Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 4

Miezaha ho Be Fitiava Avao

Miezaha ho Be Fitiava Avao

“Manàna fifankahazoam-po laliky, laha amy fitiavan-drahalahy.”​—ROM. 12:10.

HIRA 109 Mifankatiava Amin’ny Fo

HO HITANAO ATO *

1. Ino ty mampiseho hoe tsy mifankatea loatsy ty mpilongo henanizao?

FA NIVOLA ty Baiboly hoe “tsy ho tea longo” ty olo amy andro farany zao. (2 Tim. 3:1, 3) Hitantsika ty fahatanterahani-zay henanizao. Maro, ohatsy, ty mpivaly misaraky. Mifankalay rozy le mahatiaro tsy darea koa ty anakin-drozy. Ndre ty olo trano raiky aza mety tsy hifandramby soa. Zao ty nivolanini-mpanoro hevitsy mikasiky fianakavia raiky zay: “Tsy mifampiresaky ty baba, neny, noho ty anaky fa samby tandrena amy ordinatera, tablety, telefony, na jeu video. Lasa tsy mifankahay soa rozy ndre miharo trano aza.”

2-3. a) Laha hentea ty Romanina 12:10, ia iaby ty tokony ho teantsika marè? b) Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

2 Tsy ta hanahaky ani-tontolo tsy manam-pitiava toy tsika. (Rom. 12:2) Mila miezaky ho tea ty trano raiky amintsika tsika, le mila miezaky ho tea ty finoa raiky amintsika koa. (Vakio Romanina 12:10.) Manahaky fitiavantsika longontsika marìny rey mihintsy ro tokony hitiavantsika ty longontsika ara-panahy, zany hoe ty rahalahy noho anabavintsika. Lafa tsika be fitiava, le hanampy ty mpanomponi-Jehovah hiharo raiky noho ho falifaly avao.​—Mika 2:12.

3 Handiniky tantaran’olo sisany amy Baiboly ao tsika mba hanampy antsika hana ani-karazam-pitiava io.

“BE FITIAVA VATANY” JEHOVAH

4. Ino ty raha volanini-​Jakoba 5:11 mikasiky ty fitiavani-Jehovah?

4 Maro ty toetsy soani-Jehovah resahini-Baiboly. Mivola, ohatsy, ie hoe “fitiava Ndranahary.” (1 Jaona 4:8) Zay avao le fa mahavy antsika hamonjy azy. Fe volanini-Baiboly koa hoe “be fitiava vatany” Jehovah. (Vakio Jakoba 5:11.) Hita baka amin’io hoe tena tea antsika vatany ie!

5. Akory ty ampisehoani-Jehovah hoe mamindra fo ie, le ino ty azontsika atao mba hanahafa azy?

5 Ankoatsini-habe fitiavani-Jehovah, le miresaky toetsini-Jehovah hafa maninto koa ty Jakoba 5:11. Mamindra fo ie hoasany. (Eks. 34:6) Mampiseho ani-zay, ohatsy, ie lafa manenga ty hadisoantsika. (Sal. 51:1) Fe mivola ty Baiboly fa tsy hoe manenga hadisoa avao ty olo mamindra fo, fa miferinay olo koa. Misy fihetseham-po laliky anatiny any. Lafa mahita olo mijaly, ohatsy, ie le ta hanampy azy ka miezaky manao raha. Mivola Jehovah hoe mbo mandilatsy ty fitiavani-reny ty anakiny ty faniriany ta hanampy antsika. (Isa. 49:15) Lafa misy raha mahazo antsika le manampy antsika Jehovah satria mamindra fo. (Sal. 37:39; 1 Kor. 10:13) Afaky mamindra fo amy ty rahalahy noho anabavintsika koa tsika. Engantsika ty hadisoan-drozy fa tsy tanjahintsika avao laha nanao raha nampeloky antsika rozy. (Efes. 4:32) Tsy zay avao, mamindra fo amin-drozy koa tsika lafa manampy an-drozy laha misy problemo rozy. Manahaky ani-Jehovah, azy farani-ze be fitiava iny, tsika laha mamindra fo avao.​—Efes. 5:1.

