Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 18

HIRA 1 Ireo Toetran’i Jehovah

Matokisa an’ny “Mpitsara ty Tany Iaby” Mamindra Fo Iny!

Matokisa an’ny “Mpitsara ty Tany Iaby” Mamindra Fo Iny!

“Tsy hanao ty rariny va ty Mpitsara ty tany iaby?”​—GEN. 18:25.

INO TY HIANARA ATO?

Ho haintsika hoe mamindra fo noho manao ty rariny Jehovah lafa hamelo ty olo tsy marina.

1. Ino ty raha mampahery nampianarin’i Jehovah an’i Abrahama?

 TSY halinon’i Abrahama mihintsy resaky raiky zay. Tao maro lasa zay, le nampiasa anjely Ndranahary mba hivola tamy Abrahama hoe horavàny ty tanàn’i Sodoma noho Gomora. Sahiran-tsay Abrahama tamy zay. Tsy azony mihintsy hoe ino ty raha hatao-Ndranahary, ndre tena nino azy aza ie. Farany ie nanontany hoe: “Le haripakinao miaraky amy ty raty fanahy vatany va ty olo marina? ... Le tsy hanao ty rariny va ty Mpitsara ty tany iaby?” Tena nanam-pahareta tamy namany tena teany io Jehovah. Nampeany ie mba hahay an’ny raha bevata toy: Tsy haripaki-Ndranahary mihintsy ty olo marina. Mahasoa antsika henanizao koa raha nampianariny an’i Abrahama io sady mampahery antsika.​—Gen. 18:23-33.

2. Ino ty hanampy antsika hatòky hoe manao ty rariny noho mamindra fo Jehovah lafa mitsara?

2 Tena manao ty rariny noho mamindra fo vatany va Jehovah lafa mitsara? Manino tsika ro matoky ani-zay? Satria mivola ty Baiboly hoe ‘manenty ty fon’olo’ Jehovah. (1 Sam. 16:7) Hainy “ty raha am-pon’olo ao kiraidraiky.” (1 Mpanj. 8:39; 1 Tan. 28:9) Tena mahatseriky raha zay. Tsy ho takatsintsika mihintsy hoe akory ty ataon’i Jehovah lafa mitsara. Nieky ani-zay apostoly Paoly ka zao ty nivolaniny mikasiky an’i Jehovah Ndranahary: “Tena tsy takatsin’ny say ty didim-pitsaràny!”​—Rom. 11:33.

3-4. Ino ty fanontanea mety hapetrakintsika kindraiky, le ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato? (Jaona 5:28, 29)

3 Ndre haintsika aza hoe manao ty rariny avao Jehovah, le mety mbo hametraky fanontanea manahaky napetrakin’i Abrahama iny tsika kindraiky. Mety hieritseritsy mihintsy tsika hoe: ‘Mety mbo ho velo ndraiky va olo naripakin’i Jehovah, manahaky ta Sodoma noho Gomora tany rey? Misy amin’olo rey va ho anisan’olo “tsy marina” hovelomy rey?’​—Asa. 24:15.

4 Ndao hodinihintsika ndraiky ty raha haintsika mikasiky ty fameloma ty maty. Vo tsiela zay tsika nahazo fanazavà vaovao ka lasa haintsika ty dikan’ny hoe “hovelomy mba hahazo fiaina” noho ty hoe “hovelomy mba hotsarà.” a (Vakio Jaona 5:28, 29.) Lafa nazava tamintsika raha zay le maro ty raha mila ahity mba hifanaraky amy fanazavà vaovao io. Handiniky ani-zay tsika amy lahatsoratsy toy noho amy raiky manaraky ao. Fe ndao tse hodinihintsika hoe ino ty raha tsy haintsika mikasiky an’i Jehovah lafa mitsara, le ino ty raha haintsika. Hanampy antsika hatòky raha zay hoe tena manao ty rariny Jehovah lafa mitsara.

INO TY RAHA TSY HAINTSIKA?

