Lendá lá ɔwɔmbɔ w'akambo

Lendá lá akambo lá yombasɛ́

ƆKƆNDƆ WƆ LOWIKO

Yehova ilaka yimba lá ndɔmbɔ yɛmi

Yehova ilaka yimba lá ndɔmbɔ yɛmi

OTSHO ɔmɔtshi, winá wɔ mayalaka l’ɛnɔnyi djomi, ndendaka tɔɔtɔ tonghayingha l’olongo. Mpikaka awɔngɔ mbala kɛkɔ kɛmɔ ko ndɔmbaka. Atayala ilá ndjekaka akambo walendana la Yehova, koko ndoshimelaka ekete kenkfumɔ kɛ makanelaka. Lɔlɔmbɔ lɔsɔ loyalaka ewangelo kɛ lɔkɛndɔ l’otale efula la Yehova Ndjambe, ‘Kanga lokaka lɔlɔmbɔ.’ (Yee. 65:2) Nyontshɔ nkɔnyɔkɔndɔla lamo malɔmbɛ Ndjambe kɛ mewe atahete ilá.

MBEMBO KETSHIKITANYISÁ LOWIKO LƆMI

Mbotshɔka Ngɔndɔ kɛ djomi l’ape 22, 1929, lá Noville, inkenda imɔtshi yɛ l’anteyi kɛ tonkenda djuwa tɔ iyakɛndjɛka anyama entshupa la Bastogne, lá djeke djɛ Ardennes belges. Langowopɔke akambo wa wɔlɔ efula wa ɔlɛngɛ wɔmi lá inkenda yɛsɔ l’ambotshi wami. Lemi isa wankfunɛmi Raymond tamelaki awɛlɛ wa angɔmbɛ la akatshi djɛ mposɛ abɛlɛ mfu inkfumɔ, la takotshɛ́ki djɛ ndjakala nkete nkfumɔ djɛ isavukaka. Tayalaki la djokanelo djɛ wɔlɔ efula l’inkenda yɛso la tayalaki entshupa djɛ nkotshána.

Isa nkfumbo kɛmi tokamba l’inkenda yɛ isalamaka anyama

Ambotshi wami, Emile nya Alice, wayalaki ase Katɔlikɛ wa mɛlɛmɛlɛ. Iwɔ wingelaki Misa lofu lɔ Lobengo lonkfumɔ. Koko, tá ɔnɔnyi wɔ 1939, tat’ekalo tɔmɔtshi toyɛka má Angleterre l’inkenda yɛso la wafunaka papa kɛmi djiina, djɛ nde mbaka periodikɛ Consolation (ketawɔ etsho wɛnɛ ambɔ Wetshɔ!). Lako ndjala ilá, papa kɛmi asuyɛka ante periodikɛ kɛsɔ katepelaki nsɔsɔlɔ, ko kɛsɔ kotshindaka djɛ nde ntateyɛ mbala Bible. Winá wɔ ndatshike ndjingela Misa, ansukanyi waso wayalaki ntondo tolongo tɔso, wakomaka antonyi wa nkekete efula. Wananghaka la wolo djɛ nde ntshikala ngo lá Katɔlikɛ, ko kɛsɔ kakomeyɛki dj’iwɔ nsɛ mpɔsɔ yɛ nkekete.

Nyɛna wopo wɔ ansukanyi iyatshindaka isɛkɛmi la wolo lá lɛdji lɔsɔ, ampɛyɛki yɛnyi efula. Kɛsɔ kentshindaka djɛ lemi mpona okotshɔ wɔ Ndjambe má ndɔlɔmba l’oloko ɔmɔ, ete ngo motepelisá má ewangelo kɛ djamba djɛnɛ. Winá wɔ onanyelo iyakitakita, oloko wɔmi wololaka kfu l’osasa. Ndjɛka ndoyala l’eshikikelo ente Yehova alekɔ ‘Kanga lokaka lɔlɔmbɔ.’

