Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 7

“Janjino ty Safàn’Olo Hendry”

“Janjino ty Safàn’Olo Hendry”

“Atongilano ty sofinao le janjino ty safàn’olo hendry.”​—OHAB. 22:17.

HIRA 123 Ekeo Foana ny Fahefan’i Jehovah

HO HITANAO ATO *

1. Manino tsika ro mahazo torohevitsy, le manino tsika iaby ro mila torohevitsy?

SAMBY mila torohevitsy iaby tsika kindraiky. Misy fotoa, ohatsy, tsika mety hangataky torohevitsy amin’olo hajàntsika. Amy raha sisany koa, mety hisy rahalahy raiky hamonjy antsika le mivola antsika satria hitany hoe manaly fa ‘tsy mety ty raha ataontsika’, ka mety hanao raha hanenenantsika tsika. (Gal. 6:1) Na mety hahazo torohevitsy baka amin’olo manity antsika koa tsika lafa nanao fahotà bevata. Fe ndre akory ty fomba nahazoantsika torohevitsy, le tokony hijanjy ani-raha iny avao tsika. Mahasoa antsika ty manao ani-zay sady hanavotsy ty aintsika!​—Ohab. 6:23.

2. Laha hentea ty Ohabolana 12:15, manino tsika ro tokony hijanjy torohevitsy?

2 Mampirisiky antsika ty andinin-teny fototsy amy fianara toy mba ‘hijanjy ty safàn’olo hendry.’ (Ohab. 22:17) Olombelo tsika ka tsy mahay ty raha iaby. Tsy maintsy misy olo avao zany mahay raha na mana traikefa mandilatsy antsika. (Vakio Ohabolana 12:15.) Ka laha tsika mijanjy torohevitsy, le mampiseho zay hoe miambany tsika. Mampiseho koa raha zay hoe haintsika ty fetrani-raha vitantsika ka mila fanampea tsika mba hanatratsira ty raha kendrentsika. Nahazo fanahy masy baka amy Jehovah Solomona Mpanjaka hendry le nivola ho zao: “Tanteraky [ze raha tean-tena hatao] lafa maro ty mpanoro hevitsy.”​—Ohab. 15:22.

Aia amy torohevitsy roe reo ro sarotsarotsy aminao ty manoriky azy? (Fehintsoratsy 3-4)

3. Akory ty fomba mety ahazoantsika torohevitsy?

3 Misy fomba roe mety hahazoantsika torohevitsy: Misy torohevitsy mivanta le misy torohevitsy tsy mivanta. Manao akory torohevitsy tsy mivanta zao? Lafa mamaky Baiboly na boky noho gazety tsika, le mety hahita raha mahavoakasiky ty fiainantsika. Lafa mahita an’iny amy zay tsika le mety ho voatosiky hanova ty fomba fiainantsika. (Heb. 4:12) Manahaky ani-zay torohevitsy tsy mivanta zao. Ka manao akory koa torohevitsy mivanta zao? Mety hisy anti-panahy na rahalahy matotsy manoro antsika hoe misy raha mila iezahantsika. Azo kaihy hoe torohevitsy mivanta zay. Laha misy olo tena tea antsika manome torohevitsy antsika baka amy Baiboly ao, le tokony hasehontsika hoe mankasitraky azy tsika. Amy fomba akory? Janjinintsika soa torohevitsiny iny le orihintsika.

4. Laha hentea ty Mpitoriteny 7:9, ino ty fihetsiky tsy tokony hataontsika lafa amean’olo torohevitsy?

4 Mety ho tena sarotsy amintsika ty hijanjy noho hanoriky ani-torohevitsy mivanta io. Mety halahelo mihintsy aza tsika. Fa manino? Haintsika soa hoe tsy lavorary tsika, fe ndre zay le mety mbo ho sarotsy amintsika ty haneky torohevitsy lafa misy olo mivola amintsika ty raha tsy mety nataontsika. (Vakio Mpitoriteny 7:9.) Mety hiaro ty vatantsika tsika. Mety hanao ho zao tsika hoe ino zany ty antony anomezany torohevitsy ahy. Na mety hampeloky antsika ty fomba nanomezany ani-torohevitsy iny. Mety hikinokino an’olo nanome torohevitsy antsika iny mihintsy tsika, ka hanao ho zao: ‘Ie moa ro ia ka hanome torohevitsy ahy? Ndre ie koa anè manao hadisoa!’ Lafa tsy metimety amintsika torohevitsy amea antsika iny, le mety tsy ho dareantsika na hila olo hafa hanoro hevitsy antsika tsika satria mitamà hoe hivola raha metimety amintsika ie.

5. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

5 Misy tantaran’olo nandà torohevitsy noho naneky torohevitsy ty amy Baiboly ao. Hanenty vitsivitsy amy tantara reo tsika amy lahatsoratsy toy ato. Hodinihintsika ato koa ty raha hanampy antsika haneky torohevitsy noho ty raha soa ho azontsika laha manao ani-zay tsika.

TSY NANEKY TOROHEVITSY ROZY

6. Nanao akory Rehoboama lafa namea torohevitsy, le ino ty ianarantsika baka amy raha zay?

6 Diniho ty tantarani-Rehoboama. Lafa nilasa mpanjakan’Israely ie, le niavy taminy teo vahoakiny rey nitaray taminy. Nangataky taminy rozy mba tsy hitaky raha mavesatsy amin-drozy, manahaky ty nataoni-Solomona babany. Nety ty raha nataoni-Rehoboama, satria nangataky torohevitsy tamin’olobe tamy Israely teo ie. Nanontaneany rozy hoe akory ty tokony havaly ani-vahoaky rey. Nanoro hevitsy ani-mpanjaka io olobe rey hoe laha manao ze raha takìni-vahoaky reo ie, le hanompo azy avao rozy. (1 Mpanj. 12:3-7) Atao raha tsy nahafa-po ani-Rehoboama torohevitsy zay, farany ie nangataky torohevitsy tamy lahilahy niaraky nibè taminy rey. Tokony ho eo amy 40 tao eo lahilahy reo, ka azo antoky fa mba nana traikefa rozy. (2 Tan. 12:13) Fe tamy ndraiky toy raty ty torohevitsy namean-drozy ani-Rehoboama. Vomaiky aza hoasan-drozy tokony hampea enta mavesatsy nandesini-vahoaky reo zay. (1 Mpanj. 12:8-11) Nisy soso-kevitsy roe samby hafa niazoni-Rehoboama. Ka ino ty tokony ho nataony? Tokony ho nivavaky tamy Jehovah ie mba hahaizany hoe ia amy torohevitsy reo ro tokony horihiny. Fe tsy zay ty nataony. Nanapa-kevitsy ie fa ze torohevitsy netinety taminy avao ro horihiny, le ze raha nivolanini-mpamaraky rey ro hataony. Ino ty vokany? Nanday fahavoaza ho ani-Rehoboama noho vahoaky rey raha zay. Mety tsy hifanaraky amy ty raha teantsika avao koa ty torohevitsy azontsika. Fe tokony horihintsika avao raha iny laha mbo baka amy Safà-Ndranahary ao.

7. Ino ty ianarantsika baka amy raha nataoni-Ozia Mpanjaka?

7 Tsy naneky torohevitsy Ozia Mpanjaka. Nilitsy tamy efitsy raiky tamy tempolini-Jehovah tao ie le niezaky nanolotsy emboky manitsy, kanefa ty mpisoro avao ro nahazo nanao ani-raha zay. Nivola taminy mpisoroni-Jehovah rey hoe: “Tsy mety Ozia, laha iha ro mandoro emboky manitsy ho ani-Jehovah! Ty mpisoro avao ro tokony handoro emboky manitsy.” Laha niambany Ozia ka naneky ani-torohevitsy iny sady avy le niala tamy tempoly tao, le mety ho nanenga ty hadisoany Jehovah. Fe ino ty nataony? Vomaiky ie “neloky biby.” Nanino ie ro tsy naneky lafa namea torohevitsy? Azo antoky fa nieritseritsy ie hoe mpanjaka ka afaky manao ze teany hatao. Fe tsy nitovy hevitsy taminy Jehovah. Nanao raha tsy nananany fahefà Ozia le nisy habokà nahazo azy. Niboka avao ie “zisiky nahafaty azy.” (2 Tan. 26:16-21) Ino ty ianarantsika baka amy raha nataoni-Ozia io? Ndre ia tsika ndre ia, le tsy mahazo hatò amy Jehovah tsika lafa mandà torohevitsy baka amy Baiboly ao.

