Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 48

Mandiniha Soa Avao Lafa Miatriky Raha Sarotsy

Mandiniha Soa Avao Lafa Miatriky Raha Sarotsy

‘Mandiniha soa avao amy raha iaby.’​—2 TIM. 4:5.

HIRA 123 Ekeo Foana ny Fahefan’i Jehovah

HO HITANAO ATO a

1. Ino ty dikani-hoe mandiniky soa avao? (2 Timoty 4:5)

 METY ho sarotsy amintsika ty tsy hivaliky amy Jehovah noho ty fandaminany lafa miatriky raha sarotsy tsika. Akory ty ahafahantsika miatriky ani-zay? Mila mandiniky soa noho miamby avao tsika, le mivahatsy soa amy finoa. (Vakio 2 Timoty 4:5.) Mandiniky soa avao tsika laha miezaky ho kalma avao, mieritseritsy soa, noho miezaky hitovy hevitsy amy Jehovah. Tsy handesim-po avao tsika amy zay.

2. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

2 Niresaky raha sarotsy telo mety hatrehintsika baka ivelani-fiangona any tsika tamy lahatsoratsy taloha teo iny. Le amy lahatsoratsy toy tsika handiniky raha sarotsy telo baka anivoni-fiangona eo. Mety ho sarotsy amintsika ty tsy hivaliky amy Jehovah lafa miseho raha reo. Retoa iaby raha rezay: 1) Lafa mahatsapa tsika hoe misy mpiara-manompo nanao raha tsy mety tamintsika, 2) lafa tsika misy mananatsy, le 3) lafa sarotsy amintsika ty maneky ty fanovà ataoni-fandamina. Ino ty hanampy antsika handiniky soa avao, ka tsy hivaliky amy Jehovah noho ty fandaminany mihintsy lafa tsika tratsini-raha manahaky ani-reo?

LAFA MAHATSAPA TSIKA HOE MISY MPIARA-MANOMPO NANAO RAHA TSY METY TAMINTSIKA

3. Mety hanao akory tsika laha misy rahalahy na anabavy nanao raha tsy nety tamintsika?

3 Fa nisy fotoa va iha nahatsapa hoe nisy mpiara-manompo nanao raha tsy nety taminao? Mety hoe rahalahy mana andraikitsy zay, ohatsy hoe anti-panahy. Mety tsy nieritseritsy hanao raha mampalahelo anao aloha rahalahy iny! (Rom. 3:23; Jak. 3:2) Fe mety nampalahelo anao raha nataony iny. Mety tsy niazon-droro iha nandiniky ani-raha iny. Mety nieritseritsy mihintsy aza iha hoe: ‘Olo mba rahalahy avao le nanao raha manahaky an’iny? Ka ataoko toy fandamina-Ndranahary zao?’ Zay mihintsy ty teani-Satana hoeritseretinao. (2 Kor. 2:11) Laha mieritseritsy raha manahaky ani-zay iha, le mety hijano tsy hanompo ani-Jehovah sasy noho hiala amy fandaminany. Ka laha mahatsapa iha hoe nisy rahalahy na anabavy nanao raha tsy nety taminao, ino ty azonao atao mba hahavy anao handiniky soa avao ka tsy hieritseritsy raha mety hisy vokany raty aminao?

4. Ino ty nanampy ani-Josefa handiniky soa avao lafa nisy nanao raha tsy nety taminy, le ino ty azontsika ianara baka aminy? (Genesisy 50:19-21)

4 Ka meloky. Nanao raha tsy mety tamy Josefa rahalahiny rey tamin’ie mbo nikely. Nalay azy rozy, le ty sisany tamin-drozy aza ta hamono azy mihintsy. (Gen. 37:4, 18-22) Farany, navilin-drozy ho andevo ie. Vokany, lasa nijalijaly avao Josefa tanatini-13 tao teo ho eo. Mety nieritseritsy Josefa hoe tsy tena tea azy Jehovah na nanenga azy ie tamy fotoa tena nilàny fanampea. Fe tsy neloky Josefa fa nandiniky soa avao. Niezaky ho kalma avao ie. Afaky namaly faty ani-rahalahiny rey ie tafara atoy, fe tsy nanao ani-zay. Nampiseho fitiava an-drozy ie sady nanenga ty hadisoan-drozy. (Gen. 45:4, 5) Nanino Josefa ro nahavita ani-zay? Satria nandiniky soa ie. Tsy nifantoky tamy raha sarotsy nahazo azy rey ie, fa nifantoky tamy raha teani-Jehovah avao. (Vakio Genesisy 50:19-21.) Ino ty fianara ho antsika? Laha misy mpiara-manompo nanao raha tsy nety taminao, le ka meloky amy Jehovah na mieritseritsy hoe nahafoy anao ie. Aleo mifantoky amy fomba anampeany anao hahavita hiatriky ani-raha mahazo anao iny. Laha misy manao tsy mety aminao koa, le miezaha hanenga hadisoa. Tiarovo hoe mahavita “mandimboky fahotà maro ty fitiava.”​—1 Pet. 4:8.

