Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 43

‘Hanatanjaky Anao’ Ie

‘Hanatanjaky Anao’ Ie

“Hanampy anareo ho mafy fototsy [Jehovah], sady hanatanjaky anareo, le hataony miory soa nareo.”​—1 PET. 5:10.

HIRA 38 Izy no Hampahery Anao

HO HITANAO ATO a

1. Ino ty natao-Ndranahary mba hanatanjaha ty mpanompony taloha tany?

 OLO be herim-po. Zay matetiky ty ivolanani-Safà-Ndranahary ani-lahilahy tsy nivaliky rey. Fe nisy fotoa rozy tsy nahatsapa ani-zay. Nisy fotoa, ohatsy, Davida Mpanjaka nahatsapa hoe “mafy ory manahaky vohitsy” io, fe tamy fotoa sisany ie “natahotsy.” (Sal. 30:7) Tena natanjaky koa Samsona lafa niasa taminy ty fanahi-Ndranahary, fe nieky ie fa laha tsy eo hery baka amy Ndranahary io, le ‘halemy ie, sady ho lasa manahaky ty olo iaby avao.’ (Mpits. 14:5, 6; 16:17) Tsy ho natanjaky zany lahilahy tsy nivaliky reo laha tsy nanome hery an-drozy Jehovah.

2. Manino apostoly Paoly ro nivola hoe sady nalemy ie ro nahery? (2 Korintianina 12:9, 10)

2 Haini-apostoly Paoly hoe nila hery baka amy Jehovah koa ie. (Vakio 2 Korintianina 12:9, 10.) Manahaky antsika iaby avao Paoly ka nisy fotoa ie narary. (Gal. 4:13, 14) Kindraiky aza ie nialy ay mba hahafahany hanao raha soa. (Rom. 7:18, 19) Le nisy fotoa koa ie niasa loha noho natahotsy amy ty raha hahazo azy. (2 Kor. 1:8, 9) Fe lafa nalemy Paoly, le lasa nahery. Akory ty hampety ani-zay? Nameani-Jehovah hery Paoly mba hahavitany hiaritsy ty raha sarotsy nahazo azy.

3. Ino ty fanontanea hovaleantsika amy lahatsoratsy toy ato?

3 Mampitamà Jehovah fa hameany hery koa tsika mba hahavitantsika hiaritsy. (1 Pet. 5:10) Fe tsy afaky hahazo ani-hery zay tsika laha tsy miezaky. Ndao atao hoe mana hany finga raiky iha. Tsy hahasoa anao mihintsy hany iny laha tsy iha mihintsy ro manao raha. Mila mampiasa ty tananao iha, mandramby sotro, le mangalaky ani-hany iny anaty finga ao mba hahafahanao mankafy azy. Zay vo hahasoa anao hany iny. Ho zay koa fa parè hanome ty hery ilàntsika Jehovah, fe tsy maintsy manao raha tsika mba hahazoa azy. Akory ty anomezani-Jehovah hery antsika? Le ino ty tokony hataontsika mba hahazoa ani-hery io? Ho haintsika ty valini-fanontanea rezay lafa tsika mandiniky ty fomba nanampeani-Jehovah ani-Jona mpaminany, Maria renini-Jesosy, noho apostoly Paoly. Ho hitantsika koa fa mbo tsy mieny mampahery ty mpanompony avao Jehovah zisiky henanizao.

HAHAZO HERY IHA LAHA MIVAVAKY NOHO MIANATSY

4. Akory ty hahazoantsika hery baka amy Jehovah?

4 Hahazo hery tsika laha mamonjy ani-Jehovah amy alalani-vavaky. Hamaly ty vavaky ataontsika Jehovah ka hanome antsika “hery mandilatsy ty ahin’olombelo.” (2 Kor. 4:7) Hahazo hery koa tsika laha mamaky ty Safàny noho mametsivetsy ze raha vakintsika ao. (Sal. 86:11) Tena “mahery” ty safàni-Jehovah nameany antsika amy Baiboly ao. (Heb. 4:12) Lafa mivavaky amy Jehovah noho mamaky ty Safàny iha, le hahazo ze hery ilànao mba hahavità hiaritsy, ho falifaly avao, na hahavita andraikitsy sarotsy. Henteo moa hoe akory ty nanatanjahani-Jehovah ani-Jona mpaminany.

