Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 48

Henteo Soa ty Hoavy Alohantsika Ao

Henteo Soa ty Hoavy Alohantsika Ao

“Tokony hanenty soa manaloha any ty masonao, eka, jilovo soa ty alohanao eo.”​—OHAB. 4:25.

HIRA 77 Mamiratra ao Anaty Haizina

HO HITANAO ATO *

1-2. Akory ty azontsika anoriha ani-torohevitsy amy Ohabolana 4:25 ao? Manomeza ohatsy.

DINIHO raha miseho manaraky retoa. Ranabavy raiky be tao mieritseritsy ty fotoa nahafalifaly azy tamin’ie mbo nitanora. Sarotsy ty fiainany henanizao, fe manao ze azony atao ho ani-Jehovah ie. (1 Kor. 15:58) Sanandro ie mangalaky sary an’eritseritsy ty vatany miaraky amy ty fianakaviany noho ty namany amy tontolo vaovao nampitamany iny ao. Ranabavy raiky hafa mahatiaro ty raha tsy nety nataoni-mpiara-manompo taminy, fe manapa-kevitsy tsy heloky amin’olo iny sasy ie. (Kol. 3:13) Rahalahy raiky mahatiaro ty raha tsy nety nataony taloha, fe mifantoky amy ze azony atao ie henanizao mba tsy hivaliha amy Jehovah.​—Sal. 51:10.

2 Ino ty mampitovy ani-Kristiana telo reo? Samby nahatiaro ty raha niseho tamin-drozy taloha rozy, fe tsy mieritseritsy marè mikasiky ani-zay. Vomaiky aza rozy mifantoky amy ty hoavy.​—Vakio Ohabolana 4:25.

3. Manino tsika ro mila mifantoky amy ty hoavy?

3 Manino ro tena ilà ty mifantoky amy ty hoavy? Tsy afaky handeha mahity ty olo raiky laha mitoliky manafara any. Manahaky ani-zay koa amy fanompoantsika ani-Jehovah. Tsy afaky hanohy hanompo ani-Jehovah tsika laha mbo mieritseritsy avao ty raha niseho taloha na ty raha nataontsika.—Lioka 9:62.

4. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

4 Ino ty mety hahavy antsika hampimpoly ty taloha? * Hiresaky mikasiky ani-fandriky telo retoa tsika amy lahatsoratsy toy ato: 1) manimany ty taloha, 2) mitanjaky lolompo, le 3) manome tsiny vata marè. Lafa mandiniky ani-raha reo tsika, le hanenty hoe akory ty anampeani-Baiboly antsika tsy hieritseritsy marè ty “raha afara any” fa hifantoky amy ty “aloha eo.”​—Fil. 3:13.

MAMANDRIKY TY HOE MANIMANY TY TALOHA

Ino ty mety hanaka antsika tsy hanenty soa ty hoavy alohantsika ao? (Fehintsoratsy 5, 9, 13) *

5. Ino ty fandriky ambarani-​Mpitoriteny 7:10 amintsika?

5 Vakio Mpitoriteny 7:10. Henteo fa tsy mivola andinin-teny io hoe raty ty manontany hoe: “Manino ro nisoa ty taloha?” Fanomeza baka amy Jehovah ty fahatiarova raha soa. Fe ho zao ty volanini-andininy io: “Ka manao ho zao hoe: ‘Manino ro nisoa marè mandilatsy ty amy zao ty taloha?’ ” Mila mitandrina zany tsika mba tsy hampitaha ty fiainantsika taloha noho ty henanizao, ka hieritseritsy hoe raty ty raha misy henanizao. Ho zao ty andikani-Baiboly sisany ani-andininy io: “Ka manontany mihintsy hoe: ‘Manino ro nisoa marè ty taloha?’ Tsy fahendrea ty mametraky ani-fanontanea zay.”