“NIFANDRAMBY AM-PO” DAVIDA NOHO JONATANA

6. Nanao akory ty finamani-Jonatana noho Davida?

6 Maro biby ty tantaran’olo tsy lavorary nimpinama marè, amy Baiboly ao. Ohatsy zao ry Jonatana noho Davida. Mivola ty Baiboly hoe: “Nanjary mpinama biby Jonatana noho Davida ka nifandramby am-po, le nitea azy sahala amy ty vatany Jonatana.” (1 Sam. 18:1) Davida ty nifilini-Jehovah ho mpanjaka hisolo ani-Saoly. Nialona ani-Davida amy zay Saoly le nila fomba hamonoa azy. Fe Jonatana tsy niharo tetiky amy babany hamono ani-Davida. Nifanome toky Jonatana noho Davida hoe ho mpinama noho hifanampy avao zisiky farany.​—1 Sam. 20:42.

Nimpinama marè Jonatana noho Davida sady nifandramby am-po, ndre nizaini-Jonatana lavitsy Davida (Fehintsoratsy 6-9)

7. Ino ty raha mety ho nanaka ani-Jonatana noho Davida tsy ho mpinama?

7 Tena nahatseriky hoe nimpinama biby ho zay ry Jonatana noho Davida, laha dinihy ty raha mety ho nanaka an-drozy tsy ho mpinama. Zaini-Jonatana 30 tao eo ho eo, ohatsy, Davida. Afaky nieritseritsy zany Jonatana hoe akory ty hinamako amy mpamaraky mbo tsy nandia fiaina tia. Fe tsy nanao ani-zay ie fa nanaja ani-Davida.

8. Araky ty hevitsinao, nanino Jonatana ro nama soa ho ani-Davida?

8 Tokony ho nialona ani-Davida koa Jonatana. Anakilahini-Saoly Mpanjaka ie ka tokony ho ie ro mpanjaka handimby ani-babany. Afaky nizizo zany ie. (1 Sam. 20:31) Fe niambany Jonatana ka tsy nivaliky tamy Jehovah. Nekeny hoe Davida ro nifilini-Jehovah ho mpanjaka, ka tsy nivaliky tamy Davida ie ndre naharomotsy ani-Saoly aza raha zay.​—1 Sam. 20:32-34.

9. Nialona ani-Davida va Jonatana? Hazavao.

9 Tena niteani-Jonatana vatany Davida ka tsy nialonany mihintsy. Lahilahy be herim-po Jonatana sady mahay mialy. Mahay mampiasa kititsy tsy saky ie. Nivola mihintsy aza ty olo hoe “mbo mirifotsy mandilatsy voromahery” Saoly noho Jonatana sady “mahery mandilatsy liona.” (2 Sam. 1:22, 23) Afaky nizesta zany Jonatana amy raha vitany rey. Fe tsy nialona ani-Davida ie sady tsy nanao kirebaky taminy. Vomaiky aza ie nidera ani-Davida satria be herim-po Davida sady niantehitsy tamy Jehovah. Laha ty marina koa lafa nahafaty ani-Goliata Davida, vo nanomboky niteani-Jonatana manahaky ty vatany. Akory ty hampisehoantsika hoe tena teantsika ho zay koa rahalahy noho anabavintsika reo?

AKORY TY HAMPISEHOANTSIKA HOE BE FITIAVA TSIKA?

10. Ino ty dikani-hoe ‘mifankatea marè amy fo’?

10 Mampirisiky antsika ‘hifankatea marè amy fo’ ty Baiboly. (1 Pet. 1:22) Modely mikasiky ani-zay Jehovah. Tena tea antsika marè ie, ka laha tsy mivaliky aminy tsika le tsy hisy ndre ino ndre ino hahasaka azy tsy ho tea antsika. (Rom. 8:38, 39) Safà hoe “marè” io, azo ivolana olo tena miezaky mba hampiseho fitiava. Tsy mora kindraiky ty manao ani-zay. Lafa misy mpiara-manompo mampeloky antsika zany le mila miezaky avao tsika mba “hifandefitsy am-pitiava, sady hiezaky marè hitanjaky ty maha raiky ty fanahy anatini-filongoa, azy fehy mampiharo iny.” (Efes. 4:1-3) Laha miezaky mafy hampisy filongoa amy rahalahy noho anabavintsika reo tsika le tsy hifantoky amy ty raha tsy mety ataon-drozy. Hiezaky tsika mba hanahaky ty fahitani-Jehovah ani-rahalahintsika reo ty fahitantsika an-drozy.​—1 Sam. 16:7; Sal. 130:3.

