Prvá Mojžišova 12:1–20

  • Abram opúšťa Cháran a ide do Kanaánu (1 – 9)

    • Boží sľub Abramovi (7)

  • Abram a Sáraj v Egypte (10 – 20)

12  Jehova povedal Abramovi: „Vyjdi zo svojej krajiny, od svojich príbuzných a z domu svojho otca a choď do krajiny, ktorú ti ukážem.+ 2  Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa, vyvýšim tvoje meno a staneš sa pre druhých požehnaním.+ 3  Požehnám tých, čo ťa žehnajú, a prekľajem tých, čo ťa preklínajú,+ a prostredníctvom teba budú požehnané* všetky rody zeme.“+ 4  Vtedy Abram odišiel, ako mu povedal Jehova, a šiel s ním aj Lót. Abram mal 75 rokov, keď opustil Cháran.+ 5  Vzal svoju manželku Sáraj,+ svojho synovca Lóta,+ všetok majetok, ktorý nadobudli,+ a služobníctvo, ktoré získali v Chárane, a vydali sa na cestu do kanaánskej krajiny.+ Keď tam prišli, 6  Abram prešiel krajinou až k miestu nazývanému Sichem,+ blízko veľkých stromov na území Móre.+ V tom čase žili v krajine Kanaánci. 7  Zjavil sa mu tam Jehova a povedal: „Túto krajinu dám tvojim potomkom.“*+ A Abram tam postavil oltár Jehovovi, ktorý sa mu zjavil. 8  Potom odišiel do hornatého kraja východne od Bételu+ a rozložil si tam stan. Na západ od neho bol Bétel a na východ Aj.+ Postavil oltár Jehovovi+ a vzýval Jehovovo meno.+ 9  Neskôr sa Abram vydal smerom k Negebu+ a cestou táboril na rôznych miestach. 10  Keď v krajine nastal hlad, Abram odišiel do Egypta, aby tam istý čas býval,*+ lebo hlad v krajine bol veľmi krutý.+ 11  Keď sa blížil k Egyptu, povedal svojej manželke Sáraj: „Vypočuj si ma, prosím. Si krásna žena.+ 12  Keď ťa Egypťania uvidia, určite si povedia: ‚To je jeho manželka,‘ a zabijú ma, ale teba nechajú žiť. 13  Povedz, prosím, že si moja sestra, aby sa mi pri tebe dobre darilo a aby ma nechali žiť.“*+ 14  Keď Abram prišiel do Egypta, Egypťania videli, že Sáraj je veľmi krásna. 15  Uvideli ju aj faraónove kniežatá, vychvaľovali ju pred faraónom a vzali ju do jeho paláca. 16  Kvôli nej faraón s Abramom dobre zaobchádzal a dal mu ovce, dobytok, osly, oslice, ťavy a tiež sluhov a slúžky.+ 17  Ale Jehova postihol faraóna a jeho domácnosť veľkými pohromami za to, že k sebe vzal Abramovu manželku Sáraj.+ 18  Vtedy faraón zavolal Abrama a povedal mu: „Čo si mi to urobil? Prečo si mi nepovedal, že je to tvoja žena? 19  Prečo si povedal, že je to tvoja sestra?+ Chystal som sa vziať si ju za manželku. Tu máš svoju ženu. Vezmi si ju a choď!“ 20  Potom faraón prikázal svojim mužom, aby poslali preč Abrama s jeho manželkou aj so všetkým, čo mal.+

Poznámky pod čiarou

Al. „si zaobstarajú požehnanie“.
Dosl. „tvojmu semenu“.
Al. „aby tam býval ako cudzinec“.
Al. „a moja duša zostane žiť“.