5. Ino ty nanampy ani-Miqueas handiniky soa avao lafa nahatsapa ie hoe nisy nanao raha tsy nety taminy?

5 Eritsereto ty raha nahazo ani-Miqueas, anti-panahy mipetraky an’Ameriky Antimo any. b Nisy fotoa, ohatsy, ie nahatsapa hoe nisy anti-panahy sisany tsy de nisoa fanahy taminy. Hoy ty asany: “Mbo tsy niasa loha manahaky ani-zay mihintsy aho. Natahotsy iaby aho. Tsy niazon-droro aho saky haly, sady nitany satria tsy nisy azoko natao.” Fe mbo nandiniky soa avao Miqueas, le niezaky nifehy ty fihetseham-pony. Nivavaky matetiky ie le nangataky tamy Jehovah mba hameany fanahy masy noho hery hahavitany hiaritsy. Nila fanazavà afaky manampy azy tamy boky noho gazetintsika rey koa ie. Ino ty fianara ho antsika? Laha mahatsapa iha hoe misy rahalahy na anabavy nanao raha tsy mety taminao, le miezaha ho kalma avao. Miezaha koa hangalaky ze eritseritsy hafahafa mety ho avy an-tsainao ao. Mety tsy hainao hoe ino ty antony nahavy ani-olo iny nivola na nanao ani-raha iny. Mivavaha amy Jehovah zany, le angataho ie hanampy anao hahay hoe nanino olo iny ro nanao ani-raha iny taminao. Mety hanampy anao raha zay mba tsy hieritseritsy hoe sitraponi-rahalahy na anabavy iny ty nanao ani-raha iny, sady mety hanampy anao hanenga ty hadisoany koa. (Ohab. 19:11) Tiarovo fa haini-Jehovah ty raha mahazo anao ka hameany hery iha mba hahavitanao miaritsy.​—2 Tan. 16:9; Mpito. 5:8.

LAFA TSIKA MISY MANANATSY

6. Manino ro tena ilàntsika ty mahay hoe porofoni-fitiavani-Jehovah ty anatsy? (Hebreo 12:5, 6, 11)

6 Mety halahelo biby tsika lafa misy mananatsy. Fe laha mifantoky marè amy fihetseham-pontsika avao tsika, le mety hohamaivanintsika anatsy iny, ka hieritseritsy tsika hoe tsy mahakasiky antsika raha iny na hentitsy loatsy. Laha zay ty raha miseho, le mety hohalinontsika raha bevata raiky toy: Teani-Jehovah tsika kanao anariny. (Vakio Hebreo 12:5, 6, 11.) Laha engantsika hifehy antsika ty fihetseham-pontsika, le manome lala ani-Satana hanafiky antsika tsika. Teany tsy handramby anatsy tsika, fa ty tena raty, teany tsika laha manalavitsy ani-Jehovah noho ty fiangona. Ino ty hanampy anao handiniky soa avao lafa misy mananatsy anao?

Niambany Petera ka nandramby torohevitsy noho anatsy, le nampiasàni-Jehovah tamy raha maro (Fehintsoratsy 7)

7. a) Laha hentea sary io, akory ty nampiasàni-Jehovah ani-Petera lafa ie nandramby anatsy? b) Ino ty ianaranao baka amy Petera?

