Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 42

“Parè Hanoriky Safà” va Iha?

“Parè Hanoriky Safà” va Iha?

“Ty fahendrea baka anabo any, le ... parè hanoriky safà.” ​—JAK. 3:17.

HIRA 101 Miara-miasa sy Miray Saina

HO HITANAO ATO a

1. Manino ro mety ho sarotsy amintsika ty manoriky safà?

 FA NISY fotoa va iha nahatsapa hoe sarotsy ty manoriky safà? Zay mihintsy ty nitsapani-Davida Mpanjaka, farany ie nivavaky tamy Ndranahary hoe: “Anovo ze hahavy ahy haniry hanoriky ty safànao.” (Sal. 51:12) Tena nitea ani-Jehovah, Davida. Fe nisarotsy aminy kindraiky ty hanoriky safà. Mety hanao manahaky ani-zay koa tsika. Ino ty antony? Voalohany, nandova ota tsika ka mora amintsika ty tsy manoriky safà. Faharoe, ataoni-Satana ze hahavy antsika hanohitsy ani-Jehovah, manahaky nataony iny. (2 Kor. 11:3) Fahatelo, mana toe-tsay tea mizizo ty olo manodidy antsika, le “ty toe-tsay manjaka henanizao amy ty anakini-tsy fanoriha safà.” (Efes. 2:2) Tsy maintsy miezaky mafy zany tsika mialy amy ty tsy fahalavorariantsika, amy Devoly noho tontolo toy, amy zay ho vitantsika ty hankatò ani-Jehovah noho olo nameany fahefà rey.

2. Ino ty dikani-hoe “parè hanoriky safà”? (Jakoba 3:17)

2 Vakio Jakoba 3:17. Nivola Jakoba fa “parè hanoriky safà” ty olo hendry. Eritsereto hoe ino ty dikani-zay. Tokony ho tea noho hazoto hanoriky ty safàni-ze olo nameani-Jehovah fahefà tsika. Mazava ho azy fa tsy teani-Jehovah hanao ho zay tsika lafa misy olo mivola amintsika mba tsy hanoriky ty didiny.​—Asa. 4:18-20.

3. Manino ro tena vatan-draha amy Jehovah ty fanorihantsika ty safàn’olo mana fahefà amintsika?

3 Mety ho moramora amintsika ty manoriky ty safàni-Jehovah, tany ty safàn’olombelo, satria tozoro soa avao ty tari-dala ameani-Jehovah. (Sal. 19:7) Fe tsy manahaky ani-zay olo mana fahefà rey satria tsy lavorary. Fe ndre zay, le nameani-Jehovah fahefà sisany ty ray aman-dreny, ty manam-pahefà, noho ty anti-panahy. (Ohab. 6:20; 1 Tes. 5:12; 1 Pet. 2:13, 14) Laha manoriky ty safàn-drozy tsika, le tena mankatò ani-Jehovah. Ndao moa hodinihintsika hoe akory ty azontsika anoriha ty safàn’olo nameani-Jehovah fahefà rey, ndre mety ho sarotsy amintsika aza kindraiky ty maneky noho manoriky ty toromariky amean-drozy.

ORIHO TY SAFÀNI-RAY AMAN-DRENINAO

4. Manino ro maro ty ajà tsy manoriky ty safàni-babany noho reniny?

4 ‘Tsy manoriky ty safàni-babany noho reniny’ ty ankamaroani-tanora henanizao. (2 Tim. 3:1, 2) Fa manino? Manao raha mifanohitsy amy raha ampanaoviny ani-anany iny ty ray aman-dreny sisany. Lasa mieritseritsy amy zay ajà rey hoe tsy rariny ty raha ataon-drozy. Ty tanora sisany koa mieritseritsy hoe tsy mahasoa azy ty torohevitsy ameani-ray aman-dreniny satria fa lany daty, na hentitsy marè. Laha tanora iha, fa nisy fotoa va iha nahatsapa ho zay? Maro ty mahatsapa hoe sarotsy ty manoriky ani-didini-Jehovah toy: “Oriho ty safàni-baba noho reninareo araky ty sitraponi-Tompo, fa zay ro mety.” (Efes. 6:1) Ino ty hanampy anao hanao ani-zay?

