Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 24

Tsy Misy Mpanenga Hadisoa Manahaky ani-Jehovah

Tsy Misy Mpanenga Hadisoa Manahaky ani-Jehovah

“Soa toetsy noho parè hanenga hadisoa iha, Jehovah! Be fitiava noho tsy mivaliky amy ze olo iaby mikaiky anao iha.”​—SAL. 86:5.

HIRA 42 Vavaky ny Mpanompon’Andriamanitra

HO HITANAO ATO *

1. Ino ty raha ampianarini-Solomona Mpanjaka antsika amy Mpitoriteny 7:20 ao?

 HOY Solomona Mpanjaka: “Tsy misy olo marina mahavita manao raha soa avao ambony tany etoy, fa tsy maintsy manota avao ie.” (Mpito. 7:20) Tena marina zay! Mpanota iaby tsika. (1 Jaona 1:8) Tsy maintsy mila fanengà hadisoa baka amy Ndranahary noho baka amin’olo hafa avao zany tsika.

2. Ino ty tsapanao lafa manenga ty hadisoanao ty olo raiky tena namanao biby?

2 Fa nisy fotoa va iha nanao raha nampalahelo olo raiky tena namanao biby? Azo antoky fa teanao hitohy avao ty finamànareo, farany iha niala tsiny taminy. Nasehonao hoe tena nanenenanao raha nataonao taminy iny. Nanao akory ty fihetseham-ponao lafa nanenga ty hadisoanao namanao iny? Zay vo niazoazonao ty ainao. Nifalifaly mihintsy aza iha!

3. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

3 Nainantsika hinama soa amy Jehovah avao, fe mety hisy fotoa tsika hivola na hanao raha mampalahelo azy. Fe ndre zay, manino tsika ro afaky matoky hoe parè hanenga ty hadisoantsika avao Jehovah? Manino ro miavaky ty fanengà hadisoa baka amy Jehovah? Le hadisoan’ia ro engàni-Jehovah?

PARÈ HANENGA HADISOA JEHOVAH

4. Manino tsika ro afaky matoky hoe parè hanenga hadisoa avao Jehovah?

4 Manome toky antsika ty Safà-Ndranahary hoe parè hanenga hadisoa avao Jehovah. Nisy fotoa ie naniraky anjely mba hiresaky ty mikasikasiky azy tamy Mosesy tamy Vohitsy Sinay eo, le zao ty nivolaniny: “Jehovah, Jehovah, Ndranahary mamindra fo noho miferinay, tsy mora meloky, tena be fitiava noho tsy mivaliky sady tena tea fahamarina, be fitiava noho tsy mivaliky amin’olo anarivony, manenga hadisoa noho fahotà, sady manenga ani-ze nanao raha tsy mety.” (Eks. 34:6, 7) Ndranahary soa fanahy noho miferinay olo Jehovah ka tozoro parè hanenga hadisoa avao ie lafa misy mpanota mibebaky.​—Neh. 9:17; Sal. 86:15.

Haini-Jehovah iaby ty raha niainantsika taloha tany ka lasa nisy vokany amy ty toetsintsika (Fehintsoratsy 5)

5. Laha hentea ty Salamo 103:13, 14, manosiky ani-Jehovah hanao ino ty fahaizany antsika?

5 Jehovah ro namoro antsika ka hainy iaby ty mikasikasiky antsika. Tena mahatseriky hoe haini-Jehovah iaby ty tsipiriany mikasiky ty olo kiraidraiky an-tany etoy. (Sal. 139:15-17) Hitany iaby zany ty handra nilovantsika baka amy razantsika rey. Hainy iaby aza ndre ty raha niainantsika taloha tany ka lasa nisy vokany amy ty toetsintsika. Tena mahay soa antsika vatany Jehovah. Ka ino ty ataony? Ferinesany tsika.​—Sal. 78:39; vakio Salamo 103:13, 14.

