Prvá Mojžišova 15:1–21
15 A Jehova sa vo videní prihovoril Abramovi: „Neboj sa,+ Abram, ja som tvojím štítom.+ Čaká ťa veľmi veľká odmena.“+
2 Abram povedal: „Zvrchovaný Pán Jehova, čo mi dáš? Veď som stále bezdetný a môj dom zdedí Eliezer,+ muž z Damasku.“
3 A pokračoval: „Nedal si mi potomka*+ a dediť po mne bude môj sluha.“*
4 Ale Jehova mu povedal: „On po tebe nebude dediť. Tvojím dedičom bude tvoj vlastný syn.“*+
5 Vyviedol ho von a povedal mu: „Pozri sa, prosím, na nebo a spočítaj hviezdy, ak to dokážeš.“ A dodal: „Toľko bude tvojich potomkov.“*+
6 Abram uveril Jehovovi+ a on ho za to považoval za spravodlivého.*+
7 Potom Boh povedal: „Ja som Jehova, ktorý ťa vyviedol z chaldejského Uru, aby som ti dal túto krajinu do vlastníctva.“+
8 Abram sa spýtal: „Zvrchovaný Pán Jehova, ako si môžem byť istý, že ju budem vlastniť?“
9 Boh mu odpovedal: „Vezmi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbä.“
10 Vzal ich, rozsekal na polovice a tie položil oproti sebe,* ale vtáky nerozsekal.
11 Na mŕtve telá sa zlietali dravé vtáky, ale Abram ich odháňal.
12 Pri západe slnka padol na Abrama hlboký spánok a obklopila ho veľká a desivá tma.
13 A Boh povedal Abramovi: „Vedz, že tvoji potomkovia* sa stanú cudzincami v krajine, ktorá nebude ich. Budú tam otrokmi a budú utláčaní 400 rokov.+
14 Ale ja budem súdiť národ, ktorý ich zotročí,+ a potom odtiaľ odídu s veľkým majetkom.+
15 Ty zomrieš v pokoji a vo vysokom veku a ľahneš si k svojim predkom.+
16 No štvrtá generácia tvojich potomkov sa sem vráti,+ lebo ešte nenastal čas, aby boli Amorejci potrestaní.“+
17 Keď slnko zapadlo a veľmi sa zotmelo, objavila sa dymiaca pec a medzi rozpolenými zvieratami prešla ohnivá fakľa.
18 V ten deň Jehova uzavrel s Abramom zmluvu,+ keď povedal: „Tvojim potomkom* dám túto krajinu,+ od Egyptskej rieky až po Veľkú rieku, rieku Eufrat:+
19 krajinu Kenitov,+ Kenizejcov, Kadmoncov,
20 Chetitov,+ Perizejcov,+ Refajovcov,+
21 Amorejcov, Kanaáncov, Girgašejcov a Jebuzejcov.“+
