Lendá lá ɔwɔmbɔ w'akambo

Lendá lá akambo lá yombasɛ́

DJAMBA DJƐ WEKELO 46

Antshukami wa bango, nyile lowiko lɔnyo lonkfumɔ l’olemo wɔ Yehova

Antshukami wa bango, nyile lowiko lɔnyo lonkfumɔ l’olemo wɔ Yehova

‘Yehova ndeke wolo wɔmi . . . Lende ndeke oloko wɔmi ɛkamawɔ.’​YEE. 28:7.

YEEMBO 131 ‘Kɛnɛ kɛ Ndjambe ndamamanyɛ’ (lá Otetela)

LÁ YOPASƐ *

1-2. a) Lamo antshukami wa bango oyɛwɔ ladjɛ ndawɛkɛ te Yehova? (Yeembo 37:3, 4) b) Kɛkɔnge k’ɛnaso lɔ lá djamba djɛnɛ?

OLEKƆ entshupa djɛ ntshukana, ndokoko ngombotshukanande bango? Ntsha oyɛwɔ nde nghɔsɔ, mbɔ ape l’ehamo okongela l’oloko lukuluku djɛ nsasanga la lowiko esanga l’onto w’ɔkɔpɛ lombombe. Lá nsɔsɔlɔ, bala ndjalaka l’ekakasano wɛnde edjinge antshukami wa bango walekɔ l’akano wa djonyi woyɛwɔ ladjɛ ndɔsa. Kɛnɛ konanghanyo winá wopomananyo l’ekakasano la akano w’ɔsanyo, angoyala l’eposelo ɛmɔtshi tá osasa wokoka ndjala lanyo etengo antshukami l’ilá k’ɛnɔnyi efula. Ntsha nyo ndawɛkɛ te Yehova, nyɔngɔsa akano wa balo, bala djɛnyo ngokemba edjinge nyongoyala l’osasa. Ntsha nyopakambisa l’alako wa Ndjambe, nyokoka mpomana l’ekakasano lá bala djɛnyo, ko nyopangoyala l’osasa.​—Wala Yeembo 37:3, 4.

2 Kaanga djamba djɛnɛ otepelande nkambo dj’antshukami wa bango, djengotepela ekakasano wekoka mpomana l’antshukami ankfumɔ. Djengɔtɛnyɛ elakanyelo w’okokaso mba má ndjɔmbɔmba y’ampame l’amato wa nkɔmano y’otepelawɔ lá Bible. Ndjɔmbɔmba yemá Bible yɛsɔ ntolakanyɛka elakanyelo w’okokaso nkamba la wɛkɔ l’akambo efula watshikitanyi welá lowiko, ndjila edjinge lá bala. Tɔngɛna lonkina elakanyelo w’okokaso mba má kɛnɛ kekomelisa antshukami amɔtshi wal’etsho wɛso wɛnɛ.

EKAKASANO WƐKƆNGE WEKOKA MPOMANA L’ANTSHUKAMI WA BANGO?

Akano wakɔnge wakoka nshimba antshukami wa bango djɛ ndeka ndapɛyɛ l’olemo wɔ Yehova? (Lenda itenyi 3-4)

3-4. Ekakasano wɛkɔnge wekoka mpomana l’antshukami wa bango?

3 Anto amɔtshi nkoka nkembɛ antshukami wa bango djɛ mbika etengo anto ankfumɔ owikawɔ lɔɔko kɛnɛ. Ndjɔmbɔmba, ambotshi edjinge boto nkina nkoka ntshinda antshukami djɛ mbota ngo washiyɛ bala djɛwɔ. Kana tolongo la ase nkfumbo nkoka ntshinda antshukami wa bango djɛ mba mvulu edjinge ndodjɛ mvulu kɛkɔ la nkete djɛ wɔlɔ efula.

