Lendá lá ɔwɔmbɔ w'akambo

Lendá lá akambo lá yombasɛ́

ƆKƆNDƆ WƆ LOWIKO

Nyɛnaka anto walekɔ́ la nkɔmano walonga

Nyɛnaka anto walekɔ́ la nkɔmano walonga

MBALA imɔtshi opavungɛka wamba amɔtshi wa nyambe wangɛnyi ente wayalaka nyonyi lewɛ. Edjinge lemi koko, ndjokaka djamba mɔtshi djɛ nghɔsɔ amboheta ɛnɔnyi etengo 50, winá wɔ lemi isa ilongo yɛmi isokaka iyɛ lá kâ kelá Kenya. Mposo y’alemba waso yeyalaka ngo tshulu la yeyalaka ngo wolo wolo má lɔkɛndɔ lɔ sananghe l’angɔndɔ efula, edjinge talendaki filmɛ kɛmɔtshi ketepelaki akambo w’ɔtɛmwɛlɔ, ko winami atepelaka ante, “Filmɛ kɛkɔ ketepela nyɛtshi lá nkambo djɛ Bible.”

Ndjɔlaka ladjikɛnde ndjewaki ente ilongo yɛmi atayapɛyɛki lá akambo wa ntolo. Ndowopolaka ente: “Kɛkɔnge kewɛ lá kɛnɛ kelendana la Bible?” Nde atakadjimola lankeke. L’ekomo, nde anshimelaka ante nyɔ kɛnde alekɔ Owakɛ wɔ Yehova; edjinge nde ekaka akambo amɔtshi nyande. Etengo mayalaka la mposɛ kɛ ndjewa akambo efula, ndɔɔlɔmbaka djɛ nde nshimela lemi akambo efula.

Tambaka djamba djɛsɔ nsuke l’otsho w’otondo. Ilongo yɛmi yɛsɔ anshimelaka ante Bible ntepelaka djɛ Satana ndeke lɔlɔndjɛ andja wanɛ. (Dj. 14:30) Mbala imɔtshi ongewake nkambo djɛsɔ l’owiko lɔko l’otondo, koko le lemi, ɔsɔ ayalaka mbala kɛ ntondo kɛ moke nkambo djɛsɔ, edjinge djenkamoyeka efula. L’okaki winá enkfumɔ anto watepela ambɔ Ndjambe kɛ nsɔsɔlɔ ndeke lɔlɔndjɛ andja wanɛ. Koko nkambo djɛsɔ ntokanaká l’akambo wa mɛnaka lá lowiko. Kaanga mayalaka l’ɛnɔnyi 26 toko, mpomanaka l’akambo efula wantshimbɛki wɔɔngɔ.

Papa kɛmi ayalaki pilɔtɛ k’aviyɔ wa angala welá Étas-Unis. Djɛkondeke, ngo m’ɔlɛngɛ wɔmi l’ewaki ente, angala wayalaki l’akoka wa mbokela mbɔmbɛ nikleere lá winá onkfumɔ w’ɔkɔpawɔ. Mbandji kɛ Vietnam kenanemaka winá wɔ mayalaka lá nkalasa lá Californie. Ndjingelaka lá marche kɛ wa étudiant. Oloyi wampoloshi woyalaki la matalaki watokilikaka, ko tolotaka, totewaki mpomola wɔlɔ la tákɛlaki wisɔyi ladjikɛnde gazɛ djɛ ampoloshi iyatowokelaka. Ɔsɔ ayalaka eleko k’ovungusano la k’ɔtɔmbɔkwɛlɔ. Ewadji wɛ pɔlitikɛ wayakemaka, anto watɔmbɔkɔka, edjinge wilaka ovungusano. Onto l’onto ayalaki l’ikanyi yetshikitanyi lá kɛnɛ k’oyɛwɔ ladjɛ nangha. Anto ankfumɔ watewaki kɛ nangha.

Má Londre tá Afrique Centrale

Lá 1970, mbaka olemo lá nord kɛ Alaska edjinge ndjɛka ndoyala la mfalanga efula. Masɔ ndɔsaka aviɔ ta Londre, nsombaka otutu, ko ndɔsaka lɔkɛndɔ tá sud ipa la ndjewa edjena kɛ motatshu. M’ɔkɔngɔ wɔ ngɔndɔ imangha, nkomaka l’Afrique. Lá mboka, topomanaka l’anto amɔtshi wayalisá la mposɛ kɛ ntaheeta l’ikanyi y’ente, wangovungɛ ekakasano wɛwɔ enkfumɔ.