NANEKY TOROHEVITSY ROZY

8. Nanao akory Joba lafa namea torohevitsy?

8 Tsy ohatsy fampitandrema manahaky niresahintsika teo rey avao ty amy Baiboly ao fa misy modely soa koa. Naneky torohevitsy rozy ka nahazo fitahia. Diniho, ohatsy, Joba. Tsy lavorary ie ndre nitea ani-Jehovah noho ta hanao raha hampifalifaly azy aza. Nimafy marè ty raha nahazo azy ka lasa tsy nety ty fomba fahitany raha. Vokany, nahazo torohevitsy mivanta baka amy Eliho noho Jehovah ie. Fe nanao akory Joba? Niambany ie ka nekeny torohevitsy namea azy iny. Hoy ty asany: “Nivola aho, kanefa tsy takatsini-saiko ... Tsoahiko ty safàko, ka mibebaky amy lemboky noho lavenoky eto aho.” Nitahy ani-Joba Jehovah satria niambany ie.​—Joba 42:3-6, 12-17.

9. Nanao akory Mosesy lafa namea torohevitsy, le manino ie ro modely soa?

9 Modely soa koa Mosesy satria naneky fananara ie lafa nanao hadisoa bevata. Nisy fotoa ie neloky biby ka tsy nanome voninahitsy ani-Jehovah. Vokany, tsy nahazo nilitsy tamy Tany Nampitamany tany Mosesy. (Nom. 20:1-13) Lafa ie niangavy ani-Jehovah mba hanova ani-fanapahan-kevitsy iny, le hoy Jehovah taminy: “Ka miresaky amiko mikasiky ani-zay sasy.” (Deot. 3:23-27) Fe tsy neloky Mosesy. Nekeny fanapahan-kevitsini-Jehovah iny, ka nampiasa azy avao Jehovah mba hitariky ty Israely. (Deot. 4:1) Samby naneky torohevitsy Joba noho Mosesy ka tokony hotahafintsika. Nanova ty eritseriny Joba fa tsy niaro ty vatany. Nasehoni-Mosesy koa hoe naneky ty torohevitsini-Jehovah ie satria tsy nivaliky avao ie ndre namoy ty tombontsoa farani-niteany aza.

10. a) Laha hentea ty Ohabolana 4:10-13, ino ty soa ho azontsika laha tsika maneky torohevitsy? b) Ino ty toe-tsay soa nasehon’olo sisany lafa rozy namea torohevitsy?

10 Mandramby soa tsika laha manahaky ty modelin’olo tsy nivaliky rey, ohatsy hoe Joba noho Mosesy. (Vakio Ohabolana 4:10-13.) Maro amy rahalahy noho anabavintsika reo ro nanahaky an-drozy ka naneky torohevitsy. Henteo moa ty raha nivolanini-rahalahy mana anara Emmanuel, mipetraky a Congo any toy, lafa ie nahazo fampitandrema: “Nihitani-rahalahy matotsy tamy fiangonanay teo rezay hoe manaly fa nihasimba ty fifandrambesako amy Jehovah, ka niezaky rozy nanampy ahy. Norihiko torohevitsin-drozy rey, le niaro ahy tsy ho azoni-problemo maro.” * Nahazo torohevitsy Megan, ranabavy mpisava lala mipetraky a Kanadà any, le hoy ty asany: “Tsy de zay aloha ty raha niteako ho rè, fe tena nila naharè an’iny mihintsy aho.” Hoy koa Marko, rahalahy mipetraky a Kroasỳ any: “Nalà tamiko ty tombontsoako. Fe lafa mieritseritsy ty lasa aho, le hitako hoe nanampy ahy hanasoa ty fifandrambesako amy Jehovah ndraiky torohevitsy niazoko rey.”

