Prvá Kráľov 1:1–53
1 Kráľ Dávid zostarol,+ bol v pokročilom veku, a hoci ho prikrývali odevmi, nemohol sa zohriať.
2 Preto mu jeho sluhovia povedali: „Pane, dovoľ, aby sme pre teba našli mladú pannu, ktorá by ťa obsluhovala a opatrovala. Bude ti ležať v náručí a tak sa náš pán kráľ zahreje.“
3 Po celej izraelskej krajine teda hľadali krásne dievča. Našli Šunemčanku+ Abišag+ a priviedli ju ku kráľovi.
4 Bolo to prekrásne dievča. Opatrovalo a obsluhovalo kráľa, ale kráľ s ňou nič nemal.
5 Medzitým sa začal povyšovať Adonijah,+ Chaggitin syn. Hovoril: „Ja budem kráľom!“ Dal si urobiť voz a sprevádzali ho jazdci a 50 mužov, ktorí bežali pred ním.+
6 Ale jeho otec ho nikdy nenapomenul* a nespýtal sa ho: „Prečo to robíš?“ Adonijah sa narodil hneď po Abšalómovi a bol to veľmi pekný muž.
7 Dohodol sa s Joábom, synom Ceruje, a s kňazom Abiatárom+ a tí mu ponúkli svoju pomoc a podporu.+
8 Ale kňaz Cádok,+ Jehojadov syn Benajah,+ prorok Nátan,+ Šimei,+ Rei a Dávidovi udatní bojovníci+ nepodporovali Adonijaha.
9 Raz Adonijah obetoval+ ovce, dobytok a vykŕmené teľatá pri kameni Zochelet, ktorý je blízko En-Rogelu. Pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov, a všetkých judských mužov, kráľových sluhov,
10 ale proroka Nátana, Benajaha, Dávidových udatných bojovníkov ani svojho brata Šalamúna nepozval.
11 Vtedy Nátan+ povedal Šalamúnovej matke+ Bat-Šebe:+ „Nepočula si, že Chaggitin syn Adonijah+ sa stal kráľom? A náš pán Dávid o tom nič nevie!
12 Poď, poradím ti, ako zachrániš život sebe i svojmu synovi Šalamúnovi.+
13 Choď za kráľom Dávidom a povedz mu: ‚Môj pán a kráľ, neprisahal si svojej služobníčke: „Po mne sa stane kráľom tvoj syn Šalamún a on zasadne na môj trón“?+ Prečo sa teda stal kráľom Adonijah?‘
14 A kým budeš hovoriť s kráľom, vstúpim po tebe aj ja a potvrdím tvoje slová.“
15 A tak Bat-Šeba vošla ku kráľovi do spálne. Kráľ bol už veľmi starý a Šunemčanka Abišag+ ho obsluhovala.
16 Bat-Šeba padla pred kráľom na kolená a poklonila sa až k zemi. Kráľ sa jej opýtal: „Čo si želáš?“
17 „Môj pane,“ odpovedala mu, „ty si svojej služobníčke prisahal pri Jehovovi, svojom Bohu: ‚Po mne sa stane kráľom tvoj syn Šalamún a on zasadne na môj trón.‘+
18 Ale kráľom sa stal Adonijah a môj pán o tom ani nevie.+
19 Obetoval mnoho býkov, vykŕmených teliat a oviec a pozval všetkých kráľových synov, kňaza Abiatára i veliteľa vojska Joába,+ ale tvojho služobníka Šalamúna nepozval.+
20 Môj pán a kráľ, oči celého Izraela sa upierajú na teba, aby si oznámil, kto zasadne na trón po tebe.
21 Inak sa stane, že keď si môj pán a kráľ ľahne k svojim predkom, mňa i môjho syna Šalamúna budú považovať za zradcov.“
22 Ešte hovorila s kráľom, keď prišiel prorok Nátan.+
23 Ihneď oznámili kráľovi: „Je tu prorok Nátan!“ Nátan vošiel pred kráľa a vrhol sa pred ním tvárou k zemi.
24 Spýtal sa: „Môj pán, kráľ, povedal si niekedy, že sa po tebe stane kráľom Adonijah a on zasadne na tvoj trón?+
25 Lebo dnes išiel a obetoval+ mnoho býkov, vykŕmených teliat a oviec. A pozval všetkých kráľových synov, veliteľov vojska a kňaza Abiatára+ a teraz tam s ním jedia a pijú a prevolávajú: ‚Nech žije kráľ Adonijah!‘
26 Ale mňa, tvojho služobníka, ani kňaza Cádoka, ani Jehojadovho syna Benajaha+ a ani tvojho služobníka Šalamúna nepozval.
