Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 20

Ka Kivy Mihintsy Lafa Manompo

Ka Kivy Mihintsy Lafa Manompo

“Mamafaza ... le ka aenieny ty tananao.”​—MPITO. 11:6.

HIRA 70 Tadiavo Izay Mendrika

HO HITANAO ATO *

Lafa niakatsy an-danitsy any Jesosy le nazoto nitory ta Jerosalema any noho tamy faritsy maro hafa koa mpianatsiny rey (Fehintsoratsy 1)

1. Ino ty modely nameani-Jesosy ty mpanori-dia azy, le ino ty nataon-drozy? (Henteo sary amy fononi-gazety toy.)

TSY NIENY Jesosy fa nitory avao tamin’ie tan-tany etoy sady nitamà hoe hijanjy azy ty olo. Teany laha manao ho zay koa ty mpanori-dia azy. (Jaona 4:35, 36) Tena nazoto nitory vatany mpianatsiny rey tamy Jesosy mbo teo. (Lioka 10:1, 5-11, 17) Fe lafa nisambory noho nivonoa Jesosy, le nihena fazotoan-drozy zay. (Jaona 16:32) Ka lafa nivelo ndraiky Jesosy, le nampirisiky an-drozy hifantoky amy asa fitoria. Nazoto nitory ndraiky amy zay rozy tafarani-niakarani-Jesosy tan-danitsy any, kanao nivola fahavalon-drozy rey hoe: “Henteo fa nifenoanareo ty fampianaranareo Jerosalema.”​—Asa. 5:28.

2. Nanao akory ty nitahiani-Jehovah ty asa fitoria?

2 Jesosy ro nitariky ty asa fitoria nataoni-Kristiana voalohany rey, le nanampy an-drozy koa Jehovah ka maro biby ty olo nandramby ty hafatsy nitorin-drozy. Tamy Pentekosta tao 33, ohatsy, le nisy olo 3 000 eo ho eo natao batisa. (Asa. 2:41) Tsy nieny amy zay avao isakini-mpianatsy rey fa vomaiky nihanitombo. (Asa. 6:7) Amy andro farany aza hoasani-Jesosy, le ho maro biby ty olo haneky ty vaovao soa.​—Jaona 14:12; Asa. 1:8.

3-4. Manino ro sarotsy ty manompo amy tany sisany, le ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

3 Samby miezaky iaby tsika mba tsy hifantoky amy raha tsy mampahery amy zay hahavita hanompo avao. Tsy sarotsy ty manao ani-zay amy tany sisany, satria maro biby ty olo maniry hianatsy Baiboly any. Ty ilany aza mila mandiny toro satria vitsivitsy avao mpampianatsy rey. Fe tsy manahaky ani-zay ty amy tany sisany. Tsy an-tranony ty olo matetiky, le ze mba tratsy ao koa tsy de koko Baiboly loatsy.

4 Laha amy tany sarotsy itoria rey ty misy anao, le mety hanampy anao ty soso-kevitsy anatini-lahatsoratsy toy ato. Hodinihintsika ato hoe ino ty fa nataon’olo sisany mba hiresaha amin’olo maro amy faritanin-drozy ao. Hohenteantsika koa hoe manino tsika ro afaky ho falifaly avao ndre mijanjy antsika ty olo ndre tsy mijanjy.

KA KIVY LAHA TSY MAHITA OLO HIRESAHA

5. Ino ty raha sarotsy atrehini-mpitory maro henanizao?

5 Maro henanizao ty mpitory mahita hoe mihasarotsy ty mahatratsy olo an-trano. Maro tranobe misy mpiamby, na tanà tsy azo ilira, ohatsy, ty faritanini-mpitory sisany. Tsy engàni-mpiamby rey hilitsy ao mihintsy matetiky laha tsy olo fa nahazo alala baka amy tompon-trano iny avao. Tsy voasakantsaka ho zay ty mpitory sisany lafa mitory santrano, fe trano rey koa ro tsy de misy olo. Amy faritsy mitoka na ambanivotsy marè tsy de misy olo any mihintsy aza ty faritanini-mpitory sisany. Mety handeha lavitsy biby mpitory rey mba hiavia amy trano rey any, kanefa olo iny mety tsy ho tratsy ao! Tsy tokony ho kivy mihintsy tsika ndre mana faritany manahaky ani-reo. Ka ino zany ty azontsika atao?

