Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 46

Ho ahi-ty Mpivaly Vao: Ka Atao Ambanin-draha ty Fanompoa ani-Jehovah

Ho ahi-ty Mpivaly Vao: Ka Atao Ambanin-draha ty Fanompoa ani-Jehovah

“Jehovah ro heriko ... Ie ro atokisani-foko.”​—SAL. 28:7.

HIRA 131 “Nampiraisin’Andriamanitra” ny Mpivady

HO HITANAO ATO *

1-2. a) Manino ty mpivaly vao ro tokony hatòky ani-Jehovah? (Salamo 37:3, 4) b) Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

FA HANAMBALY va iha ato ho ato, sa vo nanambaly vo tsiela? Azo antoky fa fa tsy lininao ty hiay anilan’olo tena teanao iny eo. Mazava ho azy fa tsy mora avao ty hoe manambaly, sady misy fanapahan-kevitsy bevata tsy maintsy rambesy koa lafa ao. Maro ty raha azonareo atao lafa miatriky ani-raha sarotsy rey noho lafa handramby ani-fanapahan-kevitsy reo. Fe ze filinareo eo ro hahavy anareo morovaly ho sambatsy avao. Laha miantehitsy amy Jehovah nareo, le hahay handramby fanapahan-kevitsy, ho vano ty fanambaleanareo, sady tena ho sambatsy nareo. Fa laha tsy manoriky ty torohevitsi-Ndranahary nareo, le hikoronta ty fanambaleanareo sady tsy ho sambatsy mihintsy.​—Vakio Salamo 37:3, 4.

2 Mivanta amin’olo vo nanambaly vo tsiela lahatsoratsy toy, fe tsy ty mpivaly vao avao ro tratsini-raha sarotsy horesahintsika ato reo fa ty mpivaly iaby. Hanenty ty modely nengani-lahilahy noho ampela sisany voaresaky amy Baiboly ao tsika, le hodinihintsika hoe ino ty azontsika ianara baka amin-drozy. Azo orihy amy fomba sankarazany mihintsy modely amy Baiboly ao reo, ndre amy fanambalea aza. Handramby fianara baka amy tantaran’olo sisany amy androntsika henanizao koa tsika.

INO IABY TY RAHA SAROTSY METY HATREHINI-MPIVALY VAO?

Ino ty fanapahan-kevitsy mety hahavy ty mpivaly vao tsy hahavita hampitombo ty fanompoan-drozy ani-Jehovah? (Fehintsoratsy 3-4)

3-4. Ino iaby ty raha sarotsy mety hatrehini-mpivaly vao?

3 Mety hisy olo hampirisiky ani-mpivaly vao reo mba hana fiaina mitovy amy ty ankamaroan’olo. Ty ray aman-drenin-drozy noho ty longon-drozy sisany, ohatsy, mety hampirisiky an-drozy hiteraky malaky. Ty naman-drozy noho ty longon-drozy hafa koa mety hanoro hevitsy an-drozy hivily trano noho raha lafovily maro sankarazany.

4 Laha tsy miamby soa rozy, le mety tsy hahay hanapa-kevitsy ka lasa hananan’olo trosa be. Mety samby hiasa anatini-lera maro amy zay rozy morovaly mba handoava ani-trosan’olo rey. Mety hiasa mafy rozy ka manjary tsy hanam-potoa firy hanaova fianara am-bata, fotoam-pivavahani-fianakavia, noho fanompoa. Mety hanao asa fanampiny aza rozy ka hanapatapaky fivoria mihintsy, amy zay mba tsy ho voaroaky amy asa iny na mba hahazo drala be. Lasa tsy afaky mampitombo ty fanompoan-drozy ani-Jehovah amy zay rozy vokatsini-zay.

5. Ino ty ianaranao baka amy tantarani-Klaus noho Marisa?

5 Maro ty tantara mampiseho hoe tsy ho sambatsy mihintsy ty olo mifantoky amy fangorona hanana. Diniho tse moa ty raha nitsapan-dry Klaus noho Marisa. * Laha vo nifanambaly rozy, le samby niasa mafy mba hahazoa drala be noho hanana. Fe tsy nahatiaro sambatsy rozy. Nieky Klaus hoe: “Nana ze raha iaby nilànay zahay, fe tsy nana raha kendrè ara-panahy. Laha ty marina, tena tsy nimora ty fiainanay sady nampiasa loha.” Ndre iha koa vasa mety fa nahatsapa hoe tsy nahasambatsy anao ty filan-drala noho hanana lisatsy marè. Laha zay ty mahazo anao, le ka kivy. Afaky hanova ze tokony hovà iha laha mandiniky modely soa. Ndao tse hodinihintsika hoe ino ty azoni-lahilahy manambaly ianara baka amy Josafata Mpanjaka.