5. Manino Jesosy ro modely tena soa amy tanora nanoriky ty safàni-ray aman-dreniny? (Lioka 2:46-52)

5 Tena modely soa Jesosy satria nanoriky safà. Afaky mianatsy baka aminy iha. (1 Pet. 2:21-24) Olombelo lavorary ie fe ty ray aman-dreniny tsy lavorary. Fe ndre zay, le nihajani-Jesosy avao ray aman-dreniny reo, ndre nanao hadisoa aza rozy kindraiky sady tsy nahatakatsy ty raha nahazo azy. (Eks. 20:12) Eritsereto moa ty raha niseho tamy Jesosy ni-12 tao. (Vakio Lioka 2:46-52.) Niaraky tamy ray aman-dreniny rey ta Jerosalema any Jesosy, fe lafa noly rozy le tsy niambin-drozy hoe tsy niaraky amin-drozy ie. Tokony ho nataoni-Josefa noho Maria azo antoky hoe tafiaraky moly amin-drozy iaby anan-drozy rey lafa nivita fety iny. Lafa nihitani-Josefa noho Maria amy zay Jesosy, le namean-drozy tsiny ie hoe nanao raha nampiasa loha an-drozy satria nijano ta Jerosalema any. Mety nieritseritsy Jesosy hoe tsy rariny raha zay. Fe ndre zay, le tsy neloky ie fa nanaja ani-ray aman-dreniny rey avao ka niresaky moramora amin-drozy. Fe ‘tsy azoni-Josefa noho Maria ty raha teany hovolany.’ Fe le mbo “nanoriky ty safàn-drozy avao” Jesosy.

6-7. Ino ty hanampy ty tanora hanoriky ty safàni-ray aman-dreniny?

6 Tanora va iha? Sarotsy aminao va ty manoriky ty safàni-ray aman-dreninao lafa rozy manao hadisoa na tsy mahatakatsy ty raha mahazo anao? Ino ty hanampy anao? Voalohany, eritsereto hoe ino ty ho tsapani-Jehovah. Mivola ty Baiboly fa lafa iha manoriky ty safàni-ray aman-dreninao, le “zay ro mahafalifaly ani-Tompo.” (Kol. 3:20) Haini-Jehovah hoe tsy tena azoni-ray aman-dreninao kindraiky ty raha mahazo anao. Hainy koa hoe mametraky fitsipiky sarotsy orihy rozy kindraiky. Fe laha manapa-kevitsy hanoriky ty safàn-drozy avao iha, le hampifalifaly azy.

7 Faharoe, eritsereto hoe ino ty ho tsapani-ray aman-dreninao. Laha iha manoriky ty safàni-ray aman-dreninao, le ho falifaly rozy sady lasa hatòky anao. (Ohab. 23:22-25) Vomaiky hifandramby marìny amin-drozy koa iha. Hoy Alexandre baka a Belziky any: “Nataoko iaby ze raha nampanaovini-ray aman-dreniko ahy. Lafa nanomboky nanao ani-zay aho, le lasa nifandramby marìny zahay sady lasa falifaly.” b Fahatelo, tiarovo hoe laha miezaky manoriky ty safàni-ray aman-dreninao iha henanizao, le hanampy anao raha zay amy hoavy. Hoy Paulo, mipetraky a Brezily any: “Niezaky nanoriky ty safàni-ray aman-dreniko avao aho. Nanampy ahy hankatò ani-Jehovah noho ty olo hafa mana fahefà raha zay.” Miresaky antony bevata tokony hanorihanao ty safàni-ray aman-dreninao koa ty Safà-Ndranahary. Zao ty volaniny ao: “Mba hahita soa iha, sady ho lava velo ambony tany eto.”​—Efes. 6:2, 3.

