Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TANTARAM-PIAINA

Tena Nivoaro Aho Satria Natoky ani-Jehovah

Tena Nivoaro Aho Satria Natoky ani-Jehovah

LAFA misy olo manontany mikasiky ty fiainako, le ho zao avao ty avaliko azy: “Manahaky kitapo kelini-Jehovah io aho!” Ty teako hovolany le zao: Andesiko amy ze teako anandesa azy zao ty entako, le manahaky ani-zay koa ty teako hataoni-Jehovah noho ty fandaminany amiko. Teako laha avy le atorony ahy hoe aia ty handehanako, le ombia aho ro handeha. Maro biby ty raha nanendrea ahy sady tena sarotsy, fe naneky aho ndre nampidi-doza aza raha rey kindraiky. Fe tsy ho nivoaro mihintsy aho laha tsy natoky ani-Jehovah.

NIANATSY MIKASIKY ANI-JEHOVAH NOHO NATOKY AZY

Teraky tamy 1948 aho, tamy tanà kelikely raiky antimoandrefani-Nizeria. Tamy fotoa zay, le natao batisa dadatoako mana anara Moustapha zay noho Wahabi zokilahiko, ka nilasa Vavolombeloni-Jehovah. Nisy raha tena nampalahelo ahy zay tamy zaho sivy tao. Nimaty babako. Nivola tamiko Wahabi hoe mbo hahita ani-baba ndraiky zahay lafa hovelomy ie. Tena nampahery ahy raha zay ka lasa nianatsy Baiboly aho. Natao batisa aho tamy 1963. Natao batisa koa tampo raiky amiko telo rezay.

Nandeha tamy Wilson zokiko ta Lagos any aho tamy 1965. Tena niteako koa ty niaraky tamy mpisava lala maromaro tamy fiangonan’Igbobi tao rezay. Falifaly avao rozy sady tena nazoto ka tena nisy vokany tamiko raha zay. Lasa nanao mpisava lala koa aho tamy Zanviè 1968.

Nisy rahalahy atao hoe Albert Olugbebi zay niasa tamy Betela ao, le nandamy fivoria manoka ho anay tanora ie. Nivola ie fa mila mpisava lala manoka ty avaratsini-Nizeria any. Tsy halinoko mihintsy fampirisiha nataoni-Rahalahy Olugbebi iny hoe: “Tanora nareo, le ampiasao ho ani-Jehovah ty fotoanareo noho ty herinareo. Misokatsy ho anareo ty faritany!” Ta hanahaky an’Isaia mpaminany aho ka tsy handà ndre mbaia mbaia hanirahani-Jehovah ahy. Farany nameno fangataha ho mpisava lala manoka aho.​—Isaia 6:8.

Nivoatendry mpisava lala manoka ta Kano, tanà raiky avaratsini-Nizeria any zay aho tamy Mey 1968. Fe nisy aly tamy fotoa io, satria tao raiky talohan’io fa nanomboky ty aly ta Biafra any, le nitampitsy tamy 1970. Tena nampijaly noho nandripaky olo maro tamy faritsy avaratsini-Nizeria tany aly io. Fe tsy nijano teo aly io fa niitatsy tamy faritsy antinanani-Nizeria. Niezaky nandresy lahatsy ahy rahalahy raiky zay mba tsy handeha amy faritsy avaratsini-Nizeria any satria tsy teany ho azon-draha aho. Fe nivolaniko ie hoe: “Misaotsy fa tea ahy iha. Fe laha any ty teani-Jehovah hanendrea ahy, le matoky aho fa hanampy noho hiaro ahy ie.”

NATOKY ANI-JEHOVAH NDRE TAMY FARITSY MISY ALY

Tena nampalahelo ty raha niseho ta Kano ao. Lasa nipotiky tanà iny tratsini-aly iny. Misy fotoa zahay nahita fatin’olo nimaty tamy aly iny lafa nandeha nanompo. Marina fa nimaro fiangona ta Kano tao, fe nilay ty ankamaroani-mpiara-manompo tao. Tsy ampy 15 ty mpitory nijano teo, ka natahotsy noho nikivy rozy. Fe nifalifaly biby rozy lafa niavy tao zahay. Nisy eny zahay tamy zay sady samby mpisava lala manoka. Nampaherezinay rozy ka lasa nahatiaro maivaiva. Vokatsini-raha zay le nahazo fampahereza mpitory rey. Nampeanay koa rozy mba hivory noho hitory ndraiky, le handefa tatitsy amy sampana any noho hanafatsy boky noho gazety.

