Lendá lá ɔwɔmbɔ w'akambo

Lendá lá akambo lá yombasɛ́

1923—Amboheta ɛnɔnyi lokama

1923—Amboheta ɛnɔnyi lokama

ETANGE k’Olami kɛ Ngɔndɔ kɛ ntondo 1, 1923 katepelaki ante: “Tokanela ente akambo wangonanghemá l’ɔnɔnyi wɔ 1923 wangoyala wa wɔlɔ efula. Alekɔ mpeyi k’ekete efula kɛ nshimela anto w’ɛna ndjolo ente . . . etsho wɛ wɔlɔ weyaye.” Lá 1923 Ambeki wa Bible wananghaka etshikatano wɛ wɔlɔ efula lá nsanghanyɛ yɛwɔ y’otshumano, yɛ nkekete edjinge l’olemo wɔwɔ w’ipoposanyɛ. Eposelo weyalisá má nkambo djɛsɔ nde walekaka ndjala l’osanga.

NSANGHANYƐ IKEMBƐKA OSANGA WƆWƆ

Kalɛndriye kelekɔ́ la listɛ l’avɛrse la numelo yɛ teembo

L’ɔnɔnyi wɔsɔ, olonghanyelo wonanghaka etshikitano ɛmɔtshi wekotshisá djɛ Ambeki wa Bible ndjala iwoke imɔ l’akambo walendana l’ɔtɛmwɛlɔ. Etange k’Olami kewangaka mposɛ kɔmantɛrɛ yepakisola avɛrse wa yashishimaka lá Nsanghanyɛ yɛwɔ y’Alɔmbɛlɔ, yɛ Lomo la y’Olemo w’Ipoposanyɛ yɛ yananghaka lobengo la lobengo. Má djiko djɛ lasɔ, Ambeki wa Bible waposɛka kalɛndriye keyalaki la listɛ lɔ avɛrse wayongoshishimaka lobengo la lobengo edjinge teembo tɔyongotshumbaka lá wekelo w’onto nyɔmɛlɛ la lá wekelo wɔ nkfumbo.

Lá nsanghanyɛ yɛwɔ, Ambeki wa Bible wakɔndɔlaki “akambo” wapomanisá lawɔ l’olemo w’ipoposanyɛ, donga djɛ nkawoyɛ Yehova lokasa, watshumbaki teembo edjinge walɔmbaki. Eva Barney, kanga lolongolisá batisinmo l’ɛnɔnyi 15 lá 1923, avungɔ ante: “Ntsha ɔkɔpa ntepela nkambo mɔtshi djɛ wɔlɔ djɛ ngopomanaki l’olemo w’ipoposanyɛ, wɛ ongemala ko ongowanga ntepela ente: ‘Nkɔpa nkawoyɛ Nkfumi lokasa lá wɔlɔ wɔnde onkfumɔ le lemi.’” Wananyɔ amɔtshi walekaki nkɔpa ntepela akambo wa wɔlɔ wa yapomana l’olemo w’ipopsanyɛ. Nkaana Barney akindjɛ ante: “Wɔnanyɔ ɔmɔtshi wɔ ngandji w’ekokolo wetawɔ Godwin ayalaki l’akambo efula wa nkawoyɛ Nkfumi lokasa. Koko winá wɔ wadjɛnde ndɛnaka djɛ wɔnanyɔ wɔlɔndjɛki losanghanyɛ ambowanga nkiyana, nde asepaki womɛnde lá lɔlɛndjɛ l’esendja ko nde intasɛki.”

Mbala kɛmɔ lá ngɔndɔ, nkalasa la nkalasa wananghaki nsanghanyɛ djɛ ndɔmba, mpɛyɛ lomo edjinge ntepela akambo wa wɔlɔ wa yapomana l’olemo w’ipoposanyɛ. Etange k’Olami kɛ Ngɔndɔ k’anɛyi 1, 1923, ketepela nkambo djɛ losanghanyɛ lɔsɔ nghɔnɛ: “Etenyi kɛmɔtshi kɛ losanghanyɛ kengoyalaka ngo djɛ nkɔndɔla akambo amɔtshi wangohetá l’olemo w’ipoposanyɛ la djɛ nkembɛ ansakondji. . . . Tawola ente nsanghanyɛ yekembɛ yɛsɔ ingokotshɛ́ wananyɔ dj’iwɔ ndeka ndjala la djokanelo djɛ wɔlɔ edjinge iwoke imɔ.”