5. Manino Jona mpaminany ro nila herim-po?

5 Nila herim-po Jona mpaminany. Natahotsy handeha amy tany nanirahani-Jehovah azy iny any ie. Farany ie niondra sambo, le nandeha amy pilasy hafa. Vokatsini-zay, le fa ho nimaty tamy tsioky be ie noho olo niaraky taminy tamy sambo iny ao rey. Lafa natorakini-mpanday sambo rey tan-driaky any ie, le nisy fia bevata biby zay nitely azy. Tamy pilasy maìky biby tanatini-kiboni-fia iny tao Jona. Nanao akory hoasanao ty raha nitsapani-Jona? Mety fa tsy nitamà aloha ie hoe mbo ho velo. Mety nieritseritsy iaby vasa ie hoe nanary azy Jehovah. Azo antoky fa tena niasa loha Jona.

Manahaky ani-Jona mpaminany, ino ty azontsika atao mba hahazoa hery lafa tsika miatriky raha sarotsy? (Fehintsoratsy 6-9)

6. Laha hentea ty Jona 2:1, 2, 7, ino ty raha tena nampahery ani-Jona tamin’ie tanatini-kiboni-fia iny tao?

6 Ino ty nataoni-Jona mba hahazoa hery tamin’ie tanatini-kiboni-fia bevata iny tao? Nivavaky tamy Jehovah ie. (Vakio Jona 2:1, 2, 7.) Marina fa tsy nanoriky ty safàni-Jehovah Jona, fe nibebaky ie le natoky hoe hijanjy ty vavaky ataony Jehovah. Nametsivetsy andinin-teny fa nivakiny taloha tany rey koa Jona. Manino tsika ro mivola ani-zay? Hita amy vavaky nataony amy Jona toko faha-2 ao fa nampiasa safà noho fehezanteny maro baka amy Salamo ao ie. (Ampitovizo amy Jona 2:2, 5, ohatsy, ty Salamo 69:1; 86:7.) Hita baka amy zay fa tena nihaini-Jona soa andinin-teny reo. Ka lafa nametsivetsy ani-raha reo Jona tamin’ie niatriky raha sarotsy iny, le lasa natoky ie hoe hanampy azy Jehovah. Navotani-Jehovah Jona, le tafarani-zay ie niparè hanatanteraky ani-iraky nampanaovini-Jehovah azy iny.​—Jona 2:10–3:4.

7-8. Akory ty nahazoani-rahalahy raiky a Taïwan any hery lafa ie niatriky raha sarotsy?

7 Afaky manampy antsika ty ohatsini-Jona lafa miatriky raha sarotsy sankarazany tsika. Narary mafy, ohatsy, rahalahy Jimmy b mipetraky a Taïwan any zay. Tsy vitani-zay fa mbo nanohitsy azy ty fianakaviany sady nampijalijaly azy satria ie nino ani-Jehovah. Fe nahazo hery baka amy Jehovah ie lafa nianatsy noho nivavaky. Nivola ie hoe: “Matetiky aho lafa misy problemo, le tena miasa loha sady tsy kalma. Lasa tsy vitako amy zay ty hanao fianara am-bata.” Fe tsy nikivy ie. Hoy ty asany: “Mivavaky amy Jehovah tse aho. Bakeo apetako ekoterako iny, le mijanjy ty hirani-Fanjakà iny aho. Kindraiky aza aho manaraky moramora ani-hira iny zisiky hahakalma ahy. Zay amy zay aho vo manomboky mianatsy.”

8 Lasa nahazo hery hiareta ani-raha sarotsy nahazo azy iny Jimmy lafa nanao fianara am-bata. Lafa ho natao operasion, ohatsy, ie le nivola taminy dokotera raiky zay hoe mila ampilira lio ie satria tsy ampy ty liomena amy vatany. Ino ty nanampy azy? Tamy haly talohani-hanaova operasion azy iny, le namaky tantarani-ranabavy raiky natao operasion manahaky azy zay ie. Tena tsy niampy marè ty liomena tamy ranabavy iny ao, laha ampitovizy amy ty ani-Jimmy, fe tsy naneky hampilira lio mihintsy ranabavy io. Nivita soa operasion iny, le tsy nanahy ranabavy io. Nampahery ani-Jimmy tantara io sady nanampy azy tsy hivaliky mihintsy.