4 Ntsha wapawadjisa, antshukami wa bango nkoka ndɔsa akano wakoka ndakomɛ djɛ ndoyala l’awasa efula. Masɔ yape kɛkɔ, wadji la wome nkoka ndoyapɛyɛ tshɛ l’elemo wɛ wolo djɛ mpona wopo wɔ mfuta awasa wasɔ. Elemo wɛsɔ nkoka ndawɔsɛla winá wotakokawɔ mpetshɛ lá wekelo wɔ Bible w’onto nyɔmɛlɛ, wekelo wɔ nkfumbo, la olemo w’ipoposanyɛ. Antshukami nkoka kaanga mpetshɛ nsanghanyɛ djɛ nkamba efula l’ikanyi yɛ mba mfalanga efula kana djɛ nama elemo wɛwɔ. Eposelo wekoka ndjala la nkambo djɛsɔnde, iwɔ nkoka nsamba mbamba yɛ wɔlɔ efula yɛ mfudjɛ olemo w’okambelawɔ Yehova.

5. Olakanyelo wɔkɔnge w’okokaso mba má kɛnɛ kekomelisa Klaus nya Marisa?

5 Ndjɔmbɔmba efula nyɛnyɛka djɛ ndjila lowiko lɔso ngo lá mpona nkete djelá demba, apayakalaka osasa. Kolenda olakanyelo wɔ wadji la wome wetawɔ Klaus nya Marisa iyawa lá nkambo djɛsɔ. * Má bango djɛ bala djɛwɔ, yape kɛkɔ wayapɛyɛka efula ngo l’olemo wɔ demba dj’iwɔ mba mfalanga la nkete nkina lombombe. Koko, l’eteyi k’eloko wɛwɔ, watayala l’osasa wɔ nsɔsɔlɔ. Klaus atepela ante: “Toyalaka la nkete efula djelá demba ndeka kaanga djisayalaka la djonyi, koko totayawilela kaanga okoma ɔmɔ lá nyuma. Lá ntepela nsɔsɔlɔ, toyalaka l’ekiyano edjinge l’ekakasano efula lá lowiko.” Mbala imɔtshi edjinge wɛ ɔmbɛnaka ete ndapɛyɛ tshɛ djɛ mpona nkete djelá demba apayakalaka osasa. Ntsha oyɛwɔ nde nghɔsɔ, mbɔ tɔlɛmbake. Nshishima ndjɔmbɔmba yɛ wɔlɔ y’anto ankina nkoka nkokotshɛ lá nkambo djɛsɔ. Ntondontondo, nyontshɔ tokolenda olakanyelo wɔ wame okokawɔ mba má ndjɔmbɔmba kɛ Nkfumi Yɛhɔshafata.

NGO NGETE NKFUMI YƐHƆSHAFATA, NYOYAWƐKƐ TE YEHOVA

6. Wopo wɔkɔnge Nkfumi Yɛhɔshafata ndakambe la dako dj’otanaso lá Woongo 3:5, 6, winá wɔ ndapomana l’okakasano w’ekekete efula?

6 Wame, nyongoyawokake winá ɛmɔtshi etengo edjito welekɔ lanyo wembonyoleka? Ntsha oyɛwɔ nde nghɔsɔ, nyokoka mba wapɔ má ndjɔmbɔmba kɛ Nkfumi Yɛhɔshafata. Etengo ndayalaka nkfumi, Yɛhɔshafata ayalaka l’odjito wɔ nama owila w’otondo! Wopo wɔkɔnge ndakoke nkotshɛ odjito w’ekekete wɔsɔ? Yɛhɔshafata ananghaka kɛnɛ kɛ ndakoke nangha djɛ nama wanɛ wayalaki l’anse kɛnde. Nde akembɛka angando yeyalaki lá Juda edjinge atshumanyɛka oloyi w’angala wa wolo woyalaki l’angala ndekana 1 160 000. (2 Ɛk. 17:12-19) L’ɔkɔngɔ, Yɛhɔshafata apomanaka l’okakasano w’ekekete efula. Oloyi w’ekekete w’angala w’ase Amɔnitɛ, Mɔabɛ, la ampame yemá djeke dj’enkoko wɛ Seyirɛ wowanaka nde, nkfumbo kɛnde, edjinge anto wande. (2 Ɛk. 20:1, 2) Yɛhɔshafata ndananghe mo? Nde akadjimɔka te Yehova djɛ mpona okotshɔ la wolo. Nde akambaka la dako djɛ balo dj’otanaso lá Woongo 3:5, 6. (Wala.) Lɔlɔmbɔ l’okitshakitshɛ lɔ Yɛhɔshafata, lɔkɔndɔlawɔ lá 2 Ɛkɔndɔ 20:5-12, nyɛnyɛka wopo wɔ ndoyawɛkɛ te Ise kɛnde kɛ ngandji kel’olongo. Yehova ndakadjimola ngetemo lá lɔlɔmbɔ lɔ Yɛhɔshafata?