5. Ino ty nivolanintsika taloha mikasiky olo naripakin’i Jehovah ta Sodoma noho Gomora any rey?

5 Nivola ty boky noho gazetintsika taloha hoe tsy hovelomin’i Jehovah sasy olo naripakiny, manahaky ta Sodoma noho Gomora tany rey. Fe lafa nanao fikaroha laliky noho nivavaky mafy mikasiky ani-zay ty mpanompo azo atokisa, le tsy afaky mivola ani-zay tsika. Fa manino?

6. Ino ty ohatsy sisany ahità fa nitsara ty olo tsy marina Jehovah, le ino ty raha tsy haintsika?

6 Diniho ohatsy vitsivitsy amy Baiboly ao retoa. Maro ty tantara amy Baiboly ao ahità hoe nisy olo tsy marina nitsaràn’i Jehovah. Nisy olo maro biby, ohatsy, naripakin’i Jehovah tamy Ranobe tamy andron’i Noa iny. Nandidy ty Israelita koa ie mba handripaky ty olo tamy firenena fito nipetraky tamy Tany Nampitamany iny teo. Nampiasa anjely raiky koa ie ndraiky zay ka namono maramila 185 000 tamy Asyrianina rey, tamy ndraiky haly avao. (Gen. 7:23; Deot. 7:1-3; Isaia 37:36, 37) Tena naripakin’i Jehovah vatany aloha olo reo. Fe mivola mazava amintsika va ty Baiboly hoe naripakin’i Jehovah mandrakizay ty kiraidraiky amin’olo rey, ka tsy hovelominy sasy? Aha, tsy zay. Fa manino tsika ro mivola ani-zay?

7. Ino ty raha tsy haintsika mikasiky olo niripaky tamy Ranobe na niripaky lafa Israelita rey nandrava ty tanin’i Kanana? (Henteo sary amy toy.)

7 Ndre naripakin’i Jehovah miaraky mbeo iaby aza olo nihitantsika tamy ohatsy teo rey, le tsy haintsika hoe akory ty fahitan’i Jehovah an-drozy kiraidraiky. Tsy haintsika koa hoe nana fahafaha hianatsy mikasiky an’i Jehovah noho hibebaha va rozy. Ndao horesahintsika mikasiky Ranobe iny. Lafa miresaky mikasiky an’iny ty Baiboly, le resahiny hoe “mpitory ty fahamarina” Noa. (2 Pet. 2:5) Fe tsy resahiny hoe sady namboatsy an’ny sambofiara bevata iny Noa ro nandamy ezaky manoka mba hahafaha mitory amin’olo kiraidraiky, alohan’ny hiavian’ny Ranobe iny. Manahaky ani-zay koa ty olo nipetraky ta Kanana tao. Tsy haintsika hoe nana fahafaha hianara mikasiky an’i Jehovah noho hanovà ty fomba fiainany va olo raty fanahy nipetraky tao rey.

Noa moroanaky mamboatsy an’ny sambofiara bevata iny. Tsy haintsika hoe nandamy ezaky manoka va Noa tamy rozy nanamboatsy an’ny sambo io, mba hitoria tamin’olo iaby tan-tany etoa talohan’ny niavian’ny Ranobe iny (Fehintsoratsy 7)