MATOKISA ANI-JEHOVAH MANAHAKY ANI-JOSAFATA MPANJAKA

6. Akory ty nanorihani-Josafata ani-torohevitsy amy Ohabolana 3:5, 6 ao iny lafa nitojiky raha tena sarotsy ie?

6 Lahilahy manambaly va iha? Sarotsy aminao va kindraiky ty andraikitsinao? Laha zay ie, afaky hanampy anao ty tantarani-Josafata Mpanjaka. Amy maha mpanjaka ani-Josafata, le andraikitsiny ty niaro ani-firenena iny iabiaby! Ino ty nataony mba hahavità ani-andraikitsy bevata zay? Nanao ze azony natao Josafata mba hiarova ty vahoaky nandesiny. Nanory tanà voaaro mafy ta Joda ao ie, le namory maramila matanjaky mandilatsini-1 160 000. (2 Tan. 17:12-19) Tafara atoy, niatriky raha tena sarotsy Josafata. Niaraky baka any ty maramilani-Amonita, Moabita, noho ty lahilahy tamy faritsy be vohitsini-Seira any, fa hanafiky an-drozy trano raiky noho hanafiky ani-vahoakiny rey. (2 Tan. 20:1, 2) Ino amy zay ty nataoni-Josafata? Nangataky hery noho fanampea tamy Jehovah ie. Zay mihintsy ty tokony hatao hoy ty Ohabolana 3:5, 6. (Vakio.) Hita tamy vavaky nataoni-Josafata amy 2 Tantara 20:5-12 ao fa tena natoky tanteraky ani-Jehovah ie. Akory ty namaleani-Jehovah ty vavakini-Josafata?

7. Akory ty namaleani-Jehovah ty vavakini-Josafata?

7 Naniraky Levita raiky mana anara Jahaziela zay Jehovah mba hampita ty hafatsiny tamy Josafata. Zao ty nivolanini-Jehovah: “Samby ie mangalaky ty pilasiny le mitsangàna soa avao, le henteo ty fanavotani-Jehovah anareo.” (2 Tan. 20:13-17) Tsy ho zay aloha ty fatao lafa mialy! Fe tsy olombelo ro nanome ani-toromariky io fa Jehovah. Natoky tanteraky ani-Ndranahariny iny Josafata ka nanao ze raha nivolaniny. Lafa handeha hifanatriky amy fahavalo rey amy zay ie miaraky amy vahoaky rey, le mpihira tsy manday fitaova fialia ro nataony alohani-tafikiny rey ao fa tsy maramila mahay mialy rey. Nitanterahini-Jehovah vatany raha nivolaniny tamy Josafata iny, ka niresiny maramila fahavalon-drozy rey.—2 Tan. 20:18-23.

Asehoni-mpivaly vao hoe vatan-draha amin-drozy ty fanompoa ani-Jehovah laha mivavaky aminy rozy le mianatsy ty Safàny (Fehintsoratsy 8, 10)

8. Ino ty azoni-lahilahy manambaly ianara baka amy Josafata?

8 Afaky mandramby fianara baka amy Josafata ty lahilahy manambaly. Iha ro tompon’andraikitsy amy fikarakarà ty fianakavianao, le miasa mafy iha mba hiarova noho hameloma an-drozy. Lafa miatriky raha sarotsy amy zay iha, le mety hieritseritsy hoe ho vitanao ty hamaha ani-raha iny. Fe ka miantehitsy amy ty herinao avao. Mivavaha amy Jehovah mitoka, le angataho ie hanampy anao. Miaraha mivavaky amy valinao koa le aboaho ze am-ponao ao. Milà tari-dala amy Jehovah ka ianaro ty Baiboly noho boky baka amy fandaminany rey, le oriho ze torohevitsy hitanao ao. Mety tsy haneky ty fanapahan-kevitsy nataonao miory amy Baiboly io ty olo sisany, ka mety hanao ho zao mihintsy hoe lasa adala iha. Mety hanao ho zao rozy hoe ty dralanao noho ty raha vilinao ro tena hiaro ty fianakavianao. Fe tiarovo modelini-Josafata iny. Natoky ani-Jehovah ie ka nasehony tamy raha nataony raha zay. Tsy nanenga ani-lahilahy tsy nivaliky io mihintsy Jehovah. Tsy hanenga anao koa zany ie. (Sal. 37:28; Heb. 13:5) Ino koa ty raha hafa azoni-mpivaly atao mba hahavy an-drozy ho sambatsy?

