Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 21

Hanome Hery Anao Jehovah

Hanome Hery Anao Jehovah

“Lafa malemy aho, le amy zay aho ro mahery.”​—2 KOR. 12:10.

HIRA 73 Omeo Fahasahiana Izahay

HO HITANAO ATO *

1-2. Ino iaby ty raha sarotsy atrehini-Vavolombeloni-Jehovah maro?

NANORO hevitsy ani-Timoty apostoly Paoly hoe mila manao ze fara heriny amy asa fitoria ie. (2 Tim. 4:5) Manaraky ani-torohevitsy io koa tsika ka miezaky manao ze fara herintsika amy fanompoa a Ndranahary. Fe tsy mora raha zay. Matahotsy mihintsy ty rahalahy noho anabavintsika sisany lafa hitory. (2 Tim. 4:2) Mba eritsereto avao moa rahalahy noho anabavintsika an-tany hafa any rey. Sakantsakana, ohatsy, ty fitoria amy tany misy an-drozy any na tena tsy azo atao mihintsy. Fe mitory avao rozy ndre mety hahagadra an-drozy raha zay!

2 Maro ty raha mahazo ty mpanomponi-Jehovah sady mety hahakivy raha rey. Tsy maintsy miasa mafy, ohatsy, ty ankamaroan-drozy mba hahazoa ty raha ilàni-fianakaviany. Mba ta hanompo marè avao rozy lafa farani-herinandro fe fa vozaky biby. Ty ilany koa tena kelikely ty mba vitany amy fanompoa ani-Jehovah satria mana arety miteza, na fa antitsy, na tsy afaky miboaky baka an-trano ao mihintsy. Ty sisany aza tena kivy satria mieritseritsy hoe tsy teani-Jehovah. Zao ty nivolanini-ranabavy mana anara Mary * zay: “Tena miezaky mafy aho vo mahavita mandresy ty hakiviako, farany vozaky biby. Manome tsiny ty vatako amy zay aho bakeo satria tsy manam-potoa noho hery hanaova fanompoa iaby.”

3. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

3 Ndre ino ino raha sarotsy atrehintsika le afaky manome hery antsika avao Jehovah. Hahavita hanompo azy araky ze fara herintsika tsika amy zay. Hohenteantsika hoe akory ty anampeani-Jehovah antsika. Fe alohani-zay, ndao hodinihinitsika tse hoe akory ty nanomezany hery ani-Paoly noho Timoty ka nahavy an-drozy nahavita fanompoa avao ndre niatriky raha sarotsy.

MAHAZO HERY TSIKA KA MAHAVITA MITORY AVAO

4. Ino iaby ty raha sarotsy natrehini-Paoly?

4 Niatriky raha sarotsy maro Paoly. Azo antoky hoe tena nila hery ie lafa nivangoa, nitorahy vato, noho nigadrà. (2 Kor. 11:23-25) Tsy nimenatsy Paoly nivola hoe nisy fotoa ie tena nikivy sady sarotsy aminy ty nandresy ani-zay. (Rom. 7:18, 19, 24) Nivoan’arety sahala “fatiky amy nofotsy” koa ie, le tena niteany hafahi-Ndranahary raha iny.​—2 Kor. 12:7, 8.