7 Mandrambesa anatsy, le ahitio ze mila ahity. Tsy indraiky avao Jesosy ro nananatsy ani-Petera tamasoni-apostoly hafa teo. (Mar. 8:33; Lioka 22:31-34) Azo antoky fa nimenatsy biby Petera! Fe ndre zay, tsy nivaliky tamy Jesosy avao ie. Nandramby anatsy ie sady niezaky tsy nampimpoly ani-hadisoany rey. Ino ty vokany? Namaly soa ani-Petera Jehovah, le nitendreny hanao andraikitsy bevata tamy fiangona eo ie. (Jaona 21:15-17; Asa. 10:24-33; 1 Pet. 1:1) Ino ty azontsika ianara baka amy Petera? Handramby soa tsika noho ty olo hafa laha tsy mifantoky amy ty raha nahamenatsy antsika tamintsika nanary iny, fa mandramby anatsy sady manity ze mila ahity. Ho azoni-Jehovah ampiasà tsika laha manao ani-zay sady hahasoa ani-mpiara-manompo amintsika reo.

8-9. Nanao akory tse Bernardo lafa nanary, le ino ty nanampy azy hanova ty toe-tsainy?

8 Diniho ty raha nahazo ani-Bernardo, rahalahy mipetraky a Mozambiky any. Najano tsy ho anti-panahy ie. Ino ty nitsapany? Nivola ie hoe: “Neloky tse aho tamy voalohany satria tsy niteako anatsy iny.” Niasa loha ie hoe hanao akory ty ho fahitan’olo amy fiangona eo azy. Hoy ty asany: “Vola vitsivitsy tafara atoy vo nihitako hoe nety anatsy iny, ka lasa natoky ani-Jehovah noho ty fandaminany ndraiky aho.” Ino ty nanampy ani-Bernardo?

9 Nanova ty toe-tsainy Bernardo. Nivola ie hoe: “Tamy zaho mbo nianti-panahy, le nampiasa ty Hebreo 12:7 aho mba hanampea olo hafa hahita hoe mahasoa ty fananarani-Jehovah. Nieritseritsy amy zay aho hoe: ‘Ia zany ty tokony hanoriky ani-andinin-teny io?’ Ty mpanomponi-Jehovah iaby le anatini-zay aho.” Nisy raha hafa nataoni-Bernardo koa mba hahavy azy hatòky ani-Jehovah noho ty fandaminany ndraiky. Nazoto namaky Baiboly ie sady nanoka fotoa maro mba hametsevetsea soa ty raha nivakìny. Marina hoe mbo niasa loha amy ty fomba fahitani-mpiara-manompo azy Bernardo. Fe niaraky nanompo tamin-drozy avao ie sady nivory noho nanome valin-teny. Nivoatendry ho anti-panahy ndraiky ie lafa nandeha ty fotoa. Laha nahazo anatsy manahaky ani-Bernardo iha, le miezaha tsy hifantoky marè tamy ty raha nahamenatsy anao, rambeso ty anatsy amea anao, le ovao ze tokony hovà. c (Ohab. 8:33; 22:4) Laha manao ani-zay iha, le afaky matoky fa hamaly soa anao Jehovah satria tsy mivaliky aminy noho ty fandaminany iha.

LAFA SAROTSY AMINTSIKA TY MANEKY TY FANOVÀ ATAONI-FANDAMINA

10. Ino ty fanovà mety ho nahavy ty lahilahy israelita sisany hivaliky?

10 Mety ho sarotsy amintsika ty tsy hivaliky lafa misy fanovà ataoni-fandamina. Laha tsy mitandrina tsika, le mety hengantsika hampiala antsika amy Jehovah mihintsy raha rey. Diniho, ohatsy, ty fiovà tsy maintsy natrehini-Israelita sisany. Ty loham-pianakavia ro nanao ty asani-mpisoro tamy Lalànani-Mosesy mbo tsy nisy. Namboatsy alitara rozy, le nisolo tena ty fianakavia hanao fanatitsy ho ani-Jehovah. (Gen. 8:20, 21; 12:7; 26:25; 35:1, 6, 7; Joba 1:5) Fe tsy nengà hana ani-tombotsoa zay sasy ty loham-pianakavia lafa nisy ty Lalànani-Mosesy. Ty mpisoro baka amy fianakaviani-Arona ro nitendreni-Jehovah mba hanao fanatitsy. Nanomboky teo, le mety ho nivonoa ze loham-pianakavia nanao ty asani-mpisoro fe tsy taranakini-Arona. d (Lev. 17:3-6, 8, 9) Mety fanovà io va ro nahavy ani-Kora, Datana, Abirama, noho mpiadidy 250 rey hanohitsy ty fahefàni-Mosesy noho Arona? (Nom. 16:1-3) Tsy haintsika aloha zay! Fe ndre ino ino ty antony, le nivaliky tamy Jehovah Kora noho namany rey. Ka ino ty azonao atao laha sarotsy aminao ty tsy hivaliky lafa misy fanovà ataoni-fandamina?