TAHAFO ISAIA MPAMINANY MOROVALY LE KA ATAO AMBANIN-DRAHA TY FANOMPOA ANI-JEHOVAH

9. Ino ty azontsika resahy mikasiky ani-Isaia mpaminany morovaly?

9 Ty fanompoa ani-Jehovah ro tena nivatan-draha tamy Isaia morovaly. Nimpaminany Isaia, le mety nanao ty asani-mpaminany avao koa valiny kanao nikaihy hoe “mpaminanivavy.” (Isaia 8:1-4) Nataoni-Isaia morovaly tamy pilasy voalohany avao ty fanompoa ani-Jehovah. Tena modely soa ho ahi-ty mpivaly henanizao rozy!

10. Manino ty fianara ani-faminania amy Baiboly ao rey ro manampy ty mpivaly ho tapa-kevitsy hanao ze fara herin-drozy ho ani-Jehovah?

10 Manahaky ani-Isaia morovaly koa ty mpivaly henanizao laha manao ze fara herin-drozy amy fanompoa ani-Jehovah. Vomaiky rozy hatòky ani-Jehovah laha miaraky mianatsy ani-faminania amy Baiboly ao rey sady mandiniky hoe manino raha rey ro tanteraky avao. * (Tit. 1:2) Azon-drozy atao koa ty mandiniky hoe akory ty azon-drozy andrambesa anjara amy fahatanterahani-faminania rey. Fa nivola, ohatsy, Jesosy hoe hotorỳ amy tany toy iaby ty vaovao soa zay vo ho avy ty farany. Afaky manampy amy fanatanteraha ani-faminania io rozy. (Mat. 24:14) Vomaiky ho tapa-kevitsy hanao ze fara heriny ho ani-Jehovah ty mpivaly, arakaraky ty atokisan-drozy hoe tena ho tanteraky faminaniani-Baiboly rey.

TAHAFO PRISILA NOHO AKOILA LE ANOVO VOALOHA LISTA FANJAKÀ INY

11. Ino ty raha nataoni-Prisila noho Akoila, le ino ty antony?

11 Afaky miana-draha baka amy Prisila noho Akoila ty mpivaly tanora. Jiosy rozy morovaly fe nipetraky ta Roma any. Naharè ty vaovao soa mikasiky ani-Jesosy rozy ka nilasa Kristiana. Azo antoky fa tena nitean-drozy ty fiainan-drozy. Fe niova tampoky raha zay lafa nandidy ty Jiosy iaby hiala ta Roma ao Klaodio Mpanjaka. Mba eritsereto moa ty vokatsini-raha zay tamy Akoila noho Prisila. Tsy maintsy hanenga ani-tanà nahazatsy an-drozy io rozy, hila trano vaovao, le hila klian vaovao amy tranolay amboarin-drozy rey. Lasa tsy nataon-drozy tamy pilasy voalohany sasy va zany Fanjakà iny lafa nihasarotsy ty fiainan-drozy? Mety hainao vasa ty valini-fanontanea zay. Lafa niavy ta Korinto any Akoila noho Prisila, le nanomboky nanampy ty fiangona tan-tanà eo. Niaraky niasa tamy apostoly Paoly koa rozy mba hampahery ty mpiara-manompo tao. Nifindra tamy tanà hafa nila mpitory maro rozy lafa tafara atoy. (Asa. 18:18-21; Rom. 16:3-5) Nimaro raha atao rozy sady tena nahafa-po an-drozy ty fiainan-drozy!