Ino ty nanampy ani-Paoly hahavita ty fanompoany? (Fehintsoratsy 5-6) *

5. Ino ty raha nivitani-Paoly ndre teo raha sarotsy nahazo azy rey?

5 Nameani-Jehovah hery Paoly ka afaky nanohy ty fanompoany avao ndre niatriky raha sarotsy aza. Ino iaby hoasanao ty raha nivitani-Paoly? Tamy ie ta Roma tany, ohatsy, nirohiza seny tan-tranony ao, fe nazoto nitory avao. Niresahany vaovao soa ty mpitariky jiosy le mety niresahany koa ty manam-pahefà. (Asa. 28:17; Fil. 4:21, 22) Maro koa ty maramila mpiamby ani-Kaisara nitoriany. Nitoriany iaby ze olo nitsidiky azy. (Asa. 28:30, 31; Fil. 1:13) Tsy zay avao ty nataoni-Paoly tamy fotoa io. Nanoratsy taratasy nampahery ty Kristiana tamy zay koa ie. Mbo manampy antsika zisiky henanizao taratasiny reo. Ankoatsini-zay, nampatanjaky ty fiangona ta Roma tany ty modelini-Paoly ka ‘vomaiky rozy nahasaky nitory ty safà-Ndranahary.’ (Fil. 1:14) Marina fa nivoafetra ty raha azoni-Paoly natao, fe nanao ze fara heriny ie ka “vomaiky nampandroso ty vaovao soa.”​—Fil. 1:12.

6. Laha hentea ty 2 Korintianina 12:9, 10, ino ty nanampy ani-Paoly hahavita ty fanompoany?

6 Nieky Paoly hoe tsy ty herim-batany avao ro nahavitany ani-raha iaby nataony rey fa ty hery baka amy Ndranahary. Nivola ie hoe lavorary ty fiasani-heri-Ndranahary io aminy lafa ie malemy. (Vakio 2 Korintianina 12:9, 10.) Nameani-Jehovah fanahy masy Paoly ka nahazo hery le nivitany soa ty fanompoany ndre teo ty fanenjeha, fanagadrà, noho ty raha sarotsy hafa nahazo azy.

Ino ty nanampy ani-Timoty hahavita ty fanompoany? (Fehintsoratsy 7) *

7. Ino iaby ty raha sarotsy natrehini-Timoty ka mety tsy ho nahavitany ty fanompoany?

7 Mbo mpamaraky Timoty le fa nimpiaraky amy Paoly, ndre tamy Paoly nanao lia misionera lavitsy rey. Tsy maintsy niantehitsy tamy ty heri-Ndranahary ie mba hahavitany ty fanompoany. Mbo nirahini-Paoly nitsidiky noho nampahery fiangona koa ie. (1 Kor. 4:17) Mety nieritseritsy Timoty hoe mbo tanora marè ie ka tsy ho vitany raha naniraha azy io. Zay vasa nahavy ani-Paoly nivola azy io hoe: “Ka engà hisy hivazavaza anao satria hoe tanora iha.” (1 Tim. 4:12) Tamy zay koa amin’io Timoty mbo nana fatiky amy ty nofotsiny, zany hoe tsy nisalama matetiky. (1 Tim. 5:23) Fe nihaini-Timoty hoe tena matanjaky ty fanahy masini-Jehovah ka afaky manome hery azy mba hahavitany hitory ty vaovao soa noho hanompo ani-rahalahiny reo.​—2 Tim. 1:7.

MAHAZO HERY TSIKA KA AFAKY TSY MIVALIKY NDRE MISY RAHA SAROTSY

8. Akory ty anomezani-Jehovah hery ty vahoakiny henanizao?

8 Ameani-Jehovah “hery fanampiny” koa henanizao ty vahoakiny soa hahavita tsy hivaliky fa hanompo azy avao. (2 Kor. 4:7) Nanome ani-raha efatsy retoa ie: Ty vavaky, ty Baiboly, ty mpiara-manompo, noho ty fanompoa. Ndao hodinihintsika kidraidraiky ty mikasiky ani-raha reo.

Ampiasani-Jehovah ty vavaky mba hahazoantsika hery (Fehintsoratsy 9)