Nanomboky nianatsy fivolana haoussa zahay eny. Maro ty olo nijanjy lafa nitory ty hafatsini-Fanjakà iny tamy fivolanan-drozy zahay. Fe nisy fivavaha sisany tsy nitea ani-fitoria nataonay iny ka tena nila nitandrina zahay. Nisy fotoa zahay amy namako zay nihianin’olo tamy meso. Soa avao moa fa nahalay zahay ka tsy nitratsiny! Fe ndre teo raha nampidi-doza rey, le nataoni-Jehovah ‘nilamin-tsay’ avao zahay ka nihanitombo ty isakini-mpitory. (Sal. 4:8) Misy fiangona 11 henanizao ty a Kano ao, le fa ho 500 mahery ty mpitory.

NIATRIKY FANENJEHA TA NIZER ANY

Mpisava lala manoka ta Niamey, a Nizer any

Ta Kano ao avao tse aho tanatini-vola vitsivitsy. Tafarani-Oòh 1968 amy zay, le nalefa ta Niamey, amy renivohitsini-Repiblikini-Nizer any aho, niaraky amy mpisava lala manoka roe hafa rezay. Tsiela avao le nihitanay hoe anisani-faritsy tena mafana an-tany eto Nizer, an’Afriky Andrefa any. Niezaky nizatsy ty hafanà tany zahay sady niezaky nianatsy fivolana fransè koa, satria io ro safà tena nampiasan’olo any. Tsy nimora aloha raha zay, fe niantehitsy tamy Jehovah zahay ka nanomboky nitory tan-tanà eo niaraky amy mpitory vitsivitsy nipetraky any rezay. Tsiela avao le nahazo ani-boky fianara Baiboly hoe Ny Fahamarinana Izay Mitarika ho Amin’ny Fiainana Mandrakizay iny ty olo iaby ta Niamey any. Niavy aminay ao mihintsy aza ty olo mba hahazo ani-boky iny!

Ela ty ela fa nihainay hoe tsy tea Vavolombeloni-Jehovah ty manam-pahefà tany. Tamy Ziè 1969, le nanao fivoriambeni-faritsy zahay. Io ty fivoriambe voalohany natao tamy faritsy iny teo, le nisy 20 eo ty mpanatriky. Fa tsy lininay amin’io ty hanaova batisa ani-mpitory vaovao roe rezay. Fe tamy andro voalohany amy fivoriambe iny, niavy bakany polisy rezay nampijano ani-fandahara iny. Nandesin-drozy amy biròn-drozy any amy zay mpiandraikitsini-faritsy iny noho ty mpisava lala manoka iaby, anatini-zay aho. Nataon-drozy ankety zahay, bakeo nivolanin-drozy mba himpoly any ndraiky hamarain’iny. Fa nihaihainay hoe ta hanakoronta avao polisy rey, farany nataonay tan-tranon’olo any lahateny batisa iny, le nataonay batisa tamy vavarano raiky zay amy zay azy hatao batisa rey tafarani-zay. Nataonay tsy hitan’olo raha zay.

Herinandro vitsivitsy tafarani-zay, niroasini-Ministerani-Atitany iny aho miaraky amy mpisava lala manoka limy rezay. Nila niala malaky zahay satria 48 lera avao ty namean-drozy anay, le zahay avao ro tsy maintsy nila fomba mba hialanay sitao. Nankatò zahay ka avy le nandeha amy biròni-sampana a Nizeria any. Nahazo fanendrea vaovao zahay lafa tany.

Nivoatendry tamy tanàni-Nizeriein atao hoe Orisunbare zay aho. Kelikely avao ty mpitory tao, fe tena niteako ty nitory noho nampianatsy Baiboly niaraky tamin-drozy. Fe enim-bola tafarani-zay, le nasàni-biròni-sampana nimpoly a Nizer any ndraiky aho. Nitampoky ahy tse raha iny sady tsy de nampazoto ahy, fe ndre zay le fa tsy liniko ty hahita ndraiky ani-rahalahy a Nizer any rey.

