Prvá Kroník 17:1–27
17 Keď už Dávid býval vo svojom paláci, povedal prorokovi Nátanovi:+ „Ja bývam v cédrovom dome,+ ale truhla Jehovovej zmluvy je v stane.“+
2 Nátan mu povedal: „Urob, čo si želá tvoje srdce, lebo pravý Boh je s tebou.“
3 Ešte v tú noc však Boh povedal Nátanovi:
4 „Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: ‚Toto hovorí Jehova: „Ty mi nepostavíš dom, v ktorom by som býval.+
5 Odo dňa, keď som vyviedol Izraelitov z Egypta, som až dodnes nebýval v dome. Býval som v stane* a presúval som sa z jedného miesta na druhé.+
6 A keď som chodil s celým Izraelom, zmienil som sa niekedy čo len slovom niekomu z izraelských sudcov, ktorých som dosadil za pastierov nad svojím ľudom: ‚Prečo ste mi nepostavili cédrový dom?‘“‘
7 Povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: ‚Toto hovorí Jehova vojsk: „Vzal som ťa z pastvín od stáda, aby si sa stal vodcom nad mojím ľudom Izraelom.+
8 Budem s tebou, kamkoľvek pôjdeš,+ a vyhladím* pred tebou všetkých tvojich nepriateľov.+ Tvoje meno urobím takým slávnym ako mená významných mužov zeme.+
9 Svojmu ľudu Izraelu dám miesto, kde budú žiť, a už ich nič nebude znepokojovať. Zlí ich už nebudú utláčať* ako kedysi,+
10 keď som dosadzoval sudcov nad svojím ľudom Izraelom.+ Porazím všetkých tvojich nepriateľov.+ A oznamujem ti: ‚Jehova ti vybuduje dom.‘*
11 Keď sa naplnia tvoje dni a ty zomrieš,* tvojho potomka,* jedného z tvojich synov,+ urobím kráľom a upevním jeho kráľovstvo.+
12 On mi postaví dom+ a ja navždy upevním jeho trón.+
13 Budem mu otcom a on mi bude synom.+ Svoju vernú lásku mu neodnímem,+ ako som ju odňal tomu, ktorý bol pred tebou.+
14 Ustanovím ho vo svojom dome a vo svojom kráľovstve navždy+ a jeho trón bude stáť večne.“‘“+
15 Nátan oznámil Dávidovi všetky tieto slová a celé toto videnie.
16 Vtedy sa kráľ Dávid posadil pred Jehovom a povedal: „Kto som ja, Bože Jehova? A čo je môj dom, že si ma doviedol tak ďaleko?+
17 A akoby to bolo málo, Bože, hovoríš, že dom* tvojho služobníka potrvá až do ďalekej budúcnosti.+ A považuješ ma za človeka, ktorý je hodný ďalšieho vyvýšenia,* Bože Jehova.
18 Čo ešte ti môže tvoj služobník Dávid povedať, keď si ho zahrnul takou cťou? Veď dobre poznáš svojho služobníka.+
19 Jehova, kvôli svojmu služobníkovi a v súlade so svojou vôľou* si urobil všetky tie úžasné veci a odhalil si svoju vznešenosť.+
20 Nikto nie je ako ty, Jehova,+ a okrem teba nie je žiaden Boh.+ Svedčí o tom všetko, čo sme na vlastné uši počuli.
21 A ktorý iný národ na zemi je ako tvoj ľud Izrael?+ Ty, pravý Bože, si ho šiel vykúpiť, aby sa stal tvojím ľudom.+ Veľkými a bázeň vzbudzujúcimi skutkami si si urobil slávne meno.+ Vyhnal si národy pred svojím ľudom,+ ktorý si vykúpil z Egypta.
22 Izrael si navždy urobil svojím ľudom+ a ty, Jehova, si sa stal ich Bohom.+
23 A teraz, Jehova, nech sa sľub, ktorý si vyslovil o svojom služobníkovi a jeho dome, navždy ukáže ako spoľahlivý. Urob tak, ako si sľúbil.+
24 Nech je tvoje meno vyvýšené navždy a nech pretrvá* naveky,+ aby ľudia mohli povedať: ‚Jehova vojsk, Boh Izraela, je Izraelu Bohom,‘ a nech dom tvojho služobníka Dávida pred tebou pevne stojí.+
25 Veď ty, môj Bože, si svojmu služobníkovi zjavil, že mu vybuduješ dom. Preto tvoj služobník našiel odvahu predniesť ti túto modlitbu.
26 Jehova, ty si pravý Boh a svojmu služobníkovi si sľúbil tieto dobré veci.
27 Prosím, požehnaj dom svojho služobníka a nech pred tebou navždy trvá jeho dom, lebo ty, Jehova, si ho požehnal, a preto bude požehnaný navždy.“
