Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 10

Ho Vitanao ty Hiala amy ‘ty Toetsinao Taloha’

Ho Vitanao ty Hiala amy ‘ty Toetsinao Taloha’

“Afaho ty toetsinareo taloha le ialao koa ze raha fataonareo tamy zay.”​—KOL. 3:9.

HIRA 29 Aoka Isika ho Mendrika ny Anarantsika

HO HITANAO ATO *

1. Nanao akory ty fiainanao tamy iha mbo tsy nianatsy Baiboly?

 NANAO akory ty fiainanao tamy iha mbo tsy nianatsy Baiboly niaraky tamy Vavolombeloni-Jehovah? Maro amintsika ty nana fomba fiaina raty ka tsy ta hieritseritsy ani-zay sasy. Mety nisy vokany tamy ty saintsika noho ty toetsintsika vasa ty fahitani-tontolo toy ty atao hoe soa noho raty, ka ‘tsy nana raha tamany tsika sady tsy nana a Ndranahary.’ (Efes. 2:12) Fe niova raha iaby zay lafa nianatsy Baiboly tsika!

2. Ino ty raha nihainao lafa iha nianatsy Baiboly?

2 Lafa nianatsy Baiboly iha, le lasa nihainao hoe mana Baba tena tea anao iha an-danitsy any. Nihainao koa hoe laha ta hampifalifaly ani-Jehovah noho ta ho anatini-fianakaviany iha, le tsy maintsy manova ty fomba fiainanao noho ty raha eritseretinao. Tsy maintsy miezaky mafy iha mba hanaraha ty fitsipikiny.​—Efes. 5:3-5.

3. Laha hentea ty Kolosianina 3:9, 10, ino ty raha teani-Jehovah hataontsika, le ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

3 Jehovah ro namoro antsika. Babantsika koa ie ka azony atao ty mivola amintsika fianakaviany hoe ino ty tokony hataontsika. Le zao ty raha teany hataontsika alohani-hanaova batisa antsika: Miezaky mafy ‘manafaky ty toetsintsika taloha noho miala amy ze raha fataontsika tamy zay.’ * (Vakio Kolosianina 3:9, 10.) Laha misy ta hatao batisa, le hanampy azy lahatsoratsy toy satria hamaly ani-fanontanea telo retoa: 1) Ino ‘toetsy taloha’ zao? 2) Manino tsika ro teani-Jehovah hiala amy raha io? 3) Ino ty hanampy antsika hahavita ani-zay? Fe ndre fa vita batisa tsika, le hanampy antsika tsy himpoly amy toetsy fa nialantsika taloha rey fianara toy.

INO ‘TOETSY TALOHA’ ZAO?

4. Akory ty ahità hoe mbo mana ‘toetsy taloha’ ty olo raiky?

4 Akory ty ahità hoe mbo mana ‘toetsy taloha’ ty olo raiky? Amy ankapobeny ty olo lafa mana ‘toetsy taloha’ le mieritseritsy asani-nofotsy na manao ani-raha rey mihintsy. Mety ho tea tena ie, mora meloky, tsy mahay misaotsy, na miavonavo. Mety ho tea manenty video na boky misy sary tiva ie, na manenty filma misy hasatà na fandaisam-bata maloto. Azo antoky hoe mana toetsy soa avao ie sady mety haneny amy ty raha raty volaniny na ataony. Fe tsy tena maniry hanova ty eritseriny noho ty fandaisam-batany ie.​—Gal. 5:19-21; 2 Tim. 3:2-5.

Lafa afahintsika ‘ty toetsintsika taloha’, le tsy toetsy taloha rey sasy ro hahaizan’olo antsika (Fehintsoratsy 5) *

5. Ino ty tokony ho haintsika ndre miezaky miala amy toetsy taloha tsika? (Asan’ny Apostoly 3:19)

5 Tsy lavorary tsika ka tsy maintsy mbo mieritseritsy na maniry raha raty avao kindraiky. Mety hisy fotoa tsika hivola na hanao raha hanenenantsika. (Jer. 17:9; Jak. 3:2) Fe lafa afahintsika toetsy taloha io, le tsika ro tena hifily ze raha hoeritseretintsika noho hataontsika. Tsy toetsy taloha reo sasy ro hahaizan’olo antsika amy zay.​—Isaia 55:7; vakio Asan’ny Apostoly 3:19.