6. Akory ty nampisehoani-Jehovah hoe parè hanenga hadisoa avao ie?

6 Fa nasehoni-Jehovah hoe parè hanenga hadisoa avao ie. Hainy hoe vokatsini-raha nataoni-Adama, azy lahilahy voalohany iny, le lasa mpanota tsika sady maty lafa mandeha ty fotoa. (Rom. 5:12) Tsy misy raha azontsika atao mba hahavy antsika na ty olo hafa ho afaky amy ota noho fahafatesa. (Sal. 49:7-9) Fe niferinay antsika Ndranaharintsika be fitiava iny ka nanao raha ie mba hanafaha antsika. Ino ty nataony? Mivola ty Jaona 3:16 hoe naniraky ty Anakilahiny toka Jehovah mba ho maty ho antsika. (Mat. 20:28; Rom. 5:19) Nisolo ty pilasintsika Jesosy, zany hoe nimaty ie mba hanavota ani-ze mampiseho finoa azy. (Heb. 2:9) Tsy maintsy naharary ani-Jehovah ty nahita ani-Anakilahiny teany io nijalijaly noho nimaty! Azo antoky fa tsy ho nengani-Jehovah ho maty mihintsy Anakilahiny io laha tsy ta hanenga ty hadisoantsika ie.

7. Ino ty tantara sisany amy Baiboly ao mampiseho hoe tena manenga hadisoa vatany Jehovah?

7 Lafa manenga hadisoa Jehovah le tena manenga vatany. (Efes. 4:32) Maro ty tantara amy Baiboly ao mampiseho ani-zay. Mety tiaronao vasa Manase Mpanjaka. Tena niraty fanahy lahilahy io sady nanao raha farani-ze raty. Nivavaky tamy ndranahary diso ie, le nampirisihiny hanao ho zay koa ty olo hafa. Nivonoany aza ty anany le nataony soro ho ani-ndranahary diso rey. Nasiany sampy mihintsy aza ty tamy tempoly masini-Jehovah ao. Mivola ty Baiboly hoe: “Nanao raha raty maro biby tamasoni-Jehovah eo mihintsy ie mba hampeloky azy.” (2 Tan. 33:2-7) Fe lafa tena nibebaky Manase, le nanenga tanteraky ty hadisoany Jehovah. Nampoli-Ndranahary ho mpanjaka ndraiky aza ie. (2 Tan. 33:12, 13) Tiaronao koa vasa Davida Mpanjaka. Nanao fahotà bevata ie. Nijangajanga noho namono olo, ohatsy, ie. Fe lafa tena nibebaky noho nieky ty hadisoany Davida, le nanenga azy Jehovah. (2 Sam. 12:9, 10, 13, 14) Afaky matoky zany tsika hoe parè hanenga hadisoa avao Jehovah. Ho hitantsika koa fa tsy manao manahaky olombelo io Jehovah lafa manenga hadisoa. Tena miavaky ty azy.

MIAVAKY TY FANENGÀ HADISOA BAKA AMY JEHOVAH

8. Mpitsara tena mahay Jehovah. Manino raha zay ro misy vokany amy fahaizany manenga hadisoa?

8 Jehovah ro “Mpitsara ty tany iaby.” (Gen. 18:25) Mila mahay lalàna soa ty mpitsara mahay. Ho zay mihintsy Jehovah, satria tsy hoe Mpitsara antsika avao ie fa Mpanao lalàna ho antsika koa. (Isaia 33:22) Tsy misy olo mahay manavaky ty soa noho ty raty mandilatsy ani-Jehovah. Fe mbo misy raha hafa koa mila ataoni-mpitsara mahay. Ino zay? Mila mandiniky ty raha iaby niseho ie alohani-hamoahany didim-pitsarà. Hita hoe Mpitsara tena mahay Jehovah satria hainy iaby ze kila raha miseho.