9. Ino ty azonao atao lafa iha miatriky raha sarotsy ka miasa loha marè? (Henteo koa sary reo.)

9 Fa nisy fotoa va iha niatriky raha sarotsy le niasa loha marè ka tsy vitanao iaby ndre ty hivavaky? Na nahatiaro vozaky marè le tsy nahavita nianatsy? Tiarovo fa haini-Jehovah soa ty raha mahazo anao. Ka ndre manao vavaky tsotsotra avao aza iha, le afaky matoky fa tena hameany anao ze raha ilànao. (Efes. 3:20) Laha sarotsy aminao ty mamaky Baiboly noho mianatsy lafa iha marary, vozaky, miasa loha, na malahelo, le mety azonao atao vasa ty mijanjy Baiboly na boky noho gazety nalà feo. Azonao atao koa ty mijanjy ty raiky amy hirantsika rey na manenty video amy jw.org ao. Tena ta hanatanjaky anao Jehovah, le hanao ani-zay ie lafa iha mivavaky aminy noho mandiniky ty fomba amaleany ty vavaky nataonao amy boky noho gazetintsika rey ao.

AFAKY MAMPAHERY ANAO TY MPIARA-MANOMPO

10. Akory ty ampaherezani-rahalahy noho anabavintsika reo antsika?

10 Afaky mampiasa ani-rahalahy noho anabavintsika reo Jehovah mba hampahery antsika. Tena afaky ‘manampy noho mampahery’ antsika rozy lafa miatriky raha sarotsy tsika, na sarotsy amintsika ty manatanteraky ty fanendrea sarotsy namea antsika. (Kol. 4:10, 11) Tena mila nama tsika sirtò lafa amy “fotoa sarotsy.” (Ohab. 17:17) Lafa mahatiaro malemy tsika, le afaky manome ze raha ilàntsika rahalahy noho anabavintsika reo, sady afaky mampionona noho mampahery antsika mba hahafahantsika tsy hivaliky fa hanompo ani-Jehovah avao. Zay mihintsy ty niseho tamy Maria, renini-Jesosy. Diniho moa hoe akory ty nahazoany hery.

11. Manino Maria ro nila herim-po?

11 Tena nila herim-po Maria mba hahafahany manao ty sitraponi-Jehovah. Eritsereto moa ty raha nitsapany lafa nivola taminy anjely Gabriela hoe ho bevoka ie kanefa ie mbo tsy nanambaly. Mbo tsy niteza anaky zao ndraiky ie, kanefa ie ro tsy maintsy hikarakara ani-ajà ho lasa Mesia iny. Mbo tsy nanao firaisa tamin’olo mihintsy ie, ka akory lahy ty hanazavany ani-raha iaby rezao amy Josefa, azy lahilahy hanambaly azy iny?​—Lioka 1:26-33.

12. Laha hentea ty Lioka 1:39-45, akory ty nahazoani-Maria hery?

12 Akory ty nahazoani-Maria hery mba hahavitany ani-fanendrea miavaky sady sarotsy io? Nangataky fanampea tamin’olo hafa ie. Nangatahiny, ohatsy, Gabriela mba hanazava soa mikasiky ani-fanendrea azy io. (Lioka 1:34) Tafara kelikelini-zay ie nandeha tamy “faritsy be vohitsy” ta Joda any mba hitsidiky ani-Elizabeta. Longony Elizabeta io. Tena nisoa ty liany tany. Lafa nahita ani-Maria Elizabeta le nidera azy. Niasa tamy Elizabeta koa ty fanahini-Jehovah ka niresaky faminania mampahery mikasiky ani-ajà haterakini-Maria iny ie. (Vakio Lioka 1:39-45.) Nivola Maria fa “nanao asa bevata tamy sandriny mahery” Jehovah. (Lioka 1:46-51) Nampiasa ani-Gabriela noho Elizabeta Jehovah mba hampahery ani-Maria.