6. Manino tsika ro ampirisihini-Jehovah hiala amy eritseritsy raty noho fahazara raty?

6 Ampirisihini-Jehovah hiala amy eritseritsy raty noho fahazara raty tsika satria teany biby sady teany ho sambatsy. (Isaia 48:17, 18) Hainy fa ze mana fanirian-draty le manao raha manimba ty vatany noho ty olo manodidy azy. Mampalahelo azy koa ty mahita antsika voan-draha na mahavoan-draha olo hafa.

7. Laha hentea ty Romanina 12:1, 2, ino ty safidy ananantsika?

7 Mety hikizakizaky antsika ty namantsika na longontsika sisany lafa tsika miezaky manova ty toetsintsika. (1 Pet. 4:3, 4) Mety hanao ho zao rozy hoe afaky manao ze teantsika tsika le tsy tokony hengantsika hivola antsika amy zay ty olo hafa. Fe tsy marina zay. Tsy hoe malalaky ze olo tsy manaraky ty fitsipikini-Jehovah. Laha ty marina, manao ze teani-tontolo ambany fahefàni-Satana toy rozy. (Vakio Romanina 12:1, 2.) Tsy maintsy mifily tsika: Na tsika hanohy ani-toetsintsika taloha rey, zany hoe hanota noho hanao ze teani-tontoloni-Satana toy, na hengantsika hanova antsika Jehovah mba hahavy antsika ho olo soa.​—Isaia 64:8.

INO TY HANAMPY ANTSIKA HIALA AMY TOETSY TALOHA?

8. Ino ty hanampy antsika tsy hieritseritsy raha raty noho hiala amy fahazaran-draty?

8 Haini-Jehovah fa tsy mora amintsika ty hoe tsy hieritseritsy raha raty noho hiala amy fahazaran-draty. Mitaky fotoa noho ezaky raha zay. (Sal. 103:13, 14) Fe mampiasa ty Safàny, ty fanahiny masy, noho ty fandaminany Jehovah, mba hanome fahendrea noho hery antsika sady hanampy antsika lafa misy raha mila ovantsika. Azo antoky hoe fa nanampy anao ie. Ino koa ty azonao atao mba hahavitanao hiala amy toetsy taloha ka hahavy anao hahafeno fepetra ho amy batisa? Handiniky ty sisany amy zay tsika henanizao.

9. Afaky manampy anao hanao ino ty Safà-Ndranahary?

9 Ampiasao ty Baiboly mba handinihanao soa ty vatanao. Sahala amy fitaratsy io ty Safà-Ndranahary ka afaky manampy anao hahay hoe manao akory ty raha eritseretinao, ty raha volaninao, noho ty raha ataonao. (Jak. 1:22-25) Afaky manoro hevitsy anao koa ty olo mampianatsy Baiboly anao na ty Kristiana matotsy hafa. Mety hampiasa ty Soratsy Masy, ohatsy, rozy mba hanampea anao hahita hoe ino ty raha vitanao le ino ty mbo azonao hasoavy. Mety hampianarin-drozy anao hoe akory ty atao laha teanao ty hahita fanazavà miory amy Baiboly manampy anao handresy fahazaran-draty. Sady Jehovah koa moa parè hanampy anao avao. Ie ro tena mahay manampy anao satria hainy ty am-ponao ao. (Ohab. 14:10; 15:11) Miezaha avao zany hivavaky aminy noho hianatsy ty Safàny sanandro.