LOWIKO L’ETSHO WƐ MBANDJI

Angala wa Allemagne nazie wingelaka lá Belgique lá Ngɔndɔ k’atano 10, 1940, kɛsɔ ketshindaka ase mbandja djɛ ndota olotshi. Nkfumbo kɛso kelotaka tá sidɛ kɛ France. Winá wɔ isotalotaka, totopomanaka lá mboka la mbandji k’ekekete efula l’antenyɛ angala wa Allemagne l’angala wa France.

Winá wɔ isakalɔ l’inkenda yɛso yɛ isakɛndjɛka anyama, toyɛka ndɛna ente wasandjaka inkenda la nkete djɛso nkfumɔ. Ngo mvɔ kɛso Bobbie, ndeke lotolongolisá. Akambo wasɔ wantshindaka djɛ ndáwopola ente: ‘Lamo ambandji l’andjolo oyɛwɔ nghɔnɛ?’

Winá wɔ mayalaka l’ɛnɔnyi djomi, ndjalaka la djokanelo djɛ wɔlɔ efula la Yehova

L’eleko kɛsɔ, towaka wapɔ efula má mbembo kɛ Wɔnanyɔ Emile Schrantz, a ikokolo la yat’ekalo yɛ nkɔmano efula. Nde ampakisolaka má Bible lamo ndjolo oyɛwɔ efula, la akadjimolaka weepó wɛmi enkina welendana la lowiko. Mbangaka ndjala la djokanelo djɛ ma ma la Yehova edjinge ndashikikɛka ente nde alekɔ Ndjambe kɛ ngandji.

Kaanga lá ntondo kɛ mbandji nshila, nkfumbo kɛso kasawolaki mbala efula la wananyɔ. Lá Ngɔndɔ k’enanɛyi 1943, Wɔnanyɔ José-Nicolas Minet ayɛka ndowembola inkenda yɛso djɛ ndɔpɛyɛ djamba. Nde opolaka ante: “Ɔkɔpa ndongola batisimo na?” Papa kɛmi asangɛka lɔwɔ, edjinge lemi koko momosangɛ. Tolongolaka batisimo lá ndjale kɛmɔtshi keyalaki entshupa la inkenda yɛso.

Lá Ngɔndɔ kɛ djomi l’ape 1944, lá Mbandji k’Ape k’andja w’otondo, angala wa Allemagne wavukumɔka tá nɔrɔ kɛ Europe djɛ ntonanyɛ mbandji kɛwɔ k’ekomo—ketakawɔ ambɔ Mbandji kɛ Ardennes. Tawikaki entshupa l’idjena inanemaki mbandji, ko todjipamaka lá ivuvulu yɛso ngɔndɔ k’otondo. Lofu lɔmɔtshi winá wɔ mapose djɛ ntolesɛ anyama, wawolaka rɔkɛtɛ lá ivuvulu yɛ isayalaka, ko nsamba kɛ mvulu k’efumbɔka. Ongala ɔmɔtshi w’ose Amérique w’oyalaki lá lopango l’anyama entshupa la lemi ambelaka ante: “Alema nkfundu la looko!” Ndotaka ko nkfɔka entshupa la nde, ko andɔtshɛka itombo yɛnde y’angala djɛ mbomba lemi.

