Lendá lá ɔwɔmbɔ w'akambo

Lendá lá akambo lá yombasɛ́

DJAMBA DJƐ WEKELO 3

Yehova akokotshɛ djɛ wɛ ndonga

Yehova akokotshɛ djɛ wɛ ndonga

‘Yehova ayalaka esanga nya Yosɛfu . . . , nde atshɔkɔlaki kenkfumɔ kɛ ndananghaka.’​—EWA. 39:2, 3.

YEEMBO 30 Papa kɛmi, Ndjambe kɛmi edjinge Ilongo yɛmi (lá Otetela)

LÁ YOPASƐ a

1-2. a) Lamo sopakamɔ lá wopo wopomanaso l’ehemba? b) Kɛkɔnge kɛ songoshishima lá djamba djɛnɛ?

 ETENGO oyɛso enkambi wɛ Yehova, topakamɔ winá wopomanaso l’ehemba. Iso nsipisoyɛka ente etengo Bible otepelande, ‘l’anteyi kɛ ndjolo efula ndeke oyɛso ladjɛ ndjingela l’Onkfumi wɔ Ndjambe.’ (Ele. 14:22) Iso ndjewaka lonkina ente ekakasano wɛso wepangoshila tii winá wɔ songingela l’andja wa bango wa Ndjambe lá ‘nyɔnyi kepangoyala lonkina, kaanga tɛɛndjɛ kaanga olando wopangoyala lonkina.’​—Ndj. 21:4.

2 Yehova apashimbe djɛ ehemba ntokomela. Koko, nde ntokotshɛka djɛ nkfulumeyɛ ehemba wɛkɔ. Kolenda kɛnɛ kɛ ɔpɔstɔlɔ Poolo ndashimela Akristo wawikaki l’Ɔrɔma. Ntondo nde aawalelaka efula k’ehemba wɛ nde nya wananyɔ wande yapomana. Masɔ nde afunaka ante: ‘Kanga lotoka ngandji angotokotshɛ djɛ ndongela enkeka enkfumɔ.’ (Ɔrɔ. 8:35-37) Kɛsɔ nsakisolaka ente Yehova nkoka nkokotshɛ́ djɛ wɛ ndonga kaanga winá wohembamɛ. Nyontshɔ tokolenda wopo wɔ Yehova ndakotshɛ́ Yosɛfu djɛ ndonga edjinge wopo wokokande nkokotshɛ́ wɛ.

WINÁ W’AKAMBO OTSHIKITANAWƆ L’ISASIMOYƐ

3. Otshikitano wɔkɔnge wɔ l’isasimoyɛ wonanghemisá lá lowiko lɔ Yosɛfu?

3 Owandji wɔ nkfumbo Djakɔbɔ ɛnyɛka papoo ante nde akɔpaki wɔnande wɔ mpame le Yosɛfu efula. (Ewa. 37:3, 4) Eposelo weyalisá la nkambo djɛsɔ nde, wana wa Djakɔbɔ w’ampingo wawangaka ndjoka wɔnanyɔ wɔwɔ nkandjema. Winá wɔ yawa mbamba, iwɔ wasadjɛka Yosɛfu le oloyi w’ase Madianɛ wananghaki opoto. Ananghi y’opoto yɛsɔ watɔlaka Yosɛfu te Edjipito, owila wombowangɔ la lakawɔ l’otale wɔ nkama yɛ wa kilɔmɛtrɛ, l’eteyi wosadjɛka lonkina le Pɔtifara owandji wɔ anami wa Farawɔ. Ɔsɔngo lowiko lɔ Yosɛfu iyatshikitana lá mayimo djɛ ntsho, má wɔna wɔkɔpamaki efula me papa kɛnde tá mfumbe k’ose Edjipito ɔmɔtshi!​—Ewa. 39:1.

