Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 47

Mbo Parè Hiova va Iha?

Mbo Parè Hiova va Iha?

“Farany, rahalahy, miezaha ho falifaly avao nareo, hanova ze tokony hovà.”—2 KOR. 13:11.

HIRA 54 “Ity no Lalana”

HO HITANAO ATO *

1. Laha hentea ty Matio 7:13, 14, manino tsika ro sahala manao lia lavitsy?

SAHALA manao lia lavitsy tsika iaby, mba ho avy amy tontolo vaovao andesini-Ndranaharintsika be fitiava iny ao. Zay ro mahavy antsika hiezaky avao sanandro mba hanaraky ani-lala mana amy fiaina iny. Fe fa nivola Jesosy hoe tery lala io ka mety ho sarotsy kindraiky ty manaraky azy. (Vakio Matio 7:13, 14.) Tsy lavorary tsika, ka mora miala amy lala io.​—Gal. 6:1.

2. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato? (Henteo koa ty efajoro hoe “ Manampy Antsika Hiova ty Fiambanea.”)

2 Laha mandeha amy lala mana amy fiaina iny tsika, le tokony ho parè hanova ty eritseritsintsika, ty toe-tsaintsika noho ty raha ataontsika. Nampirisiky ty Kristiana ta Korinto any apostoly Paoly mba hiezaky avao “hanova ze tokony hovà.” (2 Kor. 13:11) Natao ho antsika koa torohevitsy io. Hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato hoe akory ty anampeani-Baiboly antsika hiova, le manino ty nama matotsy ro afaky manampy antsika hijano amy lala mana amy fiaina iny. Hianarantsika koa hoe ombia ro mety ho sarotsy ty manaraky ty tari-dala ameani-fandaminani-Jehovah. Le hohenteantsika hoe manino ty fiambanea ro manampy antsika hiova sady ho falifaly avao lafa manompo ani-Jehovah.

ENGAO HANITY ANAO TY SAFÀ-NDRANAHARY

3. Akory ty anampeani-Safà-Ndranahary anao?

3 Tsy mora amintsika ty mandiniky ty eritseritsintsika noho ty fihetseham-pontsika. Ino ty antony? Satria mamitaky ty fontsika, ka mety ho sarotsy amintsika ty mahay ty antony mahavy antsika hanao raha. (Jer. 17:9) Mora mamita-bata amy “hadisoan-kevitsy” tsika. (Jak. 1:22) Mila mampiasa ty Safà-Ndranahary zany tsika mba handinihantsika ty vatantsika. Ty Safà-Ndranahary ro hampitoro antsika ty anatintsika ao, ty ‘eritseritsini-fontsika noho ty raha teany hatao.’ (Heb. 4:12, 13) Manahaky ani-fitaova fitarafa olo rey ty Safà-Ndranahary satria manampy antsika hahita ty raha anatintsika ao. Fe mila miambany tsika laha teantsika hahasoa antsika ty torohevitsy azontsika baka amy Baiboly ao na baka amy azy mitariky rey.

4. Ino ty mampiseho hoe nanjary nirengirengy Saoly Mpanjaka?

4 Hita amy ohatsini-Saoly Mpanjaka hoe ino ty mety hiseho laha tsy miambany tsika. Nanjary nirengirengy Saoly ka tsy nekeny hoe mila manova ty eritseritsiny noho ty raha ataony ie. (Sal. 36:1, 2; Hab. 2:4) Hita raha zay lafa nameani-Jehovah toromariky voafaritsy soa Saoly amy ty raha tokony hataony lafa baka nandresy ani-Amalekita rey. Tsy norihini-Saoly safàni-Jehovah iny. Mbo tsy nieky ty hadisoany koa ie lafa niresaky aminy mikasiky ani-raha iny Samoela mpaminany. Vomaiky aza ie nila fomba hanamarìna ty raha nataony. Nimoramorany avao ty vokatsini-tsy fanorihany safà sady nasarany olo hafa ty hadisoany. (1 Sam. 15:13-24) Fa nanao raha mitovitovy amy zay Saoly talohan’io. (1 Sam. 13:10-14) Mampalahelo fa nengany hirengirengy ty fony. Tsy nanova ty toe-tsainy ie, farany nanarini-Jehovah le tsy nekeny ho mpanjaka.

