Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 6

Matoky va Iha hoe Manao ty Rariny Avao Jehovah?

Matoky va Iha hoe Manao ty Rariny Avao Jehovah?

“Ie azy Vatolampy iny! Soa iaby ty raha ataony, satria manao ty rariny avao ie. Ndranahary azo atokisa ie, sady sanatria azy ty hanao raha tsy rariny. Marina noho mahity ie.”​DEOT. 32:4.

HIRA 3 Ianao no Tokinay

HO HITANAO ATO *

1-2. a) Manino ty ankamaroan’olo henanizao ro tsy matoky manam-pahefà? b) Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

MARO henanizao ty olo tsy de matoky manam-pahefà. Lafa mandiniky rozy le mivola hoe matetiky ty olo mpanarivo ro tena arovani-fanjakà noho ty lalàna, fa tsy de darean-drozy ty olo mahantra. Marina mihintsy raha volanini-Baiboly toy hoe: “Olombelo ro nanjaka tamin’olombelo ka nijaly ty vahoaky.” (Mpito. 8:9) Ankoatsini-zay, mbo manao ty ataony koa ty mpitariky fivavaha sisany. Manao raha raty rozy, farany ty olo lasa tsy matoky a Ndranahary. Ka lafa misy olo maneky hianatsy Baiboly miaraky amintsika, le tena ezaky be ty manampy an-drozy hatòky a Ndranahary noho hatòky ty olo voatendriny an-tany etoy.

2 Mazava ho azy fa tsy ty olo vo mianatsy Baiboly avao ro mila mianatsy hatòky ani-Jehovah noho hatòky ty fandaminany. Ndre fa nanompo ani-Jehovah fa ela biby aza tsika le mbo mila matoky avao hoe ty fomba fanaovani-Jehovah raha ro farani-ze soa. Fe kindraiky, misy raha miseho mety hahavy antsika tsy hatòky ani-Jehovah. Handiniky raha telo mety hahavy ani-zay tsika amy lahatsoratsy toy ato: 1) Lafa tsika mamaky tantara sisany amy Baiboly ao, 2) lafa tsika mahazo tari-dala baka amy fandaminani-Jehovah, le 3) lafa miatriky raha sarotsy tsika amy hoavy.

MATOKISA ANI-JEHOVAH LAFA MAMAKY BAIBOLY

3. Manino ty tantara sisany amy Baiboly ao ro mety hahavy antsika tsy hatòky ani-Jehovah?

 3 Lafa tsika mamaky Baiboly, le mety hieritseritsy hoe manino Jehovah ro nanao ani-raha iny tamin’olo voaresaky ao rey, na nanino ie ro nandramby ani-fanapahan-kevitsy iny. Ohatsy zao lafa mamaky ty bokini-Nomery tsika, le mahita hoe nampamonoani-Jehovah lahilahy israelita iny satria nila katà tamy andro Sabata. Kanefa hitantsika amy Samoela Faharoe ao hoe, tao maromaro tafara atoy, nanenga ty hadisoani-Davida Mpanjaka Jehovah ndre nijangajanga noho namono olo ie. (Nom. 15:32, 35; 2 Sam. 12:9, 13) Mety hieritseritsy amy zay tsika hoe: ‘Ka nanino zany Jehovah ro nanenga ty hadisoani-Davida kanefa ie namono olo noho nijangajanga? Le nanino lahilahy raiky iny ro nampamonoany kanefa atao raha tsy de fahotà bevata ty nataony?’ Handiniky raha telo retoa tsika mba hamalea ani-zay. Tiarovo avao raha reto lafa mamaky Baiboly iha.