Ino ty raha tsy nety nataoni-Israelita rey tafarani-nialan-drozy baka a Ejipta any? (Fehintsoratsy 6)

6. Manino ro tsy fahendrea ty mieritseritsy hoe nisoa marè ty fiainantsika taloha? Manomeza ohatsy.

6 Manino ro tsy fahendrea ty mieritseritsy hoe nisoa marè ty fiainantsika taloha? Tsy hoe mahatiaro ty raha soa niseho avao tsika lafa manimany ty taloha, fa manjary manamora ty raha sarotsy natrehintsika koa. Mba diniho moa Israelita rey. Tafarani-nialan-drozy ani-Ejipta, le avy le nihalinon-drozy hoe nisarotsy ty fiainan-drozy tany. Mifanohitsy amy zay fa ty hany soa nahafalifaly an-drozy tany ro nifantohan-drozy. Nivola rozy hoe: “Tiaronay fia tsy nivilỳ nihaninay ta Ejipta any rey, miaraky amy kokombra, vazavo, tongolo mena noho tongolo lay!” (Nom. 11:5) Nihina avao vatany va Israelita reo fa “tsy nivilỳ” raha zay? Aha. Nivilin-drozy lafo ty fiainan-drozy, satria niandevo ta Ejipta any rozy tamy fotoa zay. (Eks. 1:13, 14; 3:6-9) Fe nihalinon-drozy raha sarotsy nahazo an-drozy reo lafa tafara atoy, ka nalahelo ty taloha rozy. Naleon-drozy nifantoky amy ty fotoa nahafalifaly an-drozy taloha, tany hifantoky amy ty raha soa nataoni-Jehovah ho an-drozy. Tsy niteani-Jehovah ty toe-tsain-drozy.​—Nom. 11:10.

7. Ino ty nanampy ani-ranabavy io tsy hieritseritsy hoe soa marè ty fiainany taloha?

7 Akory ty hialantsika ani-fandriky io? Diniho moa ranabavy raiky toy. Nanomboky nanompo tamy Betelani-Brooklyn any ie tamy 1945. Tao vitsivitsy tafarani-zay rozy amy Betelita raiky zay nifanambaly, le niaraky nanompo tamy Betela tao tanatini-tao maromaro. Fe narary rahalahy iny tamy 1976. Nitantara ranabavy iny, fa lafa narìny ho maty valiny, le nanoro hevitsy azy satria tsy mora ty hoe maty valy. Zao ty nivolanini-rahalahy iny: “Nana tokantrano sambatsy aloha tsika. Maro ty olo tsy nanao ho zay mihintsy.” Fe nampirisiky azy koa ie hoe: “Haiko fa mbo hahatiaro ty lasa avao iha, fe ka mifantoky marè amy rey. Tsy halahelo sasy iha lafa mandeha ty fotoa. Ka kivy, sady ka malahelo marè amy ty raha mahazo anao. Anovo mahafalifaly anao fotoa niarahantsika nanompo ani-Jehovah rey. Fanomeza baka amy Ndranahary ty fahatiarova raha.” Tsy hitanao hoe soa vatany torohevitsy zay?

8. Ino ty soa niazoni-ranabavy iny lafa norihiny torohevitsini-valiny iny?

8 Norihini-anabavintsika io torohevitsini-valiny reo. Tsy nivaliky tamy Jehovah mihintsy ie zisiky nahafaty azy, tamin’ie 92 tao. Nivola ho zao ie tao vitsivitsy talohani-zay: “Laha henteako 63 tao eo ho eo nanompoako ani-Jehovah amy fotoa iaby zay, le afaky mivola aho hoe tena nahafa-po ahy ty fiainako.” Ino ty antony? Hoy ty asany: “Tena sambatsy tsika satria manan-dongo mana ani-ranadahy noho rahavavy reo. Mbo mitamà hiaraky amin-drozy koa tsika lafa paradisa tany toy, le hanompo ani-Mpamoro Bevata iny, zany hoe Jehovah, azy Ndranahary marina iny.” * Tena nifantoky amy ty hoavy vatany aloha ie!