8. Manino ro maro ty tanora mifily hanoriky ty safàni-ray aman-dreniny?

8 Maro ty tanora nahatsapa hoe tena nandramby soa rozy lafa nanoriky safà. Anisani-zay, ohatsy, Luiza, baka a Brezily any. Tsy niazony tse tamy voalohany hoe nanino ie ro tsy nengani-ray aman-dreniny hampiasa telefony. Tsy vitani-zay fa nana telefony iaby ty ankamaroan’olo nitovy tao aminy. Fe lafa nandeha ty fotoa, le lasa nihainy hoe ta hiaro azy ty ray aman-dreniny. Zao amy zay ty volaniny henanizao: “Tsy mahatiaro ho voafehifehy aho lafa manoriky ty safàni-ray aman-dreniko, satria tena mifanaraky amy raha ilàko mihintsy ty torohevitsy amean-drozy.” Sarotsy amy Elizabeth, ranabavy tanora baka a Etazinỳ any koa kindraiky ty manoriky ty safàni-ray aman-dreniny. Hoy ty asany: “Tsy azoko kindraiky hoe manino babako noho mamako ro mametraky fitsipiky sisany. Lafa miseho raha zay, le tiaroviko hoe nisy fotoa fa niaro ahy ty fitsipiky napetrakin-drozy.” Mivola Monica, mipetraky an’Armenỳ any fa tozoro nandramby soa avao ie lafa nanoriky ty safàni-ray aman-dreniny, le nifanohitsy amy zay ty raha niseho lafa ie tsy nanoriky.

ORIHO TY SAFÀNI-“MANAM-PAHEFÀ”

9. Ino ty raha eritseretini-ankamaroan’olo mikasiky ty fanoriha lalàna?

9 Kaihini-Baiboly hoe “manam-pahefà” ty fitondram-panjakà. (Rom. 13:1) Maro ty olo maneky hoe ilà ty mpanday fanjakà sady tokony hanoriky ty sisany amy lalàna napetrakini-“manam-pahefà” rey tsika. Fe mety hisalasala hanaraky ani-lalàna iny rozy lafa tsy de teatean-drozy raha iny, na mahatsapa rozy hoe atao raha tsy rariny zay raha iny na hentitsy marè. Eritsereto, ohatsy, mikasiky ty fandoava hetra. Mieritseritsy ty ankamaroan’olo amy faritsy raiky an’Eropy any hoe “tsy manahy ndre tsy mandoa hetra iha laha tsapanao hoe manao tsy rariny ty fanjakà.” Lasa tsy mandoa ty hetra iaby takini-fanjakà amin-drozy ty vahoaky amy faritsy io any vokatsini-zay.

Nanoriky safà Josefa noho Maria. Ino ty ianarantsika baka amin-drozy? (Fehintsoratsy 10-12) c

10. Manino tsika ro tokony hankatò avao ndre tsy teantsika aza lalàna rey?

10 Mivola ty Baiboly fa ty fanjakàn’olombelo ro mahavy ty fijalea. Resahiny koa hoe ambany fahefàni-Satana raha io, le kely sisa le horavà. (Sal. 110:5, 6; Mpito. 8:9; Lioka 4:5, 6) Mbo volany ao avao koa hoe “ze manohitsy fahefà, le manohitsy ty fandahara natao-Ndranahary.” Mbo engàni-Jehovah hanjaka ty fitondram-panjakà mba hampisy filamina, ka teany laha mankatò an-drozy tsika. Tsy maintsy ‘aloantsika amin-drozy iaby’ zany “ze tokony haloa amin-drozy”, anatini-zay ty hetra, fanajà, noho ty fanoriha safà. (Rom. 13:1-7) Mety hoe tsy mety amintsika, ohatsy, ty fahitantsika ty lalàna sisany, na atao raha tsy rariny, na sarotsy orihy. Fe ndre zay, le mankatò ani-manam-pahefà rey avao tsika, satria zay ty ampanaovini-Jehovah antsika. Manao ani-zay tsika laha mbo tsy mitaky antsika handika ty fitsipikini-Jehovah rozy.​—Asa. 5:29.