OFULELO WƆ LÁ NYUMA

Lofu lɔ fɛtɛ kɛso kɛ bala

M’ɔkɔngɔ wɔ mbandji, nanghaka la wolo djɛ nsawolaka mbala la mbala la wananyɔ w’otshumano wɔ Liège, woyalaki lá kilɔmɛtrɛ 90 tá djeke djɛ nɔrɔ. Lá etsho wɛsɔ, tayalaki l’akoka wa nkfumba iloyi yɛ wekelo lá Bastogne. Ntateyɛka nkamba olemo ɔmɔtshi wɔ lɛɛta wɔ mfutisɛka elambo, la mbaka mbamba kɛ ntingela nkalasa kɛ Droit. Makɔ, ndjɛka ndokamba lá biro djɛ owandji ɔmɔtshi wɔ lɛɛta. Lá 1951 tolonghanyɛka losanghanyɛ lɔ daambi l’edjingadjinga lá Bastogne. Tosanghanaka anto lokama la ndjape, ndjila ole Elly Reuter, nkaana kɛ yat’ekalo kɛ osasalo efula. Nde ananghaka kilɔmɛtrɛ 50 la nkalo djɛnde djɛ ndingela lá losanghanyɛ lɔsɔ. Atayala ilá lemi la nde tɔkɔpanaka la towangaka mbembolana. Má Elly mba leeta lɔ ntshɔ ntingela Nkalasa kɛ Ngiliyadɛ lá États-Unis. Nde afunelaka biro dj’ekekete djɛ ndapakisola lamo ndayale ladjɛ ntona leeta lɔsɔ. Wɔnanyɔ Knorr, kanga loyisá ndoyala ilɔndjɛ yɛ Ewakɛ wɛ Yehova, okadjimolaka la ngandji kenkfumɔ ante mbala imɔtshi okoka ndingela Nkalasa kɛ Ngiliyadɛ nya womɛko lofu lɔmɔtshi. Totshukanaka Ngɔndɔ k’ape 1953.

Elly nya wɔnaso, Serge

Ngo lá ɔnɔnyi wɔsɔ, lemi isa Elly tingelaka lá losanghanyɛ l’ekekete loyalisá l’ɔtɛ wɔ djoyi ante Nouvelle société mondiale, lonanghemisá lá Yankee Stadium, lá New York. Winá wɔ mayalaka l’eteyi, mpomanaka la wɔnanyɔ ɔmɔtshi wɔmpɛyisa olemo wɔ wɔlɔ efula, ko andɔmbaka djɛ nsɛkɔ lá États-Unis. M’ɔkɔngɔ wɔ nshimela Yehova nkambo djɛsɔ lá lɔlɔmbɔ, lemi isa Elly tɔsaka nkano djɛ ntona olemo wɔsɔ djɛ nkalɔ tá Belgique, djɛ ndosuka iloyi iyalaki l’ansakodji djomi lá Bastogne. Ɔnɔnyi wɔlɔndisá, toyalaka l’osasa efula winá wɔ Elly ndawote wɔnaso wɔ mpame, Serge. Yɛnyi nde, m’ɔkɔngɔ wɔ ngɔndɔ esambele, Serge atataka olando ko avɔka. Toshimelaka Yehova yɛnyi yɛso lá lɔlɔmbɔ, la towaka lokembo má nkongi djɛ ekfundwelo.

OLEMO WƆ WINÁ ENKFUMƆ

Lá Ngɔndɔ kɛ djomi 1961, mbaka olemo wɔ winá ɛmɔtshi w’onkotshisá djɛ nkamba ete ngo yat’ekalo. Koko ngo lofu lɔkɔ, kɔmite kɛ filialɛ kekamba lá Belgique kendjetaka lá telefɔnɛ. Iwɔ wandjopolaka ntsha langowa winá wɔ nkamba ete ngo onkambi w’edjingadjinga (kanga etewɔ winá wɔsɔ ambɔ olami w’edjingadjinga). Ndjopolaka ente: “Tokoka nkamba ete ngo tat’ekalo lá ntondo kɛ ndjawola odjito wɔnɛ?” Wananyɔ wanshimelaka ambɔ tokoka nkamba. M’ɔkɔngɔ w’iso nkamba ete ngo tat’ekalo l’ilá kɛ ngɔndɔ enanɛyi, totateyɛka nkamba l’olemo w’edjingadjinga lá Ngɔndɔ kɛ djuwa 1962.