7. Yehova ndakadjimola ngete mo lá lɔlɔmbɔ lɔ Yɛhɔshafata?

7 Yehova asawolaka nya Yɛhɔshafata má lotshimbo l’ose Lewi w’etawɔ Jahaziyɛlɛ. Yehova atepelaka ante: ‘Nyemale lá djena ndjɛnyo, nyotshikale vu, ndeke nyolende ewiko kɛkɔpa Yehova nyɔpɛyɛ.’ (2 Ɛk. 20:13-17) Lá nsɔsɔlɔ, ɔsɔ atayala yopo yonanakawɔ mbandji! Koko, alako wasɔ watayɛ me onto, koko yayende me Yehova. La ndawɛkɛ k’enkfumɔ te Ndjambe kɛnde, Yɛhɔshafata ananghaka ngo wopo wɔ ndoshimela. Winá w’iyatshu nde nya anto wande ntopomana l’antonyi wande, nde atilá angala waleka nkfulu l’ɔnɔnghɔ wɔ ntondo w’oloyi wɔnde w’angala, koko ndilende antshumbi teembo wapalekɔ kaanga angala. Yehova atawola djɛ Yɛhɔshafata nkfɔ, koko Nde ashiyɛka angala w’atonyi pɛɛ.​—2 Ɛk. 20:18-23.

Antshukami wa bango nkoka ndjila lowiko lɔwɔ lonkfumɔ l’olemo wɔ Yehova má ndɔmbaka, ndjekaka Otepela wɔnde (Lenda itenyi 8, 10)

8. Olakanyelo wɔkɔnge wame okokawɔ mba má ndjɔmbɔmba kɛ Yɛhɔshafata?

8 Wame, nyokoka mba olakanyelo má ndjɔmbɔmba kɛ Yɛhɔshafata. Nyo ndeke l’odjito wɔ nama ankfumbo yɛnyo, djɛkondeke nyo nkambaka la wolo djɛ nama la nsuka ankfumbo yɛnyo. Winá wopomananyo l’ekakasano, nyo nkoka nkanela etengo nyongokoka nshiyɛ ekakasano wɛsɔ nyɔmɛlɛ. Koko, nyotone ikanyi yɛ ndawɛkɛ tá wolo wɔnyo nyɔmɛlɛ. Lɔmbaka lá winá woyalɛ nghɔmɛlɛ djɛ wɛ mba okotshɔ wɔ Yehova. Lonkina, nanghaka ndɔmbɔ yɛ manse k’oloko wɛ nya wadjɛko. Hona ɛlɔndjɛlɔ kɛ Yehova má ndjekaka Bible la enkanda weposɛ olonghanyelo wɔ Ndjambe, edjinge kambaka l’alako wowɛ m’eteyi. Mbala imɔtshi anto wamɔtshi wapangosasangaka l’akano wɔsɛ má Bible, iwɔ nkoka nkoshimela kaanga ambɔ ombosamba balo. Iwɔ nkoka nkoshimela ambɔ mfalanga la nkete dj’osombɛ la mfalanga yɛsɔ ndeke lokoka nama nkfumbo kɛko. Koko vungɔ ndjɔmbɔmba kɛ Yɛhɔshafata. Nde ayawɛkɛka te Yehova la ɛnyɛka nkambo djɛsɔ má nanghedji djɛnde. Yehova atakadjɛ mpame kɛ nkɔmano kɛsɔ, nde apakokadjɛki edjinge wɛ. (Yee. 37:28; Heb. 13:5) Kɛkɔnge kekoka antshukami nangha djɛ ndashikikɛ ambɔ walekɔ la lowiko lɔ wɔlɔ?

