Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 15

Manao Akory ty Fahitanao ty Olo amy Faritaninareo Eny?

Manao Akory ty Fahitanao ty Olo amy Faritaninareo Eny?

“Ampijilovo ty masonareo, ka henteo ty horaky, fa fa masaky hojinjà ty vokatsy.”​—JAONA 4:35.

HIRA 64 Mahafaly ny Asa Fijinjana

HO HITANAO ATO *

1-2. Ino ty mety ho nahavy ani-Jesosy hivola ani-safà amy Jaona 4:35, 36 ao reo?

NANDALO mbamy lala maro horaky Jesosy, ka mety ho nahita vary orza vo mitiry. (Jaona 4:3-6) Afaky efa-bola eo vo azo jinjà vary reo, ka mety ho hafahafa ty naharè ani-Jesosy nivola hoe: “Ampijilovo ty masonareo, ka henteo ty horaky, fa fa masaky hojinjà ty vokatsy.” (Vakio Jaona 4:35, 36.) Ino ty teany hovolany?

2 Tsy maintsy ho famoria olo ro teani-Jesosy hovolany, fa tsy fijinjà ara-bakiteny. Mba diniho moa ty raha niseho taloha kelikelini-zay. Tsy mifandramby amy Samaritanina reo ty Jiosy, fe nitory tamy ampela samaritanina raiky Jesosy, le nijanjy koa ampela iny! Tamy fotoa niresahani-Jesosy mikasiky vokatsy “fa masaky hojinjà” iny mihintsy aza, le nisy Samaritanina maro namonjy azy mba hampianariny. Naharè mikasiky azy tamin’ampela iny rozy. (Jaona 4:9, 39-42) Zao ty nivolanini-fanazavà raiky, mikasiky ani-tantara amy Baiboly io: “Ta ho nahita noho nijanjy ani-Jesosy marè olo rey ... ka azo ampitovizy amy vary fa azo jinjà io.”

Ino ty tokony hataontsika laha hitantsika hoe “fa masaky hojinjà” ty faritanintsika? (Fehintsoratsy 3)

3. Manino ro hihasoa ty fitorianao laha mitovy amy ty fahitani-Jesosy azy ty fahitanao ty olo?

3 Ka manao akory ty fahitanao ani-olo itorianao vaovao soa rey? Sahala amy vary fa masaky hojinjà io va ty fahitanao an-drozy? Laha zay ie, le zao ty hataonao: Voalohany, vomaiky hasehonao hoe malisa ty asa fitoria. Tsy maharitsy ela ty fotoa fijinjà, ka tsy soa ty mangataky andro. Faharoe, ho falifaly iha lafa mahita olo mijanjy ty vaovao soa. Mivola ty Baiboly hoe: ‘Falifaly ty olo amy fotoam-pijinjà.’ (Isa. 9:3) Le fahatelo, hitanao hoe mety hanjary mpianatsy olo rey, farany ataonao mahakinto azy ty raha resahinao.

4. Ino ty hianarantsika mikasiky ani-apostoly Paoly amy lahatsoratsy toy ato?

4 Tsy nieritseritsy manahaky ty mpanori-dia azy Jesosy hoe olo raty ty Samaritanina. Hitany hoe mety mbo hanjary mpianatsiny rozy afara any. Tokony ho hitantsika koa hoe mety hanjary mpianatsini-Kristy ty olo amy faritanintsika eny. Nanome modely tena miavaky ho antsika ty apostoly Paoly. Ino ty azontsika ianara baka aminy? Hodinihintsika amy lahatsoratsy toy hoe 1) nihainy ty raha inoan’olo nitoriany rey, 2) nihainy ty raha nahakinto an-drozy, le 3) nieritseretiny hoe mety hanjary mpianatsini-Jesosy olo rey.

INO TY RAHA INOAN-DROZY?

5. Nanino ro nihaini-Paoly soa ty olo niresahany tamy synagoga tao?

5 Nitory matetiky tamy synagogani-Jiosy rey Paoly. Tamy synagoga ta Tesalonika tao, ohatsy, le “tanatini-sabata telo ro niezahany nandresy lahatsy [ani-Jiosy rey] niory amy Soratsy Masy.” (Asa. 17:1, 2) Jiosy Paoly, ka azo antoky fa tsy nihafahafa ie tamy synagoga tao. (Asa. 26:4, 5) Nihaini-Paoly soa Jiosy reo, ka afaky natoky tena ie lafa nitory tamin-drozy.—Fil. 3:4, 5.