Charles Martin, ombeki woyalaki lá nkalasa (nsakodji kɛ l’otshumano) kɛ Vancouver lá Canada, kanga loyalaki l’ɛnɔnyi 19, awaka wapɔ efula má nsanghanyɛ yɛsɔ. M’ɔkɔngɔ nde avungɔ ante: “L’eteyi ndeke motekaka mbala kɛ ntondo kɛnɛ kɛ ntepela l’olemo w’ipoposanyɛ wɔ mvulu la mvulu. Mbala efula, onto ɔmɔtshi akɔndɔlaki akambo wapomanisa lande l’olemo w’ipoposanyɛ wɔ mvulu la mvulu. Kɛsɔ kampɛyɛki tokanyi tɔ kɛnɛ k’oyɛmi ladjɛ ntepela la wopo wɔ nkandjimola winá wopomanami l’enkeka wetshikitanyi l’olemo w’ipoposanyɛ.”

OLEMO W’IPOPOSANYƐ WOKOTSHƐ́KA WANANYƆ DJƐ NDEKA NDJALA IWOKE IMƆ

Bilɛtɛ djɛ Ngɔndɔ k’atano 1, 1923

Ndjala la “lofu l’olemo w’ipoposanyɛ” akotshɛ́ka wananyɔ lonkina djɛ ndeka ndjala l’osanga. Etange k’Olami kɛ Ngɔndɔ k’anɛyi 1, 1923, kewoyɛka nghɔnɛ: “Djɛ osanga ndjala l’olemo . . . , Lofu l’anɛyi, Ngɔndɔ k’atano 1, 1923, lɔmbɔsɔnama etengo lofu l’olemo w’ipoposanyɛ. M’ɔkɔngɔ wɔ lasɔ Lofu l’anɛyi lɔ ntondo lɔ ngɔndɔ inkfumɔ longoyalaka lofu l’olemo w’ipoposanyɛ . . . Nsakondji kema nkalasa k’enkfumɔ ladjɛ ndɔsa opiko l’olemo w’ipoposanyɛ lofu lɔsɔ.”

Kaanga Ambeki wa Bible wa dɛngɛ wapoposanyɛki lofu lɔsɔ. Hazel Burford, kanga loyalaki l’ɛnɔnyi 16 l’etsho wɛsɔ avungɔ ante: “Bilɛtɛ djayalaki la etepela wɛ wɔdju (weyalaki etengo asawo wa totenyi) w’isakotaka lá wɔɔngɔ. a Nkambaka la wolo efula l’elemo enkfumɔ wɛsɔ esanga la ndoyi kɛmi kɛ mpame.” Koko, nkaana Burford akamɔka efula lá wopo wɔ wɔnanyɔ ɔmɔtshi ndelola winá wɔ ndapoposanyɛka. Nde akɔndɔla ante: “Wɔnanyɔ ɔmɔtshi wɔ ngandji w’ekokolo atakɔpaki kaanga ndambo daambi lemi mpoposanyɛ. L’etsho wɛsɔ, anto amɔtshi watasipisoyɛki ambɔ Ambeki wa Bible ankfumɔ ndjila edjinge ‘elangala l’eseka’ ladjɛ ndɔsa opiko djɛ numɛ Ontongi wɔso w’Ekekete.” (Yee. 148:12, 13, King James Version) Koko nkaana Burford akindjɛka ngo mpoposanyɛ. Nde ingelaka lá Nkalasa k’ape kɛ Giliyadɛ edjinge atshɔka ntokamba etengo misiɔnɛrɛ lá Panama. Ekomo ekomo, wananyɔ wasɔ wayɛka ndotshikitanyɛ ikanyi yɛwɔ te elangala l’eseka lá nkambo djelendana l’olemo w’ipoposanyɛ.