27 Je to nariadenie môjho pána, kráľa? Ak je to tak, potom si nedal svojmu služobníkovi vedieť, kto nastúpi na trón po tebe.“
28 „Zavolajte mi Bat-Šebu,“ povedal kráľ Dávid. Prišla teda pred kráľa a postavila sa pred neho.
29 A kráľ prisahal: „Akože žije Jehova, ktorý ma vyslobodil* z každého súženia,+
30 dnes splním to, čo som ti prisahal pri Jehovovi, Bohu Izraela: ‚Po mne sa stane kráľom tvoj syn Šalamún a on zasadne na môj trón namiesto mňa!‘“
31 Vtedy Bat-Šeba padla pred kráľom na kolená, poklonila sa mu až k zemi a povedala: „Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky!“
32 Nato kráľ Dávid povedal: „Zavolajte mi kňaza Cádoka, proroka Nátana a Jehojadovho syna Benajaha.“+ Keď prišli pred kráľa,
33 povedal im: „Vezmite so sebou mojich sluhov, posaďte môjho syna Šalamúna na moju mulicu*+ a odveďte ho dolu ku Gichonu.+
34 Tam nech ho kňaz Cádok a prorok Nátan pomažú+ za kráľa nad Izraelom. Potom zatrúbte na rohu a volajte: ‚Nech žije kráľ Šalamún!‘+
35 Potom sa s ním vráťte. Nech vojde, posadí sa na môj trón a bude namiesto mňa vládnuť ako kráľ. Jeho poverím, aby bol vodcom Izraela a Júdu.“
36 „Amen!“ odpovedal kráľovi Benajah, Jehojadov syn. „Nech to potvrdí Jehova, Boh môjho pána, kráľa.
37 Ako bol Jehova s mojím pánom, kráľom, nech je aj so Šalamúnom+ a nech jeho trón vyvýši ešte viac ako trón môjho pána, kráľa Dávida.“+
38 A kňaz Cádok, prorok Nátan, Jehojadov syn Benajah,+ Keréťania a Peléťania+ išli, posadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida+ a priviedli ho ku Gichonu.+
39 Kňaz Cádok vzal zo stanu+ roh s olejom+ a pomazal Šalamúna.+ Potom zatrúbili na rohu a všetok ľud volal: „Nech žije kráľ Šalamún!“
40 A všetci ľudia išli za ním, hrali na flautách a veľmi sa radovali, až sa od toho hluku otriasala zem.+
41 A počul to Adonijah a všetci jeho hostia, ktorí práve končili hostinu.+ Keď Joáb počul trúbenie, povedal: „Prečo je v meste taký hluk?“
42 Ešte to ani nedopovedal, keď vtom prišiel Jonatán,+ syn kňaza Abiatára. Adonijah mu povedal: „Vojdi, si predsa dobrý* človek a určite prinášaš dobrú správu.“
43 Ale Jonatán povedal Adonijahovi: „Neprinášam! Náš pán, kráľ Dávid, urobil kráľom Šalamúna.
44 Poslal s ním kňaza Cádoka, proroka Nátana, Jehojadovho syna Benajaha a Keréťanov a Peléťanov. Posadili ho na kráľovu mulicu+
45 a kňaz Cádok s prorokom Nátanom ho pri Gichone pomazali za kráľa. Odtiaľ sa s veľkou radosťou vrátili a celé mesto oslavuje. To bol ten hluk, ktorý ste počuli.
46 A Šalamún už zasadol na kráľovský trón.
47 Ale to nie je všetko. Prišli aj kráľovi dvorania a blahoželali nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi. Hovorili: ‚Nech tvoj Boh urobí Šalamúnovo meno slávnejším ako tvoje meno a nech jeho trón vyvýši ešte viac ako tvoj trón!‘ Nato sa kráľ poklonil na svojom lôžku
48 a povedal: ‚Nech je chválený Jehova, Boh Izraela, ktorý dnes dovolil, aby som na vlastné oči videl, ako môj syn po mne zasadol na trón.‘“
49 Medzi Adonijahovými hosťami zavládlo zdesenie. Všetci vstali a odišli každý svojou cestou.
50 Aj Adonijah vstal a zo strachu pred Šalamúnom šiel a chytil sa rohov* oltára.+
51 Šalamúnovi oznámili: „Adonijah sa bojí kráľa Šalamúna. Drží sa rohov oltára a hovorí: ‚Nech mi kráľ Šalamún najprv prisahá, že svojho služobníka nedá usmrtiť mečom.‘“
52 Šalamún povedal: „Ak sa bude správať ako čestný muž, ani vlas na hlave sa mu neskriví. Ale ak urobí niečo zlé,+ zomrie.“
53 A rozkázal, aby ho odviedli od oltára. Potom Adonijah vošiel, poklonil sa kráľovi Šalamúnovi a ten mu povedal: „Choď domov.“
