Prvá Mojžišova 44:1–34

  • Jozefov strieborný pohár v Benjamínovom vreci (1 – 17)

  • Júda prosí za Benjamína (18 – 34)

44  Potom Jozef prikázal správcovi svojho domu: „Daj tým mužom do vriec toľko obilia, koľko unesú, a každému vlož peniaze navrch do jeho vreca.+  Ale do vreca najmladšieho vlož spolu s peniazmi za obilie aj môj pohár, ten strieborný.“ A správca urobil tak, ako mu Jozef nariadil.  Ráno na svitaní sa muži so svojimi oslami vydali na cestu.  Ešte boli len kúsok od mesta, keď Jozef povedal správcovi svojho domu: „Vstaň, bež za tými mužmi, a keď ich dostihneš, povedz im: ‚Takto sa mi odplácate za moju dobrotu?  Prečo ste vzali pohár, z ktorého pije môj pán a z ktorého predpovedá budúcnosť?* Zachovali ste sa veľmi zle.‘“  Keď ich správca dostihol, zopakoval im Jozefove slová.  Ale oni mu povedali: „Prečo takto hovorí náš pán? Tvoji sluhovia by niečo také nikdy neurobili.  Peniaze, ktoré sme našli vo svojich vreciach, sme ti priniesli späť až z Kanaánu.+ Ako by sme mohli ukradnúť striebro alebo zlato z domu tvojho pána?  Ten, u ktorého sa to nájde, nech zomrie a my ostatní sa staneme otrokmi nášho pána.“ 10  Správca povedal: „Dobre, nech je tak, ako hovoríte. Ten, u koho sa to nájde, sa stane mojím otrokom, ale vy ostatní budete nevinní.“ 11  Nato každý rýchlo zložil svoje vrece na zem a otvoril ho. 12  Správca začal hľadať u najstaršieho a skončil pri najmladšom. Pohár sa našiel v Benjamínovom vreci.+ 13  Vtedy roztrhli svoj odev, naložili náklad späť na osly a vrátili sa do mesta. 14  Júda+ a jeho bratia vošli do Jozefovho domu. Jozef bol ešte tam. Vrhli sa pred ním na zem+ 15  a Jozef sa ich opýtal: „Čo ste to urobili? Nevedeli ste, že človek ako ja vie predpovedať budúcnosť?“*+ 16  Júda zvolal: „Čo na to máme povedať nášmu pánovi? Ako to môžeme vysvetliť? Ako dokážeme, že sme nevinní?* Pravý Boh odhalil previnenie tvojich otrokov.+ Odteraz sme otrokmi nášho pána, my i ten, u ktorého sa našiel pohár!“ 17  Ale Jozef povedal: „To v žiadnom prípade! Mojím otrokom sa stane len muž, u ktorého sa našiel pohár.+ Vy ostatní sa môžete pokojne vrátiť k svojmu otcovi.“ 18  Vtedy k nemu pristúpil Júda a povedal: „Pane, prosím, dovoľ mi k tebe prehovoriť a nenahnevaj sa na svojho otroka, veď ty máš moc ako faraón.+ 19  Náš pán sa spýtal svojich otrokov: ‚Máte ešte otca alebo ďalších bratov?‘ 20  My sme nášmu pánovi povedali: ‚Máme zostarnutého otca a najmladšieho brata,+ ktorý sa mu narodil v starobe. Jeho brat je mŕtvy+ a on zostal ako jediné dieťa po svojej matke,+ preto ho náš otec veľmi miluje.‘ 21  Potom si svojim otrokom povedal: ‚Priveďte ho sem, aby som ho videl na vlastné oči.‘+ 22  Ale my sme nášmu pánovi odpovedali: ‚Chlapec nemôže opustiť svojho otca, lebo keby to urobil, otec by zomrel.‘+ 23  Potom si svojim otrokom povedal: ‚Ak s vami nepríde váš najmladší brat, už sa tu neukazujte.‘+ 24  Keď sme sa vrátili k otcovi, tvojmu otrokovi, zopakovali sme mu slová nášho pána. 25  Neskôr otec povedal: ‚Choďte pre nás znovu kúpiť trochu obilia.‘+ 26  Ale my sme odpovedali: ‚Nemôžeme ísť. Pôjdeme, len ak s nami pôjde náš najmladší brat. Inak nemôžeme predstúpiť pred toho muža.‘+ 27  Potom náš otec, tvoj otrok, povedal: ‚Viete, že moja manželka mi porodila iba dvoch synov.+ 28  Jeden odo mňa odišiel a ja som povedal: „Určite ho roztrhala divá zver!“+ A dodnes som ho nevidel. 29  Ak mi vezmete aj tohto a cestou sa mu niečo stane a príde o život, ubitého žiaľom+ ma* privediete do hrobu.‘*+ 30  A ak teraz prídem k nášmu otcovi, tvojmu otrokovi, bez chlapca, na ktorého je tak veľmi naviazaný,* 31  a on uvidí, že chlapec nie je s nami, zomrie. A tak privedieme svojho otca ubitého žiaľom do hrobu.* 32  Sám som* sa otcovi zaručil za chlapca slovami: ‚Ak sa mi nepodarí priviesť ti ho späť, budem za to niesť vinu* po celý svoj život.‘+ 33  Preto mi, prosím, dovoľ stať sa tvojím otrokom namiesto chlapca a on nech sa vráti späť so svojimi bratmi. 34  Veď ako sa môžem vrátiť k otcovi, keď chlapec nebude so mnou? Nezniesol by som pohľad na to, ako sa otec trápi.“

Poznámky pod čiarou

Al. „číta znamenia“.
Al. „čítať znamenia“.
Al. „spravodliví“.
Dosl. „moje šediny“.
Al. „do šeolu“, čiže do obrazného hrobu ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
Al. „keď duša toho je spätá s dušou tohoto“.
Al. „do šeolu“, čiže do obrazného hrobu ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
Dosl. „Tvoj otrok“.
Al. „za to vinný hriechom“.