11-12. Laha hentea ty Lioka 2:1-6, ino ty nataoni-Josefa noho Maria mba hanoriha lalàna, le ino ty vokany? (Henteo koa sary reo.)

11 Afaky mianatsy baka amy modelini-Josefa noho Maria tsika. Niparè hanoriky ty safàni-manam-pahefà avao rozy ndre nisarotsy amin-drozy aza ty nanao ani-zay. (Vakio Lioka 2:1-6.) Lafa nifeno sivy vola eo ho eo Maria, le nisy raha tena sarotsy nampanaovini-fanjakà an-drozy. Aogosto tamy zay ro nifehy ty Fanjakà Romanina. Namoaky didy ie hoe tokony handeha hisoratsy anara amy tanà niaviany any iaby ze olo nipetraky tamy faritsini-Roma iny. Tsy maintsy nandeha nana a Betlehema any amy zay Josefa noho Maria. Lavitsy lian-drozy io satria 150 kilometra eo ho eo sady feno vohibohitsy. Tena ho sarotsy lia io, sirtò fa ho ani-Maria. Mety niasa loha rozy hoe tsy hanahy avao va rozy lafa an-dala eny. Manao akory, ohatsy, laha tsogoen-jaza an-dala eny ie? Ajà an-trony ao iny amin’io Mesia nampitamanini-Jehovah iny. Hataon-drozy fialan-tsiny va raha zay mba tsy hanoriha ani-lalàna naboakini-manam-pahefà iny?

12 Nanoriky lalàna avao Josefa noho Maria ndre teo aza raha nampiasa loha an-drozy reo. Nitahini-Jehovah rozy satria nanoriky safà. Tsy niazon-doza Maria fa niavy soa ta Betlehema any, nibototsy soa ie le tsy nanahy koa ajà iny. Nanampy amy fanatanteraha ty faminaniani-Baiboly mihintsy aza ie!​—Mika 5:2.

13. Manino ty fanorihantsika safà ro mety hisy vokany amy rahalahy noho anabavintsika reo?

13 Laha tsika manoriky ty safàni-manam-pahefà, le handramby soa. Fe tsy tsika avao fa ty olo hafa koa. Manao akory zao? Tsy ho voasazy manahaky olo mandika lalàna rey, ohatsy, tsika laha manoriky safà. (Rom. 13:4) Ho hitani-manam-pahefà rey koa hoe olo mpankatò ty Vavolombeloni-Jehovah. Tao maro lasa, ohatsy, le nisy maramila nilitsy tamy Efitrano Fanjakà raiky ta Nigeria any, amy fotoa fivoria iny mihintsy. Nila olo mpanakoronta tsy mahefa mandoa hetra rey rozy. Fe nivola tamy maramila rey sefon-drozy iny mba hiboaky bakao. Nivolaniny rozy hoe: “Olo mpandoa hetra reo.” Saky mankatò lalàna zany iha, le manampy ty vahoakini-Jehovah hana laza soa avao, sady mety hiaro ty rahalahy noho anabavinao raha zay ndraiky andro any.​—Mat. 5:16.