4. Wopo wɔkɔnge wokokaso mpomana l’okakasano etengo wokomelisa Yosɛfu?

4 Bible ntepelaka ante: ‘Winá edjinge akambo w’isasimoyɛ ndaakomelaka iyankfumɔ.’ (Los. 9:11) Lá mbamba imɔtshi, iso mpomanaka l’ekakasano wembokomelaka anto ankina, ntepela ente ehemba w’anto ankfumɔ opomanakawɔ la wɛkɔ. (1 Kɔ. 10:13) Kana iso nkoka nyɛna ndjolo ngo ladjikɛnde tolekɔ ambeki wa Yeso. Ndjɔmbɔmba, wakoka ntɔsɔka, ntonanyɛ kana kaanga ntɛnyɛ ndjolo m’ɔtɛ wɔ djawo djɛso. (2 Ti. 3:12) Ayale ohemba wɔkɔnge wopomanɛ la wɔkɔ, Yehova nkoka nkokotshɛ́ djɛ wɛ ndongela. Wopo wɔkɔnge wɔ ndananghe nkambo djɛsɔ le Yosɛfu?

Yehova atshɔkɔlaka Yosɛfu kaanga winá w’iyosandjɛ etengo mfumbe lé Pɔtifara l’Edjipito (Lenda itenyi 5)

5. Kɛkɔnge kɛ Pɔtifara ndosipisoyɛka lá kɛnɛ kelendana la ɛtshɔkɔ wɛ Yosɛfu ndawaka? (Ewangelo 39:2-6)

5 Wala Ewangelo 39:2-6. Pɔtifara isolaka djɛ Yosɛfu ayalaki olangala woyalaki l’akoka efula edjinge nkambi kɛ wolo. Nde ewaki lonkina lamo ndayalaka l’akoka nghɔsɔ. Pɔtifara asipisoyɛka ante ‘Yehova atshɔkɔlaki kenkfumɔ kɛ Yosɛfu ndananghaka.’ b Ekomo ekomo, ose Edjipito wɔsɔ ilaka Yosɛfu etengo owandji welá mvulu kɛnde. Nde ɔpɛyɛka lonkina odjito wɔ namaka nkete nkfumɔ djelá mvulu kɛnde. Eposelo wɛkɔnge weyalisá la nkambo djɛsɔ? Okfudji wɔ Pɔtifara wofulaka.

6. Wopo wɔkɔnge Yosɛfu ndakoke ndawoka lá kɛnɛ k’okomelaki?

6 Kokanela wopo wɔ Yosɛfu ndoyawoke. Kɛkɔnge kɛ ndalekaka nkombola? Wopo wɔ ndawolamá la wɔ ndafutama mé Pɔtifara? Kɛnɛ kɛ Yosɛfu ndalekaka nkombola nde ntshungɔ má lokando edjinge nkalɔ te papa kɛnde. Ladjikɛnde ayale edjito enkfumɔ w’iyɔpɛyɛ lá mvulu kɛ Pɔtifara wɛsɔ, ndatshikalaka ngo mfumbe kɛ owandji wotakambelaki Yehova. Yehovah atatshinda Pɔtifara djɛ ntshungola Yosɛfu má lokando. Edjinge okakasano wɔ Yosɛfu wolekaka ntshɔ ta nyɛtshi.

NTSHA AKAMBO WAMBOLEKA NTSHITANA

7. Lá wopo wɔkɔnge okakasano wɔ Yosɛfu yaleke ntshɔ tá nyɛtshi? (Ewangelo 39:14, 15)

7 Etengo otepelawɔ lá Ewangelo shapitrɛ 39, wadjɛ Pɔtifara awangaka nkombola Yosɛfu edjinge mbala la mbala ahonaki ndɔkfwɛyɛ. Winá enkfumɔ, Yosɛfu atonaki kɛnɛ kɛ ndɔlɔmbaka. Ekomo ekomo, nde omalaka efula ko amamaka Yosɛfu ante ahonaka ndjala bala nyande la wolo. (Wala Ewangelo 39:14, 15.) Winá wɔ Pɔtifara ndoke nkambo djɛsɔ, nde awokelaka Yosɛfu tá lokando, lá ndotonanghaka ɛnɔnyi efula. (Ewa. 39:19, 20) Lokando lɔsɔ iyayalaka ngete mo? Itepela yɛ Hebero yɛ Yosɛfu ndakambe la yɛkɔ djɛ ntepela ‘lokando’ nkoka nsakisola ‘mpeku,’ kana ‘itshima,’ kɛsɔ kɛnyɛ ente edjena kɛkɔ kayalaki widjima pii edjinge nde atayalá kaanga la nkongi. (Ewa. 40:15, nɔtɛ.) Lonkina, Bible nyɛnyɛka ante wilaka ekolo wɛ Yosɛfu lá lowete la wokowaka mulɔlɔ lá mpowo. (Yee. 105:17, 18) Okakasano wɔ Yosɛfu wolekaka ntshɔ tá nyɛtshi. Nde imaka mfumbe kɛ yilileka oloko ko akomaka ose lokando.