Nimpoly ta Niamey any aho. Andro raiky tafarani-niaviako, le nahita lahilahy raiky nizeriein zay aho. Avy le nihainy hoe Vavolombeloni-Jehovah aho, ka nametraky fanontanea mikasiky Baiboly ie. Nanomboky nianatsy Baiboly zahay, le tafara atoy ie niala sigara noho toaky ka natao batisa. Tena niteako ty niaraky nitory amy rahalahy noho anabavy baka amy faritsy sankarazany ta Nizer any. Falifaly koa aho nahita ty fitomboani-asa tamy faritsy rey tany. Tamy zaho vo niavy, le 31 avao ty mpitory tany. Fe fa 69 ty isakin-drozy lafa zaho nandeha.

“TSY TENA MAHAY RAHA MARO MIKASIKY ASA FITORIA A GUINÉE ETOA ZAHAY”

Nimpoly ta Nizeria any aho tamy Desambra 1977 mba hiofana anatini-telo herinandro. Lafa nitampitsy fampiofana iny, le nisy taratasy baka amy sampani-Sierra Leone zay nampamakini-Malcolm Vigo ahy. Ie moa ty mpandrindra ty Komitini-Sampana ta Nizeria any tamy zay. Mivola raha iny hoe mila mpisava lala salama soa, tsy manambaly, sady mahay safà anglè noho fransè rahalahy any reo mba hatao mpiandraikitsini-faritsini-Guinée. Nivola tamiko rahalahy Vigo hoe zay antony nampiofana ahy io. Nivola koa ie fa tsy mora fanendrea io. Hoy ty asany: “Mandiniha soa alohani-hanekeanao azy.” Avy le namaly aho hoe: “Jehovah ro maniraky ahy ka tsy maintsy handeha aho.”

Nandeha avion nana Sierra Leone any aho, bakeo nifankahita tamy rahalahy tamy sampana any rey. Nivola tamiko Komitini-Sampana raiky zay hoe: “Tsy tena mahay raha maro mikasiky ty asa fitoria a Guinée etoa zahay.” Marina aloha fa ty biròni-sampana a Sierra Leone any ro niandraikitsy ty asa fitoria ta Guinée any, fe tsy afaky niresaky tamy mpitory any reo rozy satria nisy koronta tamy faritsy io tany tratsini-politiky io. Fe ndre zay, le niezaky avao rozy nandefa rahalahy hitsidiky matetitetiky ani-mpiara-manompo ta Guinée any rey. Nalefa ta Conakry, renivohitsini-Guinée any amy zay aho, soa hangataky alala amy fanjakà mba hijano any.

“Jehovah ro maniraky ahy ka tsy maintsy handeha aho”

Lafa niavy ta Conakry any aho, le nandeha tamy ambasadini-Nizeriein any ka nifankahita tamy ambasadera iny. Niresahiko taminy ty faniriako hitory ta Guinée any. Nampirisiky ahy tsy hijano ao ie satria mety hogadrà aho na hampijalijalỳ. Hoy ty asany: “Mimpolia a Nizeria any, le any ro itorio.” Fe nivola aho hoe: “Fa tapa-kevitsy hijano aho.” Nanoratsy taratasy ho ani-Ministerani-Atitany ta Guinée ao amy zay ie, le nivolaniny ministra iny mba hanampy ahy. Le zay vatany ty nataony.

Nimpoly tamy sampani-Sierra Leone any aho tafara kelikelini-zay, le niresahiko tamy rahalahy rey fanapahan-kevitsini-ministra iny. Nifalifaly biby rahalahy rey lafa nihain-drozy hoe nitahy ani-lia nataoko iny Jehovah. Nameani-fanjakà alala hipetraky ta Guinée any aho!

Nanao ty asani-faritsy ta Sierra Leone

Nanao ty asani-faritsy ta Guinée noho Sierra Leone any aho tamy 1978 zisiky 1989, sady mpiandraikitsini-faritsy mpisolo toera ta Liberỳ any koa. Nararirary matetiky tse aho tamy voalohany. Kindraiky aho tratsini-raha zay lafa amy faritsy mitoka rey any. Fe nanao ze azon-drozy natao rahalahy rey ka nanday ahy tan-dapotaly.