MAMANDRIKY TY LOLOMPO

9. Laha hentea ty Levitikosy 19:18, ombia ro mety ho tena sarotsy amintsika ty manenga hadisoa?

9 Vakio Levitikosy 19:18. Sarotsy kindraiky ty manenga hadisoa laha nanao raha nampeloky antsika ty olo amy fiangona eo, na ty namantsika marìny, na ty longontsika. Nisy ranabavy raiky zay, ohatsy, nasarani-ranabavy raiky hafa nangalatsy ty dralany. Nihita hoe diso raha iny lafa tafara atoy, ka niala tsiny taminy ranabavy iny. Fe mbo tsy niafaky tan-tsaini-ranabavy nasara halatsy iny avao raha niseho iny. Fa nahatsapa manahaky ani-zay koa va iha? Ndre tsy mitovy aza ty raha atrehintsika, le mety ho meloky noho halahelo ty ankamaroantsika ka hieritseritsy hoe tsy ho vitantsika mihintsy ty hanenga ty hadisoani-azy nanao raha nampalahelo antsika iny.

10. Ino ty hanampy antsika lafa tsika meloky?

10 Ino ty hanampy antsika lafa tsika meloky? Tiarovo hoe mahita ty raha iaby Jehovah. Hainy iaby ze raha iainantsika, anatini-zay ty tsy rariny mahazo antsika. (Heb. 4:13) Malahelo ie lafa mahita antsika mijaly. (Isa. 63:9) Le mampitamà ie hoe halàny iaby ze raha raty vokatsini-tsy rariny nahazo antsika.—Apok. 21:3, 4.

11. Manino ro mahasoa antsika ty hoe tsy mitanjaky lolompo?

11 Tokony hotiarovintsika koa hoe lafa tsy mitanjaky lolompo tsika, le misy vokany soa amintsika raha zay. Nahatsapa ani-zay ranabavy nasara halatsy iny. Nanenga ty hadisoani-ranabavy nanasara azy iny ie lafa tafara atoy, ka tsy neloky taminy sasy. Nitiaroviny hoe laha manenga ty hadisoani-hafa tsika, le hanenga antsika koa Jehovah. (Mat. 6:14) Tsy nanamora na nanala tsiny ani-raha nataoni-mpiara-manompo aminy iny ie, fa nanapa-kevitsy tsy hitanjaky lolompo. Vokany, nanjary falifaly anabavintsika iny sady afaky nifantoky amy ty fanompoany ani-Jehovah.

MAMANDRIKY TY FANOMEZAN-TSINY VATA

12. Ino ty ianarantsika baka amy 1 Jaona 3:19, 20?

12 Vakio 1 Jaona 3:19, 20. Manea antsika iaby kindraiky ty eritserintsika. Mahavy ty olo sisany hahatsapa ani-zay, ohatsy, ty raha nataony talohani-nahaizany ty fahamarina. Fa ty ahi-ty sisany ty hadisoa nataony tafarani-batisany. Fa maro ty olo nahatsapa ho zay. (Rom. 3:23) Mazava ho azy fa ta hanao raha soa tsika. Fe “manao hadisoa matetiky tsika iaby.” (Jak. 3:2; Rom. 7:21-23) Tsy teantsika ty hoe hianini-eritserintsika, fe mety hahasoa avao koa. Ino ty antony? Satria lafa manea antsika ty eritserintsika, le ho voatosiky hanova ty fiainantsika tsika sady ho tapa-kevitsy tsy hampimpoly sasy ty hadisoa nataontsika.​—Heb. 12:12, 13.

13. Manino tsika ro tsy tokony hanome tsiny marè ty vatantsika?

13 Mety hanome tsiny antsika marè ty vatantsika laha mbo manea antsika avao ty eritserintsika, ndre fa nibebaky aza tsika sady fa nampisehoani-Jehovah hoe nengany ty hadisoantsika. Mety hisy vokany raty raha zay. (Sal. 31:10; 38:3, 4) Fa manino? Diniho ty raha nahazo ani-ranabavy raiky toy. Mbo nanea azy avao ty eritseriny vokatsini-hadisoa nataony taloha. Hoy ty asany: “Nieritseritsy aho hoe tsy voatery niezaky marè tamy fanompoa ani-Jehovah, satria azo inoa hoe fa tsy misy raha tamany sasy ty amiko.” Maro amintsika ro mety hahatsapa manahaky ani-zay. Ka mila mitandrina tsika mba tsy hanome tsiny marè ty vatantsika. Ino ty antony? Satria ho falifaly biby Satana laha mijano tsy manompo ani-Jehovah tsika, kanefa Jehovah fa nanenga ty hadisoantsika.​—Ampitovizo amy 2 Korintianina 2:5-7, 11.

