Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 25

Ka Manao Raha Mampalahelo ani-azy “Maliniky Reo”

Ka Manao Raha Mampalahelo ani-azy “Maliniky Reo”

“Miambena soa tsy no tsy asianareo dikany ty raiky amy maliniky reo.”​—MAT. 18:10.

HIRA 113 Ny Fiadanantsika

HO HITANAO ATO *

1. Manino tsika ro afaky mivola hoe tea antsika kiraidraiky Jehovah?

NITAOMINI-JEHOVAH hamonjy azy iha. (Jaona 6:44) Ino ty dikani-zay? Lafa nandiniky ty olo an-tapitrisany an-tany etoy Jehovah, le nihitany fa mana fo soa iha ka afaky ho tea azy. Lafovily aminy raha zay. (1 Tan. 28:9) Haini-Jehovah soa iha. Hainy koa ty raha mahazo anao sady tea anao ie. Tena mampahery ty mahay ani-zay!

2. Ino ty fanohara nivolanini-Jesosy mba hanampea antsika hahay hoe tena tea antsika kiraidraiky Jehovah?

2 Tena midary anao Jehovah. Teany koa ty rahalahy noho anabavinao iaby amy fiangona eo. Teani-Jesosy ho azontsika soa raha zay ka nanao fanohara ie. Nampitoviziny amy mpiarakandro Jehovah. Laha mana aondry 100, hoasany, mpiarakandro iny fe nitrobo ty 1, ino ty hataony? “Tsy hengany am-bohitsy eo va azy sivampolo sivy amby rey le handeha ie hila ani-raiky nitrobo iny?” Lafa hitany amy zay aondry iny, le tsy ho meloky azy ie fa vomaiky aza ho falifaly. Ino ty teani-Jesosy hovolany? Lafovily amy Jehovah iaby ty aondriny kiraidraiky. Nivola mihintsy Jesosy hoe: “Tsy teani-Babako an-danitsy any iny hisy ho trobo ndre ty raiky amy maliniky reo.”​—Mat. 18:12-14.

3. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

3 Tsy teantsika mihintsy laha tsika ro mahavy ty rahalahy noho anabavintsika ho kivy. Ka ino ty azontsika atao mba tsy hanao raha mampalahelo olo tsika? Le ino ty azontsika atao laha misy olo manao raha mampalahelo antsika? Hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato ty valini-fanontanea reo. Fe ndao tse horesadresahintsika ty mikasiky azy “maliniky” resahini-​Matio toko 18 iny.

IA AZY “MALINIKY REO”?

4. Ia azy “maliniky reo”?

4 Tsy ia azy “maliniky reo” fa ty mpianatsini-Jesosy iaby, ndre firy tao ie ndre firy tao. Sahala “ajà” iaby rozy satria maneky hampianarini-Jesosy. (Mat. 18:3) Olo baka amy tany samby hafa rozy. Tsy mitovy koa ty fomban-drozy noho ty toetsy mampiavaky an-drozy. Fe samby mino ani-Kristy rozy, le Kristy koa tena tea an-drozy.​—Mat. 18:6; Jaona 1:12.

5. Manao akory Jehovah lafa misy olo manao raha mampalahelo ty raiky amy mpanompony na mampijaly an-drozy?

5 Lafovily amy Jehovah iaby azy “maliniky reo.” Akory ty ahaizantsika ani-zay? Eritsereto moa hoe manao akory ty fahitantsika ajà kelikely rey. Teantsika rozy ka ta hiaro an-drozy tsika. Haintsika fa mbo malemy rozy, mbo tsy nandalo fiaina, sady mbo tsy de mahihitsy, tsy manahaky ty olo be. Fa sandra halantsika ty mahita olo mampijaly olo. Handraky moa laha ajà ro ampijaliny, le vomaiky malahelo tsika na meloky mihintsy. Ta hiaro antsika manahaky ani-zay koa Jehovah. Malahelo ie na mety ho meloky mihintsy lafa misy olo manao raha mampalahelo ty raiky amy mpanompony na mampijaly an-drozy!​—Isaia 63:9; Mar. 9:42.

6. Laha hentea ty 1 Korintianina 1:26-29, manao akory ty fahitan’olo amy tontolo toy eto ty mpianatsini-Jesosy?

6 Manino koa ro volany hoe “maliniky” ty mpianatsini-Kristy? Olo manao akory tse moa ro eritseretini-tontolo toy hoe ambony? Mazava ho azy fa ty olo mpanarivo, malaza, na mana fahefà. Fe tsy ho zay matetiky ty fahitan’olo ty mpianatsini-Jesosy. Atao raha olo ambany, tsy de misy dikany, zany hoe “maliniky” rozy. (Vakio 1 Korintianina 1:26-29.) Fe tsy manahaky ani-zay ty fahitani-Jehovah an-drozy.