4. Manino ty Genesisy 18:20, 21 noho Deoteronomia 10:17 ro manampy antsika hatòky ty fitsaràni-Jehovah?

4Tsy resahini-Baiboly iaby ty tsipiriany iaby mikasiky tantara rey. Haintsika fa tena nibebaky tamy raha nataony rey vatany Davida. (Sal. 51:2-4) Fe olo nanao akory moa lahilahy tsy nanoriky ty lalàna mikasiky Sabata iny? Nanenenany va raha nataony iny? Fa nisy fotoa va ie tsy nanoriky ty lalànani-Jehovah taloha tany? Fa nisy fotoa va ie nampitandremy fe tsy nidareany raha rey na tsy nekeny mihintsy? Tsy mivola ani-reo ty Baiboly. Fe ndre zay, afaky matoky tanteraky tsika hoe: ‘Sanatria ani-Jehovah ty hanao raha tsy rariny.’ (Deot. 32:4) Hainy ty raha iaby le mifanaraky amy zay ty fanapahan-kevitsiny fa tsy mianky amy resakin’olo, na amy pozipozin’olo iny avao, na amy raha hafa mpandiso ty fitsaràn’olombelo. (Vakio Genesisy 18:20, 21; Deoteronomia 10:17.) Lafa tsika mihamahay ani-Jehovah noho ty fitsipikiny, le vomaiky hihamatoky hoe manao ty rariny avao ie lafa mitsara. Ka lafa mamaky Baiboly tsika, ndre misy fanontanea avy an’eritseritsintsika ao fe mbo tsy ahitantsika valiny, le fa haintsika soa Ndranaharintsika iny ka matoky tsika hoe ‘manao ty rariny ie amy ty lalany iaby.’​—Sal. 145:17.

5. Manao akory tsika olombelo tsy lavorary lafa mitsara? (Henteo koa ty efajoro hoe “ Manova ty Fahitantsika ty Rariny ty Tsy Fahalavoraria.”)

5Tsy lavorary tsika ka tsy mahay mitsara araky ty rariny. Natao-Ndranahary afaky manahaky ty toetsiny tsika, ka tena teantsika laha anaova ty rariny iaby ty olo. (Gen. 1:26) Fe tsy lavorary tsika ka mety ho diso ty fitsarantsika, ndre mieritseritsy aza tsika hoe mahay ty raha iaby niseho. Tiarovo, ohatsy, Jona. Tsy niteany lafa namindra fo tamin’olo ta Ninive tao Jehovah. (Jona 3:10–4:1) Fe eritsereto tse moa ty vokatsini-raha nataoni-Jehovah zay. Ninivita 120 000 mahery ro nibebaky ka niavotsy! Jona zany ro tsy nahay nitsara an’olo rey fa tsy Jehovah.

6. Manino Jehovah ro tsy voatery manazava ty fanapahan-kevitsiny amintsika?

6Tsy voatery hohazavanini-Jehovah amintsika olombelo ty antony nandrambesany fanapahan-kevitsy raiky. Marina aloha fa nengani-Jehovah hivola ty fihetseham-pony ty mpanompony taloha lafa nisy fanapahan-kevitsy nataony na mbo hataony. (Gen. 18:25; Jona 4:2, 3) Nisy fotoa aza ie nanazava ty antony nahavy azy nanao ani-fanapahan-kevitsy iny. (Jona 4:10, 11) Fe tsy voatery hohazavanini-Jehovah amintsika ty antony nandrambesany ani-fanapahan-kevitsy rey. Mpamoro antsika ie ka tsy mila miera amintsika alohani-hanaovany raha na afarani-zay.​—Isaia 40:13, 14; 55:9.

MATOKISA ANI-JEHOVAH LAFA MISY TOROMARIKY AMEA ANAO

7. Ino ty raha mety ho sarotsy amintsika, le ino ty antony?

7 Azo antoky fa tena matoky tsika hoe manao ty rariny avao Jehovah. Fe ndre zay, le mety ho sarotsy amintsika ty hatòky ty olo nitendreny. Mety hieritseritsy tsika hoe: ‘Tena manao raha mifanaraky amy tari-dalani-Jehovah va olo nameany fahefà anivoni-fandaminany eo reo sa manao ze tean-drozy avao?’ Mety fa nieritseritsy ho zay koa ty olo sisany tamy androni-Baiboly. Eritsereto ohatsy niresahy tamy  fehintsoratsy 3 eny rey. Mety ho nanao ho zao longoni-lahilahy nila katà tamy andro Sabata iny hoe: ‘Tena nanontany ty hevitsini-Jehovah vatany va Mosesy talohani-hamonoa ani-longonay io?’ Mety nieritseritsy koa ty namani-Oria Hetita, azy valini-ampela nirantovini-Davida iny hoe nanararaotsy ty fahefàny amy maha mpanjaka azy Davida mba tsy ho voasazy. Ka zao zany ie: Tena atokisani-Jehovah ty olo nitendreny hitariky amy fandamina noho amy fiangona eo. Ka laha tsika tsy matoky ani-lahilahy nitendreny rey, le tsy afaky mivola tsika hoe matoky ani-Jehovah.