14. Manino tsika ro afaky matoky fa tsy hanary antsika Jehovah?

14 Fe mety mbo hieritseritsy iha hoe: ‘Akory ty ahazoako antoky hoe tsy nanary ahy vatany Jehovah?’ Laha mametraky ani-fanontanea io iha, le midika zay fa hainao hoe afaky manenga hadisoa Jehovah. Zao ty nivolanini-Tilikambo Fiambena fa ela zay: “Mety mbo haminga noho handavo antsika imaro ty fahazara nananantsika taloha. Mety fa nahazo vahatsy marè anatintsika ao raha rey ndre tsy tsapantsika aza. ... Ka kivy. Ka mieritseritsy hoe nanao fahotà tsy ahazoa fanengà hadisoa iha. Zay mihintsy ro teani-Satana hoeritseretinao. Nanjary nalahelo noho kivy iha lafa nanao ani-hadisoa iny. Porofo zay hoe tsy olo raty iha, ka azoni-Jehovah atao ty manenga ty hadisoanao. Miambanea, le misolohoa amy Ndranahary mba hanenga ty hadisoanao, ka hanampy anao hana feoni-fieritsereta malio noho tsy hampimpoly sasy ani-raha iny. Mamonjea azy manahaky anakajà mandeha amy babany any lafa tratsini-raha manahira io. Ndre mimpolimpoly aza raha manahira ani-ajà iny, le mangataky fanampea amy babany avao ie. Ka mieny mangataky fanampea amy Jehovah koa, le hanampy anao ie satria soa fanahy.”

15-16. Ino ty tsapan’olo sisany lafa nahay hoe tsy nahafoy an-drozy Jehovah?

15 Nampahery mpanomponi-Jehovah maro ty nahay hoe tsy nahafoy an-drozy Jehovah. Tao vitsivitsy lasa zay, le nanampy ani-rahalahy raiky zay ty raha nivakiny tamy lahatsoratsy mifampitohy hoe “Manova Olo ty Baiboly.” Nivolanini-ranabavy amy lahatsoratsy iny ao fa sarotsy taminy ty nino hoe tea azy Jehovah, vokatsini-raha raty niainany taloha. Mbo nahatsapa ani-zay avao ie ndre fa ela aza ty nanaova batisa azy. Fe lafa nametsivetsy mikasiky ty sorom-panavota ie, le nanomboky niova ty fahitany raha. *

16 Ino ty vokatsini-tantaram-piainany io tamy rahalahy iny? Nanoratsy rahalahy iny hoe: “Zatsy nanenty sary tiva aho tamy zaho mbo nitanora, le nialy ay mba tsy hanao ani-raha zay. Fe niresy ndraiky aho vo tsiela. Nila fanampea tamy anti-panahy aho ka fa tsy manao ani-raha iny sasy. Nanome toky ahy anti-panahy rey hoe tea ahy noho mamindra fo amiko Ndranahary. Fe mbo mahatiaro ho tsy misy dikany avao aho kindraiky. Atao raha hoe tsy ho tea ahy mihintsy Jehovah. Tena nanampy ahy ty tantarani-Victoria. Haiko amy zay fa lafa mieritseritsy aho hoe tsy afaky manenga ty hadisoako Jehovah, le sahala mivola hoe tsy ampy hanarona ty hadisoako soro nataoni-Anakilahiny iny! Nihetezako lahatsoratsy iny mba hovakiko noho hovetsevetseko saky zaho ta hieritseritsy hoe tsy misy dikany.”