6. Ino ty raha itovizani-mpitory amy mpihaza?

6 Nampitovizini-Jesosy amy asani-mpihaza ty asa fitoria. (Mar. 1:17) Mety tsy hahazo fia mihintsy ty mpihaza sisany ndre mihaza anatini-andro maromaro, fe tsy mieny ie fa ovàny avao ty fomba fihazàny. Avy amy fotoa hafa, ohatsy, ie na mifindra pilasy hafa. Afaky manao ho zay koa tsika lafa manompo. Amy fomba akory? Retoa misy soso-kevitsy vitsivitsy.

Laha matetiky tsy tratsy an-trano ty olo itorianao le impolio amy fotoa hafa, na henteo amy pilasy hafa, na koa manaova karazam-pitoria hafa (Fehintsoratsy 7-10) *

7. Mety hanao akory ty vokany laha ovaovantsika ty fotoa itoriantsika?

7 Vonjeo amy fotoa hafa rozy. Ho afaky hiresaky amin’olo maro tsika laha mandeha mitory amy fotoa mety hahatratsira olo an-trano rey. Tsy maintsy holy avao ie ndre miasa manao akory! Maro ty rahalahy noho anabavy mitory folakandro na harivariva satria amin’iny rozy mahatratsy olo maro. Sady mety mba fa mitofatofa koa olo iny amy zay le mba parè hiresaky. Na afaky anoharanao koa raha nataoni-anti-panahy raiky mana anara David toy. Maro amy ty trano nitorian-drozy ro tsy nisy olo fe nimpolian-drozy ndraiky trano rey lafa afaky lera raiky eo ho eo. Hoy ty asany: “Nitseriky aho fa nimaro biby ty olo nihitanay tamy trano rey lafa nimpoly zahay.” *

Laha matetiky tsy tratsy an-trano ty olo itorianao le impolio amy fotoa hafa (Fehintsoratsy 7-8)

8. Akory ty azontsika anoriha ty Mpitoriteny 11:6 amy fanompoantsika?

8 Tsy tokony ho kivy tsika. Zay mihintsy ty ampitiarovini-andinin-teny fototsy amy fianarantsika toy. (Vakio Mpitoriteny 11:6.) Nimpolimpoly tamy trano tsy nahatratsirany olo zay avao, ohatsy, David azy niresahy taloha teroy iny. Tsy nikivy mihintsy ie ka farany nifankahita tamy tompon-trano iny avao. Tena nikinto lahilahy iny ka nivola hoe: “Fa valo tao eo zay ty nifindrako teto, fe mbo tsy nisy Vavolombeloni-Jehovah niavy tam-baravarako teto mihintsy.” Hoy David: “Hitako hoe matetiky ty olo ro parè hijanjy ty hafatsy torintsika lafa tratsy an-tranony ao.”

Laha matetiky tsy tratsy an-trano ty olo itorianao le henteo amy pilasy hafa (Fehintsoratsy 9)

9. Ino ty nataoni-mpitory sisany mba hahafahan-drozy miresaky amin’olo?

9 Mitoria amy pilasy hafa koa. Manovaova ty pilasy itoriany ty mpitory sisany amy zay afaky miresaky amin’olo tsy tratsy an-trano rey. Tsy azo anaova fitoria santrano, ohatsy, ty tranobe sisany ka misy olo mety tsy ho hita mihintsy. Fe mety ho tojiky ani-mpitory reo rozy amy fitoria anjavalala na amy tablò fitoria rey eny. Afaky mifampiresaky mivanta rozy amy zay. Maro koa ty mpitory mivola hoe aleon’olo amy pilasy fitsangatsangana rey, na am-bazary eny, na am-piasany any vo miresaky na mangalaky gazety. Nivola mpiandraikitsini-faritsy a Bolivỳ any mana anara Floiran zay hoe: “Tsy de misy olo mivily raha loatsy inera zisiky amy telo eo. Amy rey zahay mandeha am-bazary eny na amy birò rey, le tena mandramby soa rozy. Matetiky aza zahay manomboky fampianara Baiboly mihintsy.”

