Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

Ino ty Azonao Atao Laha Manenty Sary Tiva Valinao?

Ino ty Azonao Atao Laha Manenty Sary Tiva Valinao?
  • “Atao raha olo nijanganjanga rey ty fahitako ani-valiko, sady amin’io tsy indraiky avao.”

  • “Nahatiaro afa-baraka aho. Nahatsapa koa aho hoe tsy misy mpitea sady tsy misy ilà azy.”

  • “Tsy niresadresahiko tamin’olo raha iny. Narary mihintsy ty aiko kanefa tsy nisy olo nampahery ahy.”

  • “Lasa nieritseritsy aho hoe mbo midary ahy avao va Jehovah.”

Hitantsika amy safà anabo eo reo fa tena mahatiaro mijaly mihintsy ty ampela lafa manenty sary tiva a ty valiny. Mety lasa tsy hatòky azy sasy ie laha navonivoniny avao raha zay, sady fa tanatini-vola maromaro na an-taony mihintsy ty nanaovany ani-zay. Hoy ampela raiky zay: “Atao raha olo tsy haiko io iaby valiko. Nieritseritsy aho hoe hay ndre mbo misy raha hafa avoniny ahy.”

Natao ho ani-ampela manenty sary tiva ty valiny rey lahatsoratsy toy. b Hiresaky torolala baka amy Baiboly ao lahatsoratsy toy, ka afaky hampahery azy noho hanome toky azy hoe tea azy Jehovah sady ta hanampy azy. Afaky hanampy azy hilamin-tsay noho hifandramby soa amy Jehovah avao koa torolala reo. c

INO TY AZONI-VALY TSY MANAN-TSINY INY ATAO?

Marina aloha fa tsy ho arakinao iaby ze raha ataoni-valinao. Fe retoa misy raha vitsivitsy azonao atao mba hahavy anao tsy hiasa loha marè.

Ka amea tsiny ty vatanao. Mety hieritseritsy ty ampela hoe nanao hadisoa ie kanao manenty sary tiva valiny. Nahatsapa koa Alice d hoe ampela raty ie ka tsy teani-valiny sasy. Nieritseritsy ie hoe: ‘Fa manino zany ampela hafa any ro mahatandrena ani-valiko fa tsy zaho?’ Ty ampela sisany manome tsiny ty vatany satria mieritseritsy ie hoe vomaiky nanimba raha ty fihetsikiny. Hoy Danielle: “Olo raty ty fahitako ty vatako satria neloky marè aho ka nirava ty tokantranonay.”

Laha mahatsapa manahaky ani-zay koa iha, le soa ho hainao fa tsy mieritseritsy Jehovah hoe iha ro tompon’andraikitsy amy ty raha ataoni-valinao. Mivola ty Jakoba 1:14 hoe: “Tsapà ty kiraidraiky lafa voasintoni-faniriani-vatany avao noho maneky ho resini-zay.” (Rom. 14:12; Fil. 2:12) Tsy manome tsiny anao Jehovah. Vomaiky aza lafovily aminy iha satria tsy mivaliky.​—2 Tan. 16:9.

Mety hahatsapa ty ampela hoe tsy tea azy sasy valiny kanao manenty sary tiva. Fe tsy marina raha zay. Manazava ty manam-pahaiza fa mahavy ty olo raiky tsy ho mety afa-po fa ta hanao firaisa avao ty sary tiva.

Ka miasa loha marè. Nivola Catherine hoe tsy nahavita nieritseritsy raha hafa ie laha tsy valiny nanenty sary tiva iny avao. Hoy Frances: “Fa tsy mandrimandry ty saiko lafa tsy haiko hoe nanaia valiko. Miasa loha avao aho tontolo andro.” Mivola koa ty ampela sisany fa mahatiaro menatsy rozy lafa miaraky amy rahalahy noho anabavy mety nahay ani-raha nataoni-valiny iny. Misy koa mahatiaro mangiky satria mieritseritsy rozy hoe tsy misy mahatsapa ty raha mahazo azy.

Ara-dalàna fihetseham-po reo. Fe vomaiky hiasa loha iha laha reo avao ro eritseretinao. Miezaha avao hifantoky amy ty fifandrambesanao amy Jehovah. Hahavita hiaritsy iha laha manao ani-zay.​—Sal. 62:2; Efes. 6:10.