Djɛkondeke, m’ɔtɛ wɔ akambo wa mɛnyi la wa moke, ndjawolaka ente olakanyelo wemá Bible w’ente etongami kɛmɔtshi kɛ nyɛtshi ndeke lɔlɔndjɛ andja wanɛ wolekɔ nsɔsɔlɔ. Ya ntsha Ndjambe apalɔndjɛ andja wanɛ, onanghande lasɔ nge? Nkɔpaka ndjewa nkambo djɛsɔ.

L’angɔndɔ yɛwɔlamisá, mbaka nsakiso. Edjinge l’ilá k’etsho, ndjɛka ndɛwa la ndɔkɔpa ampame l’amato efula wɛnyisa nkɔmano djɛwɔ te Ndjambe ngo kɛmɔ kɛ nsɔsɔlɔ kaanga lá ntondo kɛ wepo w’akambo ankfumɔ watshikitanyi.

LÁ IRLAND YƐ NORD, “OWILA WƆ WA BƆMBƐ LA W’ASASE”

Winá wɔ makalɔ tá Londre, mpomanaka isa nyɔ k’ilongo yɛmi, ko nde ampɛyɛka Bible. M’ɔkɔngɔ, winá wɔ motatshɔka tá Amsterdam, lá Pays-Bas, Owakɛ ɔmɔtshi anyɛnaka mbala Bible djɛkɔ l’ontayimbo l’anse kɛ ntala, ko nde ankotshɛka djɛ ndjewa akambo efula. Masɔ, ntshɔka tá Dublin, lá Ireland, lá motisolaka Betɛlɛ dj’Ewakɛ wɛ Yehova. Nkɔkɔlaka lá lokfuke. L’eteyi ndeke mapomana isa Arthur Matthews, wɔnanyɔ wolekɔ́ la balo w’ewaki akambo efula. NdɔɔIɔmbaka djɛ nde ndjekɛ lemi Bible, ko nde awolaka.

Ntateyɛka ndjeka l’osasa efula edjinge lawalaki enkanda la wa periodikɛ yɛ Ewakɛ wɛ Yehova yaposɛka. Edjinge lá nsɔsɔlɔ, lawalaki Bible djɛkɔ. Kɛsɔ kɛmpɛyɛka osasa lomombe! Lá nsanghanyɛ y’otshumano, nyɛnaka ente kaanga dɛngɛ wewaki mpɛyɛ nsakiso lá weepó wɛ anto wewa onkanda efula iyoyawopolaka l’ilá kɛ nkama y’ɛnɔnyi, ndjɔmbɔmba: ‘Lamo ɛnaso akambo wapɔlɔ? Oye Ndjambe? Oyalakaso mo ntsha tombovɔ?’ Ndjekesanelaka efula l’Ewakɛ wɛ Yehova. Nkambo djɛsɔ djalaka wɔdju ladjikɛnde ntewaki kaanga onto onkina l’owila wɔsɔ. Iwɔ wankotshɛka djɛ lemi nkɔpa Yehova la nangha ɛkɔpa kɛnde.

Lemi, Nigel, la Denis

Ndongolaka batisimo l’ɔnɔnyi wɔ 1972. M’ɔkɔngɔ w’ɔnɔnyi ɔmɔ, mbangaka nkamba etengo yat’ekalo ko nsɛkɔka ta otshumano ɔmɔtshi wɔ daambi welá Newry, lá Irlande yɛ Nord. Láfutelaki ivuvulu imɔtshi yeyalaki l’enkókó enkókó. Angɔmbɛ yayalaki lá bedji mɔtshi djeyalaki entshupa edjinge lavungolaki wamba wami lá ntondo kɛwɔ. Angɔmbɛ yɛkɔ yetakoka mpɛyɛ lemi kaanga dako, koko yenkotshɛ djɛ ndjewa djokanelo djɛ mi. Lá 1974, nkomaka yat’ekalo yetshikitanyi edjinge mbangaka nkamba esanga isa Nigel Pitt, kanga loyisá ndokoma ilongo yɛmi yɛ lowiko.