8. Ino ty mampitovy ty fiangona kristiana tamy taonjato voalohany noho ty fiangona kristiana henanizao? (Asan’ny Apostoly 16:4, 5)

8 Mampiasa “ty mpanompo azo atokisa noho mahihitsy” Jehovah henanizao mba hitariha ty fandaminany. (Mat. 24:45) Manahaky ty filan-kevi-pitantana tamy taonjato voalohany avao koa mpanompo io, ka mikarakara ty vahoaki-Ndranahary amy tany toy iaby noho manome toromariky ty anti-panahy iaby amy fiangona eo. (Vakio Asan’ny Apostoly 16:4, 5.) Le anti-panahy reo amy zay manao ze azo atao mba hanoriha ani-toromariky rey anivoni-fiangona eo. Asehontsika hoe matoky ty fomba fanaovani-Jehovah raha tsika laha manaraky ze toromariky ameani-fandamina noho ameani-anti-panahy antsika.

9. Amy fotoa manao akory ro mety ho sarotsy amintsika ty hanoha ty fanapahan-kevitsy ataoni-anti-panahy, le ino ty antony?

9 Mety ho sarotsy amintsika kindraiky ty hanoha ty fanapahan-kevitsy ataoni-anti-panahy. Tato ho ato, ohatsy, le maro ty fiangona naharo, le tsy maintsy nafindra amy faritsy hafa ty fiangona sisany. Nivolanini-anti-panahy, ohatsy, ty mpitory amy fiangona sisany mba hifindra amy fiangona samby hafa amy zay mba feno soa sezy amy Efitrano Fanjakà ao rey. Laha nasà hifindra amy fiangona vaovao iha, le mety ho sarotsy aminao ty hanenga ani-namanao noho longonao rey. Nivola tamy anti-panahy reo va Jehovah hoe aia ty fiangona hasia ty mpitory kiraidraiky? Aha. Laha zay ie, le mety ho sarotsy amintsika ty hanaraky ty toromariky amea antsika. Fe atokisani-Jehovah anti-panahy reo lafa nanao ani-fanapahan-kevitsy zay. Tokony hatòky an-drozy koa zany tsika. *

10. Manino tsika ro tokony hiaraky miasa amy anti-panahy reo? (Hebreo 13:17)

10 Manino tsika ro tokony hanoha ty fanapahan-kevitsini-anti-panahy ndre tsy mifanaraky amy ty raha teantsika aza fanapahan-kevitsy iny? Satria laha manao ani-zay tsika, le hanampy ty vahoaki-Ndranahary hiharo raiky avao. (Efes. 4:2, 3) Hihamatanjaky ty fiangona laha samby miambany ty olo amy fiangona eo ka maneky ty fanapahan-kevitsy nataoni-anti-panahy rey. (Vakio Hebreo 13:17.) Fa ty tena vatan-draha, le asehontsika amy Jehovah hoe matoky azy tsika laha miaraky miasa amy azy atokisany hikarakara antsika reo.​—Asa. 20:28.

11. Ino ty afaky manampy antsika hatòky ty toromariky ameani-anti-panahy?

11 Mangataky fanahy masy ty anti-panahy saky mandiniky raha mikasiky fiangona. Vomaiky hatòky ty toromariky amean-drozy tsika laha mitiaro ani-zay. Tsy zay avao, mandiniky soa ty torolalani-Baiboly mifanaraky amy raha iny koa ty anti-panahy sady manenty ty tari-dala baka amy fandaminani-Jehovah. Tena tean-drozy ty hampifalifaly ani-Jehovah noho hikarakara soa ty vahoakiny. Haini-lahilahy tsy mivaliky reo fa mbo hodini-Ndranahary rozy amy ze fomba ikarakaran-drozy ty vahoakiny. (1 Pet. 5:2, 3) Eritsereto zao: Voazarazarani-fivavaha, karaza noho politiky tontolo toy. Fe tsy manahaky ani-zay ty vahoakini-Jehovah. Miharo raiky rozy sady miaraky manompo ani-Ndranahary marina iny. Tsy ho nisy raha zay laha tsy nanampy ty fandaminany Jehovah!