Mety hanampy laha mamaky noho mametsivetsy tantaran’ampela niasa loha voaresaky amy Baiboly ao rey iha. Nahazo fampahereza rozy satria niantehitsy tamy Jehovah tamy alalani-vavaky. Tsy nafahiny aloha amy ankapobeny ty raha sarotsy nahazo an-drozy, fe nameany fiadanan-tsay rozy. “Nalahelo biby”, ohatsy, Hana satria nisarotsy ty raha nahazo azy. Fe lafa baka “nivavaky ela tanatrehani-Jehovah teo” ie, le nilamin-tsay, ndre tsy nihainy aza hoe ino ty raha hiseho.​—1 Sam. 1:10, 12, 18; 2 Kor. 1:3, 4.

Mety samby hila fanampea amy anti-panahy ndre lahilahy iny ndre ampela iny

Milà fanampea amy anti-panahy anivoni-fiangona eo. Afaky ho “fialokalofa amy tsioky noho pilasy fivonia amy oram-baratsy” rozy. (Isaia 32:2, f.a.p.) Mety afaky haniraky ranabavy azonao iresaha ty raha manahira anao noho hampahery anao mihintsy aza rozy.​—Ohab. 17:17.

AFAKY MANAMPY AZY VA IHA?

Afaky manampy ani-valinao va iha mba tsy ho zatsy hanenty sary tiva ie? Mety. Mivola ty Baiboly hoe “soa ty roe tany ty raiky”, laha ta hamaha problemo na ta handresy fahavalo raiky mahery. (Mpito. 4:9-12) Hitani-manam-pahaiza fa lafa mifanampy ty mpivaly, le matetiky afaky miala amy fanentea sary tiva lahilahy iny sady afaky hatòky azy ndraiky valiny.

Mazava ho azy fa tsy de mianky aminao loatsy ro hahavy ani-valinao tsy hanenty sary tiva, fa mianky amy ty ezaky ataony. Fa nisoloho tamy Jehovah va ie mba hanome hery azy? Fa nila fanampea tamy anti-panahy koa va ie? (2 Kor. 4:7; Jak. 5:14, 15) Fa misy raha ataony va mba hahavy azy tsy hanenty sary tiva? Asiany fetrany va, ohatsy, ty fampiasany fitaova elektroniky sady miezaky ie manalavitsy ze raha mety hahavy azy hanenty sary tiva? (Ohab. 27:12) Mora maneky va ie lafa ampeanao sady miezaky tsy mamonivony raha aminao? Laha zay ie, le mety afaky hanampy azy iha.

Amy fomba akory? Toy misy ohatsy raiky. Nifanambaly Felicia noho Ethan, le Ethan io mpanenty sary tiva tamy ie mbo nimpamaraky. Nataoni-Felicia ze hahavy ani-Ethan tsy hisalasala hiresaky aminy saky ie manaly ta hanenty sary tiva. Hoy Ethan: “Tsy misalasala aho miresaky amy valiko. Tena soa fanahy ie lafa manampy ahy hanalavitsy fakam-panahy, sady manontany ahy avao ie hoe manao akory aho. Ampeany aho mba hitandrina soa noho hahay handanjalanja lafa mampiasa internet.” Ara-dalàna aloha laha mahatiaro mijaly Felicia satria lasa tea sary tiva Ethan. Hoy ty asany: “Nimeloky aho sady nalahelo fe tsy nanampy azy hanalavitsy ani-fahazaran-draty io raha zay. Lafa baka niresaky ani-raha manahira azy iny zahay, le ie koa ro manampy ahy handresy ani-raha mampiasa loha ahy iny.”

Laha mifampiresaky manahaky ani-zay ty mpivaly, le tsy hoe hanampy ani-valiny hanalavitsy sary tiva avao, fa hanampy ani-ampela iny koa mba hatòky azy ndraiky. Laha tsy mamonivony raha amy valiny koa lahilahy iny, sady volaniny amy valiny iaby ty tany handehanany noho ty raha ataony, le ho mora amy valiny ty hatòky azy.

Matoky va iha fa afaky hanampy ani-valinao koa iha laha manao manahaky ani-zay? Laha zay ie, manino laha mba iarahanareo mamaky na mianatsy lahatsoratsy toy? Ty tokony hataony raha kendrè le hoe tsy hanenty sary tiva sasy noho hanao ze hahavy anao hatòky azy ndraiky. Tsy tokony ho meloky ie lafa iha ta hiresaky ani-raha iny, fa vomaiky aza ie tokony hiezaky hahatakatsy ty fihetseham-ponao. Fa miezaky ie mba tsy hanenty sary tiva noho manao ze azony atao mba hahavy anao hatòky azy ndraiky, ka mila manampy azy iha. Samby mila ianaranareo roe hoe ino ty antony mahavy ty olo ta hanenty sary tiva, le ino ty azonareo atao mba handresea ani-raha manahira zay. e