L’etsho wɛsɔ, “evungusano” weyalaka efula lá Nord kɛ Irlande. Anto amɔtshi wetaki Nord kɛ Irlande ambɔ “Owila wɔ abɔmbɛ la wɔ asase.” Ambandji l’entayimbo, nkanda anto asase, la mbokelana ambɔmbɛ ayɛkandoyala nkambo djenanghemaki winá enkfumɔ. Ekakasano wayalaki ayale la wayi wa pɔlitkikɛ, kana walendana la ntolo. Koko, ayale ase Musɔnyi kana ase Katɔlikɛ wewaki ambɔ Ewakɛ wɛ Yehova wapingela lá wayi wa pɔlitikɛ, djɛkondeke tayalaki la lotshungɔ lɔ mpoposanyɛ wɔlɔ ipa l’ovungusano. Ase mbandja wewaki mbala efula winá la edjena kelekɔ́ ovungusano edjinge watewolaki dj’ipa iso mpeta t’eteyi.

Kaanga yayalaka nghɔsɔ, mbalaka yayalaki lá winá ɛmɔtshi. Lofu lɔmɔtshi, lemi isa Denis Carrigan, kanga loyalaki edjinge nde yat’ekalo, totomamaka t’iwawandja imɔtshi yeyalaki entshupa yɛ watapoposanyɛ ntondo la yetayalaki kaanga la Owakɛ wɔ Yehova ɔmɔ l’eteyi, ayalaka mbala k’ape kɛ satshu t’eteyi. Omoto ɔmɔtshi atofunaka ante oyɛso nde tɔtɔmbi tɔ angala w’ase Angleterre, mbala imɔtshi ladjikɛnde lako onto l’anteyi kɛso w’otepelaki Irlandais wɔlɔwɔlɔ. Nkambo djɛsɔ ntɔpɛyɛka wɔma efula. Ntsha olekɔ ilongo yɛ angala, wangokokfusa kana nkokanda asase l’awɔngɔ. Winá wɔ semala lá bandja toka ntshitshi la olengedji edjinge tokonga bisi, tɛnaka otuka ɔmɔtshi woyaye ko wombemala lá rɛstora wɛ mama kɛkɔ ndotofunaki. Omoto wɔkɔ ayɛka ko asawolaka nya ampame ipe yeyalaki l’otuka wɔkɔ, ko atoshumaka lɔwɔ. Masɔ Ampame yɛsɔ wakɛndjɛka otuka ɔkɔkɛ tii leso ko watopolaka ndambo kɛ weepó lá kɛnɛ kelendanana la nonghanyi kɛ bisi. Winá wɔ bisi iyakome, iwɔ wasawolaka la shofɛrɛ kɛkɔ. Totakoka ndjoka akambo w’iyatepela. Lako onto woyalisá l’otuka. Djɛkondeke tokanelaka ente ɔsawɔ nde nonghanyi kɛ ntotonanghela nyɛtshi l’edjena kɛ anto yopalekɔ́ efula. Winá wɔ singela l’otuka ndowopolaka ente: “Ampame yenyi, yombokopolaka nde nkambo djɛso? Nde akadjimolaka ante: “Lambashimelaka ente nyo oyɛnyonde Ewakɛ wɛ Yehova koko ape angala w’ase Angleterre. Nyotokake wɔma. Wapanghonyonangha djoyi.”

Lofu lɔso lɔ bala, lá Ngɔndɔ k’asato 1977

Lá asamble wa distrikɛ a lá 1976 lá Dublin, mpomanaka isa Pauline Lomax, yat’ekalo yetshikitanyi yeyisá má Angleterre. Nde ayalaka nkaana keyalaki la lonyuma, okitshakitshɛ edjinge ngandji. Nde nya nkaana kɛnde Ray, wewaka akambo wa nsɔsɔlɔ ngo m’ɔlɛngɛ. M’ɔkɔngɔ w’ɔnɔnyi ɔmɔ, lemi isa Pauline totshukanaka edjinge tokindjɛka l’olemo wɔ yat’ekalo yetshikitanyi lá Ballymena, Nord kɛ Irlande.