M’ɔkɔngɔ wɔ nkamba l’edjingadjinga l’ilá k’ɛnɔnyi epe, watetaka djɛ ntokamba lá Betɛlɛ djɛ Bruxelles. Towangaka nkamba l’eteyi má Ngɔndɔ kɛ djomi 1964. Odjito wɔ bango wɔsɔ wotoyakalaka esako lombombe. Ndambo daambi m’ɔkɔngɔ wɔ Wɔnanyɔ Knorr mbembola Betɛlɛ djɛso lá 1965, nkamɔka efula winá wɔ iyansɔnɛ ete ngo ose kɔmite kɛ filialɛ. Mahanyi, wandjetaka isa Elly djɛ ntingela Nkalasa kɛ Ngiliyadɛ kɛ 41. Etepela wɛ Wɔnanyɔ Knorr ndatepela amboheta ɛnɔnyi 13 wekotshamaka! M’ɔkɔngɔ w’iso mba apɔlɔmɛ, tokalɔka lá Betɛlɛ djɛ Belgique.

NSEELAKA LOTSHUNGƆ LƆSO LƆ EWAKƐ WƐ YEHOVA

L’ilá k’ɛnɔnyi, ndjalaka la mpeyi kɛ nkamba la nkalasa kɛ Droit kɛ mananghe djɛ nkotshɛ́ djɛ nseela lotshungɔ lɔso l’ɔtɛmwɛlɔ lá Europe la lá djena nkina. (Flp. 1:7) Kɛsɔ kenkotshɛ́ka djɛ mpomana l’ewandji wemá ewila ndekana 55 lá djena djɛ iyile elelo l’olemo wɔso kana iyashimbe. L’edjena kɛ lemi nshimela ewandji wɛsɔ nkalasa kɛ mingela, ndashimelaki ente oyɛmi nde “onkambi wɔ Ndjambe.” Lahonaki winá enkfumɔ ɛlɔndjɛlɔ kɛ Yehova má lɔlɔmbɔ má ndjawola ente ‘oloko wɔ nkfumi [kana wɔ isushi] wolekɔ ete ngo ɛkɛdji wɛ washi lá nkatshi djɛ Yehova. Nde ntɔlaka tá idjena inkfumɔ y’ɔkɔpande.’—Woo. 21:1.

Nkambo mɔtshi nkamoyisá lá lɛdji lotshikitanyi nde ntshawo djɛ masawola la depite mɔtshi djɛ Parlɛma kɛ Europe. Ndofunelaka enkanda efula djɛ ndɔlɔmba djɛ nsawola la nde, ekomo ekomo awolaka djɛ mpomana la lemi. Nde atepelaka ante: “Lambɔkɔpɛyɛ ngo minitɛ itano, takfɛke kaanga minitɛ kɛmɔ.” Nkɔlɛka ɔtɛ ko mbangaka ndɔmba. Depite okaka nkɛlɛ ko andjopolaka kɛnɛ kɛ mananghaka. Nsunolaka ɔtɛ, ntepelaka ente: “Momokawoyɛka nde Ndjambe lokasa mande olekɔ ɔmɔtshi l’anteyi k’enkambi wɛnde.” Nde andjopolaka ante: “Ɔkɔpɛ ntepela lasɔ ente mo?” Ndɔwɛnyɛka Ɔrɔma 13:4. Nde ndayalaka nde ose Musɔnyi, ko vɛrse djɛ Bible djɛsɔ djesepaka ikanyi yɛ nde. Eposelo wɛkɔnge weyalisá? Nde ampɛyɛka etenyi kɛ winá wɔ ntango, ko tambaka djamba djeyalisá l’eposelo wɛ wɔlɔ efula. Atepelaka edjinge wopo w’oyɛnde la dilɛmɛlɔ tá olemo wɔso.

L’ilá k’ɛnɔnyi efula, enkambi wɛ Yehova wananaka ambandji efula lá nkambo djɛ dombo lá Europe ilendana la nsamba ndɔsa opiko lá wayi w’andja, lotshungɔ lɔ nama wana, ofutelo w’elambo, l’akambo ankina. Ɔsɔ ayalaka mpeyi kɛ wɔlɔ efula kɛ nyɛna wopo wɔ Yehova ndatokotshɛ́ka djɛ ndonga alombo. Ewakɛ wɛ Yehova wambolongá alombo ndekana 140 lá Tominanyi tɔ l’Europe te lá Djiko tosela Lotshungɔ l’Onto!