Laha matetiky tsy tratsy an-trano ty olo itorianao le manaova karazam-pitoria hafa (Fehintsoratsy 10)

10. Ino koa ty raha azonao atao mba hahafahanao hiresaky amin’olo?

10 Manohara karazam-pitoria hafa. Eritsereto hoe tena fa niezaky iha mba hifankahitanao amin’olo iny. Fa nimpolimpoly tany tamy fotoa hafa koa iha fa mbo tsy tratsinao ao avao ie. Akory lahy ty hahazoa olo ho zay e? Zao ty nivolanini-Katarína: “Manoratsy taratasy ho an’olo tena fa tsy tratsiko an-trano rey aho, le ataoko ao raha ho nivolaniko tamin-drozy iny.” Ino ty ianarantsika baka amy zay? Miezaha hitory amy ty olo iaby amy faritaninareo ao ndre amy fomba akory ndre amy fomba akory.

KA KIVY LAHA TSY KINTO OLO INY

11. Manino ty olo sisany ro tsy midary ty hafatsy andesintsika?

11 Tsy de tean’olo hafatsy andesintsika io. Tsy hain-drozy hoe tena ilà vatany ty mahay a Ndranahary noho ty Safàny. Tsy mino a Ndranahary rozy satria hitan-drozy hoe mihamanjeky ty fijalea an-tany etoy. Tsy ahoan-drozy koa ty Baiboly satria hitan-drozy hoe mpitariky fivavaha reo manao mino Baiboly kanefa maro biby ty raha raty ataon-drozy. Ty olo sisany koa miasa loha amy ty asany, ty trano raiky aminy, na ty raha manahira azy manoka avao, farany tsy mieritseritsy hoe afaky manampy azy ty Baiboly. Ino ty hanampy antsika ho falifaly avao ndre tsy de darean’olo ho zay ty raha torintsika?

12. Manino ro manampy antsika ty raha volanini-​Filipianina 2:4 lafa tsika manompo?

12 Atorò hoe midary azy iha. Maro ty olo tsy nidary ty hafatsy andesintsika taloha, fe niova tafara atoy. Lasa nijanjy rozy lafa nihitan-drozy hoe tena midary an-drozy vatany mpitory rey. (Vakio Filipianina 2:4.) Nivola, ohatsy, David, azy nivolanintsika taloha eroy iny hoe: “Laha mivola olo iny hoe tsy kinto ie, le ampiliriko anaty kitapo Baiboly noho gazety rey bakeo anontaneako moramora ie hoe: ‘Zafady tse, ino mahavy anao manao ho zay io?’ ” Hain’olo iny avao ty olo midary azy. Mety tsy ho tiarony raha nivolanintsika iny, fe fidareantsika azy iny tsy ho halinony mihintsy. Mety tsy hengany hiresaky mikasiky vaovao soa koa tsika, fe afaky atorontsika amy ty tarehintsika noho ty fihetsikintsika avao hoe midary azy tsika.

13. Ino ty azontsika atao mba hahavy ty hafatsy andesintsika haninto olo?

13 Manao akory koa ty azontsika ampisehoa hoe midary ty olo iresahantsika tsika? Ndre fa nanoma raha hafa tsika, le ze mikasiky ty raha ilàny noho ty raha teany ro resahintsika aminy. Hita amy ty raha aminy ao va, ohatsy, hoe misy ajà an-trano ao? Mety haninto olo manan’anaky rey ty torohevitsini-Baiboly mikasiky fitezà ajà na ty fomba hahasambatsy fianakavia. Misy rojobe va ty vavahadiny, na feno kadenà ty varavarany? Mety hiresaky mikasiky vaki-trano na raha mampatahotsy olo tsika. Mety ho falifaly tompon-trano iny laha iresahantsika hoe tsy hisy sasy ty halatsy noho ty vonoan’olo. Saky mahita olo ta hijanjy zany iha, le ampeo avao ie mba hahay hoe afaky manampy azy ty torohevitsy amy Baiboly ao. Zao ty nivolanini-Katarína, azy niresahintsika taloha teroy iny: “Eritseretiko soa hoe ino iaby ty fa nanampeani-Baiboly ahy.” Vomaiky matoky ty raha resahiny amy zay Katarína, le tsapan’olo iresahany rey raha zay.

