Áno, je. Hoci Biblia nie je vedecká učebnica, keď sa dotýka vedeckých faktov, je presná. Obsahuje informácie, ktoré sú dnes už vedecky dokázané a ktoré sa výrazne líšili od názorov ľudí žijúcich v čase jej písania. Všimnite si niekoľko príkladov.

•   Vesmír mal začiatok. (1. Mojžišova 1:1) Naproti tomu podľa mnohých starovekých mýtov vesmír nebol stvorený, ale vznikol usporiadaním jestvujúceho chaosu. Babylončania verili, že bohovia, ktorí boli za zrodom vesmíru, povstali z dvoch oceánov. Podľa iných legiend sa vesmír vyliahol z obrovského vajca.

•   Vesmír sa riadi racionálne zdôvodniteľnými prírodnými zákonmi alebo „ustanoveniami“, nie vrtochmi bohov. (Jób 38:33; Jeremiáš 33:25) Mýty, ktoré vznikali v rôznych častiach sveta, však vytvárajú predstavu, že ľudia sú len hračkami v rukách nevyspytateľných a niekedy krutých bohov.

•   Zem voľne visí v priestore. (Jób 26:7) Mnohí ľudia v staroveku verili, že Zem je plochý disk podopieraný obrom alebo zvieraťom, napríklad byvolom či korytnačkou.

•   Rieky a potoky sú napájané vodou, ktorá sa vyparuje z oceánov a iných vodných zdrojov a potom padá v podobe dažďa, snehu či ľadovca. (Jób 36:27, 28; Kazateľ 1:7; Izaiáš 55:10; Ámos 9:6) Starí Gréci si mysleli, že rieky sú napájané vodou z podzemného oceánu, a táto predstava pretrvala až do 18. storočia.

•   Vrchy sa dvíhajú a klesajú. Vrchy, ktoré vidíme dnes, boli kedysi pod hladinou oceánu. (Žalm 104:6, 8) No vo viacerých mýtoch sa hovorí, že vrchom už dávno dali ich súčasnú podobu bohovia.

•   Hygiena prispieva k ochrane zdravia. Zákon, ktorý dostal izraelský národ, obsahoval nariadenia, čo robiť po kontakte s mŕtvym telom, zákony o karanténe či predpis o odstraňovaní ľudských výkalov. (3. Mojžišova 11:28; 13:1–5; 5. Mojžišova 23:13) Naproti tomu liečebné postupy Egypťanov v tom čase boli úplne iné. Napríklad na otvorené rany prikladali zmes obsahujúcu ľudské výkaly.

 Pri poctivom skúmaní Biblie zistíme, že nie. Preskúmajme niektoré bežné tvrdenia, ktorých cieľom je spochybniť vedeckú presnosť Biblie.

 Bežný názor: Podľa Biblie bol vesmír stvorený za šesť 24-hodinových dní.

 Skutočnosť: V Biblii sa píše, že Boh stvoril vesmír v bližšie neurčenej minulosti. (1. Mojžišova 1:1) Stvoriteľské dni spomínané v 1. kapitole 1. Mojžišovej boli časové úseky, ktorých dĺžka nie je uvedená. Je zaujímavé, že celé obdobie, v ktorom boli tvorené nebesia a zem, je tiež nazvané „dňom“. (1. Mojžišova 2:4)

 Bežný názor: Podľa Biblie rastlinstvo bolo vytvorené skôr ako Slnko, teda skôr ako mohla prebiehať fotosyntéza. (1. Mojžišova 1:11, 16)

 Skutočnosť: Z Biblie vyplýva, že Slnko bolo stvorené skôr ako rastlinstvo, lebo je jednou z hviezd tvoriacich „nebesia“. (1. Mojžišova 1:1) Difúzne svetlo zo Slnka dopadalo na zemský povrch už počas prvého stvoriteľského „dňa“. Atmosféra sa postupne prečisťovala, takže tretí stvoriteľský „deň“ bolo slnečné svetlo dostatočne silné na to, aby mohla prebiehať fotosyntéza. (1. Mojžišova 1:3–5, 12, 13) Až neskôr bolo Slnko zo zemského povrchu zreteľne viditeľné. (1. Mojžišova 1:16)

 Bežný názor: Podľa Biblie Slnko obieha okolo Zeme.

 Skutočnosť: V Kazateľovi 1:5 sa píše: „Slnko vychádza, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, tam, kde zasa vyjde.“ ​(Ekumenický preklad) No toto vyjadrenie len opisuje zdanlivý pohyb Slnka z pohľadu pozorovateľa na Zemi. Aj dnes sa bežne hovorí o východe a západe slnka, hoci každý vie, že Slnko neobieha okolo Zeme, ale Zem okolo Slnka.

 Bežný názor: Podľa Biblie je Zem plochá.

 Skutočnosť: V Biblii sa objavuje slovné spojenie „kraj zeme“ vo význame „najvzdialenejšia časť zeme“. (Skutky 1:8, Ekumenický preklad) Tým sa však nemyslí, že Zem je plochá alebo že má kraj. Podobne výraz „štyri uhly“ alebo „štyri rohy zeme“ znamená celý povrch zeme. (Zjavenie 7:1; Preklad A. Boteka) To isté spojenie sa na inom mieste prekladá ako „štyri strany zeme“. (Zjavenie 20:8, Evanjelický preklad) Podobne aj dnes ľudia hovoria o štyroch svetových stranách, hoci o guli sa nedá povedať, že má štyri strany. (Izaiáš 11:12; Lukáš 13:29)

 Bežný názor: Podľa Biblie je obvod kruhu trojnásobkom jeho priemeru. Ale správny násobok je hodnota pí (π), čiže zhruba 3,1416.

 Skutočnosť: V 1. Kráľov 7:23 a v 2. Paralipomenon 4:2 sa uvádzajú rozmery „liateho mora“. Jeho priemer bol 10 lakťov a „bolo treba tridsaťlakťovú šnúru, aby ho obopla dookola“. Uvedené rozmery mohli byť jednoducho zaokrúhlené na celé čísla. Je tiež možné, že kým jeden údaj sa mohol týkať vnútorných rozmerov tejto nádrže, druhý sa mohol týkať vonkajších.