ETENGO ƆPRƆFƐTƐ IZAYA NYA WADJƐNDE, NYƐNYƐ ENTE NKAMBELA YEHOVA NDEKE EKETE KELEKA DJONYI LÁ LOWIKO LƆNYO

9. Kɛkɔnge k’okokaso ntepela lá nkambo djɛ ɔprɔfɛtɛ Izaya nya wadjɛnde?

9 Nkambo djelekisa djonyi lá lowiko lɔ ɔprɔfɛtɛ Izaya nya wadjɛnde nde nkambela Yehova. Izaya ayalaka ɔprɔfɛtɛ, la mbala imɔtshi wadjɛnde akambaki olemo ɔmɔtshi wolendana l’olemo w’ɔprɔfɛtɛ, ladjikɛnde wowetaki ambɔ ‘ɔprɔfɛtɛ w’omoto.’ (Iza. 8:1-4) Nyɛnamaka papoo ente, etengo antshukami, Izaya nya wadjɛnde wayapɛyɛka tshɛ l’ɔtɛmwɛlɔ wɔ Yehova. Ɔsɔngo ndjɔmbɔmba kɛ wɔlɔ k’iyatshikela antshukami wa lɔɔko!

10. Wopo wɔkɔnge wekelo wɔ prɔfɛsi yɛ Bible okokawɔ nkotshɛ antshukami djɛ ndɔsa nkano djɛ ndapɛyɛ tshɛ l’olemo wɔ Yehova?

10 Lɔɔko kɛnɛ antshukami nkoka ndjokola Izaya nya wadjɛnde má nangha k’enkfumɔ kokokawɔ nangha l’olemo wɔ Yehova. Iwɔ nkoka nkembɛ djawo djɛwɔ te Yehova má ndjekaka prɔfɛsi yɛ Bible esanga la ndendaka wopo wokotshamawɔ winá enkfumɔ. * (Tito 1:2) Iwɔ nkoka nkanela lá kɛnɛ k’okokawɔ nangha djɛ nsuka okotshamelo wɔ prɔfɛsi imɔtshi yɛ Bible. Ndjɔmbɔmba, iwɔ nkoka nsuka okotshamelo wɔ prɔfɛsi kɛ Yeso ketepela djɛ losango lɔ wɔlɔ longopoposanyema lá looko l’otondo lá ntondo k’ekomo ndjɛ. (Mat. 24:14) Winá wɔ wadji la wome yotaleke ndashikikɛ ambɔ prɔfɛsi yɛ Bible yengokotshamake, ndeke yongoleka ndapɛyɛ tshɛ l’olemo wɔ Yehova.

NGO NGETE PRISKILƐ NYA AKULA, NYOHETSHƐ WAPƆ W’ONKFUMI L’EDJENA KƐ NTONDO

11. Kɛkɔnge kɛ Priskilɛ nya Akula yayale l’akoka wa nangha, ko lamo?

11 Antshukami wa dangala nkoka mba olakanyelo me Priskilɛ nya Akula wadji la wome w’ase Juda, w’intasɛki lá ngando k’Ɔrɔma. Iwɔ wekameyɛka losango lɔ wɔlɔ lá nkambo djɛ Yeso, ko wakomaka Akristo. Ape l’ehamo, iwɔ wasasangaki la lowiko loyalaki lawɔ. Koko, lowiko lɔwɔ lotshikitanaka mbala kɛkɔ kɛmɔ winá wɔ Ampɛrɛrɛ Clodius ndatepela djɛ ase Juda ankfumɔ nyima má Ɔrɔma. Kokanela eposelo wekokisa ndjala la nkambo djɛsɔ te Akula nya Priskilɛ. Iwɔ wayalaka ladjɛ nyima má ngando kɛ yombekela, mpona edjena kɛ bango, la ntotateyɛ olemo wɔwɔ wɔ mpikanela tovuvulu t’ampɛma. Okakasano wopomanisa lawɔ wɔsɔ, wakomɛka djɛ mpetshɛ wapɔ w’Onkfumi l’ɔkɔngɔ? Okoka ndjewa nsakiso lá woopó wɔsɔ. Lá intaselo kɛwɔ kɛ bango kelá Kɔrɛtɔ, Akula nya Priskilɛ w’ingelaka lá ontshumano woyalaki l’eteyi edjinge wakambaka esanga la ɔpɔstɔlɔ Poolo djɛ nkembɛ wananyɔ wal’eteyi. M’ɔkɔngɔ, iwɔ wasɛkɔka tá iwawandja inkina yɛ yayalaka la djonyi dj’ansakodji efula. (Ele. 18:18-21; Ɔrɔ. 16:3-5) Ɔsɔngo lowiko l’osasa, la lolekɔ l’okoma l’iyawikaka!