11. Ino ty raha nivolanini-Rahalahy Klein mikasiky fanekea torohevitsy?

11 Misy olo hafa koa nandramby soa lafa naneky torohevitsy. Ohatsy zao Rahalahy Karl Klein, anisani-Filan-kevi-pitantana taloha. Nahazo torohevitsy hentitsy baka amy Rahalahy Joseph Rutherford hoasany ie. Tena namany rahalahy io. Nampalahelo ani-Rahalahy Klein tse raha iny ka tsy nazotozoto ie. Hoy ty asany: “Nahita ahy [Rahalahy Rutherford] tafarani-zay, sady falifaly ie niarahaba ahy hoe: ‘Akory Karl!’ Fe zaho moa mbo nalahelo ka nimondromondro avao namaly azy. Hoy ty asany: ‘Mitandrema Karl! Manao ze hahazoany anao ty Devoly!’ Nimenatsy aho ka namaly hoe: ‘Aha, tsy meloky aminao zao aho Rahalahy Rutherford.’ Fe hainy soa fa nimeloky aho, ka nampoliny ndraiky fampitandremany iny. Hoy ty asany: ‘Tena soa zay. Fe mitandrema avao. Manao ze hahazoany anao ty Devoly.’ Tena marina ty azy! Laha mitanjaky lolompo amy ty raiky amy rahalahy reo tsika, sirtò laha nivola raha nananany zo ie ... , le manenga ty vatantsika ho azoni-fandrikini-Devoly tsika zay.” * (Efes. 4:25-27) Nanoriky ani-torohevitsini-Rahalahy Rutherford iny Rahalahy Klein, ka vomaiky nimpinama biby rozy.

INO TY HANAMPY ANTSIKA HANEKY TOROHEVITSY?

12. Manino ty fiambanea ro manampy antsika haneky torohevitsy? (Salamo 141:5)

12 Ino ty hanampy antsika haneky torohevitsy? Mila miambany tsika. Tokony ho tiarovintsika koa hoe tsy lavorary tsika ka mety hanao raha raty kindraiky. Fa niresahintsika taloha teroy hoe nidiso hevitsy Joba. Fe nanova ty eritseritsiny ie tafarani-zay ka nitahini-Jehovah. Ino ty antony? Satria niambany Joba. Nasehony hoe niambany ie lafa naneky ty torohevitsy nameani-Eliho azy, ndre mbo zainy lavitsy aza Eliho. (Joba 32:6, 7) Hanampy antsika hanoriky torohevitsy koa ty fiambanea ndre mieritseritsy aza tsika hoe tsy natao ho antsika raha iny, na mbo zaintsika olo nanome torohevitsy antsika iny. Hoy anti-panahy raiky a Kanadà any zay: “Ty olo hafa ro tena mahita antsika, ka tsy handroso mihintsy tsika laha tsy misy olo manoro hevitsy antsika.” Samby mila miezaky hana ty vokatsini-fanahy tsika iaby sady mila miezaky mba hahay hitory noho hampianatsy ty vaovao soa.​—Vakio Salamo 141:5.

13. Akory ty tokony ho fahitantsika ty torohevitsy amea antsika?

13Rambeso ho porofom-pitiava baka amy Ndranahary ty torohevitsy azonao. Mila ze hahasoa antsika avao Jehovah. (Ohab. 4:20-22) Manome torohevitsy antsika amy alalani-Safàny, boky noho gazety, na amy alalani-Kristiana matotsy ie. Asehony baka amy zay hoe teany tsika. Mivola ty Hebreo 12:9, 10 hoe mba “hahasoa antsika” ty antony anaovany ani-zay.