Lafa niova ty fanendrea ani-Kehatita rey, le parè ho mpihira, ho mpiamby vavahady, na mpiasa tamy trano fanajaria sakafo tao rozy (Fehintsoratsy 11)

11. Ino ty azontsika ianara baka amy Levita sisany taranakini-Kehata?

11 Tohano avao ze fanovà ataoni-fandamina. Nana tombontsoa tena niavaky ty Levita taranakini-Kehata tamin-drozy nikarikarioky tan-diomonto tany rey. Saky nifindra toby ty Israelita le nisy tamy Kehatita rey nilanja ani-vata misy fifanekea iny talohani-vahoaky rey teo. (Nom. 3:29, 31; 10:33; Jos. 3:2-4) Tena tombontsoa bevata raha zay! Fe niova raha zay lafa nipetraky tamy Tany Nampitamany any ty Israelita. Tsy nila nafindrafindra sasy Vata iny. Lafa nilasa mpanjaka Solomona, le nahazo fanendrea hafa ty sisany tamy Kehatita rey. Nisy tamin-drozy, ohatsy, nitendrè ho mpihira, ty sisany ho mpiamby vavahady, le ty ilany niandraikitsy ty trano fanajaria sakafo. (1 Tan. 6:31-33; 26:1, 24) Tsy mivola mihintsy ty Baiboly hoe nimenimeny Kehatita rey na nangataky andraikitsy hafa satria hoe nana andraikitsy niavaky rozy talohani-zay. Ino ty azontsika ianara? Tohano amy fo ze fanovà ataoni-fandamina, ndre misy vokany amy fanendrea anao aza raha iny. Anovo mahafalifaly anao ze fanendrea amea anao. Tiarovo fa tsy mianky amy ty fanendrea azonao ro mahavy anao ho lafovily amy Jehovah. Ty fanorihanao ty safàny ro tena vatan-draha aminy fa tsy ty asa anendrea anao.​—1 Sam. 15:22.

12. Nanao akory Zaina lafa ie nalà tsy hiasa amy Betela?

12 Diniho ty raha niainani-ranabavy Zaina. Nanompo tamy Betela tao tanatini-23 tao mahery ie, le tena niteany ty fanompoany tao. Fe lasa nivoatendry ho mpisava lala manoka ie tafara atoy. Hoy ty asany: “Nalahelo biby aho lafa nahazo ani-fanendrea vaovao iny. Lasa nahatsapa aho hoe tsy ilà ka niasa loha avao hoe: ‘Ino lahy ty raha tsy nety nataoko e?’ ” Mampalahelo fa vomaiky nanao raha nampalahelo azy koa ty mpiara-manompo sisany tamy fiangona eo. Nivola rozy hoe: “Mety tsy nanao soa ty asanao vasa iha kanao nalàni-fandamina tamy Betela ao.” Nisy fotoa Zaina nalahelo biby le nitany avao saky haly. Fe nivola ie hoe: “Niezaky mafy aho mba hatòky ty fandamina noho tsy hisalasala hoe tea ahy Jehovah.” Ino ty nanampy ani-Zaina handiniky soa avao?

13. Ino ty nanampy ani-Zaina tsy ho kivy?

13 Lasa tsy nikivy sasy Zaina. Ino ty nanampy azy? Nivakìny tamy boky noho gazetintsika rey ze lahatsoratsy miresaky mikasiky ani-raha niainany iny. Tena nanampy azy, ohatsy, ty lahatsoratsy hoe: “Afaky Mandresy ty Hakivia Iha!”, amy Tilikambo Fiambena 1 Fevriè 2001. Hazavanini-lahatsoratsy io fa nikivy koa ty mpanoratsy Baiboly kaihy hoe Marka, lafa niova ty fanendrea azy. Hoy Zaina: “Tena nanampy ahy tsy ho kivy ty modelini-Marka.” Tsy nihatakataky ani-namany rey Zaina fa niaraky tamin-drozy avao. Tsy niferinay ty vatany marè koa ie. Nieky ie fa ty fanahy masy ro mitariky ty fandaminani-Jehovah lafa handramby fanapahan-kevitsy, sady tena midary azy rahalahy mana andraikitsy rey. Nieky koa ie hoe ze hampandroso ty asani-Jehovah ro tsy maintsy ataoni-fandamina.