Nanarini-Paoly Eodia noho Syntyke mba hifanaraky soa. Mety tsy ho mora amintsika koa kindraiky ty hifanaraky soa amy rahalahy noho anabavintsika reo avao (Fehintsoratsy 11)

11. Manino ro mety ho sarotsy kindraiky ty mampiseho hoe be fitiava?

11 Tsy mora kindraiky ty mampiseho hoe tena teantsika rahalahy noho anabavy reo, sirtò laha haintsika hoe nisy raha tsy nety nataony. Atao raha zay mihintsy ty nahazo ani-Kristiana tamy taonjato voalohany rey. Mety nifandramby soa avao, ohatsy, Eodia noho Syntyke lafa ‘niaraky niasa amy Paoly nitory ty vaovao soa.’ Fe tsy haintsika ty antony fa tsy nifanaraky rozy. Farany Paoly nananatsy an-drozy “mba hifanaraky soa amy Tompo ao.”​—Fil. 4:2, 3.

Afaky ho mpinama noho hifandramby am-po ty anti-panahy ndre tsy mitovy tao (Fehintsoratsy 12)

12. Ino ty azontsika atao mba hampisehoa hoe tena teantsika ty rahalahy noho anabavintsika?

12 Ino ty azontsika atao mba hampisehoa hoe tena teantsika ty rahalahy noho anabavintsika? Lafa haintsika soa mpiara-manompo reo le ho moramora amintsika ty ho tea an-drozy. Ho haintsika koa ty antony mahavy an-drozy manao raha sisany. Afaky hinama amin-drozy avao tsika ndre tsy mitovy karaza amintsika na tsy mitovy tao amintsika rozy. Ka halino fa nifanelanela 30 tao eo hoe eo Jonatana noho Davida, kanefa nimpinama biby rozy. Misy olo tsy mitovy tao aminao va amy fiangonanareo eo fe azonao inamà? Laha minama aminy iha le atoronao hoe teanao “ty rahalahy iaby amy finoa ao.”​—1 Pet. 2:17.

Fehintsoratsy 12 *

13. Manino ro tsy voatery hitovy ty fitiavantsika ty olo iaby amy fiangona eo?

13 Laha tsika tea ty rahalahy iaby amy finoa ao, midika va zay hoe tsy maintsy namantsika marìny iaby ty olo amy fiangona eo? Tsy voatery ho zay. Ara-dalàna tsika laha mora mifankahazo soa amin’olo mitovy raha tea amintsika. Nikaihini-Jesosy hoe “nama”, ohatsy, apostoliny iaby rey, fe Jaona ty tena niteany. (Jaona 13:23; 15:15; 20:2) Fe ndre zay, tsy nibanabanàny mandilatsy ani-ilany rey Jaona. Nisy fotoa, ohatsy, Jaona noho rahalahiny mana anara Jakoba iny nangataky tamy Jesosy mba ho soa pilasy lafa amy Fanjakà-Ndranahary ao. Fe zao ty navalini-Jesosy: “Ty hipetraky ankavanako noho ankaviako eo, tsy anjarako ty manome azy.” (Mar. 10:35-40) Laha manahaky ani-Jesosy tsika le tsy hasiantsika ambony ambany mpiara-manompo namantsika reo. (Jak. 2:3, 4) Fa laha tsy zay, le hisy fisaratsaraha amy fiangona eo.​—Joda 17-19.