17. Nanino ty apostoly Paoly ro tsy nanome tsiny marè ty vatany?

17 Mampitiaro antsika ani-apostoly Paoly ty tantara manahaky ani-reo. Nanao fahotà bevata maromaro ie, tamin’ie mbo tsy Kristiana. Nahatiaro ani-raha nataony rey Paoly, fe tsy nifantoky marè tamy zay. (1 Tim. 1:12-15) Natoky ie hoe nengà ty hadisoany satria eo ty vilim-panavota. Kadò namea-Ndranahary azy ty fahitany ani-raha io. (Gal. 2:20) Tsy nanome tsiny marè ty vatany Paoly, fa nanome ze farani-soa ani-Jehovah. Zay ro tena nifantohany.

MIFANTOHA AMY HOAVY!

Tokony ho tapa-kevitsy hifantoky amy hoavy tsika (Fehintsoratsy 18-19) *

18. Ino ty nianarantsika tamy lahatsoratsy toy ato?

18 Ino ty raha haintsika lafa nandiniky ani-fandriky telo rey? 1) Fanomeza baka amy Jehovah ty fahatiarova raha soa, fe ndre nanao akory ty hasoani-fiainantsika taloha, le mbo ho soa marè ty fiainantsika amy tontolo vaovao any. 2) Mety hanao raha mampalahelo antsika ty olo hafa, fe laha manapa-kevitsy hanenga hadisoa tsika, le ho afaky hifantoky amy fanompoa ani-Jehovah. 3) Laha manome tsiny marè ty vatantsika tsika, le tsy ho falifaly manompo ani-Jehovah. Manahaky ani-Paoly, le mila matoky tsika hoe nanenga ty hadisoantsika Jehovah.

19. Akory ty ahaizantsika hoe tsy hotiarontsika sasy ty raha nampalahelo antsika lafa amy tontolo vaovao any?

19 Afaky mitamà ho velo zisiky farany tsika. Lafa amy tontolo vaovao any, le tsy hotiarontsika sasy ty raha nampalahelo antsika. Ho zao ty volanini-Baiboly mikasiky ani-fotoa zay: “Tsy hotiarovy sasy ... ty raha taloha.” (Isa. 65:17) Eritsereto zao: Fa antitsy amy fanompoa ani-Jehovah ty sisany amintsika, fe amy tontolo vaovao any tsika ho tanora ndraiky. (Joba 33:25) Loniky lahy tsika mba ho tapa-kevitsy tsy hieritseritsy marè mikasiky ty taloha. Tokony hifantoky amy ty tontolo vaovao tsika sady hanao ze azontsika atao mba hiavia any.

HIRA 142 Fikiro Mafy Ilay Fanantenana

^ feh. 5 Mety ho soasoa ty mahatiaro ty raha niseho tamy fiainantsika taloha. Fe tsy tokony hifantoky marè amy ty taloha tsika satria manjary tsy hahavita ze tokony hatao henanizao na hanalino ty raha hiseho amy hoavy. Hiresaky raha telo tokony hohalavirintsika lahatsoratsy toy, mba hahavy antsika tsy hieritseritsy marè mikasiky ty taloha. Ho hitantsika fa afaky manampy antsika hanalavitsy ani-fandriky reo ty torolalani-Baiboly noho ty modelini-rahalahy noho anabavintsika reo.

^ feh. 4 FANAZAVÀ: Amy lahatsoratsy toy ato, le volany hoe “mampimpoly ty taloha” tsika laha mieritseritsy mikasiky ty taloha avao, miresaky matetiky mikasiky ani-zay, mahatiaro ani-raha rey, na mieritseritsy hoe nisoa marè ty fiainantsika tamy zay.

^ feh. 58 SARY: Sahala amy enta-mavesatsy tarihintsika io ty fimanina ty taloha, ty lolompo noho ty fanomezan-tsiny vata, ka manaka antsika tsy handeha amy lala mana amy fiaina iny.

^ feh. 65 SARY: Laha engantsika any fiheseham-po manavesatsy reo, le hahatiaro maivaiva tsika sady ho falifaly le hahazo hery ndraiky. Ho afaky hifantoky amy hoavy tsika amy zay.