Tena narary mafy aho ndraiky zay satria nitratsini-tazo mahery sady nisy soko. Lafa tsy nanahy amy zay aho le nihaiko hoe kay fa niresadresaky mikasiky ty pilasy handevena ahy rahalahy reo, laha ohatsy ka maty aho! Fe ndre teo raha sarotsy nahazo ahy rey, le tsy nieritseritsy hiala tamy fanendrea ahy iny mihintsy aho. Natoky tanteraky aho hoe Ndranahary raiky avao ro tena afaky miaro antsika, satria ndre maty aza tsika le afaky mamelo antsika ndraiky ie.

NATOKY ANI-JEHOVAH ZAHAY MOROVALY

Mariazinay, tamy 1988

Nifankahita tamy ranabavy mpisava lala atao hoe Dorcas zay aho tamy 1988. Tena miambany ie sady tena tea ani-Jehovah. Nifanambaly zahay, le bakeo ie nanao ty asani-faritsy niaraky amiko. Niasa mafy niaraky amiko Dorcas tamy asa nanendrea anay iny. Tsy vitani-zay fa nana fahafoizam-bata koa ie. Misy fotoa zahay mandeha an-tomboky 25 kilometra eo ho eo mba hitsidiha fiangona raiky, sady manday ani-entanay rey. Lafa lavitsy biby ty fiangona tsidihinay, le nandeha amy ze fitateram-bahoaky hitanay zahay mba hahafahanay mandeha amy lala feno fotaky noho lavaky rey.

Tena be herim-po Dorcas. Nisy fotoa, ohatsy, zahay tsy maintsy nitsàky ranobe feno voay. Ndraiky zay zahay nandeha laka avao tanatini-limy andro, satria nisimba pont iny. Lafa nitsanga hijotso baka amy laka iny ao amy zay Dorcas, le nilatsaky tanatini-rano laliky any. Tsy nisy nahay nilano amin’io zahay sady nisy voay maro tamy vavarano iny ao. Fe soa avao fa nahay nilano ty sisany amy pamaraky nanday anay rey, le nanavotsy azy. Tsy niafaky tan-tsainay ao raha niseho iny tanatini-fotoa elaela. Samby nanonofy raty mikasiky ani-raha iny iaby aza zahay roe. Fe ndre zay, le tsy nijano zahay fa mbo nanohy nanao ty asani-faritsy avao.

Jahgift noho Eric, fanomeza nameani-Jehovah anay

Tamy fanombohani-tao 1992, le nitseriky biby zahay lafa nahay hoe bevoka Dorcas. Fe nanapa-kevitsy zahay hoe hanao mpisava lala manoka avao, satria hoy ty asanay: “Nameani-Jehovah kadò tsika!” Lafa niteraky amy zay zahay le nataonay hoe Jahgift ty anarani-anakampelanay iny (safà anglè anara io, le midika hoe “Fanomeza baka amy Jah”). Efatsy tao tafarani-niterahanay ani-Jahgift, le niteraky ani-Eric anadahiny koa zahay. Tena fanomeza baka amy Jehovah vatany ananay reo. Fa elaela zay Jahgift ro nanompo amy biròni-fandikan-teny mitoka a Conakry eto, le Eric mpikarakara fiangona.

Nijano tsy mpisava lala manoka Dorcas, fe mbo nanao mpisava lala maharitsy avao ie ndre niteza ani-ananay reo aza. Le zaho amy zay mbo nanao fanompoa manontolo andro manoka avao, satria nanampy Jehovah. Lafa nibe ananay rey, le afaky nanao mpisava lala manoka ndraiky Dorcas. Manao ty asani-misionera a Conakry eto zahay henanizao.

TENA MIARO ANAY JEHOVAH

Tozoro nandeha avao aho ndre aia ty tany nanandesani-Jehovah ahy. Matetiky zahay morovaly ro nahatsapa hoe niaro anay ie sady nitahy anay. Niantehitsy tamy Jehovah avao zahay fa tsy tamy raha ara-nofo. Nanampy anay tsy ho tratsini-problemo maro noho tsy hiasa loha marè raha zay. Hitanay amy Dorcas baka amy raha niainanay rey hoe Jehovah, azy ‘Ndranahary mpanavotsy antsika’ iny avao ro tena afaky miaro antsika. (1 Tan. 16:35) Matoky aho fa ‘hiaro’ ani-ze olo iaby matoky azy Jehovah, ka ‘sahala hoe fonosany soa anaty kitapo io ty ain-drozy.’​—1 Sam. 25:29.