Prvá Kráľov 13:1–34
13 Práve keď stál Jeroboám pri oltári+ a prinášal obetný dym, prišiel z Judska do Bételu na Jehovov príkaz Boží muž.+
2 A zvolal proti oltáru, tak ako mu prikázal Jehova: „Oltár, oltár! Toto hovorí Jehova: ‚V Dávidovom rode* sa narodí syn menom Joziáš.+ Ten bude na tebe obetovať kňazov posvätných výšin, ktorí na tebe prinášajú obetný dym, a bude na tebe páliť ľudské kosti.‘“+
3 A v ten deň dal Boží muž aj znamenie:* „Toto bude znamením,* že to povedal Jehova: Oltár sa roztrhne a popol,* ktorý je na ňom, sa vysype.“
4 Keď kráľ Jeroboám počul, čo hovoril Boží muž proti oltáru v Bételi, odtiahol ruku od oltára, vystrel ju proti Božiemu mužovi a prikázal: „Chyťte ho!“+ Vtom mu vystretá ruka ochrnula* a už ju nemohol spustiť k boku.+
5 V tej chvíli sa oltár roztrhol a popol z neho sa vysypal. Tak sa splnilo znamenie* od Jehovu, ktoré oznámil Boží muž.
6 Vtedy kráľ povedal Božiemu mužovi: „Prosím, prihovor sa za mňa u Jehovu,* svojho Boha, a pomodli sa za mňa, aby sa mi ruka uzdravila.“+ A tak sa Boží muž prihovoril u Jehovu za kráľa a jeho ruka sa uzdravila a bola ako predtým.
7 Potom kráľ povedal Božiemu mužovi: „Poď so mnou domov a najedz sa a dám ti dar.“
8 Ale Boží muž povedal kráľovi: „Aj keby si mi dal polovicu svojho domu, nešiel by som s tebou. Na tomto mieste nebudem jesť chlieb ani piť vodu.
9 Lebo Jehova mi dal príkaz: ‚Nebudeš jesť chlieb ani piť vodu a nevrátiš sa tou cestou, ktorou si prišiel.‘“
10 Odišiel teda inou cestou, nie tou, ktorou prišiel do Bételu.
11 V Bételi býval istý starý prorok. Prišli jeho synovia a porozprávali mu o všetkom, čo v ten deň vykonal v Bételi Boží muž, a o tom, čo povedal kráľovi. Keď to svojmu otcovi vyrozprávali,
12 opýtal sa ich: „Ktorou cestou odišiel?“ Synovia mu ukázali, kadiaľ odišiel Boží muž, ktorý prišiel z Judska.
13 „Osedlajte mi osla,“ povedal svojim synom. Keď mu ho osedlali, vysadol naň.
14 Vydal sa za Božím mužom a našiel ho sedieť pod veľkým stromom. Spýtal sa ho: „Si ten Boží muž, ktorý prišiel z Judska?“+ „Som,“ odpovedal.
15 A tak mu povedal: „Poď so mnou domov a najedz sa.“
16 Ale on povedal: „Nesmiem sa s tebou vrátiť a vojsť do tvojho domu. Na tomto mieste nesmiem s tebou jesť chlieb ani piť vodu.
17 Lebo Jehova mi prikázal: ‚Nesmieš tam jesť chlieb ani piť vodu. Nevrátiš sa tou cestou, ktorou si prišiel.‘“
18 „Aj ja som prorok ako ty,“ povedal na to, „a anjel mi odovzdal príkaz od Jehovu: ‚Pozvi ho do svojho domu, nech sa s tebou vráti, aby jedol chlieb a napil sa vody.‘“ (Ale oklamal ho.)
19 A tak sa s ním vrátil, aby sa v jeho dome najedol a napil.
20 Kým sedeli pri stole, starý prorok dostal od Jehovu posolstvo
21 a zvolal na Božieho muža, ktorý prišiel z Judska: „Toto hovorí Jehova: ‚Pretože si sa vzoprel Jehovovmu nariadeniu a neposlúchol si to, čo ti prikázal Jehova, tvoj Boh,
22 ale vrátil si sa, aby si jedol chlieb a pil vodu na mieste, o ktorom ti hovoril: „Nejedz chlieb ani nepi vodu,“ tvoje mŕtve telo nebude pochované v hrobke tvojich predkov.‘“+
23 Keď sa Boží muž najedol a napil, starý prorok mu* osedlal osla.
24 Potom sa vydal na cestu, ale napadol ho lev a zabil ho.+ Jeho mŕtve telo ležalo na ceste a stál pri ňom osol a lev.
25 Vtom šli okolo nejakí muži a videli, ako na ceste leží mŕtvola a pri nej stojí lev. Išli a povedali o tom v meste, kde žil starý prorok.
26 Keď starý prorok počul, čo sa stalo, povedal: „To je Boží muž, ktorý sa vzoprel Jehovovmu nariadeniu.+ Preto ho Jehova vydal levovi, aby ho napadol a zabil, tak ako Jehova povedal.“+
27 Potom povedal svojim synom: „Osedlajte mi osla.“ Keď mu ho osedlali,
28 vydal sa na cestu. Našiel jeho mŕtvolu ležať na ceste a vedľa nej stál osol a lev. Lev ju nezožral ani neroztrhal osla.
29 Prorok zdvihol telo Božieho muža, naložil ho na osla a priviezol ho do svojho mesta, aby ho oplakal a pochoval.
30 Uložil jeho telo do vlastnej hrobky. „Ach, brat môj!“ plakali nad ním.
31 Keď ho pochovali, povedal svojim synom: „Keď zomriem, pochovajte ma tam, kde je pochovaný Boží muž. Moje kosti uložte vedľa jeho kostí.+
32 Lebo to, čo na Jehovov pokyn hovoril proti oltáru v Bételi a proti všetkým svätyniam na výšinách,+ ktoré sú v samárskych mestách, sa určite splní.“+
33 Ale Jeroboám sa ani potom neodvrátil od svojej zlej cesty. Naďalej dosadzoval za kňazov posvätných výšin ľudí spomedzi obyčajného ľudu.+ Kto len chcel, toho urobil kňazom* a hovoril: „Nech sa stane kňazom posvätných výšin.“+
34 Za tento hriech bola Jeroboámova+ domácnosť zničená a vyhladená z povrchu zeme.+
Poznámky pod čiarou
^ Dosl. „Dávidovmu domu“.
^ Al. „predzvesť“.
^ Al. „predzvesťou“.
^ Al. „mastný popol“, čiže popol nasiaknutý tukom obetovaných zvierat.
^ Dosl. „uschla“.
^ Al. „predzvesť“.
^ Al. „obmäkči tvár Jehovu“.
^ Dosl. „prorokovi, ktorého priviedol späť“.
^ Al. „toho ruku naplnil mocou“.