9. Manino ty vavaky ro manampy antsika?

9 Manome hery ty vavaky. Mampirisiky antsika Paoly amy Efesianina 6:18 ao hoe: “Mivavaha avao ndre amy fotoa manao akory ndre amy fotoa manao akory.” Tsy maintsy hanampy antsika avao Jehovah le hanome hery antsika. Nahatsapa ani-zay Jonnie, rahalahy mipetraky a Bolivỳ any zay lafa niatriky raha sarotsy nifanesisesy. Narary mafy valiny, le ho zay koa reniny noho babany. Tamy fotoa raiky avao amin’io ty nisehoani-raha reo. Nikarakara ze raha nilan-drozy telo avao Jonnie fe tena nisarotsy taminy raha zay. Nimaty reniny, le ela biby tafara atoy koa vo mba nihasoa ty fahasalamani-valiny noho babany. Hoy Jonnie lafa niresaky mikasiky ani-raha rey: “Lafa zaho tena niasa loha rey le nanampy ahy avao Jehovah saky zaho nivavaky taminy. Niresahiko taminy iaby ze raha tam-poko tao.” Nameani-Jehovah hery Jonnie ka nahavita niaritsy. Manahatahaky ani-zay koa Ronald, anti-panahy a Bolivỳ any zay. Nivoani-kansera reniny bakeo nimaty vola raiky tafarani-zay. Ka ino ty nanampy ani-Ronald? Hoy ty asany: “Lafa zaho mivavaky amy Jehovah le resahiko aminy iaby ze raha tsapako. Haiko fa mahay ahy soa ie. Ie aza ro mahay ahy mandilatsy ty vatako.” Misy fotoa atao raha fa tsy mahavita miaritsy sasy tsika. Mety tsy ho haintsika iaby kindraiky hoe ino ty tokony horesahy laha hivavaky. Fe mangataky antsika hivavaky aminy Jehovah ndre tsy haintsika aza hoe akory ty hanazavantsika ani-raha am-pontsika ao iny aminy.​—Rom. 8:26, 27.

Ampiasani-Jehovah ty Baiboly mba hahazoantsika hery (Fehintsoratsy 10)

10. Laha hentea ty Hebreo 4:12, manino ro tena ilà ty mamaky Baiboly noho mametsivetsy ty raha vakintsika?

10 Manome hery ty Baiboly. Namaky Soratsy Masy Paoly saky nila fampahereza noho fampionona. Mila manao ho zay koa tsika. (Rom. 15:4) Lafa tsika mamaky ty Safà-Ndranahary noho mametsivetsy ty raha vakintsika, le hampeani-Jehovah hahita ty raha mahasoa antsika amy Baiboly ao. (Vakio Hebreo 4:12.) Nivola ho zao Ronald, azy niresahintsika taloha teroy iny: “Soa avao aho fa niezaky namaky Baiboly saky haly, le nivetsevetseko iaby ty toetsini-Jehovah noho ty nikarakarany ty vahoakiny. Tena nanome hery ahy raha zay.”

11. Akory ty nampaherezani-Baiboly ani-ranabavy nikivy io?

11 Lafa tsika mametsivetsy ty Safà-Ndranahary le hiova ty fahitantsika ani-problemo mahazo antsika rey. Henteo moa hoe nanino ty Baiboly ro nanampy ani-ampela vo nimaty valy toy. Tena nikivy ie le nisy anti-panahy nampirisiky azy hamaky ty bokini-Joba satria tena hanampy azy boky io. Tamy voalohany tse, laha vo nanomboky namaky ie le nikinokino ani-Joba avao ty nataony. Nanao ho zao ie tan-tsainy ao hoe: “Nao Joba! Le problemonao io avao ty an-tsainao ao!” Teo amy zay ie vo nieritseritsy hoe hondy manahaky ahini-Joba rey avao koa ty raha tan-tsainy ao. Lasa tsy nifantoky marè tamy problemo nahazo azy iny ie fa nieritseritsy ani-Jehovah noho ty raha ampitamaniny. Nanome hery azy raha zay ka nivitany ty niatriky ty nahafatesani-valiny iny.