9. Ino ty raha haini-Jehovah lafa ie manapa-kevitsy hoe hanenga hadisoa sa tsy hanenga?

9 Tsy manahaky mpitsara olombelo io Jehovah, satria hainy iaby ze raha miseho. (Gen. 18:20, 21; Sal. 90:8) Tsy mianky amy ty raha hitantsika na rentsika ty fanapahan-kevitsy ataony. Hainy iaby hoe mety misy vokany amin’olo raiky ty toetsy nilovàny tamy ray aman-dreniny, ty fianara nataony, ty tany ipetrahany, ty fihetseham-pony, noho ty fahasalamany. Mahita ty am-po ao koa Jehovah. Hainy hoe ino ty antony mahavy olo raiky hanao raha, le ino ty raha kendreny noho ty faniriany. Tsy misy raha mivony amy Jehovah ndre raiky. (Heb. 4:13) Ka lafa Jehovah manenga hadisoa, le fa hainy iaby zay ty raha niseho.

Manao ty rariny Jehovah sady tsy manavakavaky. Tsy manao kolikoly ie (Fehintsoratsy 10)

10. Manino tsika ro afaky mivola fa marina noho mety soa avao ty didim-pitsaràni-Jehovah? (Deoteronomia 32:4)

10 Marina noho mety soa avao ty didim-pitsaràni-Jehovah. Tena tsy manavakavaky ie. Tsy mianky amy ty tarehy, ty hanana, ty laza, na ty fahaiza ro anengani-Jehovah ty hadisoan’olo raiky. (1 Sam. 16:7; Jak. 2:1-4) Tsy manao kolikoly Jehovah sady tsy misy olo afaky miforosè azy hanao raha. (2 Tan. 19:7) Tsy andesim-po mihintsy Jehovah lafa manapa-kevitsy. (Eks. 34:7) Mpitsara tena mahay Jehovah satria hainy ze raha iaby mikasikasiky antsika noho ty raha iainantsika.​—Vakio Deoteronomia 32:4.

11. Manino ro miavaky ty fanengàni-Jehovah hadisoa?

11 Nieky olo nanoratsy ani-Soratsy Hebreo rey hoe tena miavaky ty fanengàni-Jehovah hadisoa. Misy safà hebreo nampiasani-mpanoratsy reo lafa rozy niresaky mikasiky fanengà hadisoa, le zao ty raha volanini-boky raiky zay: “Ampiasà amy Ndranahary raiky avao safà io lafa ie manenga ty hadisoani-ze olo manota. Tsy ampiasà amin’olo mihintsy raha io satria misy fetrany ty olo lafa manenga ty hadisoan’olo manahaky azy.” Jehovah raiky avao ro mana zo hanenga tanteraky ty hadisoani-mpanota mibebaky. Ino ty vokany lafa manenga ty hadisoantsika Jehovah?

12-13. a) Manao akory ty olo raiky lafa mahazo fanengà hadisoa baka amy Jehovah? b) Maharitsy zisiky ombia ty soa azo baka amy fanengà hadisoa baka amy Jehovah?

12 Laha matoky tsika hoe manenga ty hadisoantsika Jehovah, le hahita “fotoa mamelombelo” tsika, zany hoe hilamy ty saintsika sady halio ty feoni-fieritseretantsika. Tsy baka amin’olombelo raha zay fa baka amy “Jehovah.” (Asa. 3:19) Lafa manenga ty hadisoantsika Jehovah, le engàny hinama aminy ndraiky tsika. Le sahala amin’olo tsy nanota mihintsy ty fandrambesany antsika.

13 Lafa baka nanenga ty hadisoantsika Jehovah, le tena manenga vatany. Tsy hoe aboakiny ndraiky raha iny lafa afara atoy mba hikinokinoa antsika na hanasazia antsika. (Isaia 43:25; Jer. 31:34) “Manahaky ty halavitsini-antinana amy andrefa” ro anafahani-Jehovah ty fahotantsika. * (Sal. 103:12) Lafa mieritseritsy ty fomba anengani-Jehovah hadisoa tsika, le lasa mankasitraky noho manaja azy. (Sal. 130:4) Fe ty hadisoan’ia moa ro engàni-Jehovah?