8. Kaanga ntsha ohemba wotaleke ntshɔ ngo tá nyɛtshi, eshikikelo kɛkɔnge k’okokɛ ndjala la kɛkɔ?

8 Ombopomaná l’okakasano ɔmɔtshi wotaleke ntshɔ ngo tá nyɛtshi kaanga onanghɛ efula kɛ ndɔmbɔ yɛ m’ase k’oloko? Nkambo djɛsɔ nkoka nanghema. Yehova apatolame má ehemba l’andja walɔndjamá me Satana wanɛ. (1 Dj. 5:19) Koko, wɛ nkoka ndjala l’eshikikelo kɛnɛ: Yehova ndjewaka kenkfumɔ kekokomela edjinge nde ndakiyanyɛka lá nkambo djɛko. (Mat. 10:29-31; 1 Pɛ. 5:6, 7) Lonkina, nde alakaka ante: ‘Mpakotshikaki kaanga ndambo, edjinge mpakokadjɛki.’ (Heb. 13:5) Yehova nkoka nkokotshɛ́ djɛ nkfulumeyɛ kaanga winá wɛnamawɔ etengo opalekɔ la nkongi l’okakasano wɔko. Nyontshɔ tolende wopo wɔ ndananghe nkambo djɛsɔ le Yosɛfu.

Yehova ayalaka esanga la Yosɛfu kaanga winá wɔ ndayalaka lá lokando la w’iyowile owandji w’ase lokando ankfumɔ (Lenda itenyi 9)

9. Kɛkɔnge kɛnyɛ ente Yehova ayalaki esanga nya Yosɛfu winá wɔ ndayalaka lá lokando? (Ewangelo 39:21-23)

9 Wala Ewangelo 39:21-23. Kaanga l’eleko kɛ wolo kɛ lokando lɔnde, Yehova atshɔkalaka Yosɛfu. Lá wopo wɔkɔnge? L’ilá k’etsho, nde atshindaka owandji w’ase lokando djɛ mpɛyɛ Yosɛfu dilɛmɛlɔ edjinge ndowilela oloko ngo ngete Pɔtifara ndananghe. Ekomo ekomo, owandji w’ase lokando wɔsɔ apɛyɛka Yosɛfu odjito wɔ nama ase lokando ankina. Lá nsɔsɔlɔ, Bible ntepelaka ante: ‘Owandji w’ase lokando atayakiyanyɛki kaanga lá nkambo mɔ djɛ ndapɛyɛ Yosɛfu odjito.’ Winá wɔsɔ Yosɛfu ambowa nkambo mɔtshi djɛ nangha, ntepela ente olemo wɔ wɔlɔ wɔ nkamba. Ɔsɔ ayalaka nsɔsɔlɔ otshikitano wɔ ndotakanelaki! Wopo wɔkɔnge w’okakawɔ ndjilela ose lokando wɔ yafune ambɔ ahonaka ndjewana nya wadjɛ owandji la wolo oloko nghɔsɔ? Nsakiso oyɛwɔ ngo kɛmɔ. Etengo Ewangelo 39:23 otepelande, ‘Yehova ayalaki esanga nya Yosɛfu edjinge Yehova atshɔkɔlaki kenfumɔ kɛ ndananghaka.’