Ampiasani-Jehovah ty mpiara-manompo mba hahazoantsika hery (Fehintsoratsy 12)

12. Akory ty ampiasani-Jehovah ty mpiara-manompo mba hampahereza antsika?

12 Manome hery ty mpiara-manompo. Ampiasani-Jehovah koa ty mpiara-manompo mba hampahereza ty Kristiana. Nanoratsy Paoly ndraiky zay hoe naniry mafy ‘hifampahery’ tamy rahalahy noho anabaviny reo ie. (Rom. 1:11, 12) Tena niteani-Mary, azy niresahintsika taloha teroy iny, ty fiaraha amy mpiara-manompo ho reo. Hoy ty asany: “Nampiasani-Jehovah ranadahy noho rahavavy reo. Tsy hain-drozy hoe ino raha mahazo ahy io fe nivola raha mampahery rozy na nanoratsy raha kelikely. Tena nilàko mihintsy raha rey. Tena nanampy ahy koa ty niresaky tamy rahavavy fa niatriky raha manahaky mahazo ahy iny. Nalako tahaky ty raha nataon-drozy. Nataoni-anti-panahy reo avao koa ze hahavy ahy hahatsapa hoe tena tea ahy ty mpiara-manompo amy fiangona eo.”

13. Ino ty azontsika atao mba hifampahery tsika lafa am-pivoria any?

13 Azontsika atao ty mifampahery lafa am-pivoria any sady any ro pilasy farani-ze soa ahafahantsika manao ani-zay. Ka lafa mamonjy fivoria iha, manino laha mba mampahery olo lafa any? Resaho amin-drozy hoe teanao rozy, le ankasitraho ty raha ataon-drozy. Ho zay, ohatsy, ty nataoni-anti-panahy mana anara Peter zay. Niresaky tamy ranabavy raiky manambaly tsy Vavolombelo zay ie talohani-filira iny. Hoy ty asany: “Tena mampahery mihintsy ty mahita anareo avy am-pivoria atoy. Karakaranao avao ananao eny reo saky hivory sady manampy an-drozy hanoma valin-teny koa iha.” Nifalifaly ranabavy iny le nangemahema ty masony sady nivola ie hoe: “Fa nirìko mihintsy hoe mba hisy hivola ani-zay amiko androany.”

Ampiasani-Jehovah ty fanompoa mba hahazoantsika hery (Fehintsoratsy 14)

14. Manino ty asa fitoria ro manampy antsika?

14 Manome hery ty fanompoa. Velombelo avao tsika lafa mitory, ndre mijanjy ty olo ndre tsy mijanjy. (Ohab. 11:25) Nitsapani-ranabavy mana anara Stacy zay hoe tena afaky mampahery vatany ty fanompoa. Tena nalahelo ie satria nisy olo trano raiky aminy nivoaroaky. Niasa avao ty sainy hoe: ‘Nisy raha tokony ho nataoko va lahy?’ Iny avao ty tan-tsainy ao. Fe ino ty raha nanampy azy? Ty fanompoa! Lafa nitory ie le nanomboky nieritseritsy mikasiky olo mila fanampea amy faritany eny rey. Hoy ty asany: “Nameani-Jehovah mpianatsy aho tamy zay, sady tena nalaky nandroso mpianatsy iny. Tena nampahery ahy raha zay. Tsy ho nahatsapa ani-zay mihintsy aho laha tsy nanompo.”

15. Ino ty ianaranao baka amy raha niresahini-Mary rey?

15 Miatriky raha sarotsy ty olo sisany ka mety ho kelikely avao ty fanompoa vitany. Laha zay ty mahazo anao le ka halino fa tena falifaly Jehovah lafa manao ze fara herinao iha. Tiaronao va Mary, azy niresahintsika taloha teroy iny? Lafa nifindra amy tanàn’olo manao fivolana hafa any ie le nahatsapa hoe atao raha tsy de misy ilà azy. Hoy ty asany: “Nisy fotoa, tsy nisy azoko natao ankoatsini-hoe manome valin-teny tsotsotra avao, na mamaky andinin-teny lafa am-pivoria any, na manome taratasy mivalo avao lafa manompo.” Nampitoviziny amin’olo baka an-tanà eo rey ty vatany le nieritseritsy ie hoe tsy mahay. Fe nareniny eritseriny zay. Nihainy avao tafara atoy hoe afaky mampiasa azy Jehovah ndre tsy tena hainy soa ty fivolanan’olo rey. Nivola ie hoe: “Tena tsotra ty raha resahini-Baiboly sady afaky manova fiainan’olo.”