Laha matahotsy iha hoe mety hifamaly nareo morovaly lafa mifampiresaky mikasiky ani-problemo iny, le mangataha anti-panahy raiky mba hiaraky aminareo eo. Tiarovo fa ndre fa nahavita tsy nanenty sary tiva sasy aza iha, le tsy midika zay hoe avy le hatòky anao valinao. Mila fotoa raha zay. Ka kivy laha zay ty raha miseho. Milà fomba ndre kelikely aza mba hahavy anareo hifandramby soa. Matokisa fa lafa mandeha ty fotoa sady miezaky hanam-pahareta nareo roe, le hifankatea noho hifampatoky ndraiky nareo.​—Mpito. 7:8; 1 Kor. 13:4.

MANAO AKORY LAHA MBO TSY MIOVA IE?

Manao akory laha fa tsy nanenty sary tiva valinao fe mbo nimpoly nanenty ndraiky? Midika va zay fa tsy nibebaky ie sady tsy afaky hiala sasy? Tsy voatery. Laha fa nandevozini-sary tiva ie, le mety ho sarotsy aminy ty hiala ani-fahazaran-draty io. Mety mbo hanenty sary tiva ndraiky ie ndre fa tsy nanenty tanatini-tao maro aza. Ka mba tsy himpoliani-raha zay, le mila miezaky mifehy tena ie, mety hoe manalavitsy ani-ze raha mety hahavy azy ho tafimpoly amy raha zay, ndre atao hoe fa tsy manenty sasy ie. (Ohab. 28:14; Mat. 5:29; 1 Kor. 10:12) Mila miezaky ‘manavao ty toe-tsainy’ ie, sady miezaky ‘halay ty raty’, tafilitsy amy zay ty sary tiva noho ty fanao maloto manahaky fikasikasiha ty maha lahilahy. (Efes. 4:23; Sal. 97:10; Rom. 12:9) Parè hanao ani-ezaky reo va ie? Laha zay ie, le mety ho vitany ty hiala tanteraky ani-fahazaran-draty io. f

Miezaha hifandramby soa amy Jehovah avao

Ka manao akory laha tsy ta hiala amy fanentea sary tiva valinao? Azo antoky fa mety ho diso fanantenà iha, ho meloky, sady mety hahatsapa hoe nivoafitaky. Apetraho amy Jehovah raha mampiasa loha anao iny. Hilamin-tsay iha laha manao ani-zay. (1 Pet. 5:7) Miezaha hifandramby soa amy Jehovah avao ka mianara, mivavaha, noho mametsevetsea. Laha manao ani-zay iha, le matokisa fa hamonjy anao koa ie. Mivola ty Isaia 57:15 hoe miaraky mipetraky amy ze olo “torotoro fo noho miambany” Jehovah, sady ta hanampy an-drozy mba ho falifaly ndraiky. Anovo ze fara herinao mba tsy hivaliha amy Jehovah. Milà fanampea amy anti-panahy. Ka manary toky fa liniso avao hoe ndraiky andro any, le mety mbo hiova avao valinao.​—Rom. 2:4; 2 Pet. 3:9.

a Mety ho tafilitsy amy zay koa ty sary, video, boky, raha nalà feo, na lafa kila raha iaby manaitaitsy.

b Mba hanamora ani-fanazavà toy, le natao hoe lahilahy iny ro manenty sary tiva. Fe afaky manampy ty lahilahy koa ty ankamaroani-torolala horesahy ato laha manenty sary tiva ty valiny.

c Tsy anisani-antony resahini-Soratsy Masy hoe azo isaraha ty fanentea sary tiva.​—Mat. 19:9.

d Novà ty anara sisany.

e Misy fanazavà afaky manampy anao amy jw.org ao noho amy boky noho gazetintsika rey. Henteo amy jw.org ao, ohatsy, ty lahatsoratsy hoe “Manimba Tokantrano ty Fanentea Sary Tiva!”; na ty hoe “Ho Vitanao ny Hanohitra Fakam-panahy”, amy Tilikambo Fiambena 1 Avrily 2014, p. 10-12; noho ty hoe “Tena Manimba ve ny Sary Vetaveta?”, amy Tilikambo Fiambena 1 Oòh 2013, p. 3-7.

f Mety tena hanandevo ty sary tiva, ka nanapa-kevitsy ty mpivaly sisany hoe aleon-drozy mamonjy dokotera, ankoatsini-fanampea ameani-anti-panahy.