8. Ino ty raha tsy haintsika mikasiky olo ta Sodoma noho Gomora ao rey?

8 Ka manao akory olo ta Sodoma noho Gomora tao rey? Niaraky nipetraky tamin’olo reo Lota olo marina. Fe haintsika va hoe nitory tamin’olo iaby reo Lota? Aha. Tena nanao raha raty vatany aloha rozy. Fe nahay ty atao hoe soa noho raty iaby va rozy kiraidraiky? Tsy azo antoky aloha zay. Tiarovo fa mivola ty Baiboly hoe nisy lahilahy maro ta ho nandrava an’ny vahinin’i Lota rey. Tao ty ‘anakajà lahilahy noho ty nahoda be.’ Mety tsy nihain’ny anakajà rey zany hoe tena raty raha nataon-drozy io. (Gen. 19:4; 2 Pet. 2:7) Tena haintsika va hoe fa nanapa-kevitsy Jehovah, azy Ndranahary mpamindra fo iny fa tsy hisy hovelominy olo reo ndre raiky? Aha, tsy afaky mivola ani-zay tsika. Nivola tamy Abrahama Jehovah fa tsy nahita olo marina ie tamy tanà io tao, ndre folo aza. (Gen. 18:32) Olo tsy marina zany rozy ka rariny ty ahin’i Jehovah laha naripakiny rozy satria nanao raha raty. Fe tena azontsika antoky va hoe tsy hisy hovelomy rozy ndre raiky lafa ‘hamelo ty olo tsy marina’ Ndranahary? Aha, tsy afaky mivola ani-zay tsika!

9. Ino ty raha tsy haintsika mikasiky an’i Solomona?

9 Misy olo koa resahin’ny Baiboly hoe olo marina ie tamy voalohany fe lasa olo tsy marina. Anisani-zay zao Solomona Mpanjaka. Hainy soa hoe ia Jehovah, le hainy hoe ie raiky avao ro tokony hotompoeny. Tsy vitani-zay fa tena nitahin’i Jehovah ie. Fe lasa nivavaky tamy ndranahary diso ie tafara atoy. Tena nampeloky an’i Jehovah fahotà nataony io sady lasa nijalijaly ty vahoakin’Israely iabiaby, tanatin’ny taonjato maro. (1 Mpanj. 11:5-9; 2 Mpanj. 23:13) “Nimaty” Solomona tamy farany. (1 Mpanj. 11:43) Mivola ty Soratsy Hebreo tam-boalohany tany fa “nimaty tamy razambeny any” Solomona. Manahaky ani-zay koa ty raha volanin’ny Baiboly mikasiky an’i Davida Mpanjaka, azy lahilahy tsy nivaliky iny. (Ampitovizo amy 1 Mpanjaka 11:21.) Fe laha niresaky an’ny fomba nandevena azy io ty Baiboly, ta hivola va ie hoe hovelomin’i Jehovah Solomona? Tsy mivola ani-zay ty Baiboly. Fe mety hisy hieritseritsy hoe ka “ze maty” anè “afaky maliolio amy ty fahotany.” (Rom. 6:7) Marina aloha zay, fe tsy midika zay hoe hovelomy iaby lafa kila olo nimaty. Sady tsy midika koa zay hoe lafa maty ty olo raiky le tsy maintsy hovelomy ndraiky ie. Fanomeza baka amy Ndranaharintsika be fitiava iny ty fameloma ty maty. Ze olo teany hanompo azy mandrakizay avao zany ro ameany an’ny raha io. (Joba 14:13, 14; Jaona 6:44) Hahazo an’ny fanomeza io koa va Solomona? Tsy haintsika zay, fa Jehovah avao ro mahay ani-zay. Fe haintsika hoe hanao ty rariny Jehovah.

INO TY RAHA HAINTSIKA?

10. Tean’i Jehovah ho ripaky va ty olo? (Ezekiela 33:11) (Henteo koa sary io.)

10 Vakio Ezekiela 33:11. Lafa mitsara ty olombelo Jehovah le resahiny amintsika hoe ino ty tsapany. Niresaky raha mitovy tamy raha niresahin’i Ezekiela iny apostoly Petera, le zao ty nivolaniny: ‘Tsy tean’i Jehovah hisy ho ripaky ty olo.’ (2 Pet. 3:9) Mampahery antsika safà reo. Haintsika fa tsy handripaky olo mandrakizay zao Jehovah laha tsy hoe tena maeva haripaky vatany olo iny. Tena mamindra fo ie, sady manao ani-zay avao ie laha mbo hitany hoe tokony hamindrà fo ty olo raiky.