7. Teani-Jehovah hanao akory tsika lafa mifandramby amy rahalahy noho anabavintsika reo?

7 Teani-Jehovah iaby ty mpanompony ndre fa ela rozy ro nanompo azy ndre vo betibety. Samby lafovily aminy iaby zany rahalahy noho anabavintsika reo ka tokony ho lafovily amintsika koa. Tsy ty sisany amin-drozy avao ro teantsika fa ty “rahalahy iaby amy finoa ao.” (1 Pet. 2:17.) Tokony hatorontsika hoe teantsika rozy, le mitandrina koa tsika tsy no hanao raha mampalahelo an-drozy. Ka manao akory laha nanao raha nampeloky olo na nampalahelo olo tsika? Tsy tokony ho moramoràntsika raha iny. Tsy tokony hanao ho zao tsika hoe tsy maintsy hanenga ani-raha iny ie le ho halinony iny. Ino tse moa ty antony mety hahavy olo sisany heloky na halahelo? Mety hahavy ty rahalahy noho anabavintsika sisany ho mora meloky na ho mora malahelo ty fomba nitezà azy. Mieritseritsy ie hoe ambany ka mety ho rambesiny am-po iaby ze raha resahin’olo na ataon’olo. Misy koa vo tsiela ty nianarany fahamarina ka mbo tsy takany hoe tokony hanenga hadisoa ie. Fe ndre ino ino antony mampalahelo, ndre tsika ro malahelo ndre olo hafa ro mana alahelo amintsika, le mila alamy avao raha iny. Tsy zay avao, laha mora meloky na mora malahelo amy ty raha ataon’olo hafa ty olo raiky, le tokony ho hainy hoe toetsy raty raha zay ka mila ialàny. Ho falifaly ie laha manao ani-zay sady hifandramby soa amy ty rahalahy noho anabaviny.

ANOVO ANABO MANDILATSY ANAO TY OLO HAFA

8. Nanao akory ty toe-tsain’olo tamy androni-Jesosy, le ino ty vokatsini-raha zay tamy mpianatsiny rey?

8 Nanino Jesosy ro niresaky mikasiky ani-azy “maliniky reo”? Satria nanontany azy ho zao mpianatsiny rey: “Ia marina ty farani-be amy Fanjakàni-lanitsy ao?” (Mat. 18:1) Maro ty Jiosy nana toe-tsay manahaky ani-zay. Nainan-drozy ty olo hieritseritsy hoe ambony rozy. Nivola manam-pahaiza raiky zay hoe: “Matimatim-boninahitsy, ta halaza, noho ta ho hajàn’olo ty ankamaroani-Jiosy tamy fotoa zay.”

9. Ino ty raha tsy maintsy nataoni-mpianatsini-Jesosy rey?

9 Haini-Jesosy fa maro ty Jiosy ta ho anabo mandilatsy ty olo hafa. Nila niezaky mafy zany mpianatsiny rey mba tsy hana ani-toe-tsay zay. Hoy ty asani-Jesosy: “Ze farani-be aminareo eo ro ho sahala zainy marè, le ze mitariky ho sahala amy mpanompo.” (Lioka 22:26) Atorontsika hoe “zainy marè” tsika laha ataontsika “anabo mandilatsy” antsika ty olo hafa. (Fil. 2:3) Arakaraky ty anaovantsika ani-zay le vomaiky tsika tsy hanao raha hampalahelo olo.

10. Ino ty torohevitsy nameani-Paoly ka mila orihintsika?

10 Tsy maintsy misy raha avao ahità hoe anabo mandilatsy antsika rahalahy noho anabavintsika reo. Tsy ho sarotsy amintsika ty hahita ani-zay laha mandiniky ty toetsy soa ananan-drozy tsika. Mila orihintsika soa avao torohevitsy nameani-apostoly Paoly ho ani-Korintiana toy: “Ino ty tsy mampitovy anao amin’olo hafa? Ino amy ty raha anananao vatany moa ro tsy namea anao? Ka laha nisy nanome avao iha, manino ro mirengirengy sahala amin’olo tsy nisy nanome io?” (1 Kor. 4:7) Tokony hiamby soa zany tsika tsy no hanao raha hahavy olo hifantoky amintsika na hieritseritsy hoe anabo tsika. Laha misy, ohatsy, rahalahy mahay mandahateny na ranabavy mahay manomboky fampianara Baiboly, le Jehovah avao ro tokony hameany voninahitsy.

