Prvý Korinťanom 14:1–40

  • Dary prorokovať a hovoriť jazykmi (1 – 25)

  • Poriadok na kresťanských zhromaždeniach (26 – 40)

    • Postavenie žien v zbore (34, 35)

14  Usilujte sa o lásku, ale horlivo sa snažte aj o duchovné dary, najmä o to, aby ste prorokovali.+  Lebo kto hovorí jazykmi, nehovorí k ľuďom, ale k Bohu. Hoci prostredníctvom ducha hovorí sväté tajomstvá,+ nikto tomu nerozumie.+  Ale kto prorokuje, ten svojimi slovami posilňuje, povzbudzuje a utešuje druhých.  Kto hovorí jazykmi, posilňuje seba, ale kto prorokuje, posilňuje zbor.  Chcel by som, aby ste všetci hovorili jazykmi,+ ale ešte radšej by som bol, keby ste prorokovali.+ Lebo ten, kto prorokuje, je užitočnejší ako ten, kto hovorí jazykmi, ibaže by aj prekladal, aby sa zbor posilňoval.  Veď čo by ste z toho mali, bratia, keby som k vám prišiel a hovoril jazykmi? Bol by som vám užitočný, iba keby som vám odovzdal zjavenie,+ poznanie,+ proroctvo alebo učenie.  Je to ako s neživými nástrojmi, ktoré vydávajú zvuk, napríklad flauta alebo harfa. Keby flauta alebo harfa nevydávali rôzne tóny, ako by sme vedeli, čo sa na nich hrá?  A ak trúbka nezaznie zreteľne, kto sa pripraví na boj?  Podobne ak vaša reč nebude zrozumiteľná, ako budú ľudia vedieť, čo sa hovorí? Budete hovoriť do vetra. 10  Na svete je mnoho jazykov a každý z nich je sám osebe zrozumiteľný. 11  Ale ak niekto hovorí rečou, ktorej nerozumiem, budem pre neho cudzincom a on bude cudzincom pre mňa. 12  Tak aj vy, keď dychtivo túžite po daroch ducha, snažte sa oplývať tými, ktoré posilnia zbor.+ 13  Preto ten, kto hovorí jazykmi, nech prosí Boha, aby vedel prekladať.+ 14  Lebo ak sa modlím neznámym jazykom, je to môj dar ducha, ktorý sa modlí, ale moja myseľ sa na tom nezúčastňuje. 15  Čo s tým? Pri modlitbe nebudem využívať len dar ducha, ale budem sa modliť aj svojou mysľou. A pri speve chvál nebudem využívať len dar ducha, ale budem spievať aj svojou mysľou. 16  Veď ak chváliš Boha prostredníctvom daru ducha, môže obyčajný človek povedať na tvoje slová vďaky „amen“, ak nerozumie, čo hovoríš? 17  Tvoje modlitby vďaky síce znejú pekne, ale toho človeka neposilnia. 18  Ja hovorím viacerými jazykmi než vy všetci a som za to vďačný Bohu. 19  No aj tak by som v zbore radšej povedal päť zrozumiteľných slov,* ktorými by som iných poučil, ako desaťtisíc slov nezrozumiteľným jazykom.+ 20  Bratia, nepremýšľajte ako deti,+ deťmi buďte len v tom, čo je zlé.+ Premýšľajte ako dospelí.+ 21  V Zákone sa píše: „‚Tomuto ľudu sa budem prihovárať cudzími jazykmi a perami cudzincov, no aj tak ma nebudú počúvať,‘ hovorí Jehova.“*+ 22  Jazyky teda nie sú znamením pre veriacich, ale pre neveriacich,+ kým prorokovanie nie je pre neveriacich, ale pre veriacich. 23  Keď sa zíde celý zbor a všetci začnú hovoriť jazykmi a vojdú obyčajní ľudia alebo neveriaci, nepovedia, že ste sa zbláznili? 24  Ale keď budete všetci prorokovať a vojde neveriaci alebo obyčajný človek, vaše slová mu budú pokarhaním a podnietia ho, aby sa preskúmal. 25  Vyjde najavo, čo sa skrýva v jeho srdci, a on padne tvárou k zemi, bude uctievať Boha a vyhlási: „Boh je naozaj medzi vami!“+ 26  Čo z toho vyplýva, bratia? Keď sa zídete, jeden spieva žalmy, druhý vyučuje, ďalší má zjavenie, ďalší hovorí jazykmi a ďalší prekladá.+ Všetko nech slúži na posilnenie zboru. 27  Ak niekto hovorí jazykmi, nech hovoria dvaja, nanajvýš traja, a to jeden po druhom, a nech niekto prekladá.+ 28  Ale ak v zbore nemá kto prekladať, nech mlčia a nech hovoria iba pre seba a pre Boha. 29  Proroci nech hovoria dvaja alebo traja+ a ostatní nech počúvajú, aby pochopili, čo to znamená. 30  Ale ak niekto iný z prítomných dostane zjavenie, nech ten, kto hovorí, zmĺkne. 31  Lebo všetci môžete prorokovať, ale jeden po druhom, aby sa všetci učili a boli povzbudení.+ 32  A proroci majú ovládať svoj dar ducha. 33  Veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja.+ Ako vo všetkých zboroch svätých, 34  nech ženy v zbore mlčia, lebo im nie je dovolené hovoriť.+ Nech sú podriadené,+ tak ako hovorí aj Zákon. 35  Ak niečomu nerozumejú, nech sa pýtajú doma svojich manželov, lebo je hanbou, keď žena hovorí k zboru. 36  Pochádza azda Božie slovo od vás? Alebo prišlo iba k vám? 37  Ak si niekto myslí, že je prorok alebo má dar ducha, nech uzná, že to, čo vám píšem, sú príkazy od Pána. 38  Ale ak to niekto neuznáva, sám nebude uznaný.* 39  A tak, moji bratia, usilujte sa* prorokovať,+ no nikomu nebráňte hovoriť jazykmi.+ 40  Ale nech všetko prebieha slušne a usporiadane.+

Poznámky pod čiarou

Al. „päť slov svojou mysľou“.
Al. možno „ak tomu niekto nechce rozumieť, ani tomu nebude rozumieť“.
Al. „horlivo sa usilujte“.