14. Laha hentea ty Ohabolana 27:17, afaky manao ino olo miaraky mitory rey mba hahafaha hifanampy?

14 Milà fanampea amin’olo hafa. Tamy taonjato voalohany, le nampianarini-Paoly ani-Timoty ty fomba fitoriany noho fampianarany. Bakeo nampirisihiny koa Timoty mba hampianatsy ty olo hafa. (1 Kor. 4:17) Afaky manao manahaky ani-Timoty koa tsika, zany hoe miana-draha baka amy azy mana traikefa amy fiangona eo reo. (Vakio Ohabolana 27:17.) Henteo moa tantarani-rahalahy Shawn toy. Nimpisava lala tamy tanà ambanivohitsy zay any ie. Samby mafana fo amy ty fivavahany ty olo amy faritany eny. Ka ino ty nanampy azy ho falifaly avao? Hoy ty asany: “Tsy nandeha raiky mihintsy aho laha mbo azoko natao. Mifampiresaky amy zay zahay amy namako iny lafa an-dala eny hoe ino ty azonay anasoava ty fanompoanay. Ampolinay, ohatsy, resadresaky nataonay tamin’olo rey, bakeo dinihinay hoe akory ty azo amalea azy laha misy resaky manao ho iny ndraiky afara any.”

15. Manino ro tena ilà ty mivavaky lafa tsika manompo?

15 Mivavaha soa hampeani-Jehovah. Mangataha fanampea amy Jehovah avao saky manompo. Laha tsy manampy antsika ty fanahiny masy le tsy misy raha ho vitantsika mihintsy. (Sal. 127:1; Lioka 11:13) Anovo voafaritsy soa ty raha angatahinao amy Jehovah lafa iha mivavaky. Angataho, ohatsy, ie mba hanampy anao hahita olo parè hijanjy soa noho ta hianatsy mikasiky azy. Bakeo miezaha le itorio iaby ze olo tojiky anao.

16. Manino tsika ro tsy maintsy manao fianara am-bata laha ta hahita vokatsy amy fanompoa?

16 Manaova fianara am-bata. Hoy ty Safà-Ndranahary hoe: “Havaozo ty sainareo, mba handinihanareo soa ka hahaizanareo ty sitrapo-Ndranahary, azy soa sady ekè noho lavorary iny.” (Rom. 12:2) Vomaiky hihamahay a Ndranahary tsika arakaraky ty ianarantsika. Lafa miresaky amin’olo mikasiky azy amy zay tsika le ho hitan-drozy hoe tena inoantsika vatany raha resahintsika iny. Zao ty nivolanini-Katarína, azy niresahintsika taloha teroy iny: “Vo tsiela vo nitsapako hoe kay tsy tena ninoako ty fahamarina fototsy sisany amy Baiboly ao. Farany nianarako soa ty porofo manamarina hoe misy vatany ty Mpamoro, Safà-Ndranahary vatany ty Baiboly, le mana fandamina raiky misolo tena azy an-tany etoy Ndranahary henanizao.” Nihanatanjaky hoasani-Katarína ty finoany lafa ie nanao fianara am-bata sady nihafalifaly avao koa ie lafa nanompo.

KA KIVY MIHINTSY FA MANOMPOA AVAO

17. Nanino Jesosy ro tsy nikivy mihintsy lafa nanompo?

17 Tsy nikivy mihintsy Jesosy fa nanohy nitory avao ndre tsy nijanjy azy ty olo sisany. Ino ty antony? Satria hainy hoe tena mila mahay ty marina ty olo sady ta hanampy olo maro araky ze vitany ie. Hainy koa fa mety tsy handramby ty olo sisany amy voalohany, fe mety hijanjy avao rozy lafa mandeha ty fotoa. Nanao ho zay mihintsy rahalahiny troky raiky aminy rey. Telo tao noho tampany Jesosy nanompo tan-tany etoy, fe tsy nisy lasa mpianatsiny rozy. (Jaona 7:5) Fe tafarani-nahafatesani-Jesosy, lafa nivelomi-Ndranahary ie le nanjary Kristiana iaby rozy.​—Asa. 1:14.

