Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 12

Manampy Antsika Hiaritsy ty Fitiava Ndre Halan’Olo Tsika

Manampy Antsika Hiaritsy ty Fitiava Ndre Halan’Olo Tsika

“Raha rezay ro mahavy ahy mandidy anareo mba hifankatiavanareo. Laha halani-zao tontolo zao nareo, le hainareo fa zaho fa nihalany talohanareo.”​—JAONA 15:17, 18.

HIRA 129 Miareta fa Aza Kivy

HO HITANAO ATO *

1. Laha hentea ty Matio 24:9, manino tsika ro tsy tokony ho tseriky laha halan’olo?

FA VOAJANAHARY amintsika olombelo ty hoe tea olo noho ta ho tean’olo. Ka lafa misy olo malay antsika, le malahelo tsika na matahotsy mihintsy aza. Nivola ho zao, ohatsy, Georgina, * ranabavy mipetraky an’Eropy any: “Mbo ni-14 tao aho le fa nihejini-mamako satria manompo ani-Jehovah. Tena nalahelo biby aho sady nangiky iaby. Atao raha tsy misy dikany zay ty fahitako ty vatako.” Ho zao koa ty nisoratini-rahalahy Danylo: “Nivangoani-maramila rezay aho, nompan-drozy, le nihorohoroen-drozy satria Vavolombeloni-Jehovah. Navaka biby aho sady nimenatsy iaby.” Tena maharary ty falainan’olo ho reo. Fe tsy mahatseriky antsika raha zay, satria fa nivola Jesosy hoe ho halan’olo tsika.​—Vakio Matio 24:9.

2-3. Manino ty mpanori-dia ani-Jesosy ro halan’olo?

2 Hejini-tontolo toy ty mpanori-dia ani-Jesosy. Fa manino? Satria manahaky ani-Jesosy tsika ka “tsy miharo amy tontolo toy.” (Jaona 15:17-19) Ka ndre manaja ty fanjakà misy eo aza tsika le tsy militsy amy resaky politiky, tsy mananga saina, sady tsy mihira hiram-pirenena. Jehovah raiky avao ro tompoentsika. Ie avao ro ekentsika hoe tokony handay ty olombelo ndre mandietsy ani-zay aza Satana noho ty ‘taranakiny.’ (Gen. 3:1-5, 15) Ambarantsika amin’olo fa ty Fanjakà-Ndranahary avao ro hahavaha ty problemontsika olombelo, le handripaky ani-ze manohitsy azy ie tsy ho ela. (Dan. 2:44; Apok. 19:19-21) Vaovao soa raha zay amin’olo mpandefitsy fa vaovao raty ie ho ahi-ty olo raty.​—Sal. 37:10, 11.

3 Halan’olo koa tsika satria manaraky ty lalàna-Ndranahary. Mifanohitsy tanteraky amy lalàna io ty raha eritseretin’olo amy tontolo toy eto hoe soa na raty. Maro, ohatsy, ty olo mieritseritsy hoe tsy raty ty manao karaza fijangajangà manahaky nataon’olo ta Sodoma noho Gomora tany rey. Kanefa zay mihintsy ty antony nandrava-Ndranahary ani-tanà reo. (Joda 7) Fe manaraky ty raha volanini-Baiboly tsika ka tsy manao raha ho reo, farany kizakizahin’olo sady ataon-drozy hoe tsy mivoatsy!​—1 Pet. 4:3, 4.

4. Ino ty toetsy hanome hery antsika lafa tsika halan’olo?

4 Ino ty hanampy antsika hiaritsy lafa misy olo malay antsika na manambany antsika? Mila matoky tanteraky tsika hoe hanampy antsika Jehovah. Manahaky ampinga rey ty finoa ka afaky ‘mamono ty balakititsy mirehitsy iaby, baka amy azy raty iny.’ (Efes. 6:16) Fe tsy ampy laha finoa avao ro ananantsika. Mila fitiava koa tsika. Fa manino? Satria “tsy mora meloky” ty fitiava fa mandefitsy noho miaritsy ani-ze kila raha maharary. (1 Kor. 13:4-7, 13) Ndao hohenteantsika tse hoe manino ty fitiavantsika ani-Jehovah, ty fitiavantsika ty mpiara-manompo, noho ty fitiavantsika ty olo malay antsika mihintsy aza ro hanampy antsika hiaritsy avao ndre halan’olo tsika.