14. Laha hentea ty Filipianina 2:3, ino ty hanampy antsika tsy hifanao kirebaky?

14 Laha tena mifankatea tsika le tsy hiezaky ho anaboni-rahalahintsika reo. Tiarovo fa tsy nialona ani-Davida mihintsy Jonatana. Tsy niezaky ho lasa mpanjaka ie fa nengany Davida ro ho eo. Soa laha manahaky ani-Jonatana tsika. Ka ialona mpiara-manompo reo laha misy raha hain-drozy, fa miambanea le engao ie ho anabo mandilatsy anao. (Vakio Filipianina 2:3.) Anovo an’eritseritsy avao hoe samby afaky manao raha ho ani-fiangona iaby tsika iaby. Laha miambany avao tsika le handramby soa lafa mahita ty toetsy soa ananani-rahalahy noho anabavintsika reo.​—1 Kor. 12:21-25.

15. Ino ty ianaranao baka amy tantaran-dry Tanya iny?

15 Lafa misy raha mahazo antsika, le atoroni-Jehovah hoe be fitiava ie ka ampiasany hanampy antsika ty rahalahy noho anabavy. Mampiseho ani-zay tantaran-dry Tanya, ta Etazinỳ any toy. Nanatriky ty Fivoriambe Iraisam-pirenena 2019 hoe “Tsy ho Rava Mihintsy ty Fitiava!” rozy miaraky amy anakiny telo rey. Lafa noly amy fivantanan-drozy iny any rozy Sabotsy hariva iny, le nisy tomabily nidodo ani-tomabilin-drozy iny. Hoy Tanya: “Tsy nisy nanahy zahay. Fe nitofotsy biby zahay ka niboaky baka amy tomabily iny ao le nitsanga tanivon-dala teo. Nisy nikaiky anay amy zay tan-tsisiny eroy le nampiliriny tamy tomabiliny ao zahay. Ranadahy baka namonjy fivoriambe io. Tsy ie raiky avao ty nijano niaraky taminay teo. Nisy mpiara-manompo limy baka a Siedy any rezay koa nijano teo. Nirakofani-rahavavy iny marè biby zahay moroanaky, le mba nihetra! Nivolaniko amy zay rozy hoe fa tsy manahy zahay fa afaky mandeha nareo. Fe tsy nety rozy fa mbo nijano avao. Mbo taminay teo avao rozy ndre fa niavy dokotera mpanarombaky rey, sady nataon-drozy azo antoky hoe nahazo ze raha nilanay zahay. Tsapanay mihintsy tamy zay hoe tea anay Jehovah. Vomaiky nanampy anay ho tea ani-ranadahy noho rahavavy reo raha iny sady nanampy anay ho tea ani-Jehovah noho hankasitraky azy.” Fa nisy fotoa va iha nila fanampea le nisy mpiara-manompo nibe fitiava taminao?

16. Ino iaby ty antony tokony hahavy antsika hifankatea vatany?

16 Eritsereto ty raha soa hiseho lafa tsika tena mifankatea. Mampahery ani-rahalahy noho anabavintsika reo tsika lafa misy raha mahazo an-drozy. Manampy ty rahalahy noho anabavintsika hiaraky hanompo ani-Jehovah noho ho falifaly tsika. Atorontsika hoe mpianatsini-Jesosy tsika ka lasa ta hanompo ani-Jehovah ze olo mana fo soa. Fa ty tena vatan-draha, hahazo voninahitsy Jehovah, azy “Babani-fiferinesa noho Ndranaharini-fampahereza iaby” iny. (2 Kor. 1:3) Loniky lahy tsika iaby ho tapa-kevitsy hampiseho fitiava avao!

HIRA 130 Andao Hifamela

^ feh. 5 Fa nivola Jesosy hoe ty fitiava ro hahaiza ty mpianatsiny. Samby miezaky mampiseho ani-fitiava zay iaby tsika. Tokony hiezaky tsika mba ho teantsika manahaky longontsika marìny rey ty rahalahintsika. Hanampy antsika hampitombo ty fitiavantsika ani-rahalahy noho anabavintsika amy fiangona eo reo lahatsoratsy toy.

^ feh. 55 SARY: Anti-panahy tanora nandramby soa baka amy anti-panahy fa be tao raiky. Falifaly mampandroso azy an-trano rahalahy be tao iny. Samby hita hoe mifankatea rozy miaraky amy valin-drozy rey.