Tokambaka l’olemo w’edjingadjinga l’ilá k’ɛnɔnyi efula, le wananyɔ waso welá Belfast, lá Londonderry, la wel’ewila enkina w’ambalaka efula. Towaka lokembo efula má ndenda djawo djeyalaki la wananyɔ l’ankaana yɛso yetshikisá elakanyelo wemá ntolo, ɔsɔnwɛlɔ wɔ dongi, la lotono lopikamisá wolo djɛ nkambela Yehova. Nde átshɔkɔlaka edjinge álamaka nsɔsɔlɔ!

Ndjalaka lá Irlande ɛnɔnyi djomi. Masɔ, lá 1981 watetaka tá nkalasa kɛ Ngiliyadɛ kɛ 72. M’ɔkɔngɔ w’iso mba mpɔlɔmɛ djɛso watotomaka lá Sierra Leone, lá Owɛstɛ w’Afrique.

LÁ SIERRA LEONE, TƐNAKA DJAWO DJƐ WANANYƆ KAANGA YAYALAKA L’ƆMVƆ

Tintasɛki lá mvulu kɛ wa misiɔnɛrɛ la wananyɔ wa wɔlɔ lombombe 11. Tayalaki ngo nkfuko kɛmɔ, nkomba isato, adushɛ ape, telefɔnɛ kɛmɔ, mashinyi wosola ntshendja ɔmɔ, edjinge ɔkɔdji wɔ nyanyɛ ntshendja ɔmɔ. Kura k’atshitanaki mbala efula edjinge l’isasimoyɛ. Djidji djayalaki efula lá plafo edjinge andjɔ wahetaki l’ampiso yɛ djidji.

Totope ndjale tá losanghanyɛ l’ekekete tá Guinée

Kaanga lowiko lɔ sawikaka yotayalaká wɔlɔ efula, olemo w’ipoposanyɛ watɔpɛyɛki osasa efula. Anto walɛmɛyɛki Bible edjinge watekameyɛki la nkɔmɛ nkfumɔ. Efula wekaki Bible edjinge wakomaki Ewakɛ wɛ Yehova. Ase mbandja kɛkɔ wandjetaki ambɔ: “Papa Robert.” Edjinge wetaki Pauline ambɔ: “Mama Robert.” M’ɔkɔngɔ, winá wɔ motateyɛka ntokamba lá Betɛlɛ, ko ntawaki lonkina winá wɔ mposa efula t’olemo w’ipoposanyɛ, anto wawangaka ndjeta Pauline ambɔ: “Mama Pauline.” Ko wandjetaki lemi: “Papa Pauline.” Pauline akɔpaki wopo w’iyotetaka wɔsɔ efula!

Totatshu ntopoposanyɛ lá Sierra Leone

Wananyɔ efula wayalaki ɛmvɔ, koko Yehova aseyɛki ehomba wɛwɔ winá enkfumɔ, lá mbamba imɔtshi lá yopo yɛnama papoo. (Mat. 6:33) Mvungɔ nkaana kɛmɔtshi keyalaki ngo la ndambo kɛ lofalanga kɛ nsomba nkete djɛ ndɛ djɛ lofu lɔmɔ nya wana wande, koko ɔsaka ndambo kɛ mfalanga kɛsɔ ko apɛyɛka wɔnanyɔ woyalaki l’olando wɔ malariya ko atawaki lofalanga lɔ nsomba ekanga wɛ malariya. M’ɔkɔngɔ, ngo lofu lɔkɔ, omoto ɔmɔtshi ayɛka l’isasimoyɛ le nkaana kɛsɔ ko ɔpɛyɛka mfalanga djɛ nde ndolemba mvo. Akambo wa nghɔsɔ wananghemaki efula.

