Prvý Korinťanom 4:1–21

  • Od správcov sa očakáva vernosť (1 – 5)

  • Slúžiť Kristovi s pokorou (6 – 13)

    • „Nechoďte nad to, čo je napísané“ (6)

    • Kresťania sú divadelným predstavením (9)

  • Pavol sa zaujíma o svoje duchovné deti (14 – 21)

4  Nech nás každý považuje za Kristových služobníkov* a za správcov Božích svätých tajomstiev.+  Od správcov sa očakáva, že sa preukážu ako verní.  No nezáleží mi veľmi na tom, ako ma posudzujete vy alebo ľudský súd. Veď ani sám sa neposudzujem.  Nie som si vedomý, že by som urobil niečo zlé, ale to ešte nedokazuje, že som nevinný. Jehova* je ten, kto ma posudzuje.+  Preto nič nesúďte+ predčasne, ale čakajte, kým príde Pán. On vynesie na svetlo, čo je skryté v tme, a odhalí úmysly srdca. Potom Boh každého pochváli, tak ako si zaslúži.+  Bratia, píšem vám o tomto a vzťahujem to na seba a na Apolla+ na vaše dobro, aby ste sa na našom príklade naučili pravidlo: „Nechoďte nad to, čo je napísané.“ Potom nebudete nikoho vyzdvihovať na úkor druhého a pýšiť sa ním.+  Veď čím sa líšiš od druhých? Máš niečo, čo si nedostal?+ A ak si to dostal, prečo sa chváliš, ako keby si to nebol dostal?  Ste už nasýtení? Ste už bohatí? Začali ste už vládnuť ako králi+ bez nás? Kiežby ste už vládli, aby sme aj my mohli vládnuť s vami.+  Zdá sa mi, že nás apoštolov Boh postavil na scénu ako posledných, ako tých, čo sú odsúdení na smrť,+ lebo sme sa stali divadelným predstavením pre svet,+ pre anjelov i pre ľudí. 10  My sme blázni,+ pretože nasledujeme Krista, ale vy si myslíte, že ste múdri, pretože nasledujete Krista. My sme slabí, ale vy ste silní. Vás si ľudia vážia, ale nami pohŕdajú. 11  Až do tejto chvíle trpíme hladom+ a smädom,+ chodíme biedne oblečení,* hrubo s nami zaobchádzajú,*+ sme bez domova 12  a ťažko pracujeme vlastnými rukami.+ Keď nás ľudia urážajú, žehnáme im,+ keď nás prenasledujú, trpezlivo to znášame,+ 13  keď nás očierňujú, odpovedáme mierne.*+ Až doteraz nás považujú za odpad sveta, za úplnú spodinu. 14  Nepíšem vám to, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. 15  Veď keby ste mali aj 10 000 vychovávateľov,* ktorí vás vedú ku Kristovi, otcov nemáte mnoho. Ja som sa stal vaším otcom, keď som vám zvestoval dobrú správu o Kristovi Ježišovi.+ 16  Veľmi vás teda prosím: napodobňujte ma.+ 17  Preto k vám posielam Timoteja, ktorý je mojím milovaným a verným dieťaťom v službe Pánovi. On vám pripomenie zásady, ktorých sa držím* v službe pre Krista Ježiša+ a ktoré vyučujem všade, v každom zbore. 18  Niektorí sa začali povyšovať, ako keby som k vám už nemal prísť. 19  Ale čoskoro k vám prídem, ak bude Jehova* chcieť, a nebudú ma zaujímať reči pyšných, ale ich moc.* 20  Lebo Božie Kráľovstvo, to nie sú slová, ale moc. 21  Čo chcete? Aby som k vám prišiel s palicou+ alebo s láskou a v duchu miernosti?

Poznámky pod čiarou

Al. „podriadených“.
Dosl. „bijú nás päsťami“.
Dosl. „nahí“.
Dosl. „úpenlivo prosíme“.
Al. „učiteľov“.
Dosl. „moje cesty“.
Čiže to, či ich moc pochádza od Boha.