Lendá lá ɔwɔmbɔ w'akambo

Lendá lá akambo lá yombasɛ́

Niniva keyalaka ngando keyalaki l’amvulu edjinge la wamɔnima yɛ nkekete

Wɛ ongewake?

Wɛ ongewake?

kɛkɔnge kekomelisa Niniva m’ɔkɔngɔ w’etsho wɛ Yɔna?

MÁ ƐTƐNDƆ k’esambele N.D.D., Asuriya akomaka onkfumi wolekisa ekekete l’andja w’otondo. Sitɛ kɛmɔtshi k’Ɛntɛrnɛtɛ kɛ British Museum ntepelaka ante: “Onkfumi wɔkɔ wotshanghanaka má owɛstɛ wɔ Kupiro tá ɛstɛ kɛ Iran, ko la winá ɔmɔtshi wokomaka tii tá Edjipito.” Niniva kapitalɛ kɛnde ndeke ngando kelekisa ekekete l’andja w’otondo. Keyalaka la wa mɔnima yɛ nkekete, ajardɛ wa wɔlɔ efula, mvulu y’etshinga welo la wa bibliɔtɛkɛ yɛ nkekete. Efunelo w’iyisola lá mpele djɛ Niniva kɛ ntondo, wɛnyɛka djɛ Nkfumi Assourbanipal ayapɛyɛka djiina nyɔmɛlɛ ante, “nkfumi k’andja w’otondo” etengo ankfumi inkina y’ase Asuriya yananghaka. L’etsho wɛsɔ, ɛnamaki etengo lako onto w’okoka ndongela Asuriya la Niniva.

Onkfumi w’Asuriya wɔlɔndjisa andja w’otondo ndeke loyalisa onkfumi wolekisa ekekete l’andja w’otondo l’etsho wɛsɔ

Koko, winá wɔ Asuriya ndoyala la nkfulu kenkfumɔ, Zefaniya ɔprɔfɛtɛ wɔ Yehova ewoyɛka ante: ‘[Yehova] . . . angotshita Asuriya. Edjinge nde angokomɛ Niniva boko, onkawo etengo osowe wɔ lɔsɛkɛ.’ Londjkina, Nahuma ɔprɔfɛtɛ wɔ Yehova ewoyɛka ante: ‘Nyosandjɛ mfɛsa, nyosandjɛ mpaonyi! . . . Ngando kembotshikala ngo nghonyi lako ekete, kembokoma ngo boko toko, wambootshita! . . . Onto onkfumɔ wɔkɛna angotepela ante: ‘Wambotshita Niniva!’’ (Sef. 2:13; Nah. 2:9, 10; 3:7) Má ndjekameyɛ prɔfɛsi yɛsɔ, anto wakokaki ndawopola ambɔ: ‘Nsɔsɔlɔ nkambo djɛsɔ nkoka nanghema? Onkfumi wɔ wolo wɔ Asuriya nkoka nsɔsɔlɔ nkfɔ lɛwɔ w’antonyi?’ Nkambo djɛsɔ djɛnamaki etengo mpakoke nanghema.

Niniva keyɛka ndokoma ngo boko toko!

Kaanga iyayale nghɔsɔ, nkambo dj’iyɛnaka ambɔ mpangonanghema djɛsɔ djenanghemaka! T’ekomo k’ɛtɛndɔ k’esambele N.D.D., Asuriya akfɔka l’ɛwɔ wɛ Babilɔnɛ la wɛ Mɛdɛsɛ. Ekomo ekomo, anto wakadjɛka Niniva edjinge wavungɛka ngando kɛsɔ lotshinda lotshinda! Onkanda ɔmɔtshi woposisa má Mizée d’Art Métropolitain, lá New York ntepelaka ante: “Lá Moyen Âge, ngando kɛsɔ kekadjemaka la kekfundamaka, edjinge anto wavungɔki Niniva ngo má Bible.” Lá nkilika wayi wamboheta welá Ɛntɛrnɛtɛ wa Olonghanyelo w’etawɔ Archeologie Biblique, má bango djɛ 1800, “lako onto w’ewaki ntsha kapitalɛ k’ekekete k’Asuriya keyalaka nsɔsɔlɔ.” Koko masɔ lá 1845, Austen Henry Layard ontshimi wɔ nkete djelá looko atateyɛka ntshima edjena kɛ ngando kɛ Niniva yayalaka. Nkete djemá looko dj’iyisola ɛnyɛka djɛ Niniva ayalaka ngando kɛ lomo efula.

Ekotshamelo kɛ djɔ kɛ prɔfɛsi yelendana la Niniva nkembɛka djawo djɛso dj’ente edjinge prɔfɛsi yelá Bible yelendana la ekomo kɛ mbandji yɛ pɔlitikɛ yɛ lɔɔko yɛnɛ yengokotshama.​—Dan. 2:44; Ndj. 19:15, 19-21.