14. Ino ty tokony hifantohantsika lafa tsika amea torohevitsy?

14Mifantoha amy torohevitsy iny fa tsy amy ty fomba nanomeza azy. Mety hahatsapa tsika kindraiky hoe tsy nety soa ty fomba nanomeza torohevitsy antsika. Azo antoky fa tokony hiezaky ze manome torohevitsy mba ho mora rambesy torohevitsy ameany iny. * (Gal. 6:1) Fe akory laha tsika azy amea torohevitsy iny? Tokony ze raha azontsika ianara baka amy torohevitsy iny ro hifantohantsika, ndre mahatsapa aza tsika hoe tsy nety soa ty fomba nanomeza azy. Soa tsika laha mieritseritsy ho zao: ‘Marina fa tsy niteako ty fomba nanomeza ani-torohevitsy iny, fe hay ndre misy raha azoko orihy avao baka amy raha iny? Nanino moa aho laha tsy mifantoky amy hadisoan’olo nanome torohevitsy iny fa raha nivolaniny iny avao ro orihiko?’ Hendry tsika laha mila fomba hanoriha ani-ze torohevitsy amea antsika.​—Ohab. 15:31.

MANGATAHA TOROHEVITSY FA HAHASOA ANAO RAHA ZAY

15. Manino tsika ro tokony hangataky torohevitsy?

15 Mampirisiky antsika hangataky torohevitsy ty Baiboly. Mivola ty Ohabolana 13:10 hoe ‘hendry ze olo mangataky torohevitsy.’ Tena marina raha zay! Matetiky ty olo mangataky torohevitsy ro lasa Kristiana matotsy, laha ampitovizy amin’olo mandiny hamea torohevitsy na tsy mangataky torohevitsy mihintsy. Soa zany laha tsika mihintsy ro mangataky torohevitsy.

Manino ty ranabavy tanora ro mangataky torohevitsy amy ranabavy matotsy? (Fehintsoratsy 16)

16. Amy raha manao akory iaby tsika ro mety hangataky torohevitsy?

16 Lafa manao akory tsika ro mety hangataky torohevitsy amy mpiara-manompo? Eritsereto moa retoa: 1) Misy ranabavy raiky mitao mpitory mahay mampianatsy mba hiaraky aminy hampianatsy Baiboly, le bakeo ie mangataky torohevitsy hoe akory ty hataony mba hahavy azy hahay hampianatsy. 2) Misy ranabavy raiky tsy manambaly ta hivily siky, le manontany ranabavy matotsy ie mba hanampy azy hahay hifily. 3) Misy rahalahy raiky voatendry hanao lahateny. Vo sambany amin’io. Farany ie mangataky rahalahy raiky mahay mandahateny mba hanaraky soa ani-lahateniny iny noho hanome torohevitsy azy mikasiky ze raha mila hasoaviny. Ndre rahalahy fa mpandahateny tanatini-tao maro aza mbo afaky mila torohevitsy amy mpandahateny mahay le bakeo manoriky ze soso-kevitsy ameany.

17. Ino ty azontsika atao mba hahasoa antsika ty torohevitsy amea antsika?

17 Mety hahazo torohevitsy iaby tsika afarafara ao, ndre mivanta zay ndre tsy mivanta. Ka lafa mahazo torohevitsy iha, le tiarovo raha nianarantsika tato rey. Miambanea avao. Mifantoha amy torohevitsy iny fa tsy amy ty fomba anomeza azy. Bakeo oriho amy zay ze torohevitsy amea anao. Tsy hoe avy le nihendry iaby tsika laha vo nateraky. Fe laha tsika ‘mijanjy torohevitsy noho mandramby anatsy’, le mivola ty Safà-Ndranahary hoe ho “hendry” tsika.​—Ohab. 19:20.

HIRA 124 Aza Mivadika Mihitsy!

^ feh. 5 Haintsika vahoakini-Jehovah hoe tena ilà ty mijanjy torohevitsy baka amy Baiboly ao noho manoriky ani-raha zay. Fe tsy mora avao kindraiky ty haneky torohevitsy noho hanoriky ani-raha iny. Fa manino? Ino ty hanampy antsika handramby soa baka amy torohevitsy amea antsika?

^ feh. 10 Novà ty anara sisany.

^ feh. 11 Henteo ty Tilikambo Fiambena 1 Oòh 1985, p. 20-27.

^ feh. 14 Hodinihintsika amy lahatsoratsy manaraky ao hoe akory ty atao mba ho mety soa ty fomba anomeza torohevitsy.