HADISOAN’IA RO ENGÀNI-JEHOVAH?

14. Ino ty nianarantsika zisiky eto mikasiky ty fanengàni-Jehovah hadisoa?

14 Fa nihitantsika hoe tsy mianky amy habe na hakelikelini-fahotàn’olo raiky ro anengani-Jehovah ty hadisoany. Nianarantsika koa hoe mahay raha maro Jehovah satria Mpamoro, Mpanao lalàna, noho Mpitsara antsika, le mampiasa ani-fahaizany rezay ie lafa hanenga hadisoan’olo raiky. Fe misy raha dinihini-Jehovah tse alohani-hanengany hadisoa. Ino iaby zay?

15. Laha hentea ty Lioka 12:47, 48, ino ty raha raiky dinihini-Jehovah?

15 Henteani-Jehovah hoe fa nihain’olo iny va hoe raty raha iny fe nataony avao. Niresaky mikasiky ani-zay mihintsy Jesosy amy Lioka 12:47, 48 ao. (Vakio.) Manao fahotà bevata ty olo raiky laha kinahiny azy ty manao raha raiky fa hainy hoe raty sady hala-Ndranahary. Mety tsy hengani-Jehovah ty hadisoany amy fotoa zay. (Mar. 3:29; Jaona 9:41) Fe fa nisy fotoa aloha tsika iaby reo nanao raha raty, ndre fa nihaintsika aza hoe tsy mety raha iny. Mbo afaky mitamà hahazo fanengà hadisoa avao va tsika? Eka! Satria misy raha hafa koa dinihini-Jehovah lafa ie hanenga hadisoan’olo raiky.

Afaky matoky tsika hoe hengani-Jehovah ty hadisoantsika laha tena mibebaky tsika (Fehintsoratsy 16-17)

16. Manao akory mibebaky zao, le manino tsika ro mila mibebaky laha teantsika hengani-Jehovah ty hadisoantsika?

16 Henteani-Jehovah koa hoe tena mibebaky va olo iny. Manao akory mibebaky zao? Mibebaky ty olo raiky laha “manova ty eritseriny, ty toe-tsainy, na ty raha ataony.” Mbo tafilitsy anatini-zay ty hoe mahatiaro maneny noho malahelo biby amy raha raty nataony iny, na amy raha soa tokony ho nataony fe tsy nataony. Malahelo amy raha raty nataony iny ty olo mibebaky sady malahelo koa ie mieritseritsy hoe nengàny hihasimba ty fifandrambesany amy Jehovah ka lasa nanao raha raty ie. Tiarovo Manase Mpanjaka noho Davida Mpanjaka. Samby nanao fahotà bevata rozy, fe nengani-Jehovah ty hadisoan-drozy satria tena nibebaky rozy. (1 Mpanj. 14:8) Tsy maintsy mibebaky zany tsika vo hengani-Jehovah ty hadisoantsika. Fe tsy ampy ty hoe malahelo amy raha raty nataontsika iny. Tokony ho parè hanao raha tsika. * Anisani-raha hafa dinihini-Jehovah koa zay.