6. Ino ty tsy nampitovy ani-olo nitoriani-Paoly tamy synagoga tao rey, amy azy tamy bazarini-Atenianina reo tao?

6 Nenjehin’olo ry Paoly lafa ta Tesalonika noho ta Beria tao, ka voatery nilay, le bakeo niavy ta Atena tao. Mbo “niezaky nandresy lahatsy ty Jiosy noho ty olo hafa nivavaky tamy Ndranahary tamy synagoga any ie.” (Asa. 17:17) Fe hafa mihintsy ty olo nijanjy ani-Paoly, lafa nitory tam-bazary tao ie. Nisy filozofa noho olo hafa firenena ty olo nijanjy ani-Paoly, ka nieritseritsy rozy hoe “fampianara vaovao” ty hafatsy nitoriny. Nivola taminy rozy hoe: “Vaovao amy sofinay raha volaninao zao.”—Asa. 17:18-20.

7. Akory ty nampifanarahani-Paoly ty fitoriany amy ty olo niresahany, laha hentea ty Asan’ny Apostoly 17:22, 23?

7 Vakio Asan’ny Apostoly 17:22, 23. Tsy nitovy ty fomba niresahani-Paoly ty hafatsy nandesiny tamy Jiosy tamy synagoga tao noho tamy hafa firenena ta Atena ao rey. Azo antoky fa nieritseritsy Paoly hoe: ‘Ino ty raha inoan’olo a Atena atoa retoa?’ Nanenty soa ty manodidy azy ie sady nandiniky ty fombafomba ara-pivavaha narahin’olo reo. Bakeo Paoly nila hevitsy azo itoviza mikasiky ty raha ivavahan-drozy noho ty marina amy Soratsy Masy ao. Hoy ty manam-pahaiza raiky: “Kristiana Jiosy ie, ka hainy fa tsy mivavaky amy Ndranahary ‘marina’ iny ty Grika mpanompo sampy. Fe niezaky ie nampiseho hoe tsy vaovao amy Atenianina reo azy Ndranahary ambarany amin-drozy io.” Midika zay fa niparè hanova ty fomba nitoriany Paoly. Nivola tamy Atenianina reo ie hoe azy “Ndranahary Tsy Hay” tean-drozy hivavaha iny ro nampanday hafatsy azy. Ndre tsy nahay Soratsy Masy aza hafa firenena reo, le tsy nieritseritsy Paoly hoe tsy ho lasa Kristiana mihintsy rozy. Mifanohitsy amy zay aza, fa nataony sahala amy vary fa masaky hojinjà io rozy, ka nihainy ty nampifanaraky ty fomba fitoriany amin’olo rey.

Tahafo ty apostoly Paoly, ka diniho ty manodidy anao, ampifanaraho amy zay ty raha resahinao, le eritsereto hoe mety hanjary mpianatsy olo iny (Fehintsoratsy 8, 12, 18) *

8. a) Akory ty hahaizanao ty raha inoan’olo amy faritaninareo eny? b) Laha misy olo mivola hoe fa mana ty fivavahany ie, akory ty hamaleanao azy?

8 Tahafo Paoly, ka diniho ty manodidy anao. Henteo vasa misy raha hahaizanao hoe ino ty raha inoan’olo amy faritaninareo eo. Ino, ohatsy, ty ataony pozin-trano? Hainao amy ty anarany, ty akanjo isikinany, na ty safà ampiasany va ty fivavaha arahiny? Mety avy le miresaky aminao mivanta ie hoe fa mana ty fivavahany. Laha misy olo mivola manahaky ani-zay, le zao ty amaleani-ranabavy mpisava lala manoka zay azy: “Tsy hanery anao hitovy finoa amiko aho, fa hiresaky mikasiky ani-foto-kevitsy toy ...”