12. Lamo mpame la omoto wɔkɔpa ntshukana oyɛwɔ ladjɛ ndawilela ekoma welá nyuma?

12 Antshukami wal’etsho wɛso wɛnɛ nkoka ndjokola Priskilɛ nya Akula má mpetshɛ wapɔ w’Onkfumi l’edjena kɛ ntondo. Winá woleka wɔlɔ wɔ mpame l’omoto okokawɔ nsawola la kɛnɛ kelendana l’ekoma wokokawɔ ndawilela lá lowikonde lá winá wówembwanawɔ djɛ ntshukana. Winá wɔ wadji la wome oyawilelawɔ ekoma welá nyuma wɛfɛna la onanghawɔ la wolo djɛ nkotshɛ ekoma wɛkɔ, iwɔ mbaka mbamba efula yɛ nyɛna wopo wɔ nyuma kɛ Yehova okambawɔ olemo lá lowiko lɔwɔ. (Los. 4:9, 12) Kolenda ndjɔmbɔmba kɛ Russell nya Elizabeth. Russell atepela ante: “Winá w’isawembwanaka lá nkambo djɛ bala, tasawolaki lá kɛnɛ kelendana l’ekoma wɛso welá nyuma wɛ kɔɔ w’ɔkɔpaso ndawilela.” Elizabeth atepela ante: “Tasawolaki nkambo djɛsɔ djɛ, kaanga ntsha tɔmbɔɔsa akano ankina l’ɔkɔngɔ, ipa akano wasɔ ndotoshimba djɛ nkotshɛ ekoma wɛso.” Akambo wasɔ wakotshɛka Russell nya Elizabeth djɛ nsɛkɔ tá Micronesie djɛ ntokotshɛ l’edjena k’iyayalaka la djonyi dj’ansakodji efula.

Antshukami wa bango nkoka ndjila lowiko lɔwɔ lonkfumɔ l’olemo wɔ Yehova má ndɔmbaka, ndawilela ekoma welá nyuma (Lenda itenyi 13)

13. Lá nkilika Yeembo 28:7, eposelo wɛkɔnge wengoyala ntsha tomboyawɛkɛ te Yehova?

13 Etengo Russell nya Elizabeth, antshukami efula wɔsaka nkano djɛ ntshika lowiko lɔwɔ onghanghunya dj’iwɔ ndapɛyɛ tshɛ l’olemo w’ipoposanyɛ la wɔ ndakanyɛ. Winá wɔ wadji la wome oyawilelawɔ ekoma l’olemo wɔ Yehova la okambawɔ esanga djɛ ndakotshɛ, iwɔ mbaka eposelo wɛ wɔlɔ efula. Iwɔ wangɛna wopo wɔ Yehova aseyɛnde ehomba wɛwɔ, djawo djɛwɔ tende ngoleka nkemba, la wangoyala l’osasa efula.​—Wala Yeembo 28:7.

