Prvá Mojžišova 21:1–34
21 Jehova obrátil svoju pozornosť na Sáru, ako povedal, a Jehova splnil to, čo sľúbil.+
2 Sára otehotnela+ a porodila Abrahámovi v jeho starobe syna, a to v čase, o ktorom hovoril Boh.+
3 Abrahám dal svojmu novorodenému synovi, ktorého mu porodila Sára, meno Izák.+
4 Keď mal Izák osem dní, Abrahám ho obrezal, tak ako mu prikázal Boh.+
5 Abrahám mal 100 rokov, keď sa mu narodil Izák.
6 Vtedy Sára povedala: „Boh mi dal dôvod na smiech. Všetci, čo sa o tom dopočujú, sa budú smiať so mnou.“*
7 A dodala: „Kto by bol Abrahámovi povedal, že Sára bude dojčiť deti? A predsa som mu v jeho starobe porodila syna.“
8 Dieťa rástlo a bolo odstavené. V deň Izákovho odstavenia Abrahám usporiadal veľkú hostinu.
9 Ale Sára videla, že syn, ktorého Egypťanka Hagar+ porodila Abrahámovi, sa Izákovi posmieva.+
10 A povedala Abrahámovi: „Vyžeň tú otrokyňu a jej syna, lebo syn tej otrokyne nebude dediť spolu s mojím synom Izákom!“+
11 Abraháma to veľmi rozrušilo, lebo to bol jeho syn.+
12 Vtedy povedal Boh Abrahámovi: „Nebuď rozrušený z toho, čo ti hovorí Sára o chlapcovi a o tvojej otrokyni. Počúvni ju, lebo sľúbené potomstvo* vzíde z Izáka.+
13 Ale aj zo syna tvojej otrokyne+ urobím veľký národ,+ lebo je tvojím potomkom.“*
14 Abrahám vstal skoro ráno, vzal chlieb a kožený mech s vodou a dal to Hagar. Položil jej to na plecia a poslal ju a chlapca preč.+ Ona odišla a blúdila po pustatine pri Beer-Šebe.+
15 Keď sa jej minula voda z koženého mechu, nechala chlapca pod kríkom,
16 odišla asi na dostrel luku a sadla si. Hovorila si: „Nechcem vidieť, ako moje dieťa zomrie.“ Sedela obďaleč a hlasno plakala.
17 Boh počul chlapcov hlas+ a Boží anjel zavolal na Hagar z nebies a povedal jej:+ „Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo Boh počul hlas tvojho chlapca.
18 Vstaň, vezmi chlapca a postaraj sa oňho, lebo z neho urobím veľký národ.“+
19 Nato jej Boh otvoril oči a ona zazrela studňu. Išla naplniť kožený mech vodou a dala chlapcovi piť.
20 A Boh bol s chlapcom+ a ten rástol. Býval na pustatine a stal sa lukostrelcom.
21 Usadil sa v pustatine Páran+ a matka mu vybrala za manželku ženu z Egypta.
22 Vtedy prišiel za Abrahámom Abimelech s veliteľom svojho vojska Picholom a povedal: „Boh je s tebou vo všetkom, čo robíš.+
23 Preto mi teraz prisahaj na Boha, že neoklameš mňa ani moje deti, ani mojich vnukov, ale ako som ja prejavil láskavosť* tebe, tak ju prejavíš ty mne a tiež krajine, v ktorej bývaš.“+
24 Abrahám povedal: „Prisahám.“
25 Ale Abrahám vyčítal Abimelechovi, že jeho sluhovia sa násilím zmocnili studne.+
26 Abimelech mu povedal: „Neviem, kto to urobil. Nepovedal si mi o tom a až doteraz som o tom nepočul.“
27 Vtedy Abrahám dal Abimelechovi ovce a dobytok a uzavreli spolu zmluvu.
28 Potom Abrahám oddelil zo stáda sedem ovečiek.
29 Abimelech sa ho spýtal: „Prečo si dal nabok tých sedem jahniat?“
30 On mu odpovedal: „Prijmi odo mňa týchto sedem jahniat na svedectvo, že túto studňu som vykopal ja.“
31 Preto nazval to miesto Beer-Šeba,*+ lebo tam obaja prisahali.
32 Tak uzavreli zmluvu+ v Beer-Šebe. Potom sa Abimelech s veliteľom svojho vojska Picholom vrátili do filištínskej krajiny.+
33 Abrahám zasadil v Beer-Šebe tamarišku a vzýval tam meno Jehovu,+ večného Boha.+
34 A Abrahám ešte dlho* býval* vo filištínskej krajine.+