12. Manino ty mpivaly ro tokony hametraky raha kendrè amy fanompoa ani-Jehovah?

12 Afaky manahaky ani-Prisila noho Akoila ty mpivaly henanizao ka manao ani-Fanjakà iny amy pilasy voalohany. Tena soa laha alohani-hifanambalean-drozy rozy le fa miresaky mikasiky ty raha kendren-drozy. Laha miaraky mametraky raha kendrè amy fanompoa ani-Jehovah ty mpivaly sady miezaky manatratsy ani-zay, le hahita hoe tena manampy an-drozy Jehovah. (Mpito. 4:9, 12) Henteo moa ty tantarani-Russell noho Elizabeth. Hoy Russell: “Talohani-nifanambaleanay le fa nifampiresahanay hoe ino ty raha teanay hatao ho ani-Jehovah.” Nivola koa Elizabeth hoe: “Nifampiresahanay sandrany raha zay soa lafa misy fanapahan-kevitsy mila rambesinay afara any, le fa hainay hoe ino ty hatao ka tsy hisy raha hisaka anay tsy hahatratsy ani-raha kendrenay iny.” Lasa afaky nifindra tamy pilasy nila mpitory maro ta Mikronezỳ any Russell noho Elizabeth vokatsini-zay.

Asehoni-mpivaly vao hoe vatan-draha amin-drozy ty fanompoa ani-Jehovah laha mametraky raha kendrè (Fehintsoratsy 13)

13. Laha hentea ty Salamo 28:7, ino ty ho vokany laha tsika matoky ani-Jehovah?

13 Maro koa henanizao ty mpivaly manao manahaky ani-Russell noho Elizabeth. Nanapa-kevitsy hana fiaina tsotra rozy amy zay mba manam-potoa maro hitoria noho hampianara ty vaovao soa. Laha ataoni-mpivaly raha kendrè ty hoe hanao ze fara herin-drozy ho ani-Jehovah, bakeo miezaky rozy manatanteraky ani-zay, le tena ho soa ty vokany. Ho hitan-drozy hoe tena mikarakara an-drozy Jehovah, hitombo ty fatokisan-drozy azy, sady tena ho sambatsy rozy.​—Vakio Salamo 28:7.

TAHAFO APOSTOLY PETERA MOROVALY LE MATOKISA HOE HO TANTERAKY TY FAMPITAMANANI-JEHOVAH

14. Akory ty nampisehoani-Petera morovaly hoe natoky ani-fampitamana amy Matio 6:25, 31-34 ao iny rozy?

14 Ianaran-draha koa ry apostoly Petera morovaly. Enim-bola na tao raiky teo ho eo tafarani-nifankahitani-Petera tamy Jesosy, le tsy maintsy nandramby fanapahan-kevitsy tena bevata Petera. Mpihaza Petera. Io ty asa namelomany ty fianakaviany. Ka lafa nitaomini-Jesosy hanori-dia azy zany Petera, le tsy maintsy nieritseritsy ani-valiny ie lafa hanapa-kevitsy. (Lioka 5:1-11) Nifily handeha hitory niaraky tamy Jesosy Petera. Tena nahay nifily ie! Afaky mino tsika hoe nanoha ani-fanapahan-kevitsini-Petera iny valiny. Mivola ty Baiboly hoe tafarani-nameloma ani-Jesosy, le niaraky tamy Petera valiny lafa nanao lia misionera sisany ie. (1 Kor. 9:5) Satria modely soa valini-Petera iny, le nanjary tsy nisalasala nanoro hevitsy ty Kristiana manambaly Petera. (1 Pet. 3:1-7) Samby natoky Petera morovaly hoe hanatanteraky ty fampitamanany Jehovah, ka hanome ze raha ilàn-drozy ie laha ataon-drozy voaloha lista avao Fanjakà iny.​—Vakio Matio 6:25, 31-34.

15. Ino ty ianaranao baka amy Tiago noho Esther?

15 Fa tao maromaro va zay ty nifanambaleanareo? Laha zay ie, ino ty azonareo atao mba hahavy anareo haniry hampitombo ty fanompoanareo avao? Diniho ty tantarani-mpivaly nanome modely soa rey. Azonareo atao, ohatsy, ty mamaky ani-lahatsoratsy hoe “Nahafoy Tena Izy Ireo” rey. Nanampy ani-Tiago noho Esther, mpivaly a Brezily any zay lahatsoratsy reo ka vomaiky rozy naniry hifindra amy pilasy mila mpitory maro. Hoy Tiago: “Nihitanay tamy lahatsoratsy rey tao hoe akory ty nanampeani-Jehovah ani-mpanompony rey. Lafa nahita ani-zay zahay, le mba naniry koa. Mba ta hahatsapa koa zahay hoe mitari-dala anay Jehovah sady mikarakara anay.” Nifindra a Paragoay any rozy tafara atoy. Nanompo tamy faritsy manao safà portigè rozy liany tamy 2014. Hoy Esther: “Anisani-andinin-teny tena teanay ty Efesianina 3:20. Fa imaro zahay ro nahita ty fahatanterahani-safà reo tamy fanompoanay ani-Jehovah.” Nanome toky Paoly amy taratasiny ho ani-Efesianina reo fa hanome raha maro mandilatsy ani-ze angatahintsika Jehovah. Tena marina raha zay!