5. Ino ty ianarantsika baka amy tantarani-Saoly?

5 Mba hahavy antsika tsy hirengirengy manahaky ani-Saoly, le soa ty mieritseritsy ani-fanontanea retoa: ‘Manaly ta hila fialan-tsiny va aho lafa mahita torohevitsy amy Safà-Ndranahary ao? Moramorako avao va ty vokatsini-tsy fanoriha safà? Asarako olo hafa va ty raha nataoko?’ Tsy maintsy ovantsika ty eritseritsintsika noho ty toe-tsaintsika, laha eka ty valini-raiky amy fanontanea reo. Laha tsy zay, le mety hanjary hirengirengy ty fontsika ka tsy hekeni-Jehovah ho namany tsika.​—Jak. 4:6.

6. Hazavao ty tsy mampitovy ani-Saoly Mpanjaka noho Davida Mpanjaka.

6 Henteo moa ty tsy mampitovy ani-Saoly Mpanjaka noho Davida Mpanjaka. Tea “ty lalànani-Jehovah” Davida. (Sal. 1:1-3) Haini-Davida hoe manavotsy ty olo miambany Jehovah fa manohitsy ty mpirengirengy. (2 Sam. 22:28) Farany, nengani-Davida hanova ty eritseritsiny ty lalàna-Ndranahary. Nanoratsy ie hoe: “Hisaorako Jehovah fa manome torohevitsy ahy. Mananatsy ahy avao ty voako, ndre haliky.”​—Sal. 16:7.

SAFÀ-NDRANAHARY

Mampitandrina antsika ty Safà-Ndranahary lafa tsika miala amy lala iny. Laha miambany tsika, le engantsika hanity ty eritseritsy diso ananantsika ty Safà-Ndranahary (Fehintsoratsy 7)

7. Ino ty hataontsika laha miambany tsika?

7 Laha miambany tsika, le hengantsika hanity ty eritseritsy raty anatintsika ao ty Safà-Ndranahary, tany mbo tsy misy raha raty vitantsika. Sahala amy feo mivola amintsika ty Safà-Ndranahary hoe: “Toy ro lala ka andehano.” Hampitandrina antsika ie lafa manomboky miviombio tsika, zany hoe manao raha raty. (Isa. 30:21) Maro ty raha soa ho azontsika lafa tsika mijanjy ani-Jehovah. (Isa. 48:17) Tsy ho menatsy, ohatsy, tsika satria fa tsy voatery hanarin’olo hafa sasy. Hihamarìny ani-Jehovah koa tsika satria haintsika hoe manahaky anaky teany io ty fomba andaisany antsika.​—Heb. 12:7.

8. Laha hentea ty Jakoba 1:22-25, akory ty azontsika ampiasà ty Safà-Ndranahary sahala amy fitaratsy io?

8 Azontsika atao sahala amy fitaratsy io ty Safà-Ndranahary. (Vakio Jakoba 1:22-25.) Manenty fitaratsy ty ankamaroantsika saky maraindray, alohani-hiboaha baka an-trano ao. Ho hitantsika sandrany amy zay laha misy raha mila areny, alohani-hahitan’olo hafa antsika. Manahaky ani-zay koa fa lafa mamaky Baiboly sanandro tsika, le hahita fomba azo anarena ty eritseritsintsika noho ty toe-tsaintsika. Maro ty mahita hoe manampy ty famakia teny vakina saky maraindray, alohani-hiboaha baka an-trano ao. Engan-drozy hisy vokany amy ty eritseritsin-drozy ty raha vakin-drozy. Mila fomba hanoriha ani-torohevitsy baka amy Safà-Ndranahary iny amy zay rozy anatini-andro iny. Tokony hana fahazara soa koa tsika, anatini-zay ty hoe mamaky noho mametsivetsy ty Safà-Ndranahary sanandro. Atao raha tsotsotra io raha zay, fe tena vatan-draha satria afaky manampy antsika handeha amy lala tery mana amy fiaina iny.