NSANGHANYƐ YƐ NKEKETE IKEMBƐKA OSANGA WƆ WANANYƆ

Nsanghanyɛ yɛ djingadjinga la yɛ rɛgiɔ ikotshɛ́ka wananyɔ lonkina djɛ ndeka ndjala osanga. Lá winá wɔ nsanghanyɛ efula yɛ nkekete yɛsɔ, wayalaki la lofu lɔ yasɔnaka djɛ mposa t’olemo w’ipoposanyɛ. Ndjɔmbɔmba lá losanghanyɛ lonanghemisá lá Winnipeg, lá Canada, walɔmbaka onto onkfumɔ wosanghanisá lá losanghanyɛ djɛ mpoposanyɛ lá ngando kɛkɔ lá Ngɔndɔ k’asato 31. Lá mfu y’olemo w’ipoposanyɛ yɛsɔ, wapoposanyɛka le anto efula edjinge wawaka eposelo wɛ wɔlɔ efula. Lá Ngɔndɔ k’enanɛyi 5, anto wingelisá lá losanghanyɛ lonkina l’ekekete lá Winnipeg wakokaka nkoma 7 000. L’etsho wɛsɔ, ɔsɔ ayalaka lofulo l’anto loleka ekekete lá nsanghanyɛ inkfumɔ yɛ nkekete inanghemisá lá Canada.

Lá 1923, losanghanyɛ loleka ekekete lɔ enkambi wɛ Yɛhova lonanghemaka lá Ngɔndɔ k’enanɛyi 18-26, lá Los Angeles, lá Californie. Mbengo imangha lá ntondo kɛ losanghanyɛ lɔsɔ, ajurnalɛ yewoyɛka losanghanyɛ lɔkɔ edjinge Ambeki wa Bible wakapanyɛka traktɛ ndekana 500 000. Wewoyɛka losanghanyɛ l’ekekete lɔsɔ lá akishi wa nkekete edjinge wamamaki l’etuka.

Ambeki wa Bible lá losanghanyɛ l’ekekete lá Los Angeles lá 1923

Lofu lɔ mpɔsɔ Ngɔndɔ k’enanɛyi 25, Wɔnanyɔ Rutherford apɛyɛka djamba djeyalaki l’ɔtɛ wɔ djoyi ante: “Ampanga la ambodji,” lá djamba djɛkɔ nde apakisolaka papoo ante “ampanga” nde anto w’eloko wɔlɔ walekɔ́ entshupa djɛ ndjawola akambo wa nsɔsɔlɔ watɔla tá paradiso kelá looko. Nde awalaka lonkina nkano mɔtshi djɛ yete ambɔ “Ndjewo.” Nkano djɛsɔ djeposɛka Lokristokristo lá ntshandjawala edjinge djekembɛka anto w’eleko wɔlɔ djɛ mposa má “Babilɔnɛ dj’Ekekete.” (Ndj. 18:2, 4) M’ɔkɔngɔ, Ambeki wa Bible wel’andja w’otondo wayalaki l’entete watshumanaka djɛ nkapanyɛ miliyɔ yɛ kɔpi yɛ nkano djɛkɔ.

“Nsanghanyɛ yekembɛ yɛsɔ ingokotshɛ́ wananyɔ dj’iwɔ ndeka ndjala la djokanelo djɛ wɔlɔ edjinge iwoke imɔ”

Lofu l’ekomo lɔ losanghanyɛ lɔkɔ l’ekekete, anto ndekana 30 000 wekameyɛka Wɔnanyɔ Rutherford winá wɔ ndapɛyɛka djamba djelekɔ́ l’ɔtɛ wɔ djoyi ante: “Ewila enkfumɔ watatshu tá Armagedɔnɛ, koko miliyɔ y’anto yewika win’ɔsɔ wapavɔki lotshinda.” Ladjikɛnde wewaki ambɔ anto wangoyɛ efula, Ambeki wa Bible wafutelaka mvulu k’ekekete kepikamisá ngo bango kɛ yetaka ambɔ Colisé de Los Angeles. Djɛ ndáshikikɛ ambɔ anto ankfumɔ wangekameyɛ wɔlɔ, wananyɔ wakambaka la wa lance-voix yɛ nkekete yeyalisá mpeko djɛ bango l’etsho wɛsɔ. Efula wekameyɛka nonghanyi kɛsɔ má radio.