Lafa hovelomy ty tsy marina, le hisy olo sankarazany hahazo tombotsoa hianatsy mikasiky an’i Jehovah (Fehintsoratsy 10)


11. Ia ty tsy hovelomy amy maty, le akory ty ahaizantsika ani-zay?

11 Ino ty raha haintsika mikasiky olo tsy hovelomy amy maty rey? Miresaky olo vitsivitsy avao ty Baiboly. b Nivola Jesosy fa tsy hovelomy Jodasy Iskariota. (Mar. 14:21; Jaona 17:12) c Hain’i Jodasy hoe tsy tean’i Jehovah Ndranahary noho Anakilahiny iny, ty raha nataony. Fe kinahiny mihintsy ty nanao an’ny raha iny. (Mar. 3:29; henteo ty Tilikambo Fiambena 15 Ziè 2007, p. 18.) Manahaky ani-zay koa ty mpitariky fivavaha sisany nanohitsy an’i Jesosy. Nivola Jesosy fa ho maty rozy sady tsy hovelomy sasy. (Mat. 23:33; henteo Jaona 19:11) d Nampitandrina ty mpivadi-pinoa koa apostoly Paoly fa tsy hovelomy rozy laha tsy mibebaky.​—Heb. 6:4-8; 10:29.

12. Ino ty raha haintsika mikasiky ty famindram-pon’i Jehovah? Manomeza ohatsy.

12 Fe nihitantsika taloha eroy hoe tena mamindra fo Jehovah sady “tsy teany hisy ho ripaky ty olo.” Akory ty nampisehoany fa namindra fo ie lafa nisy olo sisany nanao fahotà bevata? Diniho, ohatsy, Davida Mpanjaka. Nanao fahotà bevata ie satria nijangajanga noho namono olo. Fe nibebaky Davida, ka nanenga tanteraky ty hadisoany Jehovah. (2 Sam. 12:1-13) Nanao raha farani-ze raty noho nampangorintsy koa Manase Mpanjaka, tanatin’ny tao maro. Fe ndre teo zay, le namindra fo taminy noho nanenga ty hadisoany Jehovah satria tena nibebaky ie. (2 Tan. 33:9-16) Hitantsika baka amy ohatsy reo fa mamindra fo avao Jehovah laha mbo hitany hoe tokony hamindra fo ie. Samby hovelominy ndre Davida ndre Manase satria nieky rozy hoe nanao fahotà bevata sady nibebaky.

13. a) Nanino Jehovah ro namindra fo tamy Ninivita rey? b) Ino ty raha nivolanin’i Jesosy tafara atoy mikasiky ty Ninivita?

13 Haintsika baka amy tantaran’ny Ninivita rey koa hoe mamindra fo Jehovah. Hoy Ndranahary tamy Jona: “Hitako ty raha raty ataony.” Fe lafa nibebaky rozy, le niferinay an-drozy Jehovah ka nanenga ty hadisoan-drozy. Tsy nanahaky an’i Jona ie fa tena namindra fo. Neloky biby Jona tamy zay. Farany nampitiaro azy Ndranahary hoe ‘tsy mahay ty mety noho ty tsy mety’ Ninivita reo. (Jona 1:1, 2; 3:10; 4:9-11) Niresaky mikasiky an’ny ohatsy io Jesosy tafara atoy lafa nampianatsy ty olo hoe manao ty rariny noho mamindra fo Jehovah. Nivola Jesosy fa “hovelomy” Ninivita nibebaky rey amy “Andro Fitsarà.”​—Mat. 12:41.

14. Midika ino ho an’ny Ninivita rey safàn’i Jesosy iny hoe hisy olo “hovelomy mba hotsarà”?

14 Ino ty dikan’ny hoe “hovelomy” ty Ninivita amy “Andro Fitsarà”? Lafa nampianatsy Jesosy le nivola ie fa hisy olo “hovelomy mba hotsarà” amy hoavy. (Jaona 5:29) Ty raha hiseho amy Fanjakàny Arivo Tao ro teany hovolany satria amin’io ro hovelomy “ty marina noho ty tsy marina.” (Asa. 24:15) “Hovelomy mba hotsarà” ze olo tsy marina. Midika zay fa lafa velomy olo reo, le hanara-maso noho handiniky ty fandaisam-batan-drozy Jehovah noho Jesosy. Hodinihin’i Jehovah noho Jesosy koa laha manoriky ty raha ianaran-drozy rozy. Laha misy Ninivita raiky nivelomy zany fe mandà tsy hanompo an’i Jehovah, le tsy hengan’i Jehovah hiay mandrakizay ie. (Isaia 65:20) Tsy hanahaky ani-zay anefa ze mifily hanompo an’i Jehovah. Ho soa fiafarà rozy lafa hotsarà satria ho afaky hiay mandrakizay!​—Dan. 12:2.