HANAMPY ANTSIKA HIARITSY TY FITIAVANTSIKA ANI-JEHOVAH

5. Nanampy ani-Jesosy hahavita ino ty fitiavany ani-Babany?

5 Tamy haly talohani-namonoani-fahavalony rey ani-Jesosy iny, le zao ty nivolaniny tamy ty mpanori-dia azy: “Teako Baba, le araky ty nandidiani-Baba ahy ro ataoko.” (Jaona 14:31) Nahavita niaritsy raha sarotsy maro Jesosy satria tena tea ani-Jehovah. Hanampy antsika hahavita raha ho zay koa ty fitiavantsika ani-Jehovah.

6. Laha hentea ty Romanina 5:3-5, manao akory ty mpanomponi-Jehovah lafa halani-tontolo toy?

6 Nahavita niatriky fanenjeha avao ty mpanomponi-Jehovah bakany zay satria tea azy. Manahaky apostoly rey zao lafa niraràni-fitsarà anabo Jiosy hoe tsy mahazo mitory, le tsy naneky. Tea a Ndranahary rozy ka ie avao ro ‘norihin-drozy safà, fa tsy olo.’ (Asa. 5:29; 1 Jaona 5:3) Tena tea a Ndranahary ho zay koa ty rahalahy noho anabavintsika henanizao ka tsy mivaliky mihintsy ndre ampijalini-fanjakà. Halani-tontolo toy tsika fe tsy kivy fa vomaiky falifaly avao.​—Asa. 5:41; vakio Romanina 5:3-5.

7. Tokony hanao akory tsika lafa misy longontsika manohitsy antsika?

7 Vomaiky tena sarotsy ty miatriky azy laha olo trano raiky amintsika ro manohitsy antsika. Lafa hitan-drozy hoe mianatsy mikasiky ani-Jehovah tsika, le mety hanao ho zao ty sisany amin-drozy hoe voafitaky tsika. Mety hivola koa ty sisany hoe voavoa tsika. (Ampitovizo amy Marka 3:21.) Mety ho avy lavitsy mihintsy aza ty helokin-drozy. Fe tsy tokony hahatseriky antsika raha zay. Fa nivola Jesosy hoe: “Ty longo ty olo avao ro ho fahavalony.” (Mat. 10:36) Mazava ho azy fa ndre ino ino ty raha ataoni-longontsika reo antsika le tsy ho rambesintsika sahala fahavalo rozy. Arakarakini-mampitombo ty fitiavantsika ani-Jehovah, le vomaiky mitombo koa ty fitiavantsika olo. (Mat. 22:37-39) Fe tsy handika ty lalàna noho torolala amy Baiboly ao mihintsy tsika mba hampifalifalea olo.

Mety hisy fotoa tsika hijaly, fe anilantsika eo avao Jehovah mampahery noho mampionona antsika (Fehintsoratsy 8-10)

8-9. Ino ty nanampy ani-ranabavy Georgina tsy hivaliky lafa niatriky fanohera?

8 Tsy nivaliky mihintsy, ohatsy, Georgina, azy niresahintsika taloha teroy iny, ndre nanohitsy azy reniny. Tena mafy ty nahazo azy. Nivola ie hoe: “Niaraky nianatsy Baiboly tamy Vavolombeloni-Jehovah zahay amy mama. Fe enim-bola tafara atoy lafa zaho ta ho namonjy fivoria le nanohitsy ahy ie. Kay hondy ie io nifandramby tamy mpivadi-pinoa, le hevitsini-mpivadi-pinoa rey nandesiny io. Nompany aho, nitaritaritiny voloko rey, nikendàny aho, le natoratorany iaby bokiko rey. Natao batisa aho tamy zaho ni-15 tao. Tsy teany hanompo ani-Jehovah aho ka nalefany tamy trano fitezà ajà maheriloha rey tany. Ty sisany tamy ajà tao rey amin’io nitroky noho nampiasa raha maha ango na fa nangalatsy noho namono olo. Tena tsy mora ty miatriky fanohera sirtò lafa olo tokony ho tea anao noho hikarakara anao ro manohitsy anao.”

