Prvá Kroník 21:1–30
21 Potom sa proti Izraelu postavil Satan* a naviedol Dávida, aby spočítal Izrael.+
2 Preto Dávid povedal Joábovi+ a vodcom ľudu: „Choďte, spočítajte Izraelitov od Beer-Šeby po Dán+ a prineste mi správu, aby som vedel, koľko ich je.“
3 Ale Joáb namietal: „Nech Jehova znásobí počet svojho ľudu stokrát! Môj pán, kráľ, či nie sú už všetci sluhami môjho pána? Prečo to chce môj pán urobiť? Prečo chce priviesť na Izrael vinu?“
4 Kráľ však nedal na to, čo mu hovoril Joáb, ale trval na svojom. A tak Joáb odišiel, prešiel celým Izraelom a vrátil sa do Jeruzalema.+
5 Potom odovzdal Dávidovi počet sčítaného ľudu. V celom Izraeli bolo 1 100 000 bojovníkov vyzbrojených mečom a v Judsku 470 000 bojovníkov vyzbrojených mečom.+
6 Ale kmene Lévi a Benjamín Joáb nespočítal,+ lebo kráľov rozkaz sa mu priečil.+
7 Ani pravému Bohu sa to nepáčilo, a preto Izraelitov potrestal.
8 Vtedy Dávid povedal pravému Bohu: „Veľmi som zhrešil+ tým, čo som urobil. Prosím, odpusť svojmu služobníkovi jeho previnenie.+ Bolo to odo mňa veľmi nerozumné.“+
9 Jehova povedal Gádovi,+ Dávidovmu vidiacemu:
10 „Choď a povedz Dávidovi: ‚Toto hovorí Jehova: „Dávam ti tri možnosti. Vyber si, čo ti mám urobiť.“‘“
11 A tak Gád prišiel za Dávidom a povedal mu: „Toto hovorí Jehova: ‚Vyber si,
12 či má byť tri roky hlad+ alebo ťa budú tri mesiace porážať tvoji nepriatelia a bude ťa stíhať ich meč,+ alebo Jehova na tri dni zošle svoj meč a v krajine vypukne mor+ a Jehovov anjel bude pustošiť+ na celom území Izraela.‘ Rozmysli si, čo mám povedať tomu, ktorý ma posiela.“
13 „Som v úzkych,“ odpovedal Dávid Gádovi. „Nech padnem do Jehovových rúk, lebo on je veľmi milosrdný.+ Len nech nepadnem do rúk človeka.“+
14 Jehova teda dopustil na Izrael mor+ a zomrelo 70 000 ľudí.+
15 Ale keď sa anjel, ktorého poslal pravý Boh, chystal pustošiť Jeruzalem, Jehova to videl a pocítil nad tým nešťastím ľútosť.*+ Anjelovi, ktorý šíril skazu, povedal: „Dosť už,+ stiahni ruku!“ Jehovov anjel práve stál pri mlatovisku* Ornana+ Jebuzejského.+
16 Keď Dávid zdvihol zrak, uvidel Jehovovho anjela stáť medzi nebom a zemou s vytaseným mečom+ v ruke, namiereným na Jeruzalem. Dávid a starší, oblečení do vrecoviny,+ padli tvárou k zemi.+
17 A Dávid povedal pravému Bohu: „Nebol som to ja, kto prikázal spočítať ľud? To ja som zhrešil, ja som sa previnil,+ ale čo urobili tieto ovečky? Jehova, môj Bože, prosím, nech tvoja ruka zasiahne mňa a dom môjho otca, len neprivádzaj túto pohromu na svoj ľud.“+
18 Jehovov anjel poveril Gáda,+ aby oznámil Dávidovi, že má ísť na mlatovisko Ornana Jebuzejského a postaviť tam Jehovovi oltár.+
19 Dávid poslúchol a šiel, ako mu Gád prikázal v Jehovovom mene.
20 Ornan, ktorý práve mlátil pšenicu, sa otočil a uvidel anjela. Jeho štyria synovia, ktorí tam boli s ním, sa schovali.
21 Keď Ornan videl, ako k nemu prichádza Dávid, ihneď vyšiel z mlatoviska a hlboko sa mu poklonil.
22 Dávid mu povedal: „Predaj* mi mlatovisko, aby som na ňom postavil oltár Jehovovi. Predaj mi ho za plnú cenu, aby sa pohroma medzi ľudom zastavila.“+
23 Ale Ornan povedal Dávidovi: „Len si ho vezmi. Nech môj pán, kráľ, urobí, čo považuje za dobré.* Dám ti aj dobytok na zápalné obete, mlátiace sane,*+ aby si mal drevo, a pšenicu, aby si mohol priniesť obilnú obeť. Dávam ti všetko.“
24 Ale kráľ Dávid odpovedal Ornanovi: „Nie, kúpim to od teba za plnú cenu. Nevezmem predsa pre Jehovu to, čo je tvoje, a neprinesiem zápalné obete, ktoré by ma nič nestáli.“+
25 A Dávid odvážil Ornanovi za ten pozemok 600 šekelov* zlata.
26 Postavil tam oltár+ Jehovovi a predložil na ňom zápalné obete a obete spoločenstva. Vzýval Jehovu a on mu odpovedal ohňom+ z neba, ktorý zoslal na oltár na zápalné obete.
27 Potom Jehova prikázal anjelovi,+ aby vrátil svoj meč do pošvy.
28 Dávid videl, že Jehova mu odpovedal na mlatovisku Ornana Jebuzejského, a odvtedy tam prinášal obete.
29 Jehovov svätostánok, ktorý zhotovil Mojžiš v pustatine, i oltár na zápalné obete boli v tom čase na výšine v Gibeone,+
30 ale Dávid tam nemohol ísť, aby sa poradil s Bohom, lebo ho desil meč Jehovovho anjela.