18. Manino tsika ro tsy mieny fa mitory avao?

18 Tsy haintsika hoe ia amin’olo iresahantsika reo ro ho lasa mpanomponi-Jehovah. Mety ho elaela ty olo sisany vo tena haneky ty hafatsy andesintsika. Ndre azy tsy ta hijanjy antsika rey aza lafa mahita antsika tsy kivy mihintsy le mety hanompo ani-Jehovah avao.​—1 Pet. 2:12.

19. Laha hentea ty 1 Korintianina 3:6, 7, ino ty raha tokony ho tiarontsika avao?

19 Marina fa mamboly noho manondraky tsika, fe tokony ho tiarontsika fa Ndranahary avao ro mampitombo azy. (Vakio 1 Korintianina 3:6, 7.) Hoy ty asani-rahalahy mana anara Getahun a Etiopỳ any zay: “Zaho raiky avao ty Vavolombelo taminay tatoy tanatini-20 tao mahery. Fe fa misy mpitory 14 atoy henanizao. Fa vita batisa ty 13 amy reo, anatini-zay valiko noho anako telo rey. Misy 32 eo ty mpanatriky fivorianay matetiky.” Falifaly Getahun satria nanohy nitory avao sady tsy nikivy fa nandiny ani-Jehovah hitariky olo ho amy fandamina ao!​—Jaona 6:44.

20. Ino ty itovizantsika amy mpanarombaky amy loza rey?

20 Lafovily amy Jehovah iaby lafa kila olombelo. Teany havory iaby ty olo baka amy firenena iaby alohani-hitamperani-tontolo toy, le ameany tombontsoa hiaraky hiasa amy Anakilahiny iny tsika mba hanatanteraky ani-zay. (Hag. 2:7) Azo ampitovizy amy asani-mpanarombaky amy loza rey asa fitoria ataontsika io. Mba eritsereto moa hoe misy olo nihaly volamena le nikomaky lavaky iny. Avy bakany amy zay iaby mpanarombaky rey. Mety fa tsy ho ampiampy avao aloha ty olo ho avotsy baka ao. Fe tsy midika zay hoe tsy ilà ty mpanarombaky sisany. Ho zay koa tsika lafa manompo. Tsy haintsika hoe firy ty olo mbo ho avotsy baka amy tontoloni-Satana toy eto. Fe afaky mampiasa antsika kiraidraiky Jehovah mba hanavota an-drozy. Nivola ho zao Andreas, rahalahy a Bolivỳ any zay: “Haiko fa lafa misy olo mahita fahamarina noho atao batisa, le tsy maintsy nisy olo maromaro niaraky nanampy azy tao.” Soa zany tsika laha tsy kivy mihintsy lafa manompo. Hotahini-Jehovah tsika laha manao ani-zay sady tena ho falifaly biby.

HIRA 66 Torio ny Vaovao Tsara

^ feh. 5 Mety ho maro ty olo tsy tratsy an-trano na tsy kinto lafa tsika mitory. Ino ty hanampy antsika tsy ho kivy mihintsy? Hiresaky soso-kevitsy afaky manampy antsika hifantoky amy raha soa avao lahatsoratsy toy.

^ feh. 7 Ampirisihini-lahatsoratsy toy ty mpitory mba hanao fanompoa amy fomba sankarazany. Fe ndre zay le tokony hitandrina ie ka hanaraky ty lalàna an-tanà eo mikasiky ty olo kiraidraiky, ndre ty mikasikasiky azy ndre ty mikasikasiky an’olo iny.

^ feh. 60 SARY (baka anabo mana ambany): Mpivaly mitory amy fotoa tsy de ahatratsira olo an-trano. Am-piasàny any ty olo mipetraky amy trano voalohany io, an-dapotaly any ty olo amy trano faharoe io, le am-bazary any ty olo amy trano fahatelo io. Nitratsin-drozy an-trano ao azy amy trano voalohany iny lafa nimpoly eo harivariva rozy. Nihitan-drozy azy tamy trano faharoe ao iny lafa rozy nanao fitoria anjavalala marìny ani-lapotaly iny. Nitafiresaky amy tompon-trano fahatelo iny rozy lafa nikaiky azy an-telefony.