JANJINO TY NAMA MATOTSY

NAMA MATOTSY

Mety hisy Kristiana matotsy noho soa fanahy mampitandrina antsika. Falifaly va tsika hoe nana herim-po hiresaha amintsika namantsika iny? (Fehintsoratsy 9)

9. Ombia ro mety hisy nama hananatsy anao?

9 Fa nisy fotoa va iha nanomboky nandeha amy lala nahavy anao hihalavitsy tsikelikely ani-Jehovah? (Sal. 73:2, 3) Lafa nisy nama matotsy amy zay nahasaky nananatsy anao, nijanjy azy va iha sady nanoriky ty torohevitsy nameany? Laha zay, le nety ty nataonao. Azo antoky fa nifalifaly koa iha hoe nampitandrina anao namanao iny.​—Ohab. 1:5.

10. Ino ty tokony hataonao laha misy nama mananatsy anao?

10 Mampitiaro antsika ho zao ty Safà-Ndranahary: “Ty fery ataon’olo tea anao, le mampiseho hoe tsy mivaliky aminao ie.” (Ohab. 27:6) Ino ty dikani-zay? Toy misy ohatsy: Eritsereto hoe hiampita lala iha fe tandrena mikobokoboky telefony. Bakeo manapaky amy zay iha sady tsy mitolitoliky. Tamy zay mihintsy ro nisy namanao nandramby ty tananao sady naninto anao ho amy lala fandehanan’olo eny. Mety ho narè ty fandrambesany anao ka namparatsy ty tananao, fe nanao raha malaky ie ka nanavotsy anao tsy ho voadodoni-tomabily. Mety hampijaly anao anatini-andro maromaro tananao iny. Fe ndre eo zay, ho meloky ani-namanao iny va iha? Azo antoky fa tsy zay! Vomaiky aza iha hankasitraky ty fanampeany. Manahaky ani-zay koa fa mety harary tse iha amy voalohany, lafa misy namanao mampitandrina anao hoe tsy mifanaraky amy fitsipiki-Ndranahary ty raha volaninao na ataonao. Fe ka atao mampeloky anao ty torohevitsy ameany. Hadalà ty fanaova ani-zay. (Mpito. 7:9) Tokony hisaotsy ani-namanao iny aza iha satria nahasaky nivola anao ie.

11. Ino ty mety hahavy olo raiky handà torohevitsy soa baka amy nama?

11 Ino ty mety hahavy olo raiky handà torohevitsy soa baka amy nama be fitiava? Avonavo. Lafa miavonavo ty olo, le ze “raha teateani-sofiny” avao ro teany ho rè. Tsy janjininy sasy ty fahamarina. (2 Tim. 4:3, 4) Mieritseritsy ie hoe tsy mila torohevitsy satria hendry na ambony mandilatsy ty olo hafa. Fe hoy apostoly Paoly: “Laha misy mieritseritsy ty vatany ho raha kanefa tsy misy dikany, le mamita-bata ie.” (Gal. 6:3) Nanazava soa ani-raha zay Solomona Mpanjaka. Nanoratsy ie hoe: “Aleo anakajà mahantra fe hendry, tozay mpanjaka antitsy fe adala, ka tsy mahatsapa sasy hoe mila fampitandrema ie.”​—Mpito. 4:13.

