany. Fa laha raiky, le zaho zay.”