9. Ino ty mety hitovizanao hevitsy amin’olo fa mpivavaky?

9 Ino ty foto-kevitsy soa horesahy amin’olo fa mpivavaky? Henteo ty raha itovizanareo hevitsy. Raiky avao va ty Ndranahary ivavahany? Mino va ie fa Jesosy ro Mpanavotsy ty olombelo? Maneky va ie hoe sisa kely le ho tampitsy ty raha raty iainantsika henanizao? Ampiasao hevitsy itovizanareo reo mba hiresaha ty hafatsy amy Baiboly ao amy ze fomba mety hahasariky azy.

10. Tokony hiezaky hanao ino tsika, le ino ty antony?

10 Tiarovo fa tsy voatery hino ani-ze raha iaby ampianarini-fivavahany ty olo. Ka lafa hainao ty fivavahan’olo iny, le miezaha hahay hoe ino ty tena inoany manoka. Hoy David, mpisava lala manoka an’Ôstralỳ any: “Maro henanizao ty olo mampifangaro ty finoany amy filozofỳ.” Hoy ty asani-Donalta, baka an’Albania any: “Nivola ty olo sisany iresahanay hoe mana ty fivavahany, fe mieky avao rozy lafa bakeo hoe tsy tena mino hoe misy Ndranahary.” Hitani-rahalahy misionera an’Arzantiny any zay koa fa mety hisy olo hivola hoe mino ty Trinitè, kanefa tsy mino hoe Ndranahary miharo raiky ty Baba, ty Anaky, noho ty fanahy masy. “Lafa nahay ani-zay”, hoasany, “aho le nanjary mora amiko ty nahita raha itoviza hevitsy amin’olo.” Ka mba miezaha hahay ani-ze raha tena inoan’olo. Laha manao ani-zay iha, le hanahaky ani-Paoly ka ‘hanjary kila raha iaby amy karazan’olo iaby.’—1 Kor. 9:19-23.

INO TY RAHA MAHAKINTO AN-DROZY?

11. Laha hentea ty Asan’ny Apostoly 14:14-17, ino ty nataoni-Paoly mba haninto ty olo ta Lystra ao ty hafatsy nitoriny?

11 Vakio Asan’ny Apostoly 14:14-17. Nihaini-Paoly ty raha nahakinto ty olo nijanjy azy, ka nampifanarahiny amy zay ty fitoriany. Mety ho nahay Soratsy Masy kelikely avao, ohatsy, ty vahoaky niresahany ta Lystra tao, na tsy nahay mihintsy. Farany raha fa nihain-drozy ro nampiasani-Paoly mba handresea lahatsy an-drozy. Niresaky mikasiky fotoa mahamaro vokatsy noho ty raha mahafalifaly amy fiaina ie. Ohatsy noho safà mora azoni-mpijanjy azy ro nampiasany.

12. Akory ty hahaizanao ty raha mahakinto ty olo raiky noho mampifanaraky ty raha resahinao amy raha iny?

12 Mahaiza mandini-draha mba hahità ty raha mahakinto ty olo amy faritaninareo eny, bakeo ampifanaraho amy zay ty fitorianao. Akory ty hahaizanao ty raha mahakinto an’olo iny lafa iha mamonjy azy na ty tranony? Manahaky fa niresahintsika taloha teo iny avao: Diniho ty manodidy anao. Mikarakara zariday vasa ie, mamaky boky, mamboatsy tobily, na manao raha hafa. Manino laha ampiasà mba hanombohan-dresaky ty raha ataony? (Jaona 4:7) Mety hivola raha mikasiky an’olo iny ty akanjo isikinany, ohatsy hoe ty firenena niaviany, ty asany, na ty ekipy mpanao sporo teany. Hoy Gustavo: “Niresaky tamy mpamaraky raiky 19 tao zay aho. Nanao tiserta misy sarini-mpihira malaza ie. Nanontaneako mikasiky ani-raha iny amy zay ie, le nivolaniny amiko ty antony itiavany ani-mpihira iny. Resadresaky iny avao ro nitariky ho amy fianara Baiboly, le nanjary rahalahintsika ie henanizao.”