12. Ino iaby ty raha tokony hodinihini-anti-panahy mba hahaiza hoe tena nibebaky va ty olo raiky?

12 Nanankinani-Jehovah andraikitsy bevata ty anti-panahy, satria nitendreny hanao ze hampalio ty fiangona avao. Laha nisy Kristiana nanao fahotà bevata, ohatsy, le ty anti-panahy ro engàni-Jehovah hanapa-kevitsy hoe mbo hengà amy fiangona eo avao va olo iny. Mila manenty koa rozy hoe tena naneny amy raha nataony iny va olo iny. Mety hivola ie hoe mibebaky, fe hita va hoe tena halany raha nataony iny? Tapa-kevitsy tsy hampimpoly ani-fahotà iny va ie? Laha ty fiaraha amy naman-draty ro nitariky azy nanao raty, parè hiova va ie ka tsy mifandramby amy namany reo sasy? Mandiniky amim-bavaky ani-raha iny ty anti-panahy sady manenty ty raha resahini-Baiboly. Dinihin-drozy koa hoe manao akory ty fahitan’olo iny ty raha raty nataony. Zay rozy vo manapa-kevitsy hoe mbo hajano amy fiangona eo avao va olo iny sa horoasy. Fe amy raha sisany, le tsy maintsy roasy olo iny.​—1 Kor. 5:11-13.

13. Ino ty raha mety hoeritseretintsika laha nivoaroaky ty namantsika na ty longontsika?

13 Ino ty mety hahavy antsika tsy hatòky ty anti-panahy? Mety ho mora amintsika ty haneky ty fanapahan-kevitsini-anti-panahy laha olo tsy de marìny antsika na tsy longontsika ro voaroaky. Fe mba eritsereto amy zay laha namantsika na longontsika olo iny. Mety hisalasala tsika hoe nandiniky soa ty raha iaby va ty anti-panahy. Na mety hieritseritsy koa tsika hoe ho nanahaky ani-zay va ty fanapahan-kevitsini-Jehovah laha ie ro nitsara. Ino ty hanampy antsika haneky avao ani-ze fanapahan-kevitsy eo?

14. Ino ty hanampy antsika lafa manapa-kevitsy ty anti-panahy hoe voaroaky ty namantsika na ty longontsika?

14 Tokony hotiarovintsika hoe fandaharani-Jehovah ty fandroaha, le mahasoa ty fiangona raha io sady mety hahasoa an’olo nanota iny koa. Laha mbo engà ho anisani-fiangona ty mpanota raiky tsy mibebaky, le mety hisy vokany raty amin’olo hafa. (Gal. 5:9) Ankoatsini-zay, mety tsy ho hainy hoe tena raty raha nataony iny ka mety tsy ho hitany ty antony mila anovàny ty raha eritseretiny noho ataony mba hahazoany hatò amy Jehovah. (Mpito. 8:11) Afaky matoky tsika fa tena manao soa ty andraikitsin-drozy ty anti-panahy lafa hanapa-kevitsy hoe tokony horoasy ty olo raiky. Manahaky ty mpitsara tamy Israely teo, le hain-drozy fa ‘tsy mitsara ho an’olo rozy fa ho ani-Jehovah.’​—2 Tan. 19:6, 7.

MILA MATOKY ANI-JEHOVAH TSIKA HENANIZAO SOA HATÒKY AZY AVAO AMY HOAVY

Ino ty hanampy antsika hatòky noho hanoriky ani-ze tari-dala ho azontsika amy fijalea bevata? (Fehintsoratsy 15)

15. Manino tsika ro tena mila matoky ty tari-dalani-Jehovah henanizao?

15 Tena fa marìny ho tampitsy tontolo raty toy, ka vomaiky tsika mila matoky ty fomba fanaovani-Jehovah raha. Ino ty antony? Lafa amy fijalea bevata, le mety hahazo toromariky atao raha hafahafa na sarotsy orihy tsika. Mazava ho azy fa tsy hiresaky amintsika mivanta Jehovah, fa tsy maintsy olo nitendreny rey ro hampiasany hanome toromariky antsika. Fa harè ty raha hiseho amy fotoa zay ka fa tsy tokony hampisalasala antsika toromariky rey. Fa tsy tokony hanao ho zao tsika amy zay hoe: ‘Baka amy Jehovah vatany va raha toy sa zista hevitsini-rahalahy mitariky retoa avao?’ Hatòky ani-Jehovah va iha lafa avy fotoa sarotsy io? Ty valini-zay le mianky amy hoe manao akory ty fahitanao ty toromariky ameani-solontena-Ndranahary reo henanizao. Laha atokisanao ty tari-dala azontsika henanizao, zany hoe avy le orihinao, le azo antoky fa hanao ho zay avao koa iha lafa avy ty fijalea bevata.​—Lioka 16:10.