12. Ino ty ianarantsika baka amy modelini-apostoly Petera, laha hentea ty Galatianina 2:11-14?

12 Diniho ty modelini-apostoly Petera, lafa nananatsy azy ankavoria apostoly Paoly. (Vakio Galatianina 2:11-14.) Mety ho nampeloky azy ty raha nivolanini-Paoly, laha ty fomba nivolanani-Paoly ani-raha iny noho ty fotoa niresahany azy ro nifantohany. Fe hendry Petera. Naneky torohevitsy ie sady tsy nitanjaky lolompo tamy Paoly. Nikaihiny hoe ‘rahalahy malala’ mihintsy aza Paoly tafara atoy.​—2 Pet. 3:15.

13. Ino iaby ty raha tokony hotiarovintsika lafa hanome torohevitsy?

13 Ino iaby ty raha tokony hotiarovinao, laha tsapanao hoe mila manome torohevitsy ty namanao iha? Alohani-hiresahanao aminy, le eritsereto zao: ‘Tsy no “marina loatsy” aho?’ (Mpito. 7:16) Tsy mitsara olo mifanaraky amy fitsipikini-Jehovah ty olo marina loatsy fa mitsara olo araky ty fitsipiky niforoniny, sady tsy tena mamindra fo. Laha fa baka nandiniky ty vatanao iha, fe mbo hitanao hoe mila miresaky amy namanao iny avao, le ambarao azy mazava soa hoe ino ty tsy mety. Mametraha fanontanea mba hahaiza ty hevitsiny, amy zay ho azony hoe ino ty hadisoa nataony. Anovo azo antoky hoe mifototsy amy Soratsy Masy ty raha volaninao, le tiarovo fa tsy anjaranao ty mitsara ani-namanao iny fa anjarani-Jehovah. (Rom. 14:10) Mahaiza miferinay olo manahaky ani-Jesosy lafa manome torohevitsy. (Ohab. 3:5; Mat. 12:20) Ino ty antony? Satria arakaraky ty fomba andaisantsika ty olo hafa ro handaisani-Jehovah antsika.​—Jak. 2:13.

ARAHO TY TARI-DALA AMEANI-FANDAMINA-NDRANAHARY

FANDAMINA-NDRANAHARY

Manome boky, video, noho fivoria ty fandamina-Ndranahary mba hanampea antsika hanoriky ty torohevitsy baka amy Safà-Ndranahary ao. Kindraiky ty Filan-kevi-pitantana, manao fanovà amy fomba andamina ani-asa iny (Fehintsoratsy 14)

14. Ino ty raha ameani-fandamina-Ndranahary antsika?

14 Mampiasa ty tampany amy fandaminany an-tany etoa Jehovah mba hitariha antsika handeha amy lala mana amy fiaina iny. Mahazo video, boky noho gazety, voho fivoria tsika mba hanampea antsika iaby hanoriky ty torohevitsy amy Safà-Ndranahary ao. Azo atokisa fanazavà reo satria mifototsy amy Soratsy Masy. Lafa manapa-kevitsy mikasiky ty fomba farani-ze soa hanatanteraha ty asa fitoria ty Filan-kevi-pitantana, le miantehitsy amy fanahy masy. Fe ampolini-Filan-kevi-pitantana dinihy tsy tampaky ty fomba andamina ani-asa io. Ino ty antony? Satria “miovaova ty sehatsini-tontolo toy”, ka mila mifanaraky amy ze raha misy ty raha ataoni-fandamina-Ndranahary.​—1 Kor. 7:31.