Asehoni-mpivaly vao hoe vatan-draha amin-drozy ty fanompoa ani-Jehovah laha mangataky torohevitsy amy mpivaly mana traikefa (Fehintsoratsy 16)

16. Ia iaby ty azoni-mpivaly tanora angataha torohevitsy lafa rozy mieritseritsy hametraky raha kendrè?

16 Maro ty mpivaly nianatsy niantehitsy tamy Jehovah. Afaky miana-draha baka amy ty raha niainan-drozy ty mpivaly tanora. Mety fa nanompo amy fotoa iaby tanatini-tao maro, ohatsy, ty mpivaly sisany. Milà torohevitsy amin-drozy lafa iha handiniky ty raha ho kendrenareo. Atoronareo baka amy zay hoe matoky ani-Jehovah nareo. (Ohab. 22:17, 19) Azoni-anti-panahy atao koa ty manampy mpivaly tanora mba hana raha kendrè noho hanatratsy ani-zay.

17. Ino ty raha niseho tamy Klaus noho Marisa, le ino ty ianarantsika baka amy ty raha nahazo an-drozy?

17 Mety misy raha teantsika hatao mba hampitomboa ty fanompoantsika ani-Jehovah, fe mety hafa ty fomba teany hanompoantsika azy. Zay mihintsy ty nahazo ani-Klaus noho Marisa, azy niresahintsika taloha teroy rey. Telo tao tafarani-nifanambalean-drozy, nialan-drozy ty tranon-drozy, le nandeha rozy nanao volontera hanao asa fanorena tamy sampani-Failandy any. Fe kay hondy tsy nahazo nijano any mandilatsini-enim-bola rozy. Nidiso fanantenà tse rozy tamy voalohany. Fe tsiela tafarani-zay, nahazo fanasà hianatsy fivolana arabo rozy. Falifaly rozy henanizao manompo amy faritany hafa manao fivolana arabo. Lafa nandiniky ani-raha niseho rey ndraiky Marisa, le nivola hoe: “Natahotsy aho satria hanao raha mbo tsy nataoko mihintsy. Tena nila natoky ani-Jehovah aho. Fe nihitako hoe nanampy anay avao Jehovah, sady tsy araky ty nieritseretanay azy. Tafarani-zay, nihanitombo avao ty fatokisako ani-Jehovah.” Laha zay ro hentea, le afaky matoky zany iha hoe hitahy anao Jehovah laha tena matoky azy iha.

18. Ino ty azoni-mpivaly atao mba hahavy an-drozy hatòky ani-Jehovah avao?

18 Fanomeza baka amy Jehovah ty fanambalea. (Mat. 19:5, 6) Teany hahazo tavy ani-kadò io ty mpivaly. (Ohab. 5:18) Mpivaly tanora va nareo? Eritsereto hoe ino ty raha hataonareo amy fiaina. Manao ze fara herinareo va nareo mba hampisehoa amy Jehovah hoe tena ankasitrahanareo kadò nameany anareo io? Miresaha amy Jehovah amy vavaky. Ilao amy Safàny ao ze torolala mifanaraky amy ty raha iainanareo. Bakeo, oriho ze torohevitsy ameani-Jehovah anareo. Ho sambatsy noho ho afa-po vatany nareo morovaly laha manompo ani-Jehovah!

HIRA 132 Iray Isika Izao

^ feh. 5 Mety hisy vokany amy ty fotoa noho hery azontsika ampiasà amy fanompoa ani-Jehovah ty fanapahan-kevitsy sisany rambesintsika. Ty mpivaly vao ro tena sahira amy fanapahan-kevitsy manahaky ani-zay satria tsy maintsy mandramby fanapahan-kevitsy misy vokany maharitsy amy fiainan-drozy rozy. Soa avao fa hanampy an-drozy hahay hanapa-kevitsy lahatsoratsy toy. Ho sambatsy rozy amy zay sady ho afa-po amy fiaina.

^ feh. 5 Novà ty anara sisany.

^ feh. 10 Azonareo dinihy, ohatsy, ty efajoro hoe “Hainao va ty Manazava ani-Faminania Retoa?”, amy Tilikambo Fiambena, Ziè 2020, p. 11.