16. Ino ty raha mety hahavy antsika tsy hatòky ty fitsaràni-Jehovah amy hoavy?

16 Mbo misy raha hafa mila dinihintsika soa koa toy: Akory ty hataontsika lafa mitsara ani-tontolo raty toy Jehovah? Henanizao tse, mbo mitamà tsika hoe ho maro ty olo lasa hanompo ani-Jehovah alohani-hiaviani-farany io, anatini-zay longontsika tsy manompo ani-Jehovah rey. Fe amy Hara-magedona Jehovah vo hanapa-kevitsy farany ty mikasiky an-drozy, le hampiasa ani-Jesosy ie amy fotoa io. (Mat. 25:31-33; 2 Tes. 1:7-9) Tsy tsika ro hanapa-kevitsy hoe ia ty hahazo ty famindram-poni-Jehovah le ia ty tsy hamindrany fo. (Mat. 25:34, 41, 46) Hatòky ty fitsaràni-Jehovah va tsika amy zay, sa tsy hanompo azy sasy satria tsy mitovy hevitsy aminy? Tena mila matoky ani-Jehovah zany tsika henanizao, soa tsika hatòky tanteraky azy amy hoavy.

17. Manino ro hahasoa antsika ty fitsaràni-Jehovah lafa rava tontolo raty toy?

17 Mba eritsereto avao hoe hanao akory tsika lafa amy tontolo vaovao ao lafa mahita ty vokatsini-fitsarà-Ndranahary rey. Tsy hisy fivavaha diso sasy amy zay. Tsy hisy sasy koa ty mpanao bizinesy tea tena na ty fanjakà nanerisery noho nampijaly olo. Tsy harary sasy tsika, tsy ho antitsy, sady tsy hisy maty longo zao. Hogadrà arivo tao Satana noho demonia rey. Ho rava iaby raha raty vokatsini-fizizoan-drozy rey. (Apok. 20:2, 3) Ho falifaly vatany tsika amy zay satria natoky ty fanapahan-kevitsini-Jehovah!

18. Ino ty azontsika ianara baka amy ty raha nataoni-Israelita resahini-​Nomery 11:4-6 noho 21:5?

18 Lafa amy tontolo vaovao ao, mety mbo hisy raha hampisalasala antsika va hoe manao ty rariny avao Jehovah? Diniho tse moa Israelita rey. Nanao akory rozy lafa nafahy tsy ho andevo baka Ejipta any? Tafara kelikelini-nanafaha an-drozy iny avao le fa nanomboky nimenimeny ty sisany satria nimany hany ta Ejipa any rey. Tsy nasian-drozy dikany Mana nameani-Jehovah an-drozy rey. (Vakio Nomery 11:4-6; 21:5.) Mety hanan’eritseritsy mitovitovy amy zay koa va tsika lafa tampitsy ty fijalea bevata? Tsy haintsika hoe hanao akory ty hamaroani-asa hataontsika lafa tsika hanadio ani-tany toy noho hanova azy tsikelikely ho lasa paradisa. Mety ho maro biby aloha ty asa hatao le mety hisy raha sarotsy koa amy voalohany. Hampimenimeny antsika koa va ty raha hameani-Jehovah antsika amy fotoa zay? Zao ty raha azontsika antoky: Laha mankasitraky ani-ze raha ameani-Jehovah antsika henanizao tsika, le vomaiky hankasitraky ani-ze ameany amy fotoa zay.

19. Akory ty hamintinanao ty hevitsy bevata tamy lahatsoratsy toy?

19 Mila matoky tsika hoe mety iaby ze raha ataoni-Jehovah. Mila matoky ani-ze olo ampandesiny ty toromarikiny koa tsika. Ka halino mihintsy safàni-Jehovah nambarani-Isaia mpaminany toy: “Hatanjaky nareo laha tsy taitaitsy noho matoky avao.”​—Isaia 30:15.

HIRA 98 Avy Amin’Andriamanitra ny Soratra Masina

^ feh. 5 Lahatsoratsy toy hanampy antsika hahita hoe tena mila mampitombo ty fatokisantsika ani-Jehovah noho ty solontenany an-tany etoy tsika. Tena manampy antsika raha zay henanizao sady mbo hanampy antsika hiatriky ty raha sarotsy hiseho amy hoavy koa. Ino ty antony? Ho hitantsika ato ty valini-zay.

^ feh. 9 Mety misy antony manoka kindraiky mahavy ty olo raiky na fianakavia raiky hajano amy fiangona nisy azy taloha teo avao. Henteo ty “Valin’ny Fanontanianareo” amy Ny Fanompoantsika Ilay Fanjakana, Novambra 2002.