13. Ino ty vokany lafa nangataky fanampea tamy mpiara-manompo ranabavy raiky baka Bolivỳ any toy?

13 Manahaky ani-Maria, le afaky hahazo hery baka amy mpiara-manompo koa tsika. Zay mihintsy ty raha nilàni-ranabavy Daniella, mipetraky a Bolivỳ any zay. Narary mafy babany le tsy maintsy ho maty. Lafa nampiliry hopitaly amy zay ie, le tsy nita hiala anilany eo mihintsy Daniella ka nanao ze fara heriny ie mba hikarakarà azy. (1 Tim. 5:4) Tena tsy nimora raha zay. Nieky ie hoe: “Misy fotoa aho mahatsapa hoe tsy ho vitako sasy toy.” Nangataky fanampea va ie? Tsy nila tse ie tamy voalohany. Nivola ie hoe: “Tsy teako ty hanahira ani-ranadahy noho rahavavy reo. Nieritseritsy aho hoe ‘Jehovah raiky avao ro afaky manome ani-ze fanampea ilàko.’ Fe nitsapako hoe lasa nibaby raiky ani-problemo iny aho lafa tsy nila fanampea tamy ty hafa.” (Ohab. 18:1) Tapa-kevitsy hanoratsy tamy namany vitsivitsy amy zay Daniella, le nitantaraniny amin-drozy problemo iny. Hoy ty asany: “Tena nampahery ahy ranadahy noho rahavaviko rey. Nanatitsy hany an-dapotaly any rozy sady niresaky andinin-teny mampahery baka amy Baiboly ao. Nifalifaly biby aho lafa nahay hoe tsy mialy raiky tsika. Anatini-fianakaviani-Jehovah tsika, zany hoe anatini-fianakavia parè hanampy, miaraky mitany amin-tena, sady mampahery.”

14. Manino tsika ro tokony haneky ty fanampeani-anti-panahy?

14 Mampiasa ty anti-panahy Jehovah mba hanatanjaha antsika. Fanomeza baka aminy rozy, le ampiasàny mba hampahery noho hamelombeloma antsika. (Isaia 32:1, 2) Ka lafa misy raha mampiasa loha anao zany, le miresaha amy anti-panahy. Rambeso soa ze fanampea amean-drozy, satria rozy ro ampiasani-Jehovah mba hampatanjaky anao.

AFAKY MAMPAHERY ANAO TY RAHA TAMANINAO AMY HOAVY

15. Ino ty fanantenà tena lafovily amy Kristiana iaby?

15 Manome fanantenà antsika ty raha ampitamanini-Baiboly sady manome hery mba hahafahantsika tsy hieny hanompo ani-Jehovah. (Rom. 4:3, 18-20) Mitamà ho velo mandrakizay an-danitsy any ty Kristiana sisany, fa ty sisany mitamà hiay mandrakizay amy paradisa an-tany eto. Manampy antsika hiaritsy raha sarotsy raha tamanintsika zay, sady manampy antsika hitory vaovao soa, noho hahavita hanampy ani-rahalahy noho anabavintsika reo. (1 Tes. 1:3) Nampahery ani-apostoly Paoly koa fanantenà zay.

16. Manino apostoly Paoly ro nila herim-po?

16 Tena nila herim-po Paoly. Tamy ie nanoratsy taratasy ho ani-Korintianina reo, le nampitoviziny amy valàny tany mora vaky io ty vatany. ‘Nivoafehifehy’ ie, ‘nivery hevitsy,’ ‘nenjehy’ sady ‘natonta.’ Nisy fotoa aza ie fa ho nimaty mihintsy. (2 Kor. 4:8-10) Nanoratsy ani-safà reo Paoly tamin’ie nanao lia misionera fahatelo. Tafarani-nanoratany ani-raha reo, le niatriky raha tena sarotsy ie. Nitafihini-malaso ie, nisambory, nivaky sambo, sady nigadrà.

17. Laha hentea ty 2 Korintianina 4:16-18, ino ty nanampy ani-Paoly hiaritsy raha sarotsy?

17 Lasa nana hery hiareta Paoly lafa nifantoky tamy raha tamaniny iny. (Vakio 2 Korintianina 4:16-18.) Nivola tamy Korintianina reo ie fa ndre “mihareraky” aza ty vatany, le tsy hengàny hahakivy azy raha zay. Nifantoky amy ty hoavy avao Paoly. Taminy, le mbo “bevata marè” mandilatsy ty fijalea iaby nahazo azy, ty fiaina mandrakizay tamaniny an-danitsy any. Nametsivetsy ani-fampitamana zay avao Paoly, ka lasa nahatsapa ie hoe ‘nihavaozy sanandro.’