10. Ino ty nianaranao baka amy tantarani-Elie?

10 Ekeo hoe ty fitsipikini-Jehovah ro tena soa. Mahasoa antsika amy kila raha iaby ty raha ampanaovini-Jehovah antsika. Ka laha manaraky ani-fitsipikini-Jehovah rey tsika le hohajàn’olo, hisy dikany ty fiainantsika, sady ho sambatsy tsika. (Sal. 19:7-11) Mifanohitsy amy zay fa laha tsika tsy manaraky ty fitsipikini-Jehovah, le tsika avao ro ho voany satria tsy maintsy hisy vokany asani-nofotsy ataontsika iny. Zay mihintsy ty raha nahazo ani-lahilahy mana anara Elie zay lafa ie tsy nanaraky ty fitsipiki-Ndranahary. Nitezàni-ray aman-dreniny tamy fahamarina Elie. Fe lafa nihabe ie le niaraky tamy naman-draty. Nanomboky nitroky jamala amy zay ie, niraty fandaisam-bata, sady nangalatsy. Lasa nasiatsiaky avao ie sady nisatà iaby. Nieky Elie hoe: “Presky nataoko iaby raha fa haiko hoe andrarà ty Kristiana rey.” Fe ndre zay, tsy nihalinoni-Elie mihintsy raha nianarany tamy mbo nikely rey. Farany ie nanomboky nianatsy Baiboly ndraiky. Niezaky mafy ie mba hiala amy fahazaran-draty nananany rey, le natao batisa ie tamy tao 2000. Tena nahasoa azy va ty nanaraky ty fitsipikini-Jehovah? Hoy Elie: “Milamy ty saiko henanizao sady malio ty eritseriko.” * Hitantsika baka amy tantarani-Elie io fa tsy maintsy mibaby ty vokany avao ze olo tsy manaraky ty fitsipikini-Jehovah. Fe ndre zay, le parè hanampy an-drozy hiova avao Jehovah.

11. Ino ty raha halani-Jehovah?

11 Miezaha halay ze raha halani-Jehovah. (Sal. 97:10) Mivola ty Baiboly fa halani-Jehovah “ty maso miavonavo, ty lela zatsy mavandy” noho “ty tana mandatsaky lion’olo tsy manan-tsiny.” (Ohab. 6:16, 17) ‘Halany koa ty olo satà noho mpamitaky.’ (Sal. 5:6) Tsy teani-Jehovah hanao ani-reo mihintsy tsika. Halany aza ndre mieritseritsy ani-reo avao tsika. Zay mihintsy nahavy azy nandripaky olo raty tamy androni-Noa rey, satria niatsiky hasatà tany toy tamy zay. (Gen. 6:13) Henteo koa moa raiky toy. Naniraky ani-Malakia mpaminany Jehovah mba hivola hoe halany ty olo mila tetiky hisaraha amy valiny. Tsy ekè-Ndranahary mihintsy aza ty fanompoa ataon’olo rey, sady mbo hotsaràny rozy amy fandaisam-batan-drozy zay.​—Mal. 2:13-16; Heb. 13:4.

Mampangaroharo antsika ty mihina hany mavay na voankazo lo. Tokony hampangaroharo antsika manahaky ani-zay koa ty manao raha halani-Jehovah (Fehintsoratsy 11-12)

12. Manao akory ‘malay ty raty’ zao?

12 Teani-Jehovah ‘halay ty raty’ tsika. (Rom. 12:9) Manondro fihetseham-po laliky safà hoe ‘malay’ io, zany hoe tena malay raha raiky, na mangaroharo mihintsy aza. Mba eritsereto tse moa hoe hanao akory iha laha ampihinany hany mavay na voankazo lo. Ndre ty mieritseritsy ani-zay avao aza le fa mety hampangaroharo anao. Manahaky ani-zay koa fa tokony hampangaroharo antsika ndre ty mieritseritsy hoe hanao ani-raha volanini-Jehovah hoe raty rey.

13. Manino tsika ro mila miaro ty saintsika?

13 Arovo ty sainao. Misy vokany amy ty raha ataontsika ty raha eritseretintsika. Mety hitariky antsika hanao fahotà bevata mihintsy ty raha eritseretintsika, ka nampirisiky antsika Jesosy hoe: “Ario lavitsy anao” ty eritseritsy ho zay. (Mat. 5:21, 22, 28, 29) Tena teantsika ty hanao raha mampifalifaly ani-Babantsika an-danitsy any iny. Ka soa zany laha avy le alantsika tao ze eritseritsy raty avy an-tsaintsika ao!