13. Ino ty azonao atao mba haninto olo ty fanasanao hianatsy Baiboly?

13 Lafa manasa olo raiky hianatsy Baiboly iha, le anovo ze hahasariky azy. Atorò hoe manino fianara io ro hanampy azy. (Jaona 4:13-15) Nisy ampela raiky zay, ohatsy, kinto le nampandrosoany ho an-tranony ao ty ranabavy raiky mana anara Poppy. Lafa tan-trano ao Poppy, nahita diplomy mipetaky amy rindry eny mampiseho hoe mpampianatsy ampela iny, sady nianatsy resaky fampianara. Nihazavaniny aminy amy zay hoe mampianatsy olo koa tsika amy alalani-fandahara fampianara Baiboly noho fivoria. Naneky hianatsy Baiboly ampela iny, le nandeha nivory hamarain’iny, sady nanatriky fivoriambeni-faritsy tsiela tafarani-zay. Natao batisa ie tao raiky tafara atoy. Eritsereto zao: ‘Ino ty raha mahakinto ty olo himpoliako mitsidiky? Akory ty hanazavako ty fampianara Baiboly ataontsika amy fomba mahasariky azy?’

14. Akory ty ahafahanao mampifanaraky ty fampianara Baiboly amy mpianatsy kiraidraiky?

14 Lafa nanomboky nampianatsy Baiboly iha, le omano kiraidraiky ty fampianaranao, ka anovo an’eritseritsy ty mikasiky ty fianakaviany, ty fianara vitany, ty raha niainany noho ty raha mahakinto azy. Lafa manoma iha, le henteo hoe ino ty andinin-teny hovakinao, ty video halefanao, noho ty fanohara hampiasanao mba hanazavà ty fahamarina amy Baiboly ao. Eritsereto zao: ‘Ino ty raha tena mahakinto ani-mpianatsy toy noho midosiky ty fony?’ (Ohab. 16:23) Ho zao ty nivolanini-ampela raiky nampianarini-Flora, mpisava lala an’Albania any: “Tsy nekeko ty fampianara mikasiky fameloma ty maty.” Fe tsy niforosevani-Flora haneky ani-fampianara io ie. Hoy Flora: “Hitako hoe mila mahay a-Ndranahary, azy mampitamà hamelo ty maty iny tse ie.” Saky nianatsy amy zay rozy, le nitindriani-Flora ty fitiavani-Jehovah, ty fahendreany noho ty heriny. Nanjary nino ty fameloma ty maty mpianatsiny iny tafara atoy. Vavolombeloni-Jehovah be zotom-po ie henanizao.

TIAROVO HOE METY HANJARY MPIANATSY ROZY

15. Laha hentea ty Asan’ny Apostoly 17:16-18, ino ty nihalani-Paoly tamy raha nataoni-Atenianina rey, fe manino ie ro tsy nikivy?

15 Vakio Asan’ny Apostoly 17:16-18. Tsy nikivy tamy Atenianina reo Paoly, ndre nifeno fanompoa sampy, fandaisam-bata maloto, noho fampianarani-mpanompo sampy aza tanàn-drozy iny. Tsy nampihemotsy ani-Paoly koa ty fanaratia nataon-drozy. Ndre ie koa aza mba fa “nimpandratiraty a Ndranahary ... sady nimpanenjiky noho mpanambany olo” taloha, fe nanjary Kristiana. (1 Tim. 1:13) Nihitani-Jesosy hoe afaky hanjary mpianatsiny Paoly. Nanahaky azy koa Paoly. Hitany hoe afaky hanjary mpianatsini-Jesosy Atenianina reo. Sady tsy nidiso ie laha natoky ani-zay.—Asa. 9:13-15; 17:34.

16-17. Ino ty mampiseho hoe mety hanjary mpianatsini-Kristy ty karazan’olo iaby? Manomeza ohatsy.

16 Tamy taonjato voalohany, le olo baka amy fiavia sankarazany ro nanjary mpianatsini-Jesosy. Lafa nanoratsy ho ani-Kristiana grika ta Korinto any reo Paoly, le nivola hoe misy amin’olo anivoni-fiangona eo reo nimpamono olo taloha na nana fomba fiaina raty. Bakeo mbo nivola ie hoe: “Fa nanahaky zay avao ty sisany aminareo, fe fa voasasa malio soa nareo.” (1 Kor. 6:9-11) Mety ho nieritseritsy koa va iha hoe afaky hiova noho hanjary mpianatsy olo reo?