18. Manino ty fanana raha tamany ro nampahery ani-Thomas noho ty fianakaviany?

18 Tena nampahery ani-rahalahy Thomas, mipetraky a Bilgarỳ any ty fanana raha tamany. Tao vitsivitsy lasa zay, le nimaty tamy aksidan zokiny lahilahy mana anara Nikolai zay. Nalahelo biby Thomas vokatsini-raha zay. Ino ty nataony mba hiatreha ani-raha zay? Niezaky nametsivetsy mikasiky ty fameloma ty maty ie miaraky amy valiny noho anakilahiny zay. Hoy ty asany: “Resadresahinay, ohatsy, hoe aia ty mety hifankahitanay amy Nikolai, ino ty sakafo homaninay ho azy, ia iaby ty olo hasànay amy fiarahanay voalohany, le ino ty raha horesahinay aminy mikasiky ty andro farany.” Nivola Thomas fa lafa mifantoky amy raha tamanin-drozy rozy mianakavy, le lasa mahavita miaritsy noho mahaliny ty fotoa hamelomani-Jehovah ani-rahalahiny iny.

Araky ty hevitsinao, hanao akory ty fiainanao amy tontolo vaovao ao? (Fehintsoratsy 19) c

19. Ino ty azonao atao mba hahavy anao hatòky ty raha ampitamanini-Jehovah mikasiky ty hoavy? (Henteo koa sary io.)

19 Anovo mafy ory ty fanantenanao. Akory ty hanaovanao ani-zay? Laha mitamà hiay mandrakizay an-tany etoy, ohatsy, iha le vakio noho vetsevetseo ty raha resahini-Baiboly mikasiky Paradisa io. (Isaia 25:8; 32:16-18) Vetsevetseo hoe hanao akory ty fiaina amy tontolo vaovao ao. Alao sary an-tsay hoe ao iha. Ia ty hitanao? Feo manao akory ty renao? Ino ty tsapanao? Hanampy anao hametsivetsy ani-zay ty fanentea sary mampiseho paradisa amy bokintsika rey, na manenty ty klipini-hira hoe Ela ty Ela fa Hiada Avao Tsika!, Vetsevetseo Tontolo Vaovao Ho Avy Io, na Aloha Ao. Lafa tsika manoka fotoa matetiky mba hametsevetsea ani-tontolo vaovao io, le ‘handalo tsiela noho haiva’ avao ty problemontsika. (2 Kor. 4:17) Afaky manampy anao hiaritsy raha sarotsy ty fanantenà ameani-Jehovah anao.

20. Ino ty azontsika atao mba hahazoa hery lafa mahatiaro malemy tsika?

20 “Hahazo hery baka amy Ndranahary” avao tsika, ndre lafa mahatiaro hoe malemy aza. (Sal. 108:13) Fa nameani-Jehovah ze raha ilànao iha mba hahazoanao hery baka aminy. Ka lafa mila fanampea iha mba hahafahanao hanatanteraky ty andraikitsinao, hiareta raha sarotsy, na ta ho falifaly avao, le mivavaha amy Jehovah sady manaova fianara am-bata. Rambeso ty fampahereza baka amy rahalahy noho anabavinao reo. Manokàna fotoa hametsevetsea ty raha tamaninao amy hoavy. “Hampiasa ty heriny be voninahitsy [Ndranahary]” amy zay, ‘ka hanatanjaky anao noho hanome ze hery ilànao ka ho vitanao ty hiaritsy ty raha iaby, sady hanam-pahareta noho ho falifaly avao.’​—Kol. 1:11.

HIRA 33 Apetraho Amin’i Jehovah Izay Manavesatra Anao

a Mety mahatsapa ty olo sisany hoe tsy ho vitany mihintsy ty hiatriky raha sarotsy na hamita ty andraikitsiny. Laha zay ie, le hanampy anao lahatsoratsy toy. Hianarantsika ato hoe akory ty hanatanjahani-Jehovah antsika, le ino ty azontsika atao mba hahazoa ty fanampeany.

b Novà ty anara sisany.

c SARY: Ranabavy mareny, mametsivetsy ty fampitamanani-Baiboly sady manenty video mba hanampy azy hangalaky sary an-tsay ty fiainany amy tontolo vaovao any.