MANENGÀ HADISOA ‘AMY TY FONAO IABY’

11. Ino ty teani-Jesosy hampianary antsika lafa ie nanao fanohara mikasiky mpanjaka noho mpanompo iny?

11 Nivola Jesosy hoe tsy tokony hanao raha mampalahelo olo ty mpanori-dia azy. Nanao fanohara mikasiky mpanjaka noho mpanompo zay ie bakeon’iny. Nananani-mpanjaka io trosa be mpanompo iny fe nafoini-mpanjaka io any trosa iny, satria tsy ho voaloani-mpanompo io mihintsy. Nisy mpanompo hafa koa nananani-mpanompo io trosa kelikely, fe le tsy nandeferany mihintsy. Farany nampilirini-mpanjaka iny am-prizon any mpanompo raty fanahy io. Ino ty ianarantsika baka amy zay? Nivola Jesosy hoe: “Ho zay koa ty hataoni-Babako an-danitsy any iny aminareo, laha tsy samby manenga ty hadisoani-rahalahinareo amy fonareo iaby nareo.”​—Mat. 18:21-35.

12. Manino ro azo volany hoe manao raha mampalahelo olo tsika laha tsy manenga hadisoa?

12 Tsy ty vatatenani-mpanompony iny avao ro nitratra ty vokatsini-raha nataony iny fa ndre ty olo hafa koa. Voalohany, ohatsy, tsy niferinesany mihintsy mpanompo namany iny fa ‘nampiliriny am-prizon any, zisiky handoavany ani-trosa iny.’ Faharoe, mbo nampijaly ty mpanompo hafa koa ie, satria “nalahelo biby” rozy lafa nahita ty raha nataony. Misy vokany amin’olo hafa koa ty raha ataontsika. Mety hanao akory, ohatsy, laha misy olo nanao raha tsy nety tamintsika fe tsy manenga ani-hadisoany iny tsika? Voalohany, manao raha mampalahelo azy tsika satria mandà tsy hanenga ty hadisoany, le mety tsy hidary azy, na halay azy mihintsy. Faharoe, lasa malahelo koa ty olo amy fiangona eo lafa hitan-drozy hoe tsy mifanaraky amin’olo iny tsika.

Hitanjaky lolompo va iha sa hanenga hadisoa baka am-po? (Fehintsoratsy 13-14) *

13. Ino ty azonao ianara baka amy tantarani-ranabavy mpisava lala io?

13 Mahasoa ty manenga hadisoa. Lasa maivaiva tsika lafa manenga ty hadisoani-rahalahy noho anabavintsika reo. Fe tsy vitani-zay fa manampy ty olo hafa ho falifaly koa tsika. Zay mihintsy ty raha niainani-mpisava lala raiky mana anara Crystal * zay. Nisy ranabavy amy fiangona eo nanao raha nampalahelo azy. Hoy Crystal: “Tena maharary manahaky meso mitsiboky rey ty safà aboakiny kindraiky. Ndre ty hiaraky manompo aminy aza tsy niteako. Lasa tsy nazoto nanompo amy zay aho sady tsy nifalifaly iaby.” Nieritseritsy Crystal hoe rariny ie laha nalahelo. Fe tsy nitanjaky lolompo tamy anabavy io ie sady tsy neloky azy avao. Fa manino? Niambany ie le norihiny ty torohevitsini-Baiboly tamy Tilikambo Fiambena 15 Oktobra 1999, tamy lahatsoratsy hoe “Manengà Hadisoa amy ty Fonao Iaby.” Nengani-Crystal ty hadisoani-rahavaviny iny. Hoy ty asany: “Haiko henanizay hoe samby miezaky iaby tsika mba hana ty toetsy vaovao. Sady Jehovah koa parè hanenga ty hadisoantsika avao sanandro. Sahala nisy raha mavesatsy biby io nalà baka an-tsoroko eny. Lasa nifalifaly ndraiky aho.”

14. Laha hentea ty Matio 18:21, 22, mety ho ino ty raha nisarotsy tamy apostoly Petera, le ino ty azonao ianara baka amy valin-tenini-Jesosy?

14 Haintsika fa tokony hanenga hadisoa tsika sady zay mihintsy ty tokony hataontsika. Fe mety ho sarotsy amintsika ty manao ani-zay. Ndre apostoly Petera koa aza mety fa nisy fotoa nahatsapa hoe sarotsy ty manenga hadisoa. (Vakio Matio 18:21, 22.) Ka ino ty hanampy antsika hanenga hadisoa? Voalohany, eritsereto hoe impiry zay Jehovah nanenga ty hadisoanao. (Mat. 18:32, 33) Parè hanenga ty hadisoantsika avao Jehovah ndre tsy maeva ani-raha zay tsika. (Sal. 103:8-10) Ankoatsini-zay, “tsy maintsy mifankatea koa tsika.” Tsy safidy zany ty hoe manenga hadisoa fa raha tsy maintsy ataontsika. Tsy maintsy manenga ty hadisoani-rahalahy noho anabavintsika reo zany tsika. (1 Jaona 4:11) Faharoe, eritsereto hoe ino ty ho vokany laha manenga hadisoa tsika. Mety hanampy ani-olo nanao raha tsy nety tamintsika iny tsika, hampiharo raiky ty olo amy fiangona eo, hiaro ty fifandrambesantsika amy Jehovah, sady hahatiaro maivaiva. (2 Kor. 2:7; Kol. 3:14) Farany, mivavaha amy azy mampirisiky antsika hanenga hadisoa iny. Ka engà hanimba ty finamanao amy rahalahy noho anabavinao reo mihintsy Satana. (Efes. 4:26, 27) Mila ty fanampeani-Jehovah tsika laha tsy ta ho voafandrikini-Satana.

