Prvá Mojžišova 45:1–28
45 V tej chvíli už Jozef nedokázal pred sluhami ovládať svoje city+ a zvolal: „Nech všetci odídu!“ A tak pri nich nebol nikto, keď sa dal spoznať svojim bratom.+
2 Vtedy sa tak hlasno rozplakal, že ho počuli aj Egypťania a dozvedeli sa o tom aj vo faraónovom paláci.
3 Jozef povedal svojim bratom: „To som ja, Jozef. Žije ešte môj otec?“ Ale jeho bratia boli takí ohromení, že mu neboli schopní odpovedať.
4 Jozef ich vyzval: „Poďte bližšie, prosím.“ A tak prišli až k nemu.
Povedal: „Som váš brat Jozef, ktorého ste predali do Egypta.+
5 Ale teraz sa netrápte a neobviňujte jeden druhého, že ste ma sem predali, lebo Boh ma poslal pred vami, aby vám zachránil život.+
6 V krajine je už dva roky hlad+ a pred nami je ešte päť rokov, keď sa nebude orať ani žať.
7 Ale Boh ma poslal pred vami, aby som zachoval váš rod+ na zemi* a aby ste sa dožili veľkej záchrany.
8 Nie vy ste ma sem poslali, ale pravý Boh. On ma urobil faraónovým hlavným radcom,* pánom celého jeho domu a vládcom nad celým Egyptom.+
9 Rýchlo sa vráťte k môjmu otcovi a povedzte mu: ‚Toto hovorí tvoj syn Jozef: „Boh ma urobil pánom nad celým Egyptom.+ Príď ku mne čo najskôr.+
10 Budeš bývať v kraji Góšen+ a budeš mi nablízku – ty, tvoji synovia, tvoji vnuci, tvoje stáda dobytka a všetko, čo máš.
11 Postarám sa, aby si mal čo jesť, ty a tvoja domácnosť a všetko, čo máš, aby si neschudobnel, lebo pred nami je ešte päť rokov hladu.“‘+
12 A vy i môj brat Benjamín na vlastné oči vidíte, že som to naozaj ja.+
13 Povedzte môjmu otcovi o celej mojej sláve v Egypte a o všetkom, čo ste videli. Poponáhľajte sa a čo najrýchlejšie ho priveďte.“
14 Potom padol svojmu bratovi Benjamínovi okolo krku a rozplakal sa. Benjamín ho objal a plakal s ním.+
15 A Jozef pobozkal všetkých svojich bratov, objímal ich a plakal. Potom sa s ním jeho bratia rozprávali.
16 Keď sa správa o príchode Jozefových bratov dostala do faraónovho paláca, faraón a jeho sluhovia sa potešili.
17 Faraón povedal Jozefovi: „Odkáž svojim bratom: ‚Urobte toto: Naložte náklad na svoje zvieratá a choďte do Kanaánu.
18 Vezmite svojho otca a svoje rodiny a príďte sem ku mne. Dám vám to najlepšie, čo je v Egypte, a budete jesť* najlepšie plody* krajiny.‘+
19 A prikáž im:+ ‚Vezmite si z egyptskej krajiny vozy,+ posaďte na ne svoje deti, svoje manželky a svojho otca a príďte sem.+
20 A nesmúťte za tým, čo opustíte,+ lebo to najlepšie z celej egyptskej krajiny bude vaše.‘“
21 A synovia Izraela to urobili. Jozef im dal na faraónov príkaz vozy a zásoby na cestu.
22 Každému z nich dal odev na preoblečenie, ale Benjamínovi dal 300 kúskov striebra a päť odevov na preoblečenie.+
23 A svojmu otcovi poslal desať oslov, ktoré niesli dobré veci Egypta, a desať oslíc, ktoré niesli obilie, chlieb a potraviny otcovi na cestu.
24 Potom sa s bratmi rozlúčil, a keď odchádzali, povedal im: „Cestou sa nehádajte.“+
25 A tak odišli z Egypta a prišli k svojmu otcovi Jakobovi do Kanaánu.
26 Oznámili mu: „Jozef žije a vládne nad celou egyptskou krajinou!“+ Ale jeho srdce zostalo chladné, lebo im neveril.+
27 No keď mu zopakovali všetko, čo im Jozef hovoril, a keď videl vozy, ktoré Jozef poslal, aby ho odviezli, ich otec Jakob* úplne ožil.
28 Vtedy Izrael zvolal: „Už vám verím! Môj syn Jozef žije! Pôjdem, aby som ho pred smrťou ešte videl.“+