14. Manambara ino mikasiky antsika ty raha volanintsika, le ino ty fanontanea tokony hoeritseretintsika?

14 Ambeno soa ty raha volaninao. Hoy Jesosy: “Ze raha miboaky baka amy vava le baka am-po ao.” (Mat. 15:18) Hita amy ty raha volanintsika zany ty raha am-pontsika any. Ka soa tsika laha mieritseritsy hoe: ‘Tsy mavandy mihintsy va aho, ndre mety hahavoan-draha ahy aza ty mivola ty marina? Miamby soa va aho mba tsy hihaminkamy olo hafa ankoatsini-valiko? Ialako lavitsy manahaky arety mifindra rey va ty zivaziva? Mamaly moramora va aho lafa misy olo manao raha mampeloky ahy?’ Tena hanampy anao ty mieritseritsy ani-fanontanea reo. Azo ampitovizy amy boton amy akanjo io ty raha volaninao. Laha apotanao iaby boton rey le ho moramora aminao ty hanafaky ani-akanjo iny. Mitovy amy zay koa fa laha manao ze fara herinao iha mba hialà amy safà maharary, vandy, noho zivaziva le ho moramora aminao ty hanafaky ty toetsinao taloha.

15. Ino ty dikani-hoe fantsihintsika “amy tsato-kazo” ty toetsintsika taloha?

15 Ovao ze tokony hovà. Nampiasa fanohara apostoly Paoly mba hampianara antsika hoe tena ilà ty manova ty fomba fiainantsika. Tokony hofantsihintsika “amy tsato-kazo” eo hoasany ty toetsintsika taloha. (Rom. 6:6) Niparè hofantsihy tamy tsato-kazo Jesosy mba hampifalea ani-Jehovah. Tokony ho parè hanao raha ho zay koa tsika laha ta hampifalifaly ani-Jehovah, zany hoe tsy hieritseritsy noho tsy hanao ze raha halany. Tsy maintsy manao ani-reo tsika laha ta hana feoni-fieritsereta malio noho ta hitamà fiaina zisiky farany. (Jaona 17:3; 1 Pet. 3:21) Tiarovo fa tsy hovàni-Jehovah mifanaraky amy ze teantsika ty fitsipikiny. Tsika ro mila miova noho manaraky ty fitsipikiny.​—Isaia 1:16-18; 55:9.

16. Manino iha ro tokony ho tapa-kevitsy hanohitsy fanirian-draty avao?

16 Tohero avao ty fanirian-draty. Ndre lafa vita batisa aza tsika le mbo mila manohitsy fanirian-draty avao. Henteo moa tantarani-Maurício toy. Lahilahy ie fe nandry amy lahilahy manahaky azy avao koa liany ie mbo nipamaraky. Fe nifankahita tamy mpanomponi-Jehovah ie lafa tafara atoy, le nanomboky nianatsy Baiboly. Niova ie ka natao batisa tamy tao 2002. Fa elaela avao zay ty nanompoani-Maurício ani-Jehovah, fe zao ty nivolaniny: “Tsy avoriko aloha ty vandy fa mbo mialy ay avao aho kindraiky mba tsy ho resini-fanirian-draty.” Fe tsy ataony mahakivy azy raha zay. Hoy ty asany: “Mampahery ahy ty mahay hoe lafa mifily tsy hanatanteraky ani-fanirian-dratiko rey aho, le falifaly Jehovah.” *

17. Ino ty hitanao hoe mampahery amy tantarani-Nabiha?

17 Mangataha fanampea amy Jehovah, le miantehera amy fanahiny masy fa tsy amy herim-batanao. (Gal. 5:22; Fil. 4:6) Mila miezaky mafy tsika laha ta ho afaky amy toetsy taloha noho tsy himpoly amy raha zay. Diniho tantarani-ampela mana anara Nabiha toy. Nariani-babany ie tamin’ie mbo ni-6 tao. Hoy ty asany: “Tena nampijaly fanahy ahy raha zay.” Lasa nimora meloky noho satà Nabiha lafa nihabe. Nanomboky namarotsy jamala ie, le nitratsini-polisy, bakeo nigadrà tanatini-tao vitsivitsy. Nisy Vavolombeloni-Jehovah nitory tam-prizon any, le nanomboky nianatsy Baiboly ie. Niova amy zay Nabiha. Hoy ty asany: “Nisy raha sisany tsy nisarotsy tamiko ty niala azy. Fa ty sigara! Asakasaky ty nialako azy.” Nialy ay avao Nabiha tanatini-tao raiky mahery, le nahavita niala sigara avao ie tamy farany. Akory ty nahavitany ani-zay? Hoy ty asany: “Nivavaky tsy tampaky tamy Jehovah aho mba hanampy ahy hiala sigara. Zay ty tena nanampy ahy.” Zao amy zay ty nambarany: “Niova aho mba hahafalifaly ani-Jehovah. Ka laha olo manahaky ahy ro nahavita niova, le azoko antoky fa afaky mahavita ho zay koa ndre ia ndre ia!” *