16. Ino ty afaky manampy ty olo ta hitory kanefa tsy afaky miboaky baka an-trano ao?

16 Haini-Jehovah fa tena ta hitory ty sisany amintsika fe tsy afaky miboaky baka an-trano ao. Farany ampeany tsika ka afaky mitory amy ty olo mikarakara antsika, na amy dokotera noho rasazy rey. Mety ho kivy tsika laha ampitovizintsika amy ty raha nivitantsika taloha tany ty raha vitantsika henanizao. Fe laha mieritseritsy ty fanampeani-Jehovah antsika henanizao tsika le hahazo hery. Hahavita hiaritsy fitsapà tsika amy zay sady ho falifaly.

17. Laha hentea ty Mpitoriteny 11:6, manino tsika ro tokony hanohy ty fanompoantsika avao ndre tsy mandramby ty olo?

17 Tsy haintsika hoe aia amy voani-fahamarina ambolentsika rey ro hamahatsy noho hitombo. (Vakio Mpitoriteny 11:6.) Eritsereto, ohatsy, ranabavy Barbara. Fa 80 tao eo ho eo ie, le mitory tsy tampaky an-telefony noho an-taratasy. Tamy taratasiny raiky zay, nasiany Tilikambo Fiambena 1 Marsa 2014. Amy gazety io misy lahatsoratsy hoe: “Fa Maro ty Raha Natao-Ndranahary ho Anao.” Tsy hainy hoe olo voaroaky mpivaly nandefasany taratasy iny. Nampolimpolin-drozy morovaly nivakỳ avao gazety iny. Atao raha miresaky amiko mivanta mihintsy Ndranahary hoasani-lahilahy iny. Nanomboky nanatriky fivoria ndraiky rozy morovaly le nimpoly amy Jehovah ndraiky tafara atoy. Fa 27 tao ty nahavoaroaky an-drozy. Mba eritsereto avao moa hoe mety nanao akory Barbara lafa nahita hoe nisy vokany ho zay taratasy nisoratiny iny!

Retoa ty raha ampiasani-Jehovah mba hahazoantsika hery: 1) Vavaky, 2) Baiboly, 3) Mpiara-manompo, le 4) Fanompoa (Fehintsoratsy 9-10, 12, 14)

18. Ino ty tokony hataontsika mba hahazoantsika hery baka amy Ndranahary?

18 Maro ty raha ameani-Jehovah mba hahazoantsika hery. Ameany antsika, ohatsy, ty vavaky, ty Baiboly, ty mpiara-manompo, noho ty fanompoa. Lafa tsika mampiasa ani-raha reo le atorontsika hoe matoky tsika fa afaky manampy antsika ie sady ta hanampy antsika. Tokony hatòky ani-Babantsika an-danitsy any iny avao zany tsika. Tena falifaly ie mampitoro “ty heriny hanavota ze olo mivahatsy aminy amy ty fony iaby.”​—2 Tan. 16:9.

HIRA 61 Mandrosoa, ry Vavolombelona!

^ feh. 5 Atsiky raha manahira ty fiaina henanizao. Fe soa avao fa manampy antsika Jehovah. Ho hitantsika amy lahatsoratsy toy ato fa fa nanao ani-zay ie taloha. Nanampy ani-apostoly Paoly noho Timoty ie le afaky nanohy nanompo azy avao rozy ndre niatriky raha sarotsy aza. Hodinihintsika ato koa ty raha efatsy nameani-Jehovah antsika mba hanampy antsika hiaritsy.

^ feh. 2 Novà ty anara sisany.

^ feh. 53 SARY: Gadra amy tranony a Roma any Paoly fe manoratsy taratasy mampahery ho ani-fiangona maromaro sady mitory ty vaovao soa amin’olo mamangy azy.

^ feh. 55 SARY: Mampahery ani-rahalahy reo Timoty lafa mitsidiky fiangona.