17. Ino ty dikani-hoe miova, le manino raha zay ro tena ilà? (Isaia 55:7)

17 Henteani-Jehovah koa hoe miova va olo iny. Tena vatan-draha aminy raha zay. Azo adika hoe “mimpoly” ty safà hoe miova. Dikani-zay tsy maintsy ialan’olo iny ty raha raty nataony, le manaraky ty fitsipikini-Jehovah ie. (Vakio Isaia 55:7.) Tsy maintsy manova ty eritseriny ie, amy zay mba ty hevitsini-Jehovah ro hitariky azy. (Rom. 12:2; Efes. 4:23) Tsy maintsy tapa-kevitsy tsy hieritseritsy raha raty noho tsy hanao ani-raha raty iny sasy ie. (Kol. 3:7-10) Mazava ho azy fa ty finoantsika ty soro nataoni-Kristy ro tena mahavy antsika hahazo fanengà hadisoa noho ho afaky amy ota. Lafovily amy Jehovah soro io, ka lafa hitany hoe tena miezaky hanova ty fandaisam-batantsika tsika, le hengàny ty hadisoantsika.​—1 Jaona 1:7.

MATOKISA FA HANENGA TY HADISOANAO JEHOVAH

18. Ino ty raha nidinihintsika mikasiky ty fanengàni-Jehovah hadisoa?

18 Ndao hofintinintsika kelikely ty sisany amy hevitsy bevata nidinihintsika rey. Tsy misy mpanenga hadisoa manahaky ani-Jehovah. Manino tsika ro mivola ani-zay? Voalohany, tozoro parè hanenga hadisoa avao ie. Faharoe, hainy iaby ty mikasikasiky antsika. Hainy soa ty toetsintsika noho ty raha iainantsika, le ie ro tena mahay hoe mibebaky vatany va tsika. Le fahatelo, lafa manenga ty hadisoantsika Jehovah, le tena manenga vatany. Sahala hoe tsy nanota mihintsy ty fahitany antsika. Vokany, lasa mahazo hatò aminy tsika sady mana feoni-fieritsereta malio.

19. Mbo hanota avao tsika satria tsy lavorary, fe manino tsika ro afaky ho falifaly avao?

19 Mazava ho azy fa mbo hanota avao tsika satria tsy lavorary. Fe mampahery antsika ty raha volanini-boky Fandalinana ny Soratra Masina, amy foto-kevitsy hoe “Fibebahana”, le ambanini-lohatenikely hoe “Fibebahana noho ny fahotana”, fehintsoratsy faha-3. Zao ty volaniny ao: “Haini-Jehovah ty handrani-mpanompony ka mamindra fo amin-drozy ie. Tsy voatery hanome tsiny ty vatany avao zany rozy, satria hoe nanao hadisoa vokatsini-tsy fahalavorarian-drozy. (Sal. 103:8-14; 130:3) Afaky ho falifaly avao rozy laha miezaky manaraky soa ty fitsipiki-Ndranahary (Fil. 4:4-6; 1 Jaona 3:19-22).” Tena mampahery ty mahay ani-zay!

20. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy manaraky?

20 Tena falifaly tsika hoe parè hanenga ty hadisoantsika avao Jehovah lafa tena mibebaky amy ty raha raty nataontsika tsika. Fe ino ty azontsika atao mba hahafahantsika manenga hadisoa manahaky ani-Jehovah? Ino ty mampitovy ty fanengàni-Jehovah hadisoa noho ty fanengantsika hadisoa, le ino ty tsy mampitovy azy? Manino ro tena ilà ty mahay soa ani-zay? Hamaly ani-fanontanea reo ty lahatsoratsy manaraky.

HIRA 45 Izay Saintsainiko ato Am-poko

^ Manome toky antsika Jehovah amy Safàny ao hoe parè hanenga hadisoa ie lafa misy mpanota mibebaky. Fe mety hahatsapa tsika kindraiky hoe tsy maeva ani-zay. Hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato hoe manino tsika ro afaky matoky fa tozoro parè hanenga ty hadisoantsika avao Ndranaharintsika iny laha tena mibebaky amy raha tsy nety nataontsika tsika.

^ FANAZAVÀ: Ty hoe “mibebaky” le midika hoe manova eritseritsy sady tena maneny amy ty raha raty natao, ty fomba fiaina, na ty raha tokony ho natao fe tsy natao. Lasa miova ty olo raiky lafa tena mibebaky vatany.