10. Kosipisoyɛ wopo wɔ Yosɛfu ndakoke ndawoka ante apatshɔkwama kaanga lá nkambo mɔ.

10 Kokanela lonkina wopo wɔ Yosɛfu ndakoke ndawoka. M’ɔkɔngɔ wɔ iwɔ ndomama lowo edjinge ndowila lá lokando, nde akokaka nyɛna ante atshɔkwama lá kenkfumɔ konanghande? Kɛkɔnge kɛ Yosɛfu ndalekaka nkombola lá mbamba kɛsɔ? Nkɔpama mé owandji w’ase lokando? Kɛnɛ kɛ Yosɛfu ndalekaka nkombola nde ntshungɔ má lokando. Nde alɔmbaka kaanga ose lokando ɔmɔtshi woyalisá nsuke la ntshungɔ djɛ nde ntotepetela le Farawɔ djɛ nde ndotshungola má lokando lɔpɔlɔ lɔsɔ. (Ewa. 40:14) Koko, mpame kɛkɔ atashimela Farawɔ nkambo djɛsɔ. Eposelo weyalisá la nkambo djɛsɔ nde, Yosɛfu atshikalaka lonkina lá lokando lɔsɔ ndekana ɛnɔnyi epe. (Ewa. 40:23; 41:1, 14) Koko, Yehova akindjɛki ndɔtshɔkɔla. Lá wopo wɔkɔnge?

11. Akoka wakɔnge wa nkamɔ Yehova ndapɛyɛ Yosɛfu, ko wopo wɔkɔnge nkambo djɛsɔ yakotshɛ́ djɛ nkotshɛ ikanyi yɛ Yehova?

11 Winá wɔ Yosɛfu ndayalaka lá lokando, Yehova ananghaka djɛ nkfumi k’ase Edjipito nyɛna alɔ ape w’otshimbɛki yimba. Farawɔ ahonaki ndjewa nsakiso kɛ alɔ wakɔ. Winá wɔ nkfumi kɛsɔ ndewe ante Yosɛfu ayalaki l’akoka wa nsakisola alɔ, nde atomaka onto djɛ ntɔwɔsá. M’okotshɔ wɔ Yehova, Yosɛfu asakisolaka alɔ wakɔ edjinge akamoyɛka Farawɔ m’alako wa wɔlɔ wa ndɔɔpɛyɛ. Winá wɔ ndɛnyi ante Yehova ayalaki esanga l’olangala wɔsɔ, Farawɔ asɔnaka ngo Yosɛfu djɛ ndjala owandji wɔ Edjipito w’otondo. (Ewa. 41:38, 41-44) M’ɔkɔngɔ, ndjala kɛ wolo k’ingelaka l’Edjipito edjinge kekomaka tii lá Kanana, owila wɔ ase nkfumbo kɛ Yosɛfu yawikaka. Winá wɔsɔ Yosɛfu ambokoma l’akoka wa mbikɛ ase nkfumbo kɛnde la nama ɔlɔndji wɔtɔla te Mesiya.

12. Lá topo tɔkɔnge Yehova ndatshɔkɔla Yosɛfu?

12 Kokanela akambo wa nkamɔ wananghemisa lá lowiko lɔ Yosɛfu. Kanga lotshindisá Pɔtifara djɛ ndjila Yosɛfu, mfumbe k’anyanya yimba? Kanga lotshindisa owandji w’ase lokando djɛ ndjoka Yosɛfu ose lokando w’anyanya nkɛtshi? Kanga lonanghisá djɛ Farawɔ nyɛna alɔ wotshimbisá yimba edjinge lɔpɛyisá Yosɛfu akoka wa nsakisola alɔ wakɔ? Kanga lotshindisá Farawɔ djɛ nsɔna Yosɛfu etengo owandji wɔ nama nkete djɛ ndɛ djɛl’Edjipito? (Ewa. 45:5) Nyɛnamaka papoo ente, Yehova ndeke lɔtshɔkɔlaki Yosɛfu lá nkefumɔ kɛ ndananghaka. Yehova atshikitanyɛka ikanyi yɛ nyɛtshi yeyalaki la wananyɔ wa Yosɛfu djɛ nkotshɛ ɛkɔpa kɛnde.