15. a) Manino tsika ro tsy tokony hivola mihintsy hoe tsy hisy hovelomy sasy olo naripaky ta Sodoma noho Gomora tao rey? b) Akory ty mety ho fahazoantsika ty raha resahy amy Joda 7 ao? (Henteo ty efajoro hoe “ Ino ty Tean’i Joda Hovolany?”)

15 Nivola Jesosy fa ho mora kokoa ty hahazo an’ny olo ta Sodoma noho Gomora tao rey amy “Andro Fitsarà”, laha ampitovizy amy ty hahazo ani-ze olo manohitsy azy noho ty raha ampianariny. (Mat. 10:14, 15; 11:23, 24; Lioka 10:12) Ino ty teany hovolany? Mety hieritseritsy tsika hoe nampiasa sarin-teny Jesosy eto. Fe tiarovo fa lafa nivola Jesosy hoe “hovelomy” Ninivita rey amy “Andro Fitsarà”, le tsy nampiasa sarin-teny ie fa fameloma ara-bakiteny ro teany hovolany. e Tsy nampiasa sarin-teny koa zany ie lafa niresaky mikasiky ty olo ta Sodoma noho Gomora tao. Mitovy avao “Andro Fitsarà” resahiny eo reo, na tamy ie niresaky mikasiky an’ny Ninivita rey na tamy ie niresaky mikasiky ty olo ta Sodoma noho Gomora tao. Nanao raha raty manahaky Ninivita rey avao ty olo ta Sodoma noho Gomora tao. Fe nisy fotoa hibebaha moa Ninivita rey. Tiarovo koa ty raha nivolanin’i Jesosy lafa ie niresaky mikasiky ty olo “hovelomy mba hotsarà.” Nivola ie fa anisan’ny hovelomy ‘ze olo zatsy nanao raha raty.’ (Jaona 5:29) Laha hentea zay, le mety mbo misy raha tamany ho an’ny olo ta Sodoma noho Gomora tany rey. Azo inoa zany hoe hisy hovelomy ty sisany tamin’olo ta Sodoma noho Gomora tao, le mety hana tombotsoa hampianatsy an-drozy mikasiky an’i Jehovah noho Jesosy Kristy tsika!

16. Ino ty dinihin’i Jehovah mba hahaizany hoe ia ro hovelomy amy maty? (Jeremia 17:10)

16 Vakio Jeremia 17:10. Manampy antsika andinin-teny io mba hahay hoe akory ty ataon’i Jehovah lafa mitsara. ‘Mandiniky ty fon’olo noho mamantatsy ty eritseritsiny laliky marè’ Jehovah. Lafa hamelo ty maty ie amy hoavy, le ‘hovaleany araky ze ataony, noho araky ty vokatsin’ny asany ty olo kiraidraiky.’ Hentitsy Jehovah kindraiky, fe mamindra fo koa ie lafa hitany hoe tokony hamindra fo ie. Tsy tokony hivola mihintsy zany tsika hoe tsy hovelomy ty olo raiky laha tsy hoe haintsika ty antony satria miresaky ani-zay ty Baiboly.