OLEMO W’IPOPOSANYƐ WOMBOTSHANGHANA L’ANDJA W’OTONDO

L’ɔnɔnyi wɔ 1923, olemo w’ipoposanyɛ wotshanghanaka lá lɛdji lɔ nkamɔ l’Afrique, l’Europe, lá Inde, edjinge l’Amérique du Sud. Lá Inde, wɔnanyɔ A. J. Joseph kanga lowongolaki wadji la wanande asamalo, aposeki enkanda l’otepela wɔ Hindi, Tamil, Telugu, la Urdu.

William R. Brown nya nkfumbo kɛnde

Ambeki wa Bible wayalaki lá Sierra Leone, Alfred Joseph nya Leonard Blackman wafunelaka biro dj’ekekete djɛ Brooklyn, lá New York, onkanda djɛ mpona okotshɔ. Lá Ngɔndɔ k’anɛyi 14, 1923, wakadjimolaka lɔlɔmbɔ lɔwɔ. Alfred akɔndɔla ante: “L’otsho wɔ lofu lɔ mpɔsɔ nkashimɔka apɛlɛ má telefɔnɛ.” Nde okaka djoyi dj’opondo dj’owopola ante: “Wɛ ndeke lofunelisá biro djɛ Société Watch Tower onkanda wɔ mpona ansakodji?” Alfred akadjimolaka ante “Ee.” Ndombakfɛ ante “Ɛɛ, yombotoma nde lemi.” Yayale nde djoyi djɛ William R. Brown. Yakome ngo lofu lɔkɔ má Caraïbes nya wadjɛnde, Antonia, la wana wawɔ ape w’amato, Louise nya Lucy. Wananyɔ watengenga djɛ ntolenda anto wa bango wayisá wasɔ.

Alfred akindjɛ ante: “La nkɛsɛ winá wɔ mananghaka isa Leonard wekelo wɔso wɔ Bible etengo isananghaka mbengo inkfumɔ, tɛnaka ngo mbala kɛmɔ mpame kɛmɔtshi k’ekekete ambemala lá lokfuke. Yayale nde Wɔnanyɔ Brown. Nde ayalaki l’entete efula l’akambo wa nsɔsɔlɔ edjinge akɔpaka mpɛyɛ djamba djelá ntshadjawala lofu lɔwɔlamisá.” Lá ntondo kɛ nde nkotshɛ kaanga ngɔndɔ kɛmɔ, wɔnanyɔ Brown ashiyɛka nkapa enkanda enkfumɔ wɛ ndayakala. Lako mpeta ilá nde alongolaka enkanda ndekana 5 000, koko ɛnɔnyi efula lá ntondo kɛ lasɔ enkanda wetalekaki nyɛnama. Koko Wɔnanyɔ Brown atewamaki etengo onto wosandjɛ enkanda. L’ilá kɛ ndakambela Yehova l’entete kenkfumɔ, nde akambaki winá la winá l’Afunelo lá wamba wande, makɔ kɛsɔ ketshindaka anto djɛ ndoweta ambɔ Brown Bible.