9 Ino ty nanampy ani-Georgina hiaritsy? Hoy ty asany: “Vo nahavita vaky Baiboly baka am-boalohany zisiky amy farany aho tamy reniko nanomboky nanohitsy ahy iny. Tena natoky aho tamy zay hoe nahita ty marina. Nitsapako hoe marìny ahy vatany Jehovah. Nivavaky taminy matetiky aho le nijanjy ahy ie. Tamy zaho mbo nipetraky tamy trano fitezà ajà maheriloha tany iny, nisy rahavavy zay nitao ahy ho an-tranony any le niaraky nianatsy Baiboly zahay. Nampahery ahy koa ranadahy noho rahavavy tamy Efitrano Fanjakà any rey. Nataon-drozy longo mihintsy aho. Hitako maso mihintsy hoe mahery mandilatsy mpanohitsy rey Jehovah, ndre ia ia ty manohitsy antsika.”

10. Ino ty raha atokisantsika hoe tsy maintsy hataoni-Jehovah avao?

10 Nanoratsy ho zao apostoly Paoly: “Tsy hisy hahasaraky antsika amy fitiava-Ndranahary, aseho amy alalani-Kristy Jesosy Tompontsika.” (Rom. 8:38, 39) Ndre misy fotoa tsika mijaly le anilantsika eo avao Jehovah mampahery noho mampionona antsika. Nihitantsika tamy tantarani-Georgina iny koa hoe ampiasani-Jehovah rahalahy noho anabavintsika amy fiangona eo reo mba hanampea antsika.

HANAMPY ANTSIKA HIARITSY TY FITIAVANTSIKA TY MPIARA-MANOMPO

11. Manino fitiava nivolanini-Jesosy amy Jaona 15:12, 13 ao iny ro manampy ty mpanori-dia azy? Manomeza ohatsy.

11 Tamy haly talohani-hahafatesani-Jesosy, le nampitiaroviny ty mpianatsiny mba hifankatea avao. (Vakio Jaona 15:12, 13.) Hainy fa laha tena mifankatea rozy le hahavita hiharo raiky noho hiaritsy avao ndre halani-tontolo toy. Diniho moa ty fiangonani-Tesalonika. Nenjehy ty olo tao laha vo niforo fiangona io. Fe tsy nivaliky rahalahy noho anabavy reo ka lasa modely amy resaky fiareta noho fitiava. (1 Tes. 1:3, 6, 7) Nampirisihini-Paoly rozy mba hanohy hampiseho fitiava avao, le hampitombo ani-zay marerè aza. (1 Tes. 4:9, 10) Handrisiky an-drozy hampahery ty kivy noho hanoha ty malemy fitiava io. (1 Tes. 5:14) Norihin-drozy torohevitsini-Paoly iny ka nanoratsy ho zao Paoly tao raiky tafarani-zay, tamy taratasiny faharoe: “Mihamitombo ty fifankatiavanareo iaby.” (2 Tes. 1:3-5) Nanampy an-drozy niaritsy fanenjeha noho raha sarotsy hafa fitiavan-drozy io.

Lafa misy olo malay antsika le manampy antsika hiaritsy ty fitiavan-drahalahy (Fehintsoratsy 12) *

12. Tamy fotoani-aly iny, akory ty nampisehoani-rahalahy noho anabavy tamy tany raiky toy hoe mifankatea rozy?

12 Henteo moa ty tantarani-Danylo, azy niresahy taloha teroy iny. Nisy aly tamin-drozy tany le niavy zisiky amy tanà nipetrahan-drozy iny teo. Fe rozy morovaly nivory avao, nitory araky ze vitan-drozy, sady nizaran-drozy tamy mpiara-manompo ze hany nananan-drozy. Fe ndraiky andro, nisy maramila nanday basy rezay namonjy ani-Danylo tan-tranony ao. Hoy Danylo: “Nivolanin-drozy aho mba hiala tsy ho Vavolombeloni-Jehovah. Lafa tsy naneky aho le vinangon-drozy. Nanao kisary nitifitsy ahy rozy, le nataon-drozy nandrio mbanabo lohako eo bala iny. Lafa handeha rozy le mbo nangorohoro fa nao horavan-drozy valiko lafa mimpoly eo rozy. Fe avy le nalefani-rahalahy rey train nana amy tanà hafa zahay. Tsy ho halinoko mihintsy ty fitiavani-rahalahy reo anay. Lafa niavy tamy tanà iny any zahay le nameani-rahalahy tany rey hany sady nampean-drozy hahita asa noho trano! Mba afaky nampiantrano Vavolombelo hafa nilay baka amy faritsy misy aly rey koa zahay tafara atoy.” Hita baka amy tantara manahaky ani-reo fa afaky manampy antsika ty fitiava ndre malay antsika ty olo.