14. Ino ty nanampy ty ranabavy raiky ho ‘parè hanoriky ty safàni-manam-pahefà’?

14 Fe mety tsy ta hanoriky ty safàni-manam-pahefà tsika kindraiky. Zay mihintsy ty nahazo ani-ranabavy Joanna, mipetraky a Etazinỳ any. Nieky ie hoe: “Tena nisarotsy amiko ty nankatò, satria nijalijaly ty sisany amy fianakaviako, vokatsini-tsy rariny nataoni-manam-pahefà.” Fe niezaky nanova ty fomba fisainany Joanna. Ino ty nataony? Voalohany, tsy namakimaky vaovao mandratiraty manam-pahefà rey ie. (Ohab. 20:3) Faharoe, nivavaky tamy Jehovah ie mba hampeany hatòky azy fa tsy hitamà fanovà baka amy fanjakàn’olombelo. (Sal. 9:9, 10) Fahatelo, namaky lahatsoratsy mikasiky tsy fivaliha amy boky noho gazetintsika rey ie. (Jaona 17:16) Zao amy zay ty raha volanini-Joanna henanizao: “Milamin-tsay noho afa-po aho satria manaja noho manoriky ty safàni-manam-pahefà.”

ORIHO TY TOROMARIKY BAKA AMY FANDAMINANI-JEHOVAH

15. Manino ro mety ho sarotsy amintsika kindraiky ty manoriky toromariky baka amy fandaminani-Jehovah?

15 Volanini-Jehovah tsika mba ‘hanoriky noho haneky ty safàni-azy mitariky’ amy fiangona eo reo. (Heb. 13:17) Lavorary Jesosy Mpitariky antsika, fe tsy ho zay lahilahy ampiasany mba hitariky antsika an-tany etoy reo. Mety ho sarotsy amintsika ty hankatò an-drozy, sirtò lafa ampanaovin-drozy raha tsy teantsika tsika. Nisy fotoa, ohatsy, apostoly Petera nisalasala hanoriky toromariky. Lafa nivola azy anjely raiky zay mba hihina biby volanini-Lalàni-Mosesy hoe tsy malio, le tsy naneky ie, tsy indraiky avao fa intelo mihintsy! (Asa. 10:9-16) Ino ty antony? Hafahafa ty fahitany ani-toromariky vaovao iny. Tena tsy nitovy tamy ze raha nataony bakany bakany zay raha iny. Lavorary anjely io, kanefa nisarotsy tamy Petera ty nanoriky ty toromariky nameany. Tsy mahatseriky zany laha sarotsy amintsika kindraiky ty mankatò!

16. Ino ty nataoni-apostoly Paoly ndre tsy ara-drariny aza ty fahitany ty toromariky namea azy? (Asan’ny Apostoly 21:23, 24, 26)

16 “Parè hanoriky safà” avao apostoly Paoly ndre atao raha tsy ara-drariny aza ty fahitany ty toromariky niazony. Naharè raha diso mikasiky ani-Paoly ty Kristiana jiosy, fa nao zao hoe ie nampianatsy ty hafa mba “tsy hankatò ty Lalànani-Mosesy” noho tsy hanaja ani-Lalàna io. (Asa. 21:21) Nivola tamy Paoly amy zay anti-panahy ta Jerosalema ao rey mba handay lahilahy efatsy amy tempoly any, bakeo hidio araky ty nitakini-Lalàna ie mba hampisehoa hoe manaraky ty Lalàna ie. Haini-Paoly hoe fa tsy ambany Lalàna sasy ty Kristiana, sady ie koa tsy nanao raha raty. Fe avy le nankatò Paoly. ‘Nandesiny lahilahy rey hamaraini-andro iny, le nidio araky ty nitakini-Lalàna ie, niaraky tamin-drozy.’ (Vakio Asan’ny Apostoly 21:23, 24, 26.) Nanoriky safà Paoly ka lasa niharo raiky avao ty rahalahy noho anabavy.​—Rom. 14:19, 21.