Betɛlɛ djɛ Magdeburg lá 1920

Lá wina wɔkɔ ɔmɔ l’Allemagne, wananyɔ wɔsaka nkano djɛ nsɛkɔ má Betɛlɛ djɛ Barmen, ladjikɛnde djayalaki daambi efula, lonkina wokaka ambɔ angala wa France wakɔpa ndɔsa ngando kɛsɔ lako ilá. Ambeki wa Bible wafutelaka mvulu kɛmɔtshi k’ekekete lá Magdeburg kɛnamaki etengo kɛlama djɔ la mashinyi wɔwɔ w’oposɛki enkanda. Lá Ngɔndɔ k’asamalo 19, wananyɔ washiyɛka nkanda mashinyi wɔwɔ w’oposɛki enkanda la mpeko nkina edjinge wasɛkɔka tá Betɛlɛ djɛ bango tá Magdeburg. Lofu lɔwɔlamisá m’ɔkɔngɔ wɔ biro dj’ekekete mba mesajɛ ambɔ wambosiyɛ nsɛkɔ, ajurnalɛ wewoyɛka ambɔ angala wa France wambɔsa ngando kɛ Barmen. Wananyɔ wɛnaka ɔsɛkwɛlɔ wɔsɔ etengo ilembetelo yɛ ɔtshɔkɔ la elamelo kɛ Yehova.

George Young nya Sarah Ferguson (lá womɛ lɔwɔ) nya wankfunɛnde

Lá Brasil, George Young, kanga lonanghisá lɔkɛndɔ l’otale efula djɛ ntotshanghanyɛ losango lɔ wɔlɔ, apikaka Betɛlɛ djɛ bango la awangaka mposɛ Etange k’Olami l’otepela wɔ Portugais. Ngo lá ngɔndɔ imangha toko nde akapanyɛka periodikɛ la enkanda ndekana 7 000. Oyelo wɔnde lá Brésil wɔpɛyɛka lonkina Sarah Ferguson mbamba kɛ wɔlɔ efula. Nde awalaka Etange k’Olami ntateyɛ ma 1899, koko atawaki mbamba kɛ nde ndambola lowiko lɔnde má ndɔsa batisimo djɛ washi. Ekomo ekomo, m’ɔkɔngɔ wɔ ngɔndɔ imangha nkaana Ferguson nya wanande anɛyi wawaka mbamba kɛ ntapola djina djɛ djonyi djɛsɔ.

“WAKAMBELAKA NDJAMBE L’OSASA OLE L’ENTETE”

T’ekomo k’ɔnɔnyi, Etange k’Olami kɛ Ngɔndɔ kɛ djomi l’ape 15, 1923 kɛkɔndɔlaka wopo wɔ etshikitano wɛ nsanghanyɛ yɛwɔ y’otshumano, olemo wɔwɔ w’ipoposanyɛ la nsanghanyɛ yɛwɔ yɛ nkekete yayale la eposelo wɛ wɔlɔ te Ambeki wa Bible. Ketepelaka ante: “Nyɛnamaka papoo ente ntshumano nkfumɔ . . . mboyala la djawo djɛ wolo . . . Nyontshɔ tɔlɔtɛ ɛlɔtɔ wɛso wɛ mbandji, tofudjɛ entete kɛso edjinge tɔshi nkano djɛ nkindjɛ nkambela Ndjambe l’entete, edjinge l’osasa l’ɔnɔnyi wɔ 1924.”

Ɔnɔnyi woyaye wongoyala ɔnɔnyi wɔ wɔlɔ efula le Ambeki wa Bible. Wananyɔ welá Betɛlɛ wakambaka ngɔndɔ efula l’etatshi kɛ looko kɛ Staten Island kelekɔ́ entshupa la biro dj’ekekete djɛ Brooklyn. Mvulu yɛ yapikaka lá etatshi kɛ looko kɛ bango kɛsɔ ishiyɛka mpikama má bango djɛ ɔnɔnyi 1924, la yekotshɛ́ka djɛ ndjila wananyɔ iwoke imɔ edjinge ntshanghanyɛ losango lɔ wɔlɔ lá wopo wɔ yotananghaka ntondo.

Opikelo w’amvulu yɛ Staten Island wotatshu tá ntondo

a Win’ɔsɔ nde Nkishi djɛ losanghanyɛ, lowiko edjinge Olemo wɔso w’Okristo.