HANAMPY ANTSIKA HIARITSY TY FITIAVANTSIKA TY OLO MALAY ANTSIKA

13. Akory ty anampeani-fanahy masy antsika hiaritsy lafa misy olo malay antsika?

13 Nivolanini-Jesosy ty mpanori-dia azy mba ho tea ty fahavalony. (Mat. 5:44, 45) Mora va ty manao ani-zay? Aia koa! Fe ho vitantsika zay lafa manampy antsika ty fanahy masi-Ndranahary. Anatini-vokatsini-fanahi-Ndranahary io ty fitiava, fahalinisa, hasoa fanahy, fahalemeam-panahy, noho ty fifehezam-bata. (Gal. 5:22, 23) Manampy antsika hiaritsy toetsy reo lafa misy olo malay antsika. Maro ty olo lasa tsy nanohitsy sasy lafa nahita ty valiny, ty anany, ty olo tanà raiky aminy nampiseho ani-toetsy reo. Maro amin-drozy aza lasa rahalahy noho anabavintsika mihintsy. Ka laha hitanao hoe sarotsy aminao ty ho tea an’olo manohitsy anao rey, le mangataha fanahy masy amy Jehovah. (Lioka 11:13) Matokisa koa fa tsy misy raha soa azonao atao mandilatsy ty hoe manoriky ty safà-Ndranahary.​—Ohab. 3:5-7.

14-15. Manino ty Romanina 12:17-21 ro nanampy ani-Yasmine hampiseho fitiava amy valiny avao ndre nanohitsy azy ie?

14 Diniho tantarani-ranabavy Yasmine toy. Nieritseritsy valiny hoe nivoafitaky Yasmine lafa nanjary Vavolombeloni-Jehovah, farany nataony ze hahavy azy tsy hanompo ani-Jehovah sasy. Nompaompany ie, le nanandesany mpitariky fivavaha noho ambiasa mba hampitahotsy azy. Nampirisihiny koa ty longony le nasaran-drozy hoe manary longo ie. Nisy fotoa aza nandehanani-valiny io tam-pivoria tany rahalahy rey bakeo nompaompany! Nitany avao Yasmine matetiky satria niraty fanahy taminy valiny.

15 Nampahery noho nampatanjaky ani-Yasmine avao longony ara-panahy reo lafa tamy Efitrano Fanjakà tany. Nampirisihini-anti-panahy ie mba hanoriky ty raha volanini-​Romanina 12:17-21. (Vakio.) Nivola Yasmine hoe: “Sarotsy aloha iny, fe nangataky tamy Jehovah aho mba hanampy ahy. Niezaky nanaraky ty raha volanini-Baiboly koa aho. Lafa aparitakini-valiko an-dakozỳ ao, ohatsy, fako rey lafa meloky ie, le raofiko avao. Lafa ompaompany aho le miresaky moramora avao. Lafa marary koa ie, le karakarako soa.”

Mety hiova olo manohitsy antsika iny laha ampisehoantsika fitiava (Fehintsoratsy 16-17) *

16-17. Ino ty ianaranao baka amy raha nataoni-Yasmine?

16 Nahita vokatsy soa Yasmine lafa nampiseho fitiava tamy valiny. Hoy ty asany: “Vomaiky nihanatoky ahy valiko satria hainy fa mivola ty marina avao aho. Fa mijanjy soa ie lafa miresaky fivavaha zahay, le fa tsy manerisery ahy koa ie. Ie koa henanizao ro mampirisiky ahy handeha hivory. Milamy ty tokantranonay henanizao sady mifandramby soa zahay. Mitamà aloha aho hoe haneky fahamarina valiko le hiaraky amiko hanompo ani-Jehovah.”

