Prvá Mojžišova 32:1–32
32 Jakob pokračoval v ceste a stretli sa s ním Boží anjeli.
2 Keď ich uvidel, zvolal: „To je Boží tábor!“ A nazval to miesto Machanajim.*
3 Potom Jakob vyslal poslov k svojmu bratovi Ezauovi do krajiny Seir,+ na územie* Edomu,+
4 a prikázal im: „Povedzte môjmu pánovi Ezauovi: ‚Tak povedal tvoj sluha Jakob: „Dlho som býval* u Lábana, bol som tam až doteraz.+
5 Nadobudol som býky, osly, ovce a sluhov a slúžky+ a posielam o tom správu svojmu pánovi, aby som získal tvoju priazeň.“‘“
6 Časom sa poslovia vrátili k Jakobovi a povedali: „Prišli sme k tvojmu bratovi Ezauovi. Ide ti so 400 mužmi v ústrety.“+
7 Jakoba prepadol veľký strach a zmocnila sa ho úzkosť.+ Preto ľudí, ktorí boli s ním, a tiež ovce, kozy, dobytok a ťavy rozdelil do dvoch táborov.
8 Povedal: „Keby Ezau napadol jeden tábor, druhý bude môcť uniknúť.“
9 Potom sa Jakob modlil: „Jehova, Boh môjho otca Abraháma a Boh môjho otca Izáka, ty, ktorý si mi povedal: ‚Vráť sa do svojej krajiny a k svojim príbuzným a budem s tebou dobre zaobchádzať.‘+
10 Nezaslúžim si všetku tú lásku* a vernosť, ktorú si prejavil svojmu sluhovi,+ lebo som prekročil Jordán iba so svojou palicou a teraz sú zo mňa dva tábory.+
11 Úpenlivo ťa prosím, vysloboď ma+ z rúk môjho brata Ezaua, lebo sa bojím, že príde a napadne mňa+ i matky s deťmi.
12 Veď si povedal: ‚Postarám sa, aby sa ti dobre darilo, a dám ti toľko potomkov,* až ich bude ako zrniek morského piesku, ktorých je tak veľa, že sa nedajú spočítať.‘“+
13 A prenocoval tam. Potom zo svojho majetku pripravil pre svojho brata Ezaua tento dar:+
14 200 kôz a 20 capov, 200 oviec a 20 baranov,
15 30 tiav s mláďatami, 40 kráv a 10 býkov, 20 oslíc a 10 oslov.+
16 Jednotlivé stáda zveril svojim sluhom a povedal im: „Choďte predo mnou a medzi stádami nechávajte určitý odstup.“
17 A prvému prikázal: „Keď stretneš môjho brata Ezaua a spýta sa ťa: ‚Čí si sluha? Kam ideš a komu patrí to stádo?‘,
18 povieš mu: ‚Tvojmu sluhovi Jakobovi. Toto je dar, ktorý posiela môjmu pánovi Ezauovi,+ a on sám ide za nami.‘“
19 A druhému i tretiemu sluhovi a všetkým, ktorí hnali stáda, prikázal: „To isté povedzte Ezauovi aj vy, keď ho stretnete.
20 Povedzte tiež: ‚Tvoj sluha Jakob ide za nami.‘“ Lebo Jakob si hovoril: „Udobrím si ho darom, ktorý pošlem pred sebou,+ a keď sa potom stretneme, azda ma prijme priateľsky.“
21 A tak sluhovia s darmi išli napred, ale on zostal tú noc v tábore.
22 Ešte v noci vstal, vzal obe svoje manželky,+ obe slúžky+ a 11 synov a prešiel brodom Jabboku.+
23 Vzal ich, prešiel s nimi cez potok* a preniesol cezeň aj všetko, čo mal.
24 A Jakob zostal sám. Vtedy prišiel akýsi muž a začal s ním zápasiť. A zápasili až do úsvitu.+
25 Keď videl, že Jakoba nepremôže, dotkol sa jeho bedrového kĺbu a ten sa pri zápase vykĺbil.+
26 Potom povedal: „Pusť ma, už svitá.“ Jakob však odpovedal: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.“+
27 A tak sa ho opýtal: „Ako sa voláš?“ „Jakob,“ odpovedal.
28 Vtedy muž povedal: „Nebudeš sa už volať Jakob, ale Izrael,*+ lebo si zápasil s Bohom+ aj s ľuďmi a zvíťazil si.“
29 Jakob ho požiadal: „Povedz mi, prosím, svoje meno.“ On mu odpovedal: „Prečo chceš vedieť moje meno?“+ A požehnal ho tam.
30 Jakob nazval to miesto Peniel,*+ lebo povedal: „Videl som Boha tvárou v tvár a zostal som žiť.“+
31 Keď vyšlo slnko, práve prešiel za Penuel,* ale kríval, lebo mal vykĺbený bedrový kĺb.+
32 Preto synovia Izraela až dodnes nejedávajú šľachu,* ktorá je pri bedrovom kĺbe, lebo ten muž sa na tom mieste dotkol Jakobovho bedrového kĺbu.
Poznámky pod čiarou
^ Význ. „dva tábory“.
^ Dosl. „na pole“.
^ Al. „býval ako cudzinec“.
^ Al. „vernú lásku“.
^ Dosl. „semena“.
^ Al. „vádí; riečne údolie“.
^ Význ. „ten, kto zápasí s Bohom“; „Boh zápasí“ alebo „ten, kto sa drží Boha“.
^ Význ. „Božia tvár“, ďalej označované ako „Penuel“.
^ Al. „Peniel“.
^ Dosl. „šľachu stehenného nervu“.