OLEMO W’ONKFUMI WOMBAWOLAMA LÁ CUBA

Lá ɛnɔnyi wɛ 1990, nkambaka la Wɔnanyɔ Philip Brumley, kanga loyisá má biro dj’ekekete, la Wɔnanyɔ Valter Farneti, má Italie, djɛ wananyɔ ndjala la lotshungɔ lɔ nkamba elemo wɛso w’ɔtɛmwɛlɔ lá Cuba, lá iyashimbe olemo wɔso w’Akristo. Mfunelaka ambasadɛrɛ wa Cuba wayalaki lá Belgique onkanda, ko manyi mpomanaka l’owandji ɔmɔtshi wɔ iyasɔnɛ djɛ nkandola nkambo djɛso. Mbala yɛ ntondo yɛ isapomana tokandolaka ngo tokakambo tɔ daambi tɔ sasambaka ndjokana wɔlɔ, tatshindisá djɛ nshimba olemo wɔso.

Isa Philip Brumley la Valter Farneti mbala kɛmɔtshi kɛ isatshu ntowembola Cuba lá ɛnɔnyi wɛ 1990

M’ɔkɔngɔ wɔ mpona ɛlɔndjɛlɔ kɛ Yehova lá lɔlɔmbɔ, tɔlɔmbaka la towaka lotshungɔ lɔ ntoma Bible 5 000 tá Cuba. Bible ikomaka ngo wɔlɔ la wakapanyɛka wananyɔ, djɛko ndeke isatepela ente Yehova ambosakola welo wɛso. Manyi tɔlɔmbaka djɛ ntoma Bible 27 500. Wawolaka lɔlɔmbɔ lɔso lonkina. Nkotshɛ́ wananyɔ l’ankaana yɛso yɛ ngandji yɛ Cuba djɛ onto l’onto mba Bible djɛnde, ampɛyɛka osasa efula.

Latshɔki tá Cuba lá mbamba efula djɛ ntonkotshɛ́ djɛ ndɔngɔsɔla ɛlɛmbɛ wɛ lɛɛta welendanaki l’olemo wɔso. Winá wɔ isakambaka elemo wɛsɔ, ndjɛka ndoyala la djokanelo djɛ wɔlɔ efula l’ewandji wekambaki lá guvɛrnɛma.

TOKOTSHƐKA WANANYƆ WASO WELÁ RWANDA

Lá 1994, anto ndekana 1 000 000 wavɔka lá oyakelo wɔ yayake wa Tutsi lá Rwanda l’antenyɛ tɔkɔlɛ tope. Yɛnyi nde, wananyɔ l’ankaana yɛso imɔtshi iyakemaka. Lako mpeta ilá, wananyɔ amɔtshi wasɔnamaka djɛ ntokotshɛ́ wananyɔ l’ankaana yɛ l’eteyi.

Winá wɔ oloyi wɔso iyakome lá Kigali, lá kapitalɛ, tɛnaka ente wakandaka asase efula lá biro dj’okadjimwelo la lá depo dj’enkanda. Watɔkɔndɔlaki akambo wa yɛnyi efula lá nkambo djɛ wananyɔ amɔtshi wa iyayake la ɛsɛlɛ. Koko tokaka lonkina ndjɔmbɔmba yɛ wananyɔ l’ankaana imɔtshi yɛnyisá ngandji má nanghedji. Ndjɔmbɔmba, topomanaka la wɔnanyɔ ɔmɔtshi wɔ má ikɔlɛ yɛ Tutsi wisamisá lá mpeku l’ilá k’etsho 28, wɔ nkfumbo kɛmɔtshi kɛ Ewakɛ wemá ikɔlɛ yɛ Hutu iyalame. Lá losanghanyɛ lɔ isananghe lá Kigali, tonanghaka la wolo djɛ nkembɛ wananyɔ l’ankaana ndekana 900 lá nyuma.