ETENGO ƆPƆSTƆLƆ PƐTƐLƆ NYA WADJƐNDE, NYOYAWƐKƐ TÁ ALAKA WA YEHOVA

14. Wopo wɔkɔnge ɔpɔstɔlɔ Pɛtɛlɔ nya wadjɛnde yɛnyɛ ambɔ walekɔ la djawo la daka djelekɔ lá Mateo 6:25, 31-34?

14 Antshukami nkoka mba olakanyelo má ndjɔmbɔmba ketshikisa ɔpɔstɔlɔ Pɛtɛlɔ nya wadjɛnde. Etengo Ngɔndɔ isamalo m’ɔkɔngɔ wɔ lofu lɔnde lɔ ntondo lɔ ndɛnana la Yeso, ɔpɔstɔlɔ Pɛtɛlɔ ayalaka ladjɛ ndɔsa nkano djɛ djonyi efula. Pɛtɛlɔ awikaki m’olemo wɔnde wɔ nsaka ndjale. Djɛkondeke winá wɔ Yeso ndalɔmbɛ Pɛtɛlɔ djɛ ntshika olemo wɔsɔ ko taheetaka nyande, Pɛtɛlɔ akanelaka eposelo wekoka ndjala la nkambo djɛsɔ tá nkfumbo kɛnde. (Luka 5:1-11) Pɛtɛlɔ asɔnaka djɛ ntaheetaka la Yeso l’olemo wɔnde w’ipoposanyɛ. Nde ɔsaka nkano djɛ balo efula! Edjinge tolekɔ la donga djɛ wɔlɔ djɛ ndjawola ente wadjɛnde asukaka nkano djɛsɔ. Bible nyɛnyɛka ante m’ɔkɔngɔ wɔ ekfundwelo kɛ Yeso, Pɛtɛlɔ aheetaka nya wadjɛnde l’ilá k’etsho ɛmɔtshi. (1 Kɔ. 9:5) Ape l’ehamo, ladjikɛnde nde apɛyɛka ndjɔmbɔmba kɛ wɔlɔ etengo wadji w’Okristo, womɛnde Pɛtɛlɔ atakakanda djɛ mpɛyɛ wame la wadji w’Akristo alako w’ekina. (1 Pɛ. 3:1-7) Nyɛnamaka ente, Pɛtɛlɔ nya wadjɛnde wayalaka la djawo lá daka djɛ Yehova dj’ente Nde angaseyɛ ehomba wɛwɔ ntsha wambila Onkfumi l’edjena kɛ ntondo lá lowiko lɔwɔ.​—Wala Mateo 6:25, 31-34.

15. Olakanyelo wɔkɔnge wowɛ má ndjɔmbɔmba kɛ kɛnɛ kekomelisa Tiago nya Esther?

15 Ntsha atahete ɛnɔnyi efula wɛ nyombotshukana, wopo wɔkɔnge okokanyo nkindjɛ ndjala la mposɛ kɛ mfudjɛ olemo wɔnyo w’ipoposanyɛ? Yopo imɔtshinde má mba olakanyelo má ndjɔmbɔmba y’antshukami ankina. Ndjɔmbɔmba, nyo nkoka mbala ɔnɔnghɔ wɔ wamba welá Etange k’Olami walekɔ l’ɔtɛ wɔ djoyi: “Wayapɛyɛka l’ɛkɔpa.” Wamba wasɔ wakotshɛka Tiago nya Esther, wadji la wome wemá Brésil, djɛ ndjala la mposɛ k’efula kɛ tokotshɛ l’edjena k’oyɛwɔ la djonyi efula dj’ansakodji. Tiago asipisoyɛ ante: “Winá wɔ sawalaka ɛkɔndɔ wɛnyɛ wopo wɔ Yehova ndakotshɛ enkambi wɛnde wel’etsho wɛso wɛnɛ, edjinge iso toyalaka la mposɛ kɛ nkilika alako wa Yehova dj’iso nyɛna wopo wɔ ndongotokotshɛ.” L’ekomo iwɔ wasɛkɔka tá Paraguay, l’iyotokambaka l’etatshi kɛ looko k’otepela wɔ Portugais má 2014. Esther ntepelaka ante: “Vɛrse mɔtshi djolekakaso nkɔpande Ɛfɛsɛ 3:20. Winá la winá, tɛnaki nsɔsɔlɔ k’etepela wɛsɔ, l’olemo w’okambelaso Yehova.” L’onkanda wɔ ndafunela ase Ɛfɛsɛ wɔsɔ, Poolo alakaka ante Yehova angotonanghela akambo efula ndeka kaanga kɛnɛ kɔɔlɔmbaso. Tɔngɛnake nsɔsɔlɔ k’etepela wɛsɔ mbala la mbala!

NeAntshukami wa bango nkoka ndjila lowiko lɔwɔ lonkfumɔ l’olemo wɔ Yehova má ndɔmbaka, la mponaka alako me antshukami wambotshunda lá nyuma (Lenda itenyi 16)

16. Te wa na antshukami wa dangala okokawɔ mpona alako winá wokanelawɔ lá kɛnɛ kelendana l’ekoma wokokawɔ ndawilela lá lowiko?

16 Lɔɔko kɛnɛ antshukami wa dangala nkoka mba wapɔ má ndjɔmbɔmba kɛ wanɛ wayawɛkisa te Yehova. Antshukami amɔtshi wambohetshɛka ɛnɔnyi efula l’olemo wɔ winá enkfumɔ. Lamo nyopahone alako mewɔ ntsha nyo nkɔpaka nkotshɛ ekoma wɛnyo? Ɔsɔ alekɔ yopo imɔtshi yokokanyo nyɛnyɛ ente nyo ndawɛkɛka te Yehova. (Woo. 22:17, 19) Nkokolo lonkina nkoka nkotshɛ antshukami wa dangala djɛ ndawilela ekoma welá nyuma la nkotshɛ ekoma wɛkɔ.