WOPO WƆ YEHOVA OKOKOTSHƐNDE DJƐ NDONGA

13. Yehova angotolamake má akambo ankfumɔ watokomela? Pakisola.

13 Olakanyelo wɔkɔnge w’okokaso mba m’ɔkɔndɔ wɔ Yosɛfu? Yehova angotokotshɛ́ke l’akambo ankfumɔ watokomela? Angolonghanyɛke akambo ankfumɔ watokomela lá lowiko, djɛ akambo ankfumɔ wa nyɛtshi watokomela nanghema m’ɔtɛ wɔ elonga kɛmɔtshi kɛ wɔlɔ? Lako, Bible apalakanyɛ nghɔsɔ. (Los. 8:9; 9:11) Koko, iso ndjewaka nkambo djɛnɛ: Winá w’opomanaso l’ohemba ɔmɔtshi, Yehova nyɛnaka la ndjokaka alelo waso w’ohonaso okotshɔ. (Yee. 34:15; 55:22; Iza. 59:1) Nkambo deka djonyi nde, Yehova nkoka ntokotshɛ́ dj’iso nkfulumeyɛ ekakasano lá yopo yɛ wɔlɔ. Lá wopo wɔkɔnge?

14. Wopo wɔkɔnge Yehova otokotshɛnde lá deko dj’ekakasano wɛ wolo?

14 Yopo imɔtshi yɛ Yehova otokotshɛkande nde má ntɔpɛyɛ osukɔ la ekembelo, mbala efula ngo lá winá wɔ wɔlɔ. (2 Kɔ. 1:3, 4) Kɛsɔ ndeke lokomelisá Eziz, wɔnanyɔ ɔmɔtshi wemá Turkminista w’iyakowe lá lokando ɛnɔnyi epe m’ɔtɛ wɔ djawo djɛnde. Nde ntepelaka ante: “La nkɛsɛ djɛ lofu lɔ yandomboyɛ, wɔnanyɔ ɔmɔtshi ambalelaka Izaya 30:15, djetepela ante: ‘Wolo wɔnyo wongoyala má ntshikala vu la má nyɛnyɛ wɛkamo wɔnyo.’ Vɛrse djɛsɔ djankotshɛki winá enkfumɔ djɛ ntshikala vu la djɛ ndawɛke te Yehova l’akambo ankfumɔ. Ntɔnɔla lá vɛrse djɛsɔ ankotshɛka l’ilá k’enkfumɔ kɛ mayale lá lokando.” Ovungɔ mbala kɛmɔtshi kɛ Yehova ndakosuke má nkɔpɛyɛ ekeketshelo ngo lá winá wɔ ngayalaka la djonyi?

15-16. Olakanyelo wɔkɔnge wowɛ má kɛnɛ kekomelisá Tori?

15 Mbala efula, ngo m’ɔkɔngɔ wɔ ohemba wɔso nshila, ndeke sɛnaka wopo wɔ Yehova ndatokotshɛ́. Nkaana kɛmɔtshi ketawɔ Tori ɛnaka nsɔsɔlɔ kɛ nkambo djɛsɔ. Wɔnande wɔ mpame w’iyetaká Mason, ɛnaka ndjolo l’olando wɔ kansɛrɛ l’ilá k’ɛnɔnyi esamalo tii winá wɔ ndovɔka. Ndjokamaka papoo ente, Tori ɛnaka ndjolo efula. Nde ntepelaka ante: “Nkanela ente ɔsɔ ayalaka ohemba woleka wolo le lemi etengo nyɔ.” Nde akotshɛ ante: “Nkanela ente ambotshi ankina ndjawolaka esanga la lemi ente nyɛna wopo wɔ wɔnako ɛnande ndjolo alekɔ nkambo djɛ paa ndeka ndjolo kɛko nghɔmɛlɛ.”