14. Ino tamy fanovà nataoni-fandamina ro nisarotsy tamy Vlado, le ino ty nanampy azy?

14 Eritsereto ty raha niainani-Vlado, anti-panahy 73 tao, mipetraky a Slovenỳ any. Natambatsy tamy fiangona hafa ty fiangona nisy azy, le tsy nampiasà sasy Efitrano Fanjakà nivoriany iny. Hoy ty asany: “Tsy azoko hoe manino Efitrano Fanjakà soasoa io ro tsy hampiasà. Nalahelo aho satria vo tsiela ty nanavaozanay ani-Efitrano io. Mpandrafitsy aho le zaho ro namboatsy ty raha vaovao sisany tao. Vokatsini-fanovà iny, le maro biby koa ty raha tsy maintsy novà, kanefa tsy mora aminay fa be tao io raha zay.” Ino ty nanampy ani-Vlado hanoriky ani-fanapahan-kevitsy iny? Nivola ie hoe: “Tozoro mahazo fitahia avao ze manoriky ty fanovà ataoni-fandaminani-Jehovah. Mampioma antsika amy fanovà bevata amy hoavy fanasoava rey.” Sarotsy aminao va ty maneky fanovà, satria natambatsy tamy fiangona hafa ty fiangonanareo na niova ty fanendrea anao? Matokisa fa haini-Jehovah ty fihetseham-ponao. Hitahy anao ie, laha manoha ani-fanovà rey iha sady tsy mivaliky aminy noho ty fandaminany.​—Sal. 18:25.

MANDINIHA SOA AVAO AMY RAHA IABY

15. Ino ty hanampy antsika handiniky soa avao lafa misy raha sarotsy amy fiangona eo?

15 Fa ampoizintsika hoe tsy maintsy hisy raha sarotsy amy fiangona eo, arakaraky ty mampariny ty farani-tontolo toy. Mety ho sarotsy amintsika ty tsy hivaliky amy Jehovah lafa miseho raha zay. Tsy maintsy mandiniky soa zany tsika. Ka meloky laha tsapanao hoe nisy mpiara-manompo nanao raha tsy mety taminao. Lafa misy mananatsy iha, le miezaha tsy hifantoky marè tamy ty raha nahamenatsy anao, rambeso ty anatsy amea anao, le ovao ze tokony hovà. Ekeo avao ty fanovà ataoni-fandaminani-Jehovah ndre misy vokany aminao, le oriho ty tari-dala ameany.

16. Ino ty hanampy anao hatòky ani-Jehovah noho ty fandaminany avao?

16 Afaky hatòky ani-Jehovah noho ty fandaminany avao iha lafa miatriky raha sarotsy mety hahavy anao hivaliky. Fe mba hahavitanao ani-zay, mila mandiniky soa avao iha, zany hoe miezaky ho kalma avao, mieritseritsy soa, noho miezaky hitovy hevitsy amy Jehovah. Ianaro ze tantaran’olo amy Baiboly ao nahavita niatriky raha sarotsy mitovy amy raha atrehinao, le vetsevetseo ty modelin-drozy. Mangataha fanampea amy Jehovah. Ka mitokatoka mihintsy fa miaraha amy fiangona avao. Laha manao ani-zay iha, le tsy ho vitani-Satana ty hampiala anao amy Jehovah noho ty fandaminany.​—Jak. 4:7.

HIRA 126 Miambena, Mahereza

a Mety ho sarotsy amintsika ty tsy hivaliky amy Jehovah noho ty fandaminany, sirtò lafa misy raha sarotsy atrehintsika anivoni-fiangona eo. Hiresaky telo amy raha sarotsy rezay tsika amy lahatsoratsy toy ato, le hodinihintsika koa hoe ino ty azontsika atao mba hahavy antsika tsy hivaliky amy Jehovah noho ty fandaminany avao.

b Novà ty anara sisany.

c Misy soso-kevitsy afaky manampy anao koa amy lahatsoratsy hoe ‘Te Hahazo Tombontsoam-panompoana Indray ve Ianao?’, amy Tilikambo Fiambena 15 Oòh 2009, p. 30.

d Nivola ty Lalàna fa tokony handesini-loham-pianakavia tamy pilasy masy any ty biby raiky, laha teany hovonoa mba hohany. Tsy voatery nanao ani-zay ie laha nipetraky lavitsy marè ani-pilasy io.​—Deot. 12:21.