“HANAO TY RARINY” AZY “MPITSARA TY TANY IABY” INY

17. Hanao akory olo fa nimaty rey amy hoavy?

17 Fa olo an’arivony tapitrisa zay ro nimaty, liany nanoheran’i Adama noho Eva noho Satana an’i Jehovah Ndranahary. Lasa nandripaky olo maro ty ‘fahafatesa, azy fahavalo’ tena raty iny! (1 Kor. 15:26) Hanao akory olo iaby fa nimaty rey? Misy olo sisany hovelomy le hiay an-danitsy any. Mpanori-dia an’i Kristy rozy sady tsy nivaliky. Vitsivitsy avao rozy satria 144 000 ty isakin-drozy. (Apok. 14:1) Fe hovelomy an-tany etoy ty ankamaroan’ny lahilahy noho ampela tea an’i Jehovah noho tsy nivaliky, lafa ‘hamelo ty marina’ Ndranahary. Laha miezaky ho marina avao amy zay rozy amy Fanjakà Arivo Taon’i Kristy io noho amy fitsapà farany iny, le hiay mandrakizay an-tany etoy. (Dan. 12:13; Heb. 12:1) Anatin’ny Fanjakà Arivo Tao io avao le hamea fotoa ty “tsy marina”, anisani-zay ze olo tsy nanompo an’i Jehovah mihintsy noho “zatsy nanao raha raty”, mba hahafahan-drozy hanova ty fomba fiainan-drozy ka ho lasa hanompo an’i Jehovah Ndranahary. (Lioka 23:42, 43) Fe manao akory laha nisy olo tena nanao raty sady tapa-kevitsy hanohitsy an’i Jehovah noho ty fikasàny? Tsy hovelomin’i Jehovah sasy rozy.​—Lioka 12:4, 5.

18-19. a) Manino tsika ro afaky matoky an’i Jehovah lafa hitsara an’ny olo fa nimaty rey ie? (Isaia 55:8, 9) b) Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy manaraky?

18 Tena afaky matoky va tsika hoe manao ty rariny avao Jehovah lafa mitsara? Eka! Hain’i Abrahama soa hoe tena mahay, hendry, noho mamindra fo Jehovah, azy “Mpitsara ty tany iaby” iny. Fa nampiofaniny Anakilahiny iny, le ie ro nitendreny hitsara ty olo iaby. (Jaona 5:22) Samby mahay ty raha am-pon’olo any ndre Jehovah ndre Jesosy. (Mat. 9:4) Ka lafa hitsara ty olo kiraidraiky rozy, le “hanao ty rariny” avao!

19 Enga anè tsika hatòky an’i Jehovah ka tsy hisalasala lafa misy fanapahan-kevitsy rambesiny. Haintsika fa tsy anjarantsika ty hitsara fa ie raiky avao ro afaky manao ani-zay! (Vakio Isaia 55:8, 9.) Matoky an’i Jehovah noho Anakilahiny iny zany tsika ka rozy ro engantsika hitsara ty raha iaby. Matoky koa tsika fa hanahaky tanteraky an’ny Babany Jesosy, azy Mpanjakantsika iny ka hanao ty rariny noho hamindra fo. (Isaia 11:3, 4) Fe ino ty azontsika volany mikasiky ty fomba hitsaràn’i Jehovah noho Jesosy ty olo amy fijalea bevata? Ino ty raha tsy haintsika? Le ino ty raha haintsika? Hamaly an’ny fanontanea reo ty lahatsoratsy manaraky.

HIRA 57 Mitoria Amin’ny Karazan’olona Rehetra

b Henteo ty Tilikambo Fiambena, 1 Zanviè 2013, p. 12, f.a.p., laha teanao ho hay hoe manao akory ty mikasiky an’i Adama noho Eva, voho Kaina.

c Ty safà hoe “anakin’ny fandripaha” amy Jaona 17:12 ao, le midika hoe lafa maty Jodasy le tsy hovelomy sasy fa ho ripaky mandrakizay.

e Lafa mampiasa sarin-teny ty olo raiky le manitatsy ty raha volaniny ie mba hanamafisa hevitsy raiky. Fe tsy teany horambesin’olo ara-bakiteny ty raha volaniny. Fe tsy sarin-teny raha nivolanin’i Jesosy mikasiky an’ny olo ta Sodoma noho Gomora tao rey fa ara-bakiteny.