LÁ NIGÉRIA, TEKAKA NKFUMBO DJƐ BANGO

Toyalaka lá Sierra Leone ɛnɔnyi djuwa. Masɔ watotomaka tá Betɛlɛ lá Nigéria. Tokomaka lá filialɛ k’ekekete efula. Lananghaki ngo olemo wɔk’ɔmɔ welá biro wɔ mananghaka lá Sierra Leone, koko Pauline, apomanaka l’otshikitano w’ekekete edjinge otshikitano wɔsɔ woyalaka okakasano lende. Nde ananghaki ngɔndɔ inkfumɔ winá 130 l’olemo w’ipoposanyɛ, edjinge nde ayalaki l’ambeki watafulaki wɔlɔ lá nyuma. Winá wɔsɔ wowilaka lá atɛliye wɔtɛlakawɔ ntshendja, lá ndahetshɛka lofu l’otondo djɛ ndɔngɔsɔla ntshendja. Ayalaka ilá efula djɛ nde ndekesanela, koko nde ayɛka ndosipisoyɛ ante anto ankina wayalaki la djedjɛ efula l’olemo wɔ ndananghaka, ko ayapɛyɛka l’olemo wɔkɔ edjinge akambaka la mbamba kɛkɔ djɛ nde nkembɛka winande wa Betelitɛ.

Nkfumbo djelá Nigéria djalaka bango leso, djɛkondeke toyalaka l’akambo efula wa ndjeka. Lofu lɔmɔtshi, wɔnanyɔ ɔmɔtshi ayɛka lá biro djɛmi djɛ ndɔnyɛnyɛ nkaana kɛmɔtshi kɛ yombeta lá Betɛlɛ. Winá wɔ masembola lɔwɔ djɛ ndɔpɛyɛ mɔyɔ, nde ankfusamaka l’ekolo wɛmi. Nkamɔka efula! Mbala kɛkɔ kɛmɔ nkanelaka avɛrse ape wanɛ: Elemo 10:25, 26 la Ndjiso 19:10. Ko ndawopoIaka ente, ‘ndoshimele dj’ipa nde nkfusama ndo mo?’ Ko lá winá wɔk’ɔmɔ, nsipisoyɛka ente ladjikɛnde wambowawola lá Betɛlɛ, nde ndjewaka kɛnɛ kɛ Bible olakanyɛnde.

Ntshimbaka wɔɔngɔ lá djamba djɛso dj’otondo edjinge masɔ ndjɛka ndonangha ehonelo ɛmɔtshi. Ndjɛka ndewa ente nkaana kɛsɔ ndakilika nde kutimɛ kɛmɔtshi kenanghemaki l’etsho wɛsɔ, l’atshuku amɔtshi w’owila. Kaanga ampame wakfusamaki nghɔsɔ. Iyayale nde wopo ɔmɔtshi wɔ nyɛnyɛ dilɛmɛlɔ. koko ape ntɛmɔla; ndjɔmbɔmba imɔtshi yɛ nghɔsɔ ilekɔ lá Bible. (1 Sa. 24:8) Ndjalaka l’osasa lá wopo wɔ motatepela ipa la ndjewa, ikakambo imɔtshi yekokisá mpɛyɛ nkaana kɛmi nsɔnyi.

Topomanaka la wananyɔ efula welá Nigéria wɛnyisá nkɔmano djɛwɔ djetshikitanyi l’ilá k’ɛnɔnyi. Ndjɔmbɔmba Isaiah Adagbona. b Nde ekaka akambo wa nsɔsɔlɔ m’olangala, koko masɔ wayɛka ndovunda l’olando w’anghɛnyi. Wotomaka tá etashi kɛ looko k’iyatshikaka ase anghɛnyi, lá ndotoyala ngo nyɔmɛlɛ Owakɛ wɔ Yehova. Kaanga ndapomaka l’onanyelo, nde akotshɛka ase anghɛnyi ndekana 30 djɛ ndjewa akambo wa nsɔsɔlɔ edjinge aposɛka otshumano l’etatshi kɛ looko kɛsɔ.

LÁ KENYA, WANANYƆ WAYALAKA LA BALENTSHITSHI TE LEMI

Tombopomana lá Rhinocéros ɔmɔtshi lá Kenya

Lá 1996 watotomaka tá Betɛlɛ djɛ Kenya. Ɔsɔ ayalaka mbala kɛ ntondo kɛ makalɔ t’owila wɔso, ntateyɛ má mbembo kɛ motepelaki má djiko. Tintasɛki lá Betɛlɛ. L’anteyi kɛ anto wayɛki ndotowembola ndeke loyalaki edjinge ankema yɛ yetaka wa vervet. Iwɔ wayɛki ‘ndɔngɔla’ mbambo le nkaana kewombaki mbambo. Lofu lɔmɔtshi nkaana kɛmɔtshi keyalaki lá Betɛlɛ avungɛka dindishi djɛnde oholo. Winá wɔ ndakalɔ, nde atanaka otonga w’akema wasasanga la nkete djɛ ndɛ djɛ ndatshike lá mvulu. Nde atɔka yɛdjɛ ko alotaka. Ko ankema wawelaka edjinge watambaka má dindishi.