15. Ino ty raha sarotsy natrehini-mpitory sisany?

15 Azo antoky fa avy le manaraky tsika lafa misy fanazavà vaovao mikasiky ty fampianarani-Baiboly na fandaisam-bata. Fe manao akory ty fihetsikintsika lafa misy fanovà ataoni-fandamina-Ndranahary, ka misy vokany amy fiainantsika? Tanatini-tao vitsivitsy, ohatsy, le nitombo marè ty drala ilà mba hanorena noho hikojakojà pilasy fivavaha. Farany, nanome toromariky ty Filan-kevi-pitantana hoe Efitrano Fanjakà raiky ro ampiasani-fiangona maro. Vokatsini-zay, le maromaro ty fiangona naharo le navily ty Efitrano Fanjakà sisany. Drala rey amy zay, ampiasà mba hanorena Efitrano amy pilasy tena mila ani-zay. Laha nisy Efitrano navily ty amy faritsy misy anao, na naharo amy fiangona hafa ty fiangona nisy anao, le mety ho sarotsy aminao ty hizatsy ani-zay. Mandeha lavitsy henanizao ty mpitory sisany lafa hanatriky fivoria. Ty ilany koa niasa mafy mba hanorena na hikojakojà Efitrano Fanjakà. Mety ho tseriky rozy hoe manino Efitrano iny ro navily. Mety hieritseritsy rozy hoe misera avao ty fotoan-drozy noho ty ezaky nataon-drozy. Fe ndre zay, le maneky ani-fandahara vaovao io rozy ka maeva hoderà.

16. Manino ro ho falifaly avao tsika lafa manoriky ty torohevitsy amy Kolosianina 3:23, 24 ao?

16 Ho falifaly avao tsika laha mahatiaro hoe miasa ho ani-Jehovah tsika, le ie ro mitariky ty fandaminany. (Vakio Kolosianina 3:23, 24.) Nanome modely soa Davida Mpanjaka lafa nanome drala mba hanamboara ty tempoly. Hoy ty asany: “Zaho moa ty ia, sady ia koa vahoakiko reo ro hana hery hanomeza fanatitsy an-tsitrapo ho zao? Baka aminao ty raha iaby sady baka amy tananao avao ro nanomezanay anao.” (1 Tan. 29:14) Lafa tsika koa manao fanomeza, le manome ani-Jehovah ze baka amy tanany avao. Fe ndre zay, le tena falifaly Jehovah lafa tsika manome ty fotoantsika, ty herintsika noho ty hananantsika mba hanohana ty asany.​—2 Kor. 9:7.

KA MIALA AMY LALA TERY INY MIHINTSY

17. Manino iha ro tsy tokony ho kivy laha mbo misy raha mila areny?

17 Tsy maintsy manaraky marìny ty liani-Jesosy tsika laha ta hijano amy lala tery mana amy fiaina iny. (1 Pet. 2:21) Ka kivy laha mbo mila areninao ty lianao. Mety hidika ho raha soa aza raha zay, satria mampiseho zay hoe ta hanaraky ty tari-dalani-Jehovah iha. Tiarovo fa tsy mitamà Jehovah hoe ho vitantsika olombelo tsy lavorary retoa, ty hanahaky ty modelini-Jesosy amy fomba lavorary.

18. Ino ty tokony hataontsika mba ho tratsy ty raha kendrentsika?

18 Loniky lahy tsika hifantoky amy hoavy, sady ho parè hanova ty eritseritsintsika, ty toe-tsaintsika noho ty raha ataontsika. (Ohab. 4:25; Lioka 9:62) Soa tsika laha miambany, miezaky “ho falifaly avao” le “hanova ze tokony hovà.” (2 Kor. 13:11) Laha manao ani-zay tsika, le hiaraky amintsika “azy Ndranaharini-fitiava noho fiadana iny.” Amy zay, le tsy vitani-hoe ho avy amy pilasy andehanantsika iny any tsika, fa mbo ho falifaly avao koa lafa mandeha mbeo.

HIRA 34 Tsy Hivadika Mandrakizay Aho

^ feh. 5 Mety ho sarotsy amy ty sisany amintsika ty hanova ty eritseritsiny, ty toe-tsainy noho ty raha ataony. Hohazavanini-lahatsoratsy toy hoe manino tsika iaby ro mila manao fiovà, le akory ty hahavy antsika ho falifaly avao lafa manao ani-zay.

^ feh. 76 SARY: Tantaranini-rahalahy raiky tanora io amy rahalahy fa zokiny (ankavana) io hoe ino ty raha niseho taminy lafa tsy nety ty fanapahan-kevitsy nataony. Mijanjy soa azy rahalahy io mba hahaiza laha mila manome torohevitsy ie.