Prvý Korinťanom 10:1–33

  • Varovné príklady z dejín Izraela (1 – 13)

  • Výstraha pred modlárstvom (14 – 22)

    • Jehovov stôl a stôl démonov (21)

  • Sloboda a ohľad na svedomie druhých (23 – 33)

    • „Všetko robte na Božiu slávu“ (31)

10  Bratia, chcem, aby ste vedeli, že všetci naši predkovia boli pod oblakom+ a všetci prešli cez more.+  A keď pod oblakom prekročili more, všetci boli pokrstení v Mojžiša.  Všetci jedli ten istý duchovný pokrm+  a všetci pili ten istý duchovný nápoj.+ Pili totiž z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tá skala predstavovala Krista.*+  Ale väčšina z nich nemala Božiu priazeň a zahynuli v pustatine.+  Tieto udalosti sú pre nás varovným príkladom, aby sme netúžili po tom, čo je zlé, tak ako oni.+  Ani nebuďme modlármi ako niektorí z nich, tak ako je napísané: „Ľud sa posadil, jedol a pil a potom vstali a zabávali sa.“+  Ani sa nedopúšťajme nemravnosti,* ako sa jej dopustili niektorí z nich, za čo ich v jeden deň zomrelo 23 000.+  Ani neskúšajme Jehovu,*+ ako ho skúšali niektorí z nich, za čo ich usmrtili hady.+ 10  Ani nereptajme, ako reptali niektorí z nich,+ za čo ich usmrtil ničiteľ.+ 11  Tieto udalosti sú varovným príkladom a boli napísané pre nás,+ ktorých zastihol koniec usporiadania sveta.* 12  Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.+ 13  Všetkými skúškami,* ktorými prechádzate, bežne prechádzajú aj iní ľudia.+ Ale Boh je verný a nedopustí na vás skúšku, ktorá by bola nad vaše sily.+ Postará sa o východisko, aby ste ju dokázali zniesť.+ 14  A tak, moji milovaní, utekajte pred modlárstvom.+ 15  Obraciam sa na vás ako na rozumných ľudí. Posúďte sami, čo hovorím. 16  Keď pijeme z pohára požehnania, za ktorý ďakujeme Bohu,* či tým nezískavame úžitok z Kristovej krvi?+ A keď jeme chlieb, ktorý lámeme, či tým nezískavame úžitok z Kristovho tela?+ 17  Keďže je jeden chlieb, sme jedno telo.+ Hoci je nás mnoho, všetci máme podiel na jednom chlebe. 18  Pozrite sa na telesný Izrael: Nepodieľajú sa tí, čo jedia obete, na uctievaní pri oltári?+ 19  Čo tým chcem povedať? Že obete prinesené modlám niečo znamenajú? Alebo že modly niečo znamenajú? 20  Nie. Chcem tým povedať, že to, čo obetujú národy, obetujú démonom, nie Bohu.+ A ja nechcem, aby ste mali niečo spoločné s démonmi.+ 21  Nemôžete piť z Jehovovho* pohára i z pohára démonov, nemôžete jesť pri „Jehovovom* stole“+ i pri stole démonov. 22  Alebo chceme u Jehovu* vyvolať žiarlivosť?+ Sme azda silnejší ako on? 23  Všetko sa smie, ale nie všetko je prospešné. Všetko sa smie, ale nie všetko posilňuje.+ 24  Nech nikomu nejde o vlastný prospech, ale o to, čo je dobré pre druhých.+ 25  Jedzte všetko, čo sa predáva na trhu s mäsom, a na nič sa nevypytujte kvôli svojmu svedomiu, 26  lebo „Jehovovi* patrí zem a všetko, čo je na nej“.+ 27  Ak vás pozve niekto z neveriacich a vy sa rozhodnete ísť, jedzte všetko, čo vám predložia, a na nič sa nevypytujte kvôli svojmu svedomiu. 28  Ale keby vám niekto povedal: „Toto bolo obetované modlám,“ nejedzte to kvôli tomu, kto vás na to upozornil, a kvôli svedomiu.+ 29  Nemyslím tým tvoje svedomie, ale svedomie toho druhého. Veď prečo by som mal svoju slobodu využívať tak, že by ma svedomie druhých odsúdilo?+ 30  Ak jem a ďakujem za to Bohu, bolo by správne robiť to, ak ma za to budú druhí odsudzovať?+ 31  Teda či jete, alebo pijete, alebo robíte čokoľvek iné, všetko robte na Božiu slávu.+ 32  Nepohoršujte* Židov ani Grékov, ani Boží zbor.+ 33  Aj ja sa snažím vo všetkom vychádzať v ústrety všetkým ľuďom a nejde mi o vlastný prospech,+ ale o to, čo je dobré pre mnohých, aby mohli byť zachránení.+

Poznámky pod čiarou

Al. „a tou skalou bol Kristus“.
Al. „konce systémov vecí; vekov“. Pozri Slovník pojmov.
Al. „pokušeniami“.
Dosl. „ktorý žehnáme“.
Al. „Nebuďte kameňom úrazu“.