Lemi isa Pauline tingelaki l’otshumano wɔ Swahili. Ndambo dambi m’ɔkɔngɔ, wansɔnaka djɛ ndɔndjɛka Wekelo w’onkanda l’otshumano (wetaso lɔɔko kɛnɛ ente Wekelo wɔ Bible wɔ l’otshumano). Koko, ntewaki ntepela Swhili wɔlɔ. Layalaki ladjɛ ndjeka onkanda ntondo djɛ lemi ndoyala l’akoka wa ndowala weepó. Koko ntsha kɔmantɛrɛ yɛ wananyɔ imbotshikitana kaanga ndambo daambi la kɛnɛ kɛ yombofuna l’onkanda, ntawokaki. Ndakiyanyɛki efula! Lokaki wananyɔ l’ankaana djandji. Lakamɔki lá wopo w’iyandjawoIaka la balentshitshi edjinge l’okitshakitshɛ onkfumɔ djɛ lemi nkindjɛ ndɔndjɛ wekelo wɔsɔ.

L’ÉTAS-UNIS, TƐNAKA DJAWO DJƐ WANANYƆ KAANGA IYAYALAKA L’OKFUDJI

Totshikalaka lá Kenya nsuke l’ɔnɔnyi ɔmɔ. Masɔ lá 1997 watetaka lá Betɛlɛ djɛ Brooklyn, lá New York. Lá winá wɔsɔ tokomaka l’owila wɔ anto oyalakawɔ l’okfudji efula, kɛsɔ nkoka ndayakala ekakasano. (Woo. 30:8, 9) Koko kaanga l’ewila wɛ nghɔsɔ, wananyɔ l’ankaana wɛnyɛ djawo djɛwɔ djɛ wolo. Wananyɔ wakamba la winá wɛwɔ edjinge la nkete djɛwɔ, ape djɛ ndanghɔnyɛ iyɔmɛlɛ, koko djɛ nsuka olemo wɔ wɔlɔ efula w’olonghanyelo wɔ Ndjambe.

Djɛkondeke l’ilá k’ɛnɔnyi, tɛnaka djawo djɛ winaso Ewakɛ wɛ Yehova lá mbamba yetshikitanyi. Lá Irlande, tɛnaka djawo djɛ wananyɔ kaanga l’anteyi k’akambo wa lopango. L’Afrique, tɛnaka djawo djɛ wananyɔ kaanga l’anteyi k’ɔmvɔ la ilá efula edjinge l’Étas-Unis tɛnaka djawo djɛ wananyɔ kaanga yayalaka l’okfudji. Ɔsɔngo Yehova oyɛnde l’osasa winá wolendande la wɛnande enkambi wɛnde wɔwɛnyɛ ngandji kɛwɔ lá ntondo kɛ wepo w’ekakasano enkfumɔ!

Lemi isa Pauline lá Betɛlɛ djɛ Warwick

Ɛnɔnyi wemboheta la nkeke ndeka ntonga kɛ ondjidji wɔ nsɔsɔ (ndele).” (Djɔ. 7:6) Winá wɔsɔ tokamba esanga l’anto ankina lá biro dj’ekekete djélá Warwick, lá New York, edjinge tokindjɛ nkamba l’osasa onkfumɔ esanga l’anto wakɔpana nsɔsɔlɔ l’anteyi kɛwɔ. Tolekɔ l’osasa lombombe djɛ nangha kenkfumɔ k’okokaso nangha djɛ nsuka Nkfumi kɛso Kristo Yeso, kanga lɔkɔpa mfuta enkambi wɛnde wɛ nkɔmano lako ilá.—Mat. 25:34.

a L’etsho wɛsɔ, wetaki asamble wa Rɛjɔ ambɔ asamble wa Distrikɛ.

b Ɔkɔndɔ wɔ lowiko wɔ Isaiah Adagbona woposaka l’Etange k’Olami kɛ Ngɔndɔ k’anɛyi 1, 1998, nki. 22-27. Nde avɔka lá 2010.