16 Koko, kaanga okakasano wɔsɔ yayale wolo efula, Tori akanelaka m’ɔkɔngɔ topo tɔ Yehova ndokotshɛ́ djɛ ndongela. Nde ntepelaka ante: “Winá wokanelami etsho wɛsɔ, lemi nyɛnaká wopo wɔ Yehova ndankotshɛ́ la ngandji kenkfumɔ winá wɔ wɔnami ndayalaka l’olando. Ndjɔmbɔmba, kaanga winá wɔ olando wɔ Mason iyapeke ko apolembetela lonkina anto wayɛ ndotolenda, wananyɔ l’ankaana wananghaki lɔkɛndɔ lɔ winá wɛ ntango epe l’otuka ngo djɛ ndotowembola l’opitalo. Winá enkfumɔ onto ɔmɔtshi ayalaki entshupa laso djɛ ntosuka. Lonkina, wananyɔ l’ankaana watoseyeki ehomba wɛso welá demba. Kaanga lá winá wolekaki wolo, totasambaki nkete dj’oyɛso la djonyi.” Yehovah apɛyɛka Tori kɛnɛ kɛ ndayalaka la djonyi djɛ nkfulumeyɛ, edjinge ananghaka wopo wɔk’ɔmɔ te Mason.—Lenda ipapango: “ Yehovah atɔpɛyɛki nsɔsɔlɔ ngo kɛnɛ kɛ sayalaka la djonyi.”

TOVUNGƐKE KENKFUMƆ KƐ YEHOVA ONANGHANDE DJƐ NKOKOTSHƐ́

17-18. Kɛkɔnge kengotokotshɛ́ djɛ ndjewa la ndjala la djeedjɛ t’osukɔ wɔ Yehova ɔtɔpɛyɛnde lá deko dj’ekakasano? (Yeembo 40:5)

17 Wala Yeembo 40:5. Okoma wɔ onto wotahande onkókó oyalakawɔ nde djɛ nkoma l’isɔdji y’onkókó. Koko, ndjena dekɔ efula dj’okokande nyemala ko nsasanga la nkete djɛ wɔlɔ djɛnande. Wopo wɔk’ɔmɔ ndeke, ɔsaka winá mbala la mbala djɛ nkanela lá wopo wɔ Yehova okokotshɛnde kaanga winá wokfulumeyɛ ekakasano wɛ wolo. L’ekomo kɛ lofu, yawopola ente: ‘Lá wopo wɔkɔnge mɛnaki ɔtshɔkɔ wɔ Yehova lɔɔko? Kaanga ntsha ohemba wotashile, wopo wɔkɔnge Yehova onkotshɛnde djɛ nkfulumeyɛ?’ Lenda ntsha okoka nyɛna kaanga nkambo mɔ djɛ Yehova ndananghe djɛ nkokotshɛ́.

18 Lá nsɔsɔlɔ, wɛ nkoka ndɔmbaka djɛ ekakasano wɛko nshila. Kɛsɔ ndjokamaka edjinge lako nyɛtshi nangha nghɔsɔ. (Flp. 4:6) Koko iso ladjɛ ndjilaka lonkina yimba lá ɛtshɔkɔ w’owaso winá wɔsɔ. Nkambo deka nde, Yehova ndakaka djɛ angɔtɔpɛyɛ lokembo la angokotshɛ djɛ nkfulumeyɛ. Djɛkondeke yalaka winá enkfumɔ la djedjɛ lá wopo wɔ Yehova okokotshɛnde. Má nangha nghɔsɔ ɔngɛna wopo wɔ Yehova ɔkɔtshɔkɔlande etengo ndananghe le Yosɛfu, kaanga lá winá w’ehemba.—Ewa. 41:51, 52.

YEEMBO 32 Heta l’onkoko wɔ Yehova! (lá Otetela)

a Winá wopomanaso l’ohemba wɔ wolo, tokoka nyɛna etengo ‘topangolonga.’ Iso nkoka ndokamba la itepela yɛsɔ ngo ntsha ohemba wɔkɔ womboshila. Koko, akambo wakomelisá Yosɛfu lá lowiko lɔnde ntɔpɛyɛka olakanyelo wɔ djonyi efula wɔnɛ: Yehova nkoka ntokotshɛ́ dj’iso ndonga kaanga winá woyɛso l’anteyi k’ohemba wɔ wolo. Djamba djɛnɛ ngotosipisoyɛ wopo wɔ nkambo djɛsɔ okokawɔ nanghema.

b Bible ntepelaka etshikitano wenanghemisa má bango djɛ lomfumbe lɔ Yosɛfu ngo lá avɛrse amangha toko, koko ɔsaka ɛnɔnyi efula dj’etshikitano wɛsɔ ndonanghema.