17 Hita baka amy tantarani-Yasmine iny fa “mandefitsy ty kila raha iaby” ty fitiava, “mitamà ty kila raha iaby” noho “miaritsy ty kila raha iaby.” (1 Kor. 13:4, 7) Mahery mandilatsy ty falaina ty fitiava. Mampiova fon’olo raha io sady mahafalifaly ani-Jehovah. Fe ndre tsy miova olo iny fa mbo malay antsika avao, le mbo afaky ho falifaly avao tsika. Akory ty hampety ani-zay?

FALIFALY AVAO NDRE HALAN’OLO

18. Manino tsika ro falifaly lafa halan’olo?

18 Nivola Jesosy hoe: “Sambatsy nareo laha halan’olo.” (Lioka 6:22) Tsy ta ho halan’olo tsika. Tsy teantsika koa ty hoe enjehy. Ka manino zany tsika ro falifaly lafa halan’olo? Retoa misy antony telo. Voalohany, mahazo hatò amy Ndranahary tsika lafa miaritsy. (1 Pet. 4:13, 14) Faharoe, hitombo noho hihamatanjaky ty finoantsika. (1 Pet. 1:7) Le fahatelo, hahazo fanomeza tsy voavilin-drala tsika, zany hoe hahazo fiaina zisiky farany.​—Rom. 2:6, 7.

19. Nanino apostoly rey ro nifalifaly lafa baka nivangoa?

19 Tafara kelikelini-nameloma ani-Jesosy le nahita ani-hasambara niresahiny iny ty apostoly. Nifalifaly rozy lafa baka nivangoa noho nirarà tsy hitory sasy. Fa nanino? ‘Satria natao maeva ho afa-baraka, amy anarani-Jesosy.’ (Asa. 5:40-42) Tena nitean-drozy Tompon-drozy iny ka tsy natahotsy ani-fahavalon-drozy rey rozy. Natoron-drozy hoe tean-drozy vatany ie satria “tsy nieny” rozy fa nitory ty vaovao soa avao. Maro koa henanizao ty rahalahintsika tsy mivaliky fa manompo ani-Jehovah avao ndre misy raha sarotsy. Hain-drozy fa tsy ho halinoni-Jehovah mihintsy ty asa ataon-drozy noho ty fitiava asehon-drozy ho ahi-ty anarany.​—Heb. 6:10.

20. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy manaraky ao?

20 Tsy maintsy halay antsika avao tontolo toy. (Jaona 15:19) Fe tsy tokony hatahotsy tsika. Ho hitantsika amy lahatsoratsy manaraky ao fa “hampahery noho hiaro” ty olo tsy mivaliky aminy Jehovah. (2 Tes. 3:3) Ka ndao rolahy tsika tsy hieny fa ho tea ani-Jehovah, ho tea ty mpiara-manompo, le ho tea ty olo malay antsika mihintsy aza. Laha orihintsika torohevitsy io le hiharo raiky avao tsika, hana finoa matanjaky, sady hanome voninahitsy ani-Jehovah. Ho voaporofo koa amy zay hoe mahery mandilatsy falaina ty fitiava.

HIRA 106 Toetra Tena Ilaina ny Fitiavana

^ feh. 5 Ho hitantsika amy lahatsoratsy toy ato fa ndre halani-tontolo toy tsika, le hanampy antsika hiaritsy avao ty fitiavantsika ani-Jehovah, ty fitiavantsika ty mpiara-manompo, noho ty fitiavantsika ty olo malay antsika mihintsy aza. Ho hitantsika koa hoe manino Jesosy ro nivola fa afaky ho falifaly tsika ndre halan’olo.

^ feh. 1 Novà ty anara sisany.

^ feh. 58 SARY: Lafa nihorohoroeni-maramila Danylo, le nampeani-rahalahy noho anabavy rey rozy morovaly ka afaky nifindra tanà. Nandramby soa an-drozy ty mpiara-manompo tamy tanà iny any sady nanampy an-drozy.

^ feh. 60 SARY: Nanohitsy ani-Yasmine ty valiny fe nanampy azy ty torohevitsy nameani-anti-panahy. Niezaky ho valy soa ie le nikarakarany soa valiny lafa narary.