Lá wadjɛ lɔwɔ: Onkanda ɔmɔtshi wɔ iyawole asase lá biro dj’okadjimwelo

Lá womɛ lɔwɔ: Tokamba lá nkilika nonghanyi kɔsamisá djɛ mpɛyɛ okotshɔ

Manyi topaka olelo, tingelaka tii lá Zaïre (winá wɔsɔ République démocratique du Congo) djɛ ntohona oloyi ɔmɔtshi w’Ewakɛ wɛ Rwanda welotisá olotshi tá ká k’olotshi keyalaki entshupa lá ngando kɛ Goma. Totakoka ndawɛna, ko tonanghaka lɔlɔmbɔ djɛ Yehova ntɔlɔndjɛ tii le wɔ. Manyi tɛnaka onto ɔmɔtshi ayaye leso, ko towopolaka ntsha ewa kaanga Owakɛ wɔ Yehova ɔmɔ. Nde akadjimolaka ante: “Lemi ndekɔ Owakɛ. Langoyala la osasa efula wɔ lemi nyɔtɔla tá kɔmite kɛpɛyɛ okotshɔ.” M’ɔkɔngɔ wɔ nsawola la kɔmite kɛpɛyɛ okotshɔ, tɛnanaka l’anto 1 600 walotisá olotshi djɛ ndaapɛyɛ lokembo la okotshɔ wɔ nyuma. Tawalelaka lonkina onkanda wotomisá Iloyi yɛ lɔndjɛ. Wananyɔ l’ankaana w’okaka osasa efula winá wɔ iyoke eshikikelo kɛnɛ: “Tonyila winá enkfumɔ lá ndɔmbɔ yɛso. Tewa ente Yehova apanyokadjɛki.” Etepela wɛ Iloyi yɛ lɔndjɛ wɛsɔ wembokotshama. Lɔɔko kɛnɛ, Ewakɛ ndekana 30 000 wakambela Yehova lá Rwanda!

NDƆSAKA NKANO DJƐ NTSHIKALA LA NKƆMANO

M’ɔkɔngɔ w’iso ntshukana l’ilá k’ɛnɔnyi 58, ntshutshɛka wadjɛmi wɔ ngandji, Elly, lá 2011. Yehova ankembɛka winá wɔ moshimela yɛnyi yɛmi y’efula yɛsɔ lá lɔlɔmbɔ. Langowake lonkina lokembo winá w’opoposanyɛmi ansukami wami losango lɔ wɔlɔ l’Onkfumi.

Kaanga oyɛmi l’ɛnɔnyi 90 la ndjape, nkindjɛ mpoposanyɛ lobengo lonkfumɔ. Ndekɔ lonkina l’osasa wɔ nkotshɛ́ lá Departɛma djelendana la wayi wa Dombo lanɛ lá Filialɛ kɛ Belgique, nkapana l’anto ankina akambo wewami, la nkotshɛ́ elangala l’eseka wɛ nkfumbo kɛ Betɛlɛ.

Ndɔmbaka Yehova lɔlɔmbɔ lɔmi lɔ ntondo amboheta ɛnɔnyi 84. Ɔsɔ ayalaka djina djɛmi djɛ ntondo djɛ lɔkɛndɔ lɔ wɔlɔ efula lombonsukanyɛ la nde. Ndekɔ la osasa efula ladjikɛnde lá lowiko lɔmi l’otondo, Yehova ilaka yimba lá ndɔmbɔ yɛmi.—Yee. 66:19. b

a Ɔkɔndɔ wɔ lowiko wɔ Wɔnanyɔ Schrantz woposaka Ngɔndɔ kɛ ntondo 1, 1974, lá Etange k’Olami, nki. 26-30.

b Winá wɔ djamba djɛnɛ iyalɔngɔsɔlamaka, Wɔnanyɔ Marcel Gillet etamaka lá nyɔyi Ngɔndɔ k’ape 4, 2023.