AFAKY HAHAFENO FEPETRA HO AMY BATISA IHA!

18. Laha hentea ty 1 Korintianina 6:9-11, nahavita nanao ino ty ankamaroani-mpanomponi-Jehovah?

18 Maro ty Kristiana tamy taonjato voalohany nifilini-Jehovah hiaraky manjaka amy Kristy. Nanao raha raty avao ty sisany amin-drozy taloha. Nisy, ohatsy, nimpijangajanga, lahilahy nandry amy lahilahy na ampela nandry amin’ampela, na nimpangalatsy. Fe nanampy an-drozy ty fanahy masi-Ndranahary ka nahavita niova rozy. (Vakio 1 Korintianina 6:9-11.) Manahaky ani-zay koa henanizao. Fa maro biby ty olo nampeani-Baiboly ka niova ty fiainany. * Nisy raha sisany aza tena fa nahazatsy an-drozy sady tena sarotsy biby ty miala aminy, fe nivitan-drozy avao ty niala azy. Asehoni-tantara rey hoe afaky manova ty toetsinao koa iha sady afaky mandresy ty fahazaran-draty anananao mba hahavy anao hahafeno fepetra ho amy batisa.

19. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy manaraky?

19 Ankoatsini-hoe miezaky miala amy toetsy taloha, le tsy maintsy miezaky mafy koa ze maniry hatao batisa mba hisiky ty toetsy vaovao. Akory ty hanaovantsika ani-zay? Ino ty azon’olo hafa atao mba hanampea antsika? Handiniky ani-reo tsika amy lahatsoratsy manaraky.

HIRA 41 Mba Henoy ny Vavaka Ataoko

^ feh. 5 Tokony ho parè hanova ty toetsintsika tsika laha ta hatao batisa. Ho hitantsika amy lahatsoratsy toy ato hoe ino toetsy taloha zao, manino tsika ro mila miala amy ty toetsy taloha, le akory ty hahavitantsika hiala amy raha io. Hodinihintsika amy lahatsoratsy manaraky ao amy zay hoe ino ty azontsika atao mba hahavy antsika hisiky ty toetsy vaovao avao, ndre lafa vita batisa tsika.

^ feh. 3 FANAZAVÀ: Ty hoe ‘manafaky ty toetsintsika taloha’ le midika hoe miala amy ze toe-tsay noho faniria tsy teani-Jehovah. Tokony hanao ani-zay tsika alohani-hanaova batisa antsika.​—Efes. 4:22.

^ feh. 10 Laha mila fanazavà fanampiny, henteo ty lahatsoratsy hoe “Manova Olona ny Baiboly: ‘Mila Miverina Amin’i Jehovah Aho’ ”, amy Tilikambo Fiambena 1 Avrily 2012.

^ feh. 16 Laha mila fanazavà fanampiny, henteo ty lahatsoratsy hoe “Manova Olona ny Baiboly: ‘Tsara Fanahy Be Tamiko ry Zareo’ ”, amy Tilikambo Fiambena 1 Mey 2012.

^ feh. 17 Laha mila fanazavà fanampiny, henteo ty lahatsoratsy hoe “Manova Olona ny Baiboly: ‘Lasa Tezi-dava Sady Mpila Ady Aho’ ”, amy Tilikambo Fiambena 1 Oktobra 2012.

^ feh. 18 Henteo koa ty efajoro hoe “ Manova Olo ty Baiboly.”

^ feh. 64 SARY: Mila manao raha tsika mba hanafaha ty toetsy noho fahazara raty ananantsika, manahaky olo manafaky siky fa raty rey avao.