KA MORA MELOKY

15. Laha hentea ty Kolosianina 3:13, ino ty tokony hataonao laha misy rahalahy na anabavy manao raha mampalahelo anao?

15 Manao akory, ohatsy, laha nisy mpiara-manompo nanao raha tena nampalahelo anao? Ino ty tokony hataonao? Anovo ze azonao atao mba hilongoanareo. Resaho amy Jehovah koa ze raha tsapanao. Angataho ie hitahy ani-olo nanao raha nampalahelo anao iny noho hanampy anao hahita ty toetsy soa ananany, zany hoe ty toetsy itiavani-Jehovah azy. (Lioka 6:28) Laha sarotsy aminao ty manalino ty raha nataoni-rahalahinao taminao, le milà fomba hifampiresaha aminy. Tena soa laha mieritseritsy iha hoe tsy kinahini-rahalahy iny ty nanao raha nampalahelo anao. (Mat. 5:23, 24; 1 Kor. 13:7) Lafa mifampiresaky aminy iha, le eritsereto hoe mety mba sendra nidiso avao ie na mety hoe iha ro nidiso hevitsy. Ka manao akory laha tsy ta hilongo aminao ie? Ka kivy fa miezaha ‘hahazaka’ ani-rahalahinao iny avao. (Vakio Kolosianina 3:13.) Fa ty tena vatan-draha, ka mitanjaky lolompo aminy mihintsy satria mety hanimba ty finamanao amy Jehovah raha zay. Ka engà hisy raha hampeloky anao. Atoronao amy zay hoe tsy misy raha teanao mandilatsy ani-Jehovah.​—Sal. 119:165.

16. Ino ty andraikitsy ananantsika kiraidraiky?

16 Tena teantsika ty manompo ani-Jehovah miaraky amy rahalahy noho anabavintsika reo satria “raiky” avao tsika sady “raiky avao ty mpiaraky” antsika! (Jaona 10:16) Hoy ty boky Voalamina mba Hanao ny Sitrapon’i Jehovah, amy pejy 165: “Tombontsoa ty hoe anisani-olo miharo raiky manahaky ani-zay, fe misy andraikitsy koa.” Mila miezaky zany tsika “mba hitovy amy ty ahini-Jehovah ty fahitantsika ani-rahalahy noho anabavintsika reo.” Marina fa “maliniky” tsika fe samby lafovily amy Jehovah iaby. Manahaky ani-zay koa va ty fahitanao ani-rahalahy noho anabavinao reo? Hitani-Jehovah noho ankasitrahany ze raha iaby ataonao mba hanampea noho hikarakarà an-drozy.​—Mat. 10:42.

17. Tapa-kevitsy hanao ino tsika?

17 Teantsika ty mpiara-manompo amintsika ka tapa-kevitsy tsika “tsy hametraky vato maminga na raha mahalavo” alohani-rahalahintsika eo. (Rom. 14:13) Ataontsika anabo mandilatsy antsika rozy. Lafa manenga ty hadisoan-drozy tsika le teantsika laha baka am-po ty anaovantsika azy. Soa laha tsy ataontsika mampeloky na mampalahelo antsika ty raha ataon’olo hafa. Vomaiky aza tsika tokony “hiezaky hampisy filongoa noho hifampahery.”​—Rom. 14:19.

HIRA 130 Andao Hifamela

^ feh. 5 Tsy lavorary tsika ka mety hivola na hanao raha hampalahelo ty rahalahy noho anabavintsika. Ino ty tokony hataontsika laha miseho raha zay? Hanao ze azontsika atao va tsika mba hilongoa aminy? Parè hiala tsiny va tsika? Sa tsika hanao ho zao hoe tsy misy ilirako zao fa azy laha malahelo ie? Ka manao akory laha mampeloky antsika iaby ze raha volanin’olo na ataony? Hieritseritsy ho zao va tsika hoe zaho fa ho zay mihintsy? Sa tsika hieky hoe mila miova?

^ feh. 13 Novà anara io.

^ feh. 54 SARY: Ranabavy meloky amy ranabavy hafa amy fiangona eo. Nifampiresaky mitoka rozy mba handamina ani-raha iny. Fa milamy soa rozy le falifaly miaraky manompo.