17 Olo maro henanizao ro parè manao ze fiovà ilà mba hanjary mpianatsini-Jesosy. Nihitani-ranabavy Yukina, mpisava lala manoka an’Ôstralỳ any, ohatsy, hoe mety handramby ty hafatsy amy Baiboly ao lafa atao karazan’olo. Nandeha amy birò famarota trano rey ie ndraiky andro, le nahita ampela raiky misy tatoazy, sady manao akanjo malalaky. “Nitotsy tse aho”, hoasani-Yukina, “tamy voalohany. Fe niresaky aminy avao aho lafa bakeo. Nihitako amy zay hoe kay hondy tena tea resaky mikasiky Baiboly ie. Ndre ty sisany amy tatoaziny rey aza misy andinin-teny baka amy Salamo ao!” Nanomboky nianatsy Baiboly noho namonjy fivoria ampela iny. *

18. Manino tsika ro tsy tokony hitsaratsara olo?

18 Nieritseritsy va Jesosy hoe fa masaky hojinjà ty vokatsy, satria nitamà ie hoe hanori-dia azy ty ankamaroan’olo? Tsy zay mihintsy. Fa nivola ty Soratsy Masy fa azo volany hoe vitsy ty olo hino azy. (Jaona 12:37, 38) Afaky nahita ty am-pon’olo any koa Jesosy. (Mat. 9:4) Nifantoky tamin’olo vitsy hino azy reo ie, fe nazoto nitory tamin’olo iaby. Ka manao akory tsika? Tsy mahay ty am-pon’olo any tsika, ka tsy tokony hitsara ty olo amy faritanintsika eny! Vomaiky aza tsika mitamà hoe mety hanjary mpianatsy rozy. Ho zao ty niresahini-Mark, misionera a Burkina Faso any: “Tsy nianatsy Baiboly sasy ty olo nitamaniko handroso. Fa azy ataoko tsy ho avy lavitsy rey matetiky ro mandroso soa. Nianarako tamy zay hoe aleo ty fanahini-Jehovah ro engàntsika hitariky antsika.”

19. Manao akory ty tokony ho fahitantsika ty olo amy faritanintsika eny?

19 Amy voalohany, le atao raha tsy maro ty olo manahaky vary fa masaky hojinjà amy faritany eny. Fe tiarovo ty raha nivolanini-Jesosy tamy mpianatsiny reo. Fa masaky hoy ty vokatsy, zany hoe fa azo jinjà. Afaky miova ty olo, ka hanjary mpianatsini-Kristy. “Raha lafovily” ty fahitani-Jehovah ani-olo mety hanjary mpianatsy rey. (Hag. 2:7) Laha manahaky ani-Jehovah noho Jesosy ty fahitantsika ty olo, le hataontsika ze hahaiza mikasiky ty raha niainany noho ty raha teany. Tsy ho rambesintsika ho olo hafa rozy, fa olo mety ho rahalahy noho anabavintsika.

HIRA 57 Mitoria Amin’ny Karazan’Olona Rehetra

^ feh. 5 Misy vokany amy ty fomba itoriantsika noho ampianarantsika ty fahitantsika ty olo amy faritanintsika eny. Ino ty mahavy ani-zay? Horesahy amy lahatsoratsy toy ato hoe akory ty fahitani-Jesosy noho apostoly Paoly ty olo nijanjy an-drozy, le manino ro manahaky an-drozy tsika lafa mandiniky ty raha inoan’olo iresahantsika noho ty raha mahakinto azy, sady mitamà fa mety hanjary mpianatsini-Jesosy ie.

^ feh. 17 Mbo misy ohatsy maro ahità ty fiovà nivitan’olo sisany ty amy lahatsoratsy mifampitohy hoe “Manova Olo ty Baiboly.” Niboaky amy Tilikambo Fiambena lahatsoratsy reo nanomboky tamy 2017. Mbo miboaky amy jw.org® ao raha reo zisiky henanizao. Henteo amy hoe MIKASIKY ANAY > FITANTARÀ.

^ feh. 57 SARY: Mitory santrano mpivaly rey, le nahita 1) trano voakarakara soa, feno folera, 2) fianakavia misy ajà maliniky, 3) trano noho tokotany tsy voakarakara, noho 4) tranon’olo mpivavaky. Aia ty tena hahitanao olo mety hanjary mpianatsy?