17. Kɛkɔnge kekomelisa Klaus nya Marisa, ko olakanyelo wɔkɔnge wowaso má ndjɔmbɔmba kɛwɔ?

17 Koko, lá winá ɛmɔtshi, nkano djɛso djɛ mfudjɛ olemo wɔso nkoka nanghema lá yopo yɛ sotakanelaki. Tɔkɔsa ndjɔmbɔmba kɛ Klaus nya Marisa, kanga sotepelaki ndambo m’adjiko. M’ɔkɔngɔ wɔ ɛnɔnyi esato wɛ bala djɛwɔ, iwɔ wimaka má mbandja kɛwɔ ko watshɔka ntosuka l’ɛkɔpa l’olemo w’opikelo lá filialɛ kɛ Finlande. Koko, washimelaka ambɔ wapangolekanyɛ Ngɔndɔ isamalo l’olemo wɔsɔ. Má bango iwɔ lako nsasanga nkambo djɛsɔ. Koko ataheta ilá, wawetaka djɛ nteka otepela wɔ Arabɛ, ko winá wɔsɔ iwɔ wakamba l’osasa onkfumɔ l’owila onkina, l’etatshi kɛ looko k’otepela wɔ Arabɛ. Winá wɔ Marisa okanelande kɛnɛ kehetisa, nde ndjawolaka ante: “Ndjalaka la wɔma djɛ nangha nkambo djɛ motananghaka ntondo la ndjalaka la djonyi djɛ ndawɛkɛ tshɛ te Yehova. Koko nyɛnaka wopo wɔ Yehova ndatokotshɛka winá enkfumɔ lá lɛdji lɔ sotakanelaka. M’ɔkɔngɔ wɔ nyɛna nkambo djɛsɔ, djawo djɛmi te Yehova djelekaka nkemba.” Etengo ndjɔmbɔmba kɛsɔ ndɔmbɛnyɛ, wɛ nkoka ndashikikɛ ente Yehova angokofutaka winá enkfumɔ ntsha wɛ ndawɛkɛ tshɛ tende.

18. Kɛkɔnge kɛ antshukami okokawɔ nangha djɛ nkindjɛ ndawɛkɛ tshɛ te Yehova?

18 Bala dekɔ opapɛyɛ wɔ me Yehova. (Mat. 19:5, 6) Nde nkɔpaka djɛ antshukami nsasanga l’opapɛyɛ wɔkɔ. (Woo. 5:18) Antshukami wa dangala, lamo nyopakanela lá kɛnɛ k’okokanyo nangha lá lowiko lɔnyo? Nyongonanghake k’enkfumɔ k’oyɛnyo l’akoka wa nangha djɛ nyɛnyɛ Yehova ente nyolekɔ la djedjɛ l’epapɛyɛ wɛ ndanyɔpɛyɛ? Nyosawole la Yehova má lɔlɔmbɔ. Nyohone tɔkfɔ t’okana la nkambo djɛnyo m’Otepela wɔnde. Masɔ nyokilike alako wanyɔpɛyɛ Yehova. Nyoyashikikɛ ente nyongoyala la lowiko lolekɔ l’okoma la l’osasa ntsha nyo ndapɛyɛ tshɛ l’olemo wɔ Yehova lá bala djɛnyo!

YEEMBO 132 Tombokoma demba mmɔ (lá Otetela)

^ par. 5 Akano amɔtshi w’ɔsaso nkoka ndjala l’eposelo ɛmɔtshi lá winá la welo w’okokaso mpetshɛ l’olemo wɔ Yehova. Pekapeka antshukami wa bango ndɔmbamaka djɛ ndɔsa akano wakoka ndjala l’eposelo ɛmɔtshi l’ilá kenkfumɔ kɛ lowiko lɔwɔ. Djamba djɛnɛ djengakotshɛ dj’iwɔ ndɔsa akano wa balo wakoka ndakotshɛ djɛ ndjala la lowiko l’osasa, lolekɔ l’okoma.

^ par. 5 Nkombo imɔtshi yetshikitanyemaka.