17. Ino ty ianaranao baka amy tantarani-Stephanie?

17 Sarotsy tamy ranabavy Stephanie ty naneky ty fanapahan-kevitsy nataoni-rahalahy voatendry amy biròni-sampana tamin-drozy any. Nanompo tamy antoko-mpitory manao safà vahiny rozy morovaly, le tena nitean-drozy ty tao. Fe nifoanani-sampana antoko-mpitory iny, le nitendrè himpoly amy fiangona mampiasa ty fivolanan-drozy rozy. Hoy Stephanie: “Tena tsy nifaly aho. Tsy nino aho hoe nila mpitory fanampiny tamy fiangona mampiasa fivolananay iny ao.” Fe ndre zay, le niezaky nanaraky ani-toromariky vaovao iny ie. Hoy ty asany: “Lafa nandeha ty fotoa, le hitako hoe nety soa fanapahan-kevitsy iny. Tsy mana fianakavia manompo ani-Jehovah ty ankamaroan’olo amy fiangonanay vaovao iny ao, ka lasa zahay ro fianakavian-drozy sady mampahery an-drozy. Mampianatsy rahavavy raiky fa tsy nitory zay aho. Le henanizao aho lasa manam-potoa hanaova fianara am-bata.” Mbo nivola koa ie hoe: “Milamy ty eritseritsiko satria nanao ze fara heriko avao aho ka nanoriky safà.”

18. Ino ty soa azontsika lafa tsika manoriky safà?

18 Afaky mianatsy mankatò tsika. Zay mihintsy ty nataoni-Jesosy. “Nianatsy nankatò baka amy ty raha niaretany” ie. (Heb. 5:8) Manahaky ani-Jesosy, le matetiky tsika mianatsy mankatò lafa miatriky raha sarotsy. Laha vo nanomboky, ohatsy, ty arety mandripaky COVID-19, le nivolany tsika hoe tsy mivory amy Efitrano Fanjakà any sady tsy mitory santrano. Sarotsy aminao va ty nankatò tamy fotoa rey? Fe nivoaaro iha satria nanoriky safà. Lasa niharo raiky koa ty fiangona sady falifaly Jehovah. Tena fa parè hanoriky ze toromariky amea antsika amy fijalea bevata tsika iaby henanizao. Iankinani-aintsika raha zay!​—Joba 36:11.

19. Manino iha ro ta hanoriky safà avao?

19 Nianarantsika tato hoe maro biby ty fitahia ho azontsika laha tsika manoriky safà. Fe Jehovah ro tena ankatoavintsika voalohany satria teantsika ie sady irintsika ty hampifalifaly azy. (1 Jaona 5:3) Tsy ho voavalintsika mihintsy ty raha iaby nataoni-Jehovah ho antsika. (Sal. 116:12) Fe azontsika atao ty manoriky ty safàny noho ty safàni-ze olo mana fahefà amintsika. Laha manoriky safà tsika, le asehontsika hoe hendry tsika. Ka lafa hendry tsika le mampifalifaly ty foni-Jehovah.​—Ohab. 27:11.

HIRA 89 Izay Mihaino sy Mankatò dia Hotahina Tokoa

a Tsy lavorary tsika ka mety ho sarotsy amintsika iaby kindraiky ty manoriky safà lafa misy olo manome toromariky antsika, ndre atao hoe mana fahefà hanao ani-zay aza ie. Hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato hoe manino ro mahasoa antsika ty manoriky ty safàni-ray aman-drenintsika, “ty manam-pahefà”, noho ty rahalahy mitariky anivoni-fiangona eo.

b Henteo amy jw.org ao ty lahatsoratsy hoe “Ahoana no Hilazako Amin’i Dada sy Neny hoe Tsy Rariny ny Fitsipika Apetrany?” Misy soso-kevitsy hanampy anao hiresaky amy ty ray aman-dreninao ao, laha misy fitsipiky hitanao hoe sarotsy orihy.

c SARY: Norihini-Josefa noho Maria ty didy naboakini-Kaisara hoe tokony hisoratsy anara a Betlehema any rozy. Manoriky ty lalàna ameani-“manam-pahefà” mikasiky fivezevezea, fandoava hetra